Ako hlboko spi dieťa a koľko spánku potrebuje?

Spánok je zásadný pre fyzické a psychické zdravie detí, pretože výrazne ovplyvňuje regeneráciu, rast a vývin. Zároveň podporuje zdravý vývoj mozgu a kognitívnych funkcií, ako sú učenie a pamäť. Spánok patrí medzi najdiskutovanejšie témy medzi rodičmi. Už počas tehotenstva sa mamy a otcovia pripravujú na to, že prvé mesiace s dieťaťom budú spojené s nevyspatosťou. A naozaj - spánok bábätiek je spočiatku veľmi nepravidelný. Aj keď je každé dieťa jedinečné, existujú odporúčania, ktoré rodičom pomáhajú zorientovať sa. Tabuľka so spánkom detí môže slúžiť ako užitočný orientačný bod a doplniť poznatky o tom, čo je pre daný vek typické.

Na otázku, ako hlboko spi dieťa, neexistuje jednoznačná odpoveď. Ako všetko, čo sa týka detí, aj potreba spánku je veľmi individuálna záležitosť. To, že sa nevieme riadiť presným číslom alebo konkrétnym časom, však neznamená, že sa nevieme v potrebe spánku svojho dieťatka zorientovať. V závislosti od veku vášho bábätka sa jeho spánková potreba bude pravdepodobne nachádzať v určitom rozpätí, ktoré sa odporúča pre jeho vek. Poďme si to teda rozdeliť na drobné.

Spánkové potreby detí podľa veku

Spánkové potreby detí sa vekom menia a dĺžka spánku každého bábätka je individuálna. Existujú však nejaké „hranice“, ktoré definujú želanú dĺžku spánku a počet spánkov reflektujúc vek dieťatka. Často sa stretávam s tým, že bábätká spia neprimerane málo k svojmu veku. To, či vaše dieťatko spí dostatočne, zistíte podľa toho, akú náladu má cez deň a ako spí v noci. Ak má vaše 6 mesačné bábätko počas dňa 3 spánky v trvaní 30 minút, je to pre neho neprimerane málo a názor „asi viac spať nepotrebuje” a prípadne„časom z toho vyrastie”, nie je správny. Bábätko potrebuje veľmi veľa spánku, kvalitného spánku. Je to preto, lebo v prvých týždňoch, mesiacoch a rokoch života sa dieťatku vyvíja mozog a tento vývoj sa deje práve v spánku. Je dôležité si uvedomiť, že vaše dieťatko má celkovú potrebu spánku, ktorú si prerozdeľuje medzi deň a noc. Na denný a nočný spánok sa pozeráme spoločne, pretože sa vzájomne ovplyvňujú.

Novorodenci (0 - 3 mesiace)

V prvých mesiacoch je potreba spánku u bábätiek veľmi vysoká. V priebehu 24 hodín bábätká prespia aj 18 hodín. Dĺžka spánkov veľmi kolíše. Niektoré bábätká ťahajú dlhé spánky a treba ich z nich budiť napr. na papanie. Iné bábätká majú zase veľa krátkych spánkov. V tomto období je to úplne normálne. Novorodenci typicky spia medzi pätnástimi a osemnástimi hodinami denne, ich spánkový režim je však nepravidelný. Zvyčajne sa pohybuje v krátkych periódach od dvoch do štyroch hodín. Predčasne narodené deti môžu spať dlhšie. Dieťa ešte nerozoznáva deň a noc, takže je normálne, že rodičia sú vyčerpaní nočnými prebdeniami. Dôležité je začať dieťaťu postupne ukazovať rozdiely medzi dňom a nocou. Počas dňa môže byť prostredie svetlejšie a aktívnejšie, kým v noci je vhodné udržiavať ticho a tlmené svetlo.

