Zdravý životný štýl dieťaťa predstavuje nielen dostatok pohybu a vyváženej stravy, ale aj pravidelný pitný režim. Hydratáciu detí vo veľkej miere riadi pocit smädu, aj keď to nemusí byť pravidlom. Fyzická aktivita môže vo veľkej miere zvýšiť množstvo tekutín, ktoré sú potrebné. Detské telo sa nedokáže v nižšom veku ešte efektívne ochladzovať, rodičia a učitelia by mali preto dieťa nabádať a strážiť jeho zdravý pitný režim. Každá vonkajšia hra či aktivita by mala zahŕňať pravidelné prestávky na pitie.
Deti a dojčatá sú však na dehydratáciu náchylnejšie kvôli ich nižšej telesnej hmotnosti a vyššej spotrebe energie. Celkovo sa tiež deti potia menej ako dospelý, z čoho vyplýva, že sa ich telo dokáže rýchlejšie prehriať. Mierna dehydratácia sa prejavuje zvýšeným pocitom námahy pri akejkoľvek činnosti a spôsobuje únavu, pocit bolesti hlavy a zmätenosť. Ťažká dehydratácia je životu nebezpečná, je preto potrebné sa v prípade núdze ihneď obrátiť na odbornú lekársku pomoc.
Odporúčaný denný príjem tekutín
Podľa amerického inštitútu medicíny by deti od štyroch do ôsmich rokov mali denne prijať 1,7 litra tekutín, z toho 1,2 nápojov vrátane pitnej vody. Starší chlapci od deväť do 13 rokov majú dennú potrebu okolo 2,4 litra, z toho 1,8 litra by mali predstavovať nápoje. Dievčatá v rovnakom veku by mali vypiť 1,8 litra tekutín, ich celková denná potreba je nižšia o jedno deci ako u chlapcov. Ostatní chlapci do 18 rokov potrebujú denne 3,3 litra nápojov z toho 2,6 litra tekutín.
Ako udržať dieťa hydratované
Deti možno udržať hydratované viacerými spôsobmi. K školskej desiate im treba pribaliť fľašu s nápojom. Pri detských hrách ich zase treba upozorniť na pravidelné prestávky spojené s pitím. Deťom okrem toho treba ponúkať nápoje, ktoré majú radi. Servírovať by sa mali chladné, ale nie studené, aby deti vypili viac tekutín. Zdravý pitný režim detí podporuje aj jedlo. Naservírovať im je preto vhodné ovocie, zeleninu alebo polievky.
Pochopenie detského odmietania jedla
Nechutenstvo a odmietanie jedla je problémom mnohých rodičov s deťmi, ktoré prechádzajú na tuhú stravu. Je bežnou praxou, že bábätkám sa okolo šiesteho mesiaca začnú dávať prvé príkrmy - uvarená a rozmixovaná kaša bez špecifickej farby a chute. Položme si však ruku na srdce: Vám by to chutilo? Nuž sa nečudujte, že nechce papať tak, ako by podľa všetkých tabuliek malo. Ak máte problémy s odmietaním príkrmov, skúste úplne nový prístup. Metóda BLW, z anglického Baby-led Weaning, vo voľnom preklade odkazuje na prvé dokrmovanie vedené samotným dieťaťom. Jej princíp spočíva v tom, že dáme dieťaťu príležitosť na to, aby si po dovŕšení 6 mesiacov začalo samo vyberať druh a množstvo potravín, ktoré zje v čase, keď má na ne práve chuť. Vďaka tomu, že sa dieťa zoznámi nie s vlažnou kašou neurčitej chute, ale s ozajstnou farbou, konzistenciou a chuťou zeleniny, ovocia a ďalších zložiek jedálnička, sa jeho telo dokáže lepšie pripraviť na tieto potraviny a správne na ne zareagovať. Pri prvých pokusoch sa totiž do tela dostanú len menšie porcie potravy, ktoré dokáže organizmus efektívne spracovať.
Zavedenie metódy BLW do vašej domácnosti bude jednoduchšie, než sa na prvý pohľad môže zdať. Na začiatku však musíte úplne zabudnúť na nejaké učenie stolovania a na to, že dieťa musí za deň zjesť určité množstvo jedla. Skúste teda najskôr svojmu bábätku krájať rôzne druhy ovocia a zeleniny na malé podlhovasté kúsky tak, aby sa dali dobre uchopiť. Začnite s jabĺčkom či mrkvou, potom pridávajte broskyňu, banán, nektárinky, sladké zemiaky, reďkovky, kaleráb, cuketu, uhorky a ďalšie druhy ovocia a zeleniny. Tie tvrdšie pred ponúknutím dieťaťu krátko blanšírujte. Ak vyznávate racionálne stravovanie a nepreháňate to v kuchyni s dochucovaním, môžete nechať staršie bábätko ochutnať aj zo svojho taniera, keď práve budete jesť. K tomu by rozhodne dôjsť nemalo. Dieťa musí byť pri jedení vždy pod dohľadom a jedlo by ste mu nemali vkladať do úst, ale iba do ručičky. Bude tak schopné potravu samo spracovať podľa svojej motoriky a možností. Pokiaľ je bábätko menšie, bude skúšať zeleninu a ovocie len olizovať a obhrýzať, až neskôr si dokáže odhryznúť malé kúsky.
Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:
- Má svoje vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Chýba mu rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Jedlo pre neho predstavuje stres: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
- Niečo ho trápi: Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
- Ľahko sa nechá rozptýliť: Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
- Nepasujú mu textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka.
Ako stolovať s dieťaťom
Dieťa je maličké, ale to z neho nerobí menejcenné. Aj pri stolovaní platí, že je plnohodnotným členom domácnosti. „U detí sa musíme v prvom rade zamerať na ich detskú povahu a dušu. Zdôraznil však, že nápoje musia byť v súlade so zásadami vyváženej stravy a najmä dostatkom pohybu. „Práve nedostatok pohybu u detí je dominantným problémom modernej doby. Nedokážu spáliť to, čo konzumujú a pijú, lebo im chýba mechanizmus na spracovanie a spálenie prijatej energie.
Čo budeme večerať? Začína to samotnou voľbou. “Čo budeme dnes večerať?” spýtam sa dcéry už ráno, aby som vedela, či v priebehu dňa treba niečo kúpiť. Už maličké deti sa veľmi rady zapájajú do rozhodovania. Dáva im to pocit, že niečo znamenajú. Jasné, občas si to v priebehu dňa rozmyslí.
Príprava jedla môže byť takisto spoločná aktivita. Kuchynské veže pre malé detičky sú skvelá vec. Už dvojročné dieťa vie krásne pomáhať. Varenie je zmysluplná aktivita, ktorá batoľatá neskutočne baví.
Kto dnes prestiera stôl? Dieťa môžete napríklad požiadať, aby odnieslo taniere k jedálenskému stolu. Pokojne aj s naloženým jedlom. Uvidíte, ako opatrne s tým pôjde a ako sa bude snažiť, aby to nerozsypalo. Ak aj trochu rozsype, svet sa nezrúti. Potom môže na stôl porozkladať príbor.
Tanierik a pohárik pre dieťa. Deti majú rady krásne veci. Na to, aby sa dieťa cítilo byť plnohodnotným členom domácnosti, by malo mať prístup k rovnakým veciam ako rodičia. O čo je ono horšie, že sa nemôže dotknúť toho, čo mama a otec bežne používajú? Preto by dieťa malo jesť z rovnakého taniera, ako jedia rodičia, nie z plastového. Áno, teoreticky sa môže stať, že ho rozbije, ale uvidíte, že si tie veci bude vážiť a správať sa opatrne. Takže tanier taký istý, ako majú rodičia, ale vzhľadom na menšiu veľkosť porcie dieťaťa môžete skúsiť dezertný tanierik. K tomu príbor presne taký istý, ako používate vy, ale tiež môžete skúsiť dezertnú veľkosť vidličky a čajovú lyžičku. Pohárik. Super sú poldecáky, lebo sú vhodné do detskej ručičky.
Kde má dieťa sedieť. Samozrejme, za jedným stolom s rodičmi, pretože jedlo je spoločenská udalosť, počas ktorej sa rozprávame a užívame si spoločné chvíle. Nikam sa neponáhľame. Na dieťa vždy čakáme. Neservírujeme si dezert, kým ono ešte nedojedlo večeru. Ako malá som neznášala, keď si moji rodičia naberali druhé, kým ja som ešte dojedala polievku. Cítila som sa trochu odstrčená, ako keby som nepatrila do kolektívu. Aby sa dieťa cítilo samostatné, je skvelé, ak má stoličku, do ktorej dokáže vyliezť samé.
Čo má dieťa jesť? Toto je veľmi individuálne. Každá rodina má iné stravovacie návyky a každý rodič má inú predstavu o tom, čím chce kŕmiť svoje dieťa. Je to len a len na rodičoch, ako sa rozhodnú. Jednu vec som si ale všimla. Zbytočne rodičia naberú dieťaťu na tanier zdravú brokoličku s mrkvičkou, ak si oni dajú pečenú klobásu. Ak chceme, aby sa naše dieťa stravovalo zdravo, musíme sa tak stravovať aj my.
Každý po sebe uprace. Dieťa by si malo byť vedomé toho, že ten špinavý riad nezmizne sám od seba. Po večeri zlezie zo stoličky a svoj tanierik, príbor aj pohárik odnesie do kuchyne, buď k drezu, alebo rovno do umývačky riadu. Ak má kuchynskú vežu, nič mu nebráni v tom, aby riad aj opláchlo. Deti sa veľmi rady máčajú vo vode a umývanie riadu je jedna z ich obľúbených aktivít.
Riešenie problémov s jedením
Problémy s jedením sú u detí spájané s nezrelosťou zažívacieho traktu, čo sa prejavuje napr. vyvrátením mlieka, plynatosťou a kolikou. U starších detí sú problémy s jedením zvyčajne dôsledkom atmosféry, ktorú počas jedenia vytvárate. Nesnažte sa poznačiť vaše dieťa za „slabého jedáka”. Deti dokonale zosobňujú naše predstavy o nich. Mali by ste zvážiť, či vaše dieťa naozaj jedáva príliš málo. Koľko je „príliš málo”? On je taký, že zje takmer rovnaké veci ako dospelí, ale nie v rovnakom množstve. Keď z každého dostane veľké porcie, odradí ho to a nie je schopný zjesť všetko, a nakoniec je zahanbený svojím rodičom. Jedáva vaše dieťa skutočne málo? Možno je to len váš dojem? Pamätajte, že banán, ryžová oblátka alebo detská výživa je dosť veľká porcia jedla pre batoľa.
Sme zvyknutí jesť tri veľké jedlá počas dňa. Odborníci na stravovanie po dlhé roky hovoria, že päť menších jedál je lepšou voľbou. To funguje skvelo pre deti. Doplňte do jedálníčka druhé raňajky a čaj popoludní. Nemusí to byť veľký sendvič. Zopár sušených marhúľ, jablko alebo ovocná detská výživa sú tiež jedlo. Rozdeľte večeru na dve jedlá: prvé bude polievka a druhé jedlo bude nasledovať po 1-2 hodinách. Ak vaše dieťa nechce jesť polievky, potom mu nedávajte žiadne maškrty 1-2 hodiny pred jedlom. Nezdravé maškrty by mali byť úplne vyškrtnuté.
Nekŕmte dieťa, keď sa hrá alebo sleduje televíziu. Je stanovený čas zvlášť na jedenie a zvlášť na hranie. Nerozptylujte dieťa v nádeji, že si dá do úst brokolicu alebo mrkvu. Správne stravovacie návyky musia byť vyvinuté od začiatku. Jedlo je veľkým potešením. Keď začneme používať fyzickú alebo psychickú silu, dieťa nikdy nebude mať rado jedenie. Nenúťte ho, aby zostalo pri stole „až kým nezje všetko”, nepoužívajte starú frázu „teraz za babku”.
Dovoľte dieťaťu v primeranom rozsahu si vybrať, čo chce jesť. Ak sú banány jediným ovocím, ktoré chce jesť celý týždeň, potom je to v poriadku, nechajte ho jesť banány. Možno ďalší týždeň bude chcieť jablko? Ak jeden deň bude jesť iba zemiaky a tvrdo odmieta jesť mäso, potom netreba naliehať. Skúste niečo nové, iné a špeciálne. Možno zeleninový kastról? Palacinky? Varený karfiol? Rybie guľky? Nezabudnite, že spôsob, akým sa podáva jedlo, je tiež dôležitý. Zabezpečte, aby bol tanier farebný a zábavný: žltá kukurica, červená paprika a zelená uhorka. Možno trojuholníkové sendviče? Alebo usmievavá tvár na palacinke zo syru? Prečo nie! Snažte sa spolu jesť jeden alebo dvakrát za deň. Tým sa vytvoria rodinné vzťahy a dieťa vidí, že rodičia tiež jedia ružičkový kel, a že atmosféra je príjemná a zábavná. Je omnoho príjemnejšie jesť v spoločnosti ľudí ako osamote. Vytvorte príjemnú atmosféru, slávte jedlo a vychutnávajte si ho. Uvoľnite sa a netrápte sa, že sa niečo môže rozliať alebo zašpiniť.
Mnohí rodičia majú ťažkú hlavu z toho, že ich dieťa zo začiatku hádže jedlo na zem. Je to naozaj taký veľký problém? Podľa autorky portálu Minišpajz je hádzanie jedla úplne prirodzená vec. Deti tým jednoducho testujú gravitáciu a efekt akcie a reakcie. Zo začiatku dokonca jedlo ani nemusia hádzať, len púšťajú jedlo k zemi. Takáto reakcia bábätka môže rodičom napovedať, že bábätko nie je hladné, alebo je unavené, prípadne má nejaký problém s danou potravinou. Reagovať na hádzanie jedla frustráciou alebo napomínaním, nebude mať žiaden efekt. Dôležité je, aby rodičia nevyvíjali na dieťa tlak. Najlepšie, čo môže rodič v danej situácii urobiť, je nereagovať. Jedlo môže skúsiť ponúknuť znovu. Dieťatku skúste vysvetliť, že jedlo sa dáva naspäť na tanier alebo na stôl a nie na zem.
Ako zvládnuť „trucovanie“ detí pri jedle – 1. časť
Keď vaše dieťa začne používať nadávky, je dôležité reagovať primerane. Súčasťou vývinu je aj napodobňovanie súrodenca alebo rodiča, kedy ide nielen o reakciu, ale aj o pozornosť, ktorú tým získa. Deti sa učia nadávky z rôznych zdrojov. A hoci si to možno nechcete priznať, jedným z najčastejších miest, kde tieto slová dieťa počuje, je domov. Aj rodičia, ktorí robia všetko pre to, aby na verejnosti nenadávali, doma sa často uvoľnia a aj nároky na svoj slovník znížia. Dieťa môže tiež počuť nadávky v televízii a vo filmoch. Súčasťou toho je aj napodobňovanie súrodenca alebo rodiča, kedy ide nielen o reakciu, ale aj o pozornosť, ktorú tým získa.
Pri rozhodovaní o tom, ako reagovať na nadávky, budú určite hrať veľkú rolu vaše rodinné hodnoty. