Láska dieťaťa sa začína už v momente počatia, kedy dieťa nevníma len svojich rodičov, ale predovšetkým to krásne a nežné puto, ktoré ich spája. Toto puto priťahuje nielen rodičov k sebe, ale aj ich deti. Dieťa potrebuje lásku oboch rodičov, no najdôležitejšie je, aby cítilo ich vzájomný vzťah. Pokoj a radosť dieťaťa pramenia z rozumnej komunikácie rodičov, ich vzájomnej akceptácie a z možnosti vnímať ich objatia a tanec. To mu dáva istotu, pocit bezpečia a učí ho láske. Aj konflikty, ktoré sú prirodzenou súčasťou života, dokáže dieťa prijať, ak cíti lásku.
Duša vždy smeruje k láske, či už v partnerskom vzťahu alebo vo vzťahu rodiča a dieťaťa. Deti, ktoré žijú v citovom prázdne, nevedia, čo majú cítiť, a stávajú sa obrnenými voči neláske, čo im v budúcnosti sťažuje prežívanie lásky. Paradoxne, tento stav môže začať už narodením dieťaťa, keď sa matky príliš sústredia na dieťa a zabúdajú, že sú aj manželky, milenky a ženy. Rodičovský vzťah nadobúda prevahu nad manželským, hoci práve manželský vzťah by mal mať prioritu, pretože dieťa sa zrodilo z tohto intímneho puta a jeho silu potrebuje cítiť počas celého detstva.
Matky sa obetavo snažia dávať lásku svojim deťom, no preťaženosť môže ovplyvniť ich sexualitu a tým aj partnerstvo. Rizikom je pohltenie ženskosti materskou energiou, ktorá je síce nevyhnutná v prvých troch rokoch života dieťaťa, no neskôr by mala ustúpiť. Je dôležité, aby si matka aj v tomto období zachovala svoju zmyselnosť, atraktivitu a sebavedomie v partnerskom vzťahu.
Výskumy potvrdzujú: Materinská láska je kľúčom k emocionálnej odolnosti
Najlepšie, čo môže matka urobiť pre svoje dieťa v najútlejšom veku, je obdarovať ho prejavmi náklonnosti a materinskej lásky. Staré predstavy o tom, že nadmerné objímanie a bozkávanie môže dieťa rozmaznať, sú prekonané. Najnovšie výskumy ukazujú, že materinská láska v detstve pomáha vyrovnať sa so stresom, úzkosťou a napätím v dospelosti. Objatia, pohladenia a bozky upevňujú nielen vzťah matky a dieťaťa, ale aj emocionálnu odolnosť dieťaťa.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Epidemiology and Community Health potvrdila, že kľúčovým faktorom pre odolnosť voči stresu a emocionálnu stabilitu je vzťah matka-dieťa. Výskum, na ktorom sa zúčastnilo takmer 500 ľudí zo Spojených štátov amerických, sledoval ich od detstva až po dospelosť. Dr. Joanna Maselko z Duke University, ktorá viedla štúdiu, tvrdí, že materinská láska a časté prejavy tohto citu pomáhajú dieťaťu nielen lepšie zvládať stres v dospelosti, ale aj vytvoriť si efektívne životné a sociálne zručnosti.
Psychológovia v štúdii hodnotili kvalitu interakcií medzi matkami a ich osemmesačnými deťmi. Hodnotili, ako dobre matka reaguje na potreby a city dieťaťa. O tridsať rokov neskôr sa vedci obrátili na tieto deti a zisťovali stav ich emócií a duševnej pohody. Výsledky ukázali, že najlepšie na tom boli deti matiek, ktoré boli zosynchronizované s potrebami svojich detí a prejavovali im veľa lásky. Títo ľudia omnoho lepšie zvládali všetky typy tiesne a úzkosti ako dospelí, ktorým matky v detstve neprejavovali toľko citu.