Bábätká (4 - 12 mesiacov)

V tomto období sa potreba spánku u bábätiek postupne znižuje na 14 až 17 hodín denne. Po šiestich týždňoch sa rytmus dieťaťa začína usadzovať a v jeho spaní sa začínajú objavovať určité zákonitosti. Väčšina detí spí dvakrát až trikrát denne, avšak väčšinou zvládnu aj dlhší nočný spánok. Deti začínajú rozlišovať medzi dňom a nocou, čím sa formujú pravidelné spánkové návyky. V tomto období by ste mali sledovať, koľko času spia v noci a počas dňa. Optimálne by to malo byť 12 až 16 hodín denne. Kým pätnásť hodín je skutočný ideál, rad detí starších než jedenásť mesiacov spí už len dvanásť hodín denne. Ustanovenie si zdravé spánkové návyky je hlavným cieľom tohto obdobia. Okolo 5. až 6. mesiaca sú schopné prespať celú noc, aj keď ešte stále potrebujú dostatok denného spánku, ktorý je dôležitý pre ich regeneráciu a rast. Spánok 4-mesačného bábätka často prináša prvú veľkú zmenu - takzvanú spánkovú regresiu. Dieťa, ktoré už spalo dlhšie úseky, sa zrazu začína budiť častejšie. Je to úplne prirodzený jav, súvisiaci s vývojom mozgu. Dieťa v tomto veku spí približne 13 až 15 hodín denne. Väčšinu noci už dokáže spať súvisle, no cez deň ešte potrebuje tri až štyri spánky. Pri otázke, aký má byť spánok 6-mesačného bábätka, je dobré vedieť, že sa počet denných spánkov znižuje na dva až tri. Celkový čas spánku je 12 až 15 hodín denne. V noci už väčšina detí zvládne spať 10 až 11 hodín s menším počtom prebudení. V tomto období začína mnoho bábätiek s príkrmami, čo môže ovplyvniť aj spánok. Niektorým deťom nové chute a sýtosť pomáhajú spať lepšie, u iných spôsobujú mierne tráviace ťažkosti a častejšie budenie. V tomto období sa už začína jasnejšie formovať potreba denného a nočného spánku. Viete sa s dieťatkom ustáliť na určitom počte denných spánkov a aj predvídať, kedy by približne mali byť. Sledujte si dieťatko, reagujte na jeho znaky únavy primeranými bdelými oknami (1,5 - 2,5 hodiny), pričom sa orientujte podľa veku. Medzi 7. - 8. mesiacom detičky prechádzajú na 2 denné spánky v celkovej dĺžke 2,5 - 3 hodiny. Dĺžka týchto spánkov môže byť buď približne rovnaká, alebo je jeden kratší a druhý dlhší. V tomto období sa môže dĺžka bdelých okien počas dňa líšiť, zvlášť ak má dieťatko jeden spánok kratší a druhý dlhší.

Batoľatá (1 - 3 roky)

V tomto veku, keď deti začínajú chodiť a rozprávať, ich potreba spánku sa mení. Zvyknú spať dlhšie v noci a väčšina detí v tomto období potrebuje len jeden popoludňajší spánok. Uvádza sa, že by mali spať 11 až 14 hodín denne. Potreba denného spánku v tomto období klesá. Niektoré deti majú už len cca 1,5 - 2 hodiny denného spánku a väčšina detí do roku a pol prejde už iba na jeden denný spánok okolo obeda. Dĺžka denného spánku sa skracuje a niektoré deti okolo troch rokov denný spánok úplne vypúšťajú. Sú deti, ktoré stále bez problémov cez deň prespia aj 2 hodiny, a iné potiahnu len hodinku. Všetko je to v rámci normy a odvíja sa to od spánkovej potreby vášho dieťatka. Keď dieťa oslávi prvé narodeniny, jeho spánok sa stabilizuje a celková potreba spánku sa pohybuje medzi 12 až 14 hodinami denne. Najväčšou zmenou v tomto období je prechod z dvoch denných spánkov na jeden dlhší popoludňajší. Niektoré deti zvládnu túto zmenu hneď, iné si ešte niekoľko mesiacov udržia dva kratšie spánky. Nočný spánok je väčšinou dlhý 10 až 11 hodín a dieťa už má stabilnejší režim. Rodičia môžu podporiť dobrý spánkový rytmus tým, že budú každý večer dodržiavať rovnakú rutinu. Po prvom roku života spánok postupne klesá. Koľko spánku potrebujú deti v tomto období, závisí od ich veku a temperamentu. Vo veku 2 rokov je to približne 11 až 14 hodín, pričom väčšina detí si ešte udržiavala jeden denný spánok.

Predškoláci (3 - 6 rokov)

Predškoláci by mali spať 10 až 13 hodín denne. Mnohé deti spia počas dňa v škôlke, no postupne prechádzajú len na nočný spánok. V tomto období je dôležité zabezpečiť dostatok času na odpočinok a regeneráciu, napríklad posunutím večerného spánku na skoršiu hodinu. Trojročné dieťa spí približne 10 až 13 hodín denne, ale už mnohé z nich prestávajú spať počas dňa. Predškoláci okolo štyroch až piatich rokov potrebujú najmä nočný spánok, ktorý trvá desať až jedenásť hodín. Pre niektoré deti je však krátky popoludňajší odpočinok stále prospešný, najmä ak majú za sebou náročné dni plné aktivít.

Školáci (7 - 12 rokov)

Pre školákov je optimálna dĺžka spánku 9 až 12 hodín denne. Spánok je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností, ako sú učenie a pamäť a podporuje sústredenie počas vyučovania. Naopak, nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť ich výkon v škole a iných mimoškolských aktivitách.

Tínedžeri (13 - 18 rokov)

V puberte sa dĺžka spánku približuje odporúčaniam pre dospelých, avšak pre stále sa vyvíjajúci organizmus je potrebné o niečo dlhšie trvanie. Odborníci odporúčajú, aby dospievajúci spali 8 až 10 hodín denne. Pri množstve mimoškolských aktivít a povinností je dôležité nájsť si čas na odpočinok.

Od čoho (okrem veku) závisí dĺžka spánku u detí?

Dĺžka spánku u detí nie je ovplyvnená len vekom, ale aj množstvom ďalších faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Rast a vývoj: Potreba spánku sa s pribúdajúcim vekom priamo úmerne znižuje. Napríklad batoľatá potrebujú spať 11 až 14 hodín denne, zatiaľ čo školákom stačí 9 až 12 hodín. Intenzívne obdobia rastu a vývoja v ranom veku si vyžadujú dlhší spánok, pretože telo potrebuje viac času na regeneráciu, u starších detí sa potreba spánku znižuje. Deti sú aktívnejšie a majú viac energie. Tento pokles potreby spánku súvisí aj s rozvíjajúcimi sa zručnosťami, zmenou rutiny a pribúdajúcimi školskými povinnosťami.
• Strava a hydratácia: Kvalitná a vyvážená strava bohatá na živiny podporuje zdravý spánkový cyklus ako dospelých, tak aj detí. Naopak, každé alebo nezdravé jedlá konzumované tesne pred spaním ho môžu narušiť. Správna hydratácia je tiež dôležitá, pretože nedostatok tekutín môže spôsobiť nepohodlie a časté prebúdzanie počas noci.
• Vitamíny a minerály: Vitamíny a minerály zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore kvalitného spánku u detí, pretože prispievajú k správnemu fungovaniu nervového systému a k zníženiu vyčerpania a únavy.
• Denný režim a aktivity: Deti, ktoré sú aktívne a zapájajú sa do rôznych fyzických aktivít počas dňa, majú podľa štúdie kvalitnejší spánok. Naopak, tie, ktoré trávia veľa času pasívne, napríklad sledovaním televízie alebo hraním hier, môžu mať problém so zaspávaním a zníženú kvalitu spánku. Je preto dôležité podporovať deti v aktívnom životnom štýle, aby ste im zabezpečili kvalitnejší spánok a zdravý vývoj.
• Spánkové návyky a prostredie: Majú zásadný vplyv na dĺžku spánku detí.
• Zdravotný stav: Zdravotný stav detí môže významne ovplyvniť kvalitu spánku. Pri akútnych ochoreniach, ako sú napríklad koliky či prechladnutia, sa znižuje jeho dĺžka aj kvalita. Po ustúpení problémov sa však spánkový režim zvyčajne upraví. Chronické ochorenia, ako sú napríklad alergie alebo ekzémy, môžu spôsobovať dlhodobé problémy so spánkom, ktoré si vyžadujú dlhodobú pozornosť a liečbu. Spánkový režim dojčiat býva narušený aj prerezávaním zúbkov. Obvykle začína vo veku 6 - 8 mesiacov a uvádza sa, že do 30. mesiaca (2,5 roka) by mal byť detský chrup kompletný.

Hlboký spánok: Fázy a jeho význam

Možno ste už počuli, že dospelí potrebujú približne 7 až 9 hodín spánku denne. Zatiaľ čo spíte, vaše telo prechádza rôznymi fázami spánkového cyklu. Napríklad taký hlboký spánok je fázou spánku, zásluhou ktorej sa ráno cítite sviežo. Prebudiť sa z hlbokého spánku je celkom náročné. Spánok je rozdelený do dvoch kategórií - REM a non-REM spánok. Noc začínate v non-REM spánku, po ktorom nasleduje REM spánok. Druhá fáza non-REM spánku predstavuje asi 50 % celkového spánkového cyklu. Prvá fáza hlbokého spánku trvá v rozmedzí asi 45 až 90 minút. K štvrtej fáze, resp. Podľa prvej klasickej klasifikácie spánku z roku 1968 existovalo až 5 fáz a hlboký spánok sa označoval ako tretia a štvrtá fázu non-REM spánku, resp. ako „spánok s pomalými vlnami“. Medzi fázami tri a štyri však nebol jasný rozdiel. Vedelo sa však, že tretia fáza pozostáva približne z 20 až 50 % hlbokého spánku a v prípade štvrtej fázy je to viac ako 50 %. V súvislosti s jednotlivými spánkovými fázami stojí za zmienku aj skutočnosť, že od roku 2008 už Americká akadémia spánkovej medicíny neeviduje takzvanú štvrtú fázu.

Výsledky štúdií skúmajúce spánkovú depriváciu naznačujú hlavné funkcie hlbokého spánku. Môže byť nimi poskytnutie času mozgu na zotavenie sa z dennej aktivity. K zvýšenej miere metabolizmu glukózy v mozgu dochádza v dôsledku úloh, ktoré si vyžadujú duševnú aktivitu. Ďalšou funkciou ovplyvnenou spánkom s pomalými vlnami je sekrécia rastového hormónu. V hlbokom spánku sa pozorujú najvyššie prahové hodnoty vzrušenia, ako napríkladvislosti s prebudením zvukom konkrétnej hlasitosti. Vo všeobecnosti platí, že keď sa človek prebudí zo spánku s pomalými vlnami, cíti sa dezorientovane a malátne. Naznačujú to aj kognitívne testy, podľa ktorých môže byť mentálna výkonnosť po prebudení sa z hlbokého spánku v porovnaní s inými fázami znížená po dobu až 30 minút. O hlbokom spánku hovoríme aj vtedy, keď hypofýza vylučuje dôležité hormóny, ako napríklad ľudský rastový hormón. Hlboký spánok je zodpovedný aj za spracovávanie informácií, s ktorými sa každodenne stretáte. Zatiaľ čo non-REM spánkom strávite v noci zhruba 75 % času, tak zvyšných 25 % pobudnete v REM spánku. Čo sa týka hlbokého spánku, jeho fáza môže trvať od 20 do 40 minút. Čas strávený v hlbokom spánku s pribúdajúcim vekom klesá. Ak máte menej ako 30 rokov, môžete stráviť každú noc v hlbokom spánku asi 2 hodiny. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že nie je známa žiadna konkrétna optimálna dĺžka hlbokého spánku. Predpokladá sa však, že mladší ľudia ho môžu potrebovať viac. Hlboký spánok totižto podporuje rast a vývoj.

