Ako presvedčiť dieťa na liečbu alkoholizmu

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní. Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory: droga, osobnosť, podnet a prostredie. Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

Faktory ovplyvňujúce vznik závislosti

1. Droga

Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.

2. Osobnosť

Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).

3. Podnet

Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.

4. Prostredie

Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.

Príznaky závislosti

Príznaky závislosti zahŕňajú: silná túžba - baženie (craving), ťažkosti v sebaovládaní vo vzťahu k návykovej látke, odvykacie príznaky, rast tolerancie (na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy), zanedbávanie iných záujmov, pokračovanie v užívaní návykovej látky napriek negatívnym následkom.

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvám.

Liečba

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

1. Jednorázová rada, krízová intervencia

Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.

2. Ambulantná liečba

Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.

3. Ústavná liečba

Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti.

Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i.

Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby

• Keď je poskytnutá včas
• Keď pacient primerane spolupracuje
• Keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných
• Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie

Abstinencia

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Desatoro abstinujúceho závislého:

1. Priznať si, že som závislý/á: Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe: Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
3. Nezatajovať liečbu: Nezatajovanie liečby má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania: Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
5. Neobnovovať staré zvyky: Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich.
7. Vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby: Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
8. Dodržiavať správnu životosprávu: To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
9. Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť: Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti: Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie

Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie. Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Zoznam resocializačných zariadení je možné nájsť na www.infodrogy.sk.

Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie entizolu. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov.

Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť. Zoznam klub abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk. V CPLDZ BB sa každý piatok koná v rámci ústavnej liečby psychoterapeutický klub o 11,00, ktorého sa zúčastňujú okrem pacientov v liečbe i hostia - abstinujúci závislí, príbuzní pacientov. Taktiež vždy druhý pondelok v mesiaci o 16,00 sa koná A-sekcia, ktorá je určená pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných. Každý utorok o 16,30 prebieha ambulantná skupina pre abstinujúcich závislých.

Recidíva

Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie. Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod.

Prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou.

Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie

Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.

Subjektívne prejavy baženia: spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy, nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….), nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,…)

Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Stratégie zvládania baženia:

• Vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť).
• Uvedomiť si, že baženie trvá krátko.
• Rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im.
• Únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí.
• Úprava životného štýlu.
• Skoré rozpoznanie baženia, odvedenie pozornosti.
• Správna psychohygiena a životospráva.

Závislosť a rodina

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine závislého:

1. Obdobie šoku - paniky

Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.

2. Obdobie prispôsobenia

V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.

3. Obdobie rezignácie, vzdania sa

Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.

4. Obdobie reorganizácie

Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery.

Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Ako postupovať v prípade, ak dieťa odmieta liečbu?

Ak rodič (zákonný zástupca) zistí akúkoľvek závislosť dieťaťa, môže sa obrátiť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie. Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychlogického poradenstva a prevencie, ambulantnú odbornú starostlivosť napr. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže pomôcť v prípadoch ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol, neviete ho odtrhnúť od počítača, a to odlíšiť či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť.

V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska (v prípadoch závislosti na počítačových hrách, hracích automatoch, alkohole, drogách), poskytne rodičom poradenstvo sociálny kurátor oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak rodič (zákonný zástupca) nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku, sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku.

Možnosti súdneho nariadenia liečby

V prípadoch, keď osoba odmieta liečbu a zároveň ohrozuje seba alebo svoje okolie, môže byť podaná žiadosť na súd o nariadenie ústavnej liečby. Podľa ustanovenia § 253 Civilného mimosporového poriadku (CMP), zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená bez jej informovaného súhlasu, je povinné oznámiť to súdu do 24 hodín. Podmienky umiestnenia osoby v zdravotníckom zariadení upravuje zákon o zdravotnej starostlivosti. Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Súd môže nariadiť znalecké dokazovanie, aby rozhodol o prípustnosti držania osoby v zariadení. Ak súd rozhodne, že držanie osoby v zdravotníckom zariadení je prípustné, potom ju môžu v tomto zariadení držať aj proti jej vôli.

Podľa súčasnej právnej úpravy už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, je ju možné len obmedziť. Procesne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozhoduje súd.

Ako presvedčiť dieťa na liečbu?

Keď niekto odmieta liečbu alebo dokonca uznať, že má problém, je to zničujúce pre každého, kto mu chce pomôcť. No nezabúdajte, že hoci je závislosť mizerná choroba, každý sa z nej môže uzdraviť. Nádej nie je stratená.

Štyri kroky, ktoré môžete urobiť:

• Stanovte dôsledky a dodržte ich! Veľa závislých vníma dôsledky len ako prázdne hrozby. Keď váš blízky odmieta liečbu, stanovte dôsledky. Môže to byť niečo také ľahké ako zabránenie prístupu na internet alebo odstránenie drog/alkoholu z bytu. Efektívne dôsledky sa rôznia podľa osobnosti závislého a intenzity jeho závislosti. Mali by byť však dostatočne závažné, aby závislého motivovali k liečbe. Nech sa rozhodnete stanoviť akékoľvek dôsledky, potom ich musíte dodržať.
• Prestaňte mu umožňovať, aby ďalej pokračoval v závislosti. Umožňovanie je podporovanie závislosti, hoci nemusí byť priame. Podporujete závislého finančne? Môže to byť formou lacného bývania, čo mu umožňuje míňať ďalšie peniaze na alkohol/drogy. Zakrývate jeho závislosť? Možno klamať o tom, prečo váš blízky nechodí na rodinné stretnutia. To najhlavnejšie je, prestaňte mu umožňovať zabezpečovanie alkoholu/drog. Keď to urobíte, závislý bude mať možnosť nie len vidieť dôsledky zneužívania alkoholu/drog, ale bude ho to nútiť viac pracovať, aby mohol pokračovať vo svojom užívaní. Keď mu prestanete pomáhať, závislý si môže uvedomiť akú veľkú moc má závislosť nad jeho životom.
• Pripravte sa na dôsledky. Závislosť je mocná choroba, ktorá ovplyvňuje emocionálnu časť mozgu a stanovenie dôsledkov a odňatie podpory je niečo, čo závislý nechce počuť. Keď odmietne liečbu, opäť sa bude snažiť zmanipulovať svojich blízkych, aby ho začali podporovať. Môže to byť prostredníctvom falošných sľubov, hrozieb, emocionálneho vydierania, falošného zdôvodňovania a rôznych iných taktík. Jeho prosbám sa veľmi ťažko odoláva, ale neustúpte z toho, čo ste povedali. Závislý sa sám nedokáže zbaviť svojej túžby užívať/piť - musí sa liečiť. Ak sa nevyhráža násilím, ignorujte jeho naliehania a dodržte všetky stanovené dôsledky. Toto je tvrdá láska.
• Hľadajte pomoc pre seba. Len preto, že váš blízky odmieta liečbu, neznamená to, že ani vy nemôžete dostať pomoc. Život so závislosťou nie je ľahký - aj keď vy nie ste ten, ktorý zneužíva alkohol či drogy. Nie ste v tom sami. Al-Anon a Narc-Anon sú 12-krokové programy určené pre blízkych závislého. Okrem podpory skupiny zvážte aj rodinnú či individuálnu terapiu. Keď sa budete učiť o závislosti a látkovom zneužívaní, pomôže vám to pochopiť, čím prechádza váš blízky a ako mu môžete lepšie pomôcť.

Bude to pre vás ťažké. Vedzte, že týmto nielen oslobodzujete seba od ničivých účinkov závislosti, ale zároveň tlačíte svojho milovaného smerom k uzdravovaniu. No záväzok uzdravovať sa môže urobiť len a len závislý. Hoci teraz odmieta liečbu, neznamená to, že to tak bude aj v budúcnosti. Kým sa tak stane, nedovoľte, aby závislosť prevzala kontrolu nad vaším životom.

tags: #ako #dostat #dieta #na #protialkoholicke #liecenie