Vedci boli prekvapení, ako výrazne môže vysoká dávka materinskej lásky v detstve ovplyvniť život ľudí o tridsať rokov neskôr. Hoci sa už dávnejšie predpokladalo, že prvé tri roky života majú silný vplyv na celý život človeka, nepredpokladalo sa, že matka môže svojím správaním ovplyvniť dieťa až do takejto miery.
Teória citovej väzby: Základ pre zdravý vývin
Teória citovej väzby, ktorej autorom je anglický psychiater John Bowlby, vychádza z poznania, že každý novorodenec prichádza na svet s hlbokou potrebou vzťahu. Tento vzťah, najčastejšie s matkou, má zásadný vplyv na emocionálny vývoj a budúce vzťahy dieťaťa.
Dieťa už od narodenia špecifickými signálmi prejavuje svoju schopnosť nadviazať hlboký vzťah, najprv s osobou, ktorá sa oň primárne stará, teda najčastejšie s matkou. Veľmi záleží na tom, ako je matka vnímavá k tejto potrebe svojho dieťaťa a ako sa v rodine s jeho vrodenou potrebou vzťahu zaobchádza. Ak je matka na dieťa naladená, jej starostlivosť je primerane láskyplná a jej správanie stabilné, potom sa v mozgu dieťaťa ukladá základná informácia, že byť vo vzťahu s iným človekom je bezpečné a obohacujúce.
Náš attachment (citová väzba) predurčuje takmer každú životnú situáciu, pretože ide o základ nášho emočného usporiadania a pociťovania. Zároveň možno attachment vidieť ako nevedomú stratégiu prežitia, ktorá sa automaticky aktivuje v stresových situáciách, pri vyčerpaní, chorobe, vývinových krízach či zásadných životných zmenách. Ľudia sa líšia v tom, ako reagujú v okamihoch úzkosti a ohrozenia, čo možno pripísať ich vnútornému naprogramovaniu.
Ľudská bytosť sa rodí s nezrelým mozgom, ktorý sa po narodení ešte určitú dobu dotvára. Amygdala, ktorá spracúva intenzívne zážitky a funguje ako poplachové zariadenie, je dotvorená už v prenatálnom období. Hipokampus, ktorý spracúva a uchováva spomienky, sa vyvíja neskôr. Kým amygdala intenzívne vníma emócie, kvôli nefunkčnému hipokampusu nedokáže dieťa vzniknuté emócie spracovať samo. Ak nie je nablízku starajúca sa osoba, ktorá empatickým správaním pomôže dieťaťu, dochádza k tzv. zaplaveniu.
Citová väzba sa rozdeľuje na viac typov, ktoré ovplyvňujú správanie a prežívanie človeka v dospelosti:
- Istý attachment: Vzniká u dieťaťa, ktoré cíti dostatok lásky a náklonnosti od rodičov a jeho potreby sú primerane napĺňané. Takýto človek dôveruje, nebojí sa samoty, je sebavedomý a v krízach nestráca orientáciu.
- Neistý vyhýbavý attachment: Vyvíja sa u detí, ktorých rodičia sú emočne chladní alebo neprítomní. Dieťa sa učí byť samostatné, ale nenaučí sa súžitiu v blízkosti a intimite, ktoré vníma ako nepohodlné a ohrozujúce.
- Neistý úzkostný attachment: Pozorujeme u ľudí, ktorých rodičia sa nechovali konzistentne. V dospelosti prežívajú vzťahy s neistotou, strachom z opustenia a ťažko znášajú samotu.
- Dezorganizovaný attachment: Vzniká u opustených, zanedbávaných alebo zneužívaných detí a kombinuje problémy predchádzajúcich typov väzby.
Výchova v súlade s teóriou väzby znamená rešpektovať vrodené potreby dieťaťa. Súčasné rodičovstvo sa vyznačuje väčšou informovanosťou a snahou pochopiť, čo dieťa potrebuje. Rozvíja sa hnutie tzv. nového kontaktného rodičovstva, ktorého základom je prijímanie dieťaťa bez podmienok a poznanie, že dospelí sa od svojich potomkov majú veľa čo učiť.
Dôležitosť láskyplného puta s matkou pre chlapcov
Každé dieťa potrebuje matku, jej lásku cítiť cez objatie a dotyk. Matkina náruč znamená pre chlapca istotu a bezpečie, je to jeho prvé „miesto“, ktoré pozná. Ak je matkina náruč láskavá a bezpečná, chlapec sa bude cítiť pohodlne aj vo svete. Matka predstavuje bezpečné miesto, ku ktorému sa dieťa uchýli; ak je jej láska odopretá, zvýši sa pravdepodobnosť vzniku úzkosti a problémov s duševným zdravím.
Výskum Marlene Moretti zistil, že láskavé puto matky a syna posilňuje jeho duševné zdravie a znižuje pravdepodobnosť psychických problémov. Syn sa naučí efektívne zvládať nástrahy sveta, pretože má v matke podporu, istotu a bezpečie. Blízky vzťah matky so synom tiež znižuje pravdepodobnosť problémov so správaním. Synovia, ktorí vedia, že sú matkou milovaní, nevyhľadávajú pozornosť problémovým správaním. Doktor Pasco Fearon upozorňuje, že problémové správanie u detí s neistým vzťahom k matke sa môže prejaviť až v neskoršom veku.
Láska matky zaisťuje úspech syna. Jej dotyk, teplo a láska pomáhajú rozvíjať mozog a schopnosti. Bezpodmienečná materská láska vedie k lepšiemu vývinu mozgu, najmä oblastí zodpovedných za pamäť a učenie, a zároveň znižuje hladinu stresového hormónu. Synovia s bezpečným putom k matke sú v živote úspešnejší, pretože ich neblokuje úzkosť, strach zo zlyhania ani obranné mechanizmy. Majú lepšie výsledky v škole aj v iných oblastiach, neboja sa skúšať a chyby ich posúvajú ďalej.
Profesor Marco Francesconi zistil, že deti s istou a bezpečnou väzbou s matkou majú vyššie sociálne schopnosti (o 20-40 %). Puto s matkou rozvíja ich sociálnu inteligenciu, komunikáciu s inými ľuďmi a kognitívne schopnosti. Bezpečná väzba rozvíja aj emocionálnu inteligenciu synov, ktorí sú schopní lepšie porozumieť svojim emóciám, dávať ich najavo a spracovávať ich zdravou formou. Emocionálna inteligencia so sebou nesie aj sklon nepodliehať rodovým stereotypom. Syn s istou väzbou k matke vie, že plač je súčasť života, nebojí sa svojich emócií a je citlivý k emóciám ostatných.
Syn, ktorého matka miluje a cíti sa s ňou bezpečne, lepšie chápe ženy a je lepším partnerom. Nebojí sa spýtať na rozdiely medzi pohlaviami a vníma ženský svet ako prirodzenú súčasť mužského.
Mýty a realita materinskej lásky
Patrí materinská láska a inštinkt k prirodzenostiam, ktoré sú vlastné každej žene? Alebo je normálne, keď matka o svojej láske k deťom pochybuje? Mnohé matky pociťujú lásku k dieťaťu takmer okamžite po pôrode, no nie je to pravidlo. Niektoré matky si na príliv materinskej lásky musia chvíľu počkať. Je len mizivé percento matiek, ktorým sa nepodarí nájsť si cestu k svojmu dieťaťu.
Psychologička Tereza Beníšková potvrdzuje, že materinská láska väčšinou príde sama od seba, ale nie u všetkých žien. Je prirodzené, že matka môže mať jedno dieťa radšej než druhé, pretože každý človek je originál. Dôležité je, aby matka každé svoje dieťa dostatočne milovala, aj keď každé iným spôsobom. V ideálnom prípade by mala mať matka rada svoje deti láskou bezpodmienečnou.
Ak matka miluje jedno dieťa výrazne viac než druhé, mala by sa situácia riešiť s pomocou odborníka, pretože deťom sa nežije dobre s vedomím, že ich matka nemá rada alebo má radšej ich súrodenca. Tento problém môže viesť k traume, ktorá môže dieťa prenasledovať celý život.
Niektoré matky môžu jedno dieťa milovať menej preto, že sa kvôli nemu museli vzdať niečoho, čo robili rady, že im „narúšalo“ plány, skomplikovalo život, alebo ich opustil partner. Tieto dôvody by však dieťa nikdy nemalo pocítiť.
Preto je dôležité pracovať na tom, aby matka vedela nájsť rovnováhu a venovať sa každému dieťaťu individuálne. Pravidelný čas strávený s každým dieťaťom zvlášť, cielene všímanie dobrých stránok dieťaťa a robenie aktivít, kde sa uplatnia jeho vlohy, pomáha posilňovať ich vzťah.
Otcova rola vo výchove
Spoločnosť sa často stavia k otcom ako k druhoradým osobám v životoch detí, hoci obaja rodičia túžia po dieťati rovnako. Príroda zariadila, že dieťa môže nosiť a porodiť len matka, ale otec by mal mať možnosť byť plne zapojený do výchovy a starostlivosti o dieťa už od jeho narodenia.
Otec je často ten, kto zabezpečuje finančnú stránku rodiny, no napriek tomu má menej času na dieťa ako matka. Otcovia sú často diskriminovaní, hoci sú tu pre svoje deti neustále. Keď sa žena pozrie na svojho muža ako na otca svojich detí, vidí jeho dokonalosť v hre s deťmi, pomoci pri opravách či starostlivosti o bábiky. V tomto kontexte nevadia drobné chyby v starostlivosti.
Je dôležité, aby sa rodičia, aj keď už nie sú partneri, dokázali spoločne starať o dieťa. Rozvádza sa manžel-manželka, nie otec-dieťa-matka. Láska k dieťaťu spája oboch rodičov a obaja pre neho chcú dobro. Otec je rovnaký rodič ako matka, rovnako miluje a bojí sa o svoje dieťa. Preto by mali mať otcovia rovnaké právo na dieťa ako matka.
Niekedy sa stáva, že dieťa supluje rodičovi partnera, najčastejšie v prípade osamelých matiek. Dieťa sa stáva zmyslom ich bytia a vytvárajú si s ním partnerský vzťah. V takýchto prípadoch matky často ničia vzťahy svojich synov s inými ženami, pretože ich považujú za nedostatočné. Matka tak vytvára závislosť syna a bráni mu v nadväzovaní zdravých vzťahov.
Je dôležité uvedomiť si, že rodičia sú tiež len ľudia a robia chyby. Majú svoje vlastné problémy a nevyriešené traumy z detstva, ktoré môžu ovplyvniť ich rodičovstvo. Neprejavovanie lásky, emocionálna nedostupnosť, kritika či zanedbávanie môžu mať na deti ničivé účinky.
Ako sa vysporiadať s tým, že vás vychovávala emocionálne nedostupná matka? Je dôležité pochopiť, že správanie matky nesúviselo s vami. Myslite na to, že nie ste sami a vyhľadajte podporu. Aj napriek bolestivým skúsenostiam je možné budovať zdravé vzťahy a žiť plnohodnotný život.
Dnešná spoločnosť je komplexnejšia a rola matky je tiež komplexnejšia. Podľa Donalda Winnicotta je matka „dostatočne dobrá“, ak je vždy nablízku, ale zároveň vie ustúpiť a nechať dieťa objavovať svet samostatne. Byť matkou je namáhavé, ale zároveň krásne a fascinujúce. Vzorom matiek je Mária, matka Lásky, ktorá nás môže ochraňovať a pomáhať nám.