Ako podporiť kvalitný spánok dieťaťa?

Kvalita spánku vášho dieťaťa je rovnako dôležitá ako jeho dĺžka. Existujú však zariadenia, ktorými si môžete doma odsledovať váš spánok. Tieto ešte stále relatívne nové technológie sledujú a vyhodnocujú pohyby tela počas noci. Váš lekár vám ale môže odporučiť spánkovú štúdiu nazývanú polysomnografia (PSG). Štúdie preukázali, že hlboký spánok sa ľahšie dosahuje vtedy, keď teplota mozgu prekročí určitú hranicu. Podporiť percento hlbokého spánku môže u zdravých osôb aj neobvykle nízka krátkodobá sacharidová strava. V porovnaní so zmiešanou stravou to zahŕňa aj podporu „snívajúceho spánku“ (REM spánok). Okrem toho predĺžiť dobu hlbokého spánku môže aj požitie antidepresív, napríklad triedy SSRI. Dohady o účinkoch THC na hlboký spánok však zostávajú nejednoznačné. Ako poznamenáva American Sleep Association, najdôležitejšou vecou, ktorú môže človek urobiť pre pravidelné zabezpečenie si dostatočného množstva hlbokého spánku, je vyhradenie si dlhšieho času na spánok. To umožňuje telu absolvovať viac spánkových cyklov, čo prirodzene podporuje hlbší spánok, resp. Niektoré informácie naznačujú, že na hlboký spánok môže pozitívne vplývať napríklad intenzívne cvičenie. Uznávaní špecialisti na spánok odporúčajú aeróbne aktivity, ako napríklad chôdzu, beh či plávanie. Na podporu hlbokého spánku môže pozitívne vplývať teplo. Podporiť spánok s pomalými vlnami môže aj nízkosacharidová strava, prípadne užívanie určitých antidepresív. Doprajte si dostatok pohybu. Pre začiatok môže postačiť napríklad 20 až 30 minút každý deň. Pred spaním sa držte vody, prípadne iných nápojov bez kofeínu. Pred spaním sa vyhýbajte vo vašej izbe, resp. spálni, jasným svetlám a hlučným či rušivým elementom. Neležte v posteli pred spaním len tak.

Spánok je nevyhnutný pre zdravý vývoj detí vo všetkých oblastiach. Počas spánku sa regeneruje mozog, spracovávajú sa nové podnety a upevňujú sa spomienky. Pre bábätká je spánok zároveň časom, kedy ich telo rastie - práve v spánku sa totiž vyplavuje rastový hormón. Dostatočný spánok podporuje správny fyzický rast, pomáha deťom rozvíjať kognitívne schopnosti a schopnosť učiť sa nové veci, ovplyvňuje aj emocionálnu stabilitu a celkovú náladu a zároveň posilňuje imunitný systém. Ak deti nespia dostatočne, môžu byť podráždené, plačlivé, majú problém so sústredením a často sa stáva, že sú náchylnejšie na choroby.

Pri otázke, ako sa v tejto téme správne orientovať, je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a nemusí spĺňať tabuľkové normy. Ak vaše dieťa nespí presne podľa týchto odporúčaní, nie je to automaticky dôvod na obavy, pokiaľ je spokojné a zdravé. Podstatné je prispôsobiť spánkovú rutinu jeho individuálnym potrebám a zabezpečiť, aby malo dostatok kvalitného spánku.

Koliky či reflux alebo iné „nepohody“, ktoré bábätko môže mať, výrazne ovplyvňujú kvalitu spánku. Cieľom by vždy malo byť najprv pomôcť bábätku uľaviť od „nepohody“ a poskytnúť mu komfort a až potom sa zamerať na spánok. Veľkým pomocníkom sú v tomto veku kontakt kože na kožu alebo masáže.

Častým javom je spánková regresia, ktorá sa objavuje vo viacerých fázach vývoja, najčastejšie okolo štvrtého, ôsmeho a dvanásteho mesiaca. Dieťa sa zrazu častejšie budí, plače a odmieta spať samo, aj keď dovtedy spávalo pokojnejšie. Ďalším dôvodom, ktorý môže narušiť spánok, je separačná úzkosť. Okolo siedmeho až deviateho mesiaca si dieťa uvedomuje, že je oddelené od rodiča, a to mu môže spôsobovať nepokoj. Často odmieta zaspať bez prítomnosti mamy alebo otca, prípadne sa častejšie budí s plačom.

Ak chcete podporiť kvalitný spánok u detí, je veľmi prospešné dodržiavať pravidelnú dennú rutinu. Deti sa učia predvídať, čo bude nasledovať, a vďaka tomu sa cítia pokojnejšie. Večer je vhodné prostredie postupne stíšiť, znížiť osvetlenie a dopriať dieťaťu pokojné aktivity, ktoré ho pripravia na spánok. Večerný rituál môže zahŕňať kúpanie, čítanie knižky a uloženie s obľúbeným mojkáčikom. Keď sa tieto činnosti opakujú každý deň, dieťa sa naučí, že prichádza čas spánku, a zaspáva ľahšie. Pri večernom uspávaní môže rodičom veľmi pomôcť aj správne zvolené vybavenie. Na Pastello.sk nájdete hudobné kolotoče nad postieľku, ktoré jemnými melódiami a pohybom figúrok navodia uvoľnenú atmosféru. Mäkké plyšové hračky a mojkáčiky sú zase ideálnymi spoločníkmi na spanie a pomáhajú dieťaťu cítiť sa v bezpečí, aj keď v izbe nie je rodič. Uspávacie lampičky a projektory vytvárajú príjemné prostredie s jemným svetlom alebo dokonca s premietaním hviezd na strop, čo dokáže deti fascinovať a upokojiť.

Časté mýty o spánku detí

Azda ani neexistuje téma, o ktorej by sa medzi novopečenými rodičmi diskutovalo horlivejšie. Nevyžiadané rady o tom, čo by ste mali robiť, aby dieťatko spalo celú noc, lietajú zo všetkých strán. Bohužiaľ, nie všetky sa zakladajú na pravde.

• Mýtus č. 1: Ak sa dieťa v noci budí, znamená to, že je hladné. Fakt: Niekedy sa bábätká v noci budia na hlad, ale určite nie vždy. Pokým prejdete na príkrmy, jedno až dve nočné prebudenia na kŕmenie sa považujú za úplne normálne. Ak sa však bábätko v noci budí častejšie a zakaždým ho treba kŕmiť, aby zaspalo, môže to byť tým, že si vytvorilo asociáciu medzi kŕmením a spánkom. Okrem toho nočné budenie bábätiek a batoliat zapríčiňuje veľa ďalších faktorov. Patrí medzi ne napríklad príliš veľa alebo príliš málo spánku počas dňa, príliš vysoké alebo prinízke teploty, choroby alebo nedostatok pohodlia.
• Mýtus č. 2: Dieťa by malo dokázať prespať celú noc do veku šiestich mesiacov. Fakt: Neexistuje stanovený vek, odkedy by malo dieťa prespať celú noc. V skutočnosti žiadne dieťa, ale ani dospelý človek neprespia celú noc. Niektoré deti po skončení jedného spánkového cyklu okamžite začnú nový cyklus bez toho, aby sa dožadovali pomoci dospelého. Iné sa síce zobudia, ale zostanú ticho vo svojej postieľke, kým ďalšie sa zobudia a plačú, lebo nevedia samé začať nový spánkový cyklus. Žiadne dieťa však nespí hlboko po celú noc. Celonočný spánok v skutočnosti znamená, že dieťa dokáže spať počas celej noci bez vašej pomoci. To znamená, že dokáže prechádzať medzi spánkovými cyklami bez plaču a bez toho, aby ste mu museli pomáhať zaspať.
• Mýtus č. 3: Niektoré bábätká nemajú rady zavinovanie. Fakt: Pri bábätkách mladších ako 4 - 5 mesiacov pomáha zavinovanie pri usínaní a predlžuje ich spánok. Dôvodom je skutočnosť, že potláča známy úľakový reflex. Niektoré deti sa však môžu pri zavinovaní vzpierať alebo plakať a rodičia sa preto domnievajú, že sa im zavinovanie nepáči. Pravdou ale je, že dieťa je už príliš unavené, konkrétny typ zavinovačky mu nevyhovuje alebo je pre neho príliš veľká.
• Mýtus č. 4: Ak vaše dieťa v noci nespí dobre, vynechajte denný odpočinok. Fakt: Spánok počas dňa je dôležitý pre pokojný spánok počas noci. Určite sa zhodneme na tom, že dieťa, ktoré sa cez deň dostatočne nevyspí, bude neskôr, keď nadíde čas večerného odpočinku, pravdepodobne unavené, nervózne a podráždené. A takto nespokojné dieťa je omnoho ťažšie upokojiť a uspať. Navyše sa častejšie v noci budí.
• Mýtus č. 5: Dieťaťu škodí, ak plače, keď ho nechávate zaspávať osamote Fakt: Približne vo veku 4 mesiacov je dôležité naučiť dieťa zaspávať samé. To, že pritom plače, je úplne prirodzené. Ak je dieťa milované a počas dňa je oňho dobre postarané, určite mu neublíži, ak si večer pred spaním trochu poplače. Navyše, plač pred spaním bude pravdepodobne trvať len niekoľko dní, kým si dieťa zvykne a naučí sa zaspávať samé. Samozrejme, v prípade, že nie ste schopní nechať dieťa osamote vyplakať, aby zaspalo, existujú aj iné možnosti. Môžete ho napríklad každých 10 minút skontrolovať (ale bez čičíkania, hojdania alebo dojčenia). Prípadne sa môžete rozhodnúť pre určitú dĺžku plaču, ktorú ste ochotní vydržať (napríklad 15 minút), a ak plač presiahne tento limit, pôjdete dieťa utíšiť.
• Mýtus č. 6: Vankúše, hniezda a mantinely v postieľke chránia dieťa pred úrazom Fakt: Vankúše, mantinely a detské hniezda okolo dieťaťa zvyšujú riziko SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat). Okrem toho dieťaťu nepomáhajú lepšie spať ani mu neposkytujú väčšie pohodlie. Ak chcete poskytnúť svojmu drobčekovi komfort a ochrániť ho pred chladom, odporúčame používať radšej spací vak alebo zavinovačku, aby bol váš poklad v bezpečí.
• Mýtus č. 7: Bábätkám sa lepšie spí na bruchu a hrozí im menšie riziko zadusenia Fakt: Pri spánku na brušku deťom hrozí, že sa môžu začať dusiť požitým materským mliekom, ktoré sa im dostane do dýchacích ciest. Oveľa bezpečnejšie ukladať bábätká na chrbátik, aby bola dýchacia trubica hore. Takisto platí, že pre dieťatká je pohodlnejšie ležať na chrbte.

tags: #ako #hlboko #spi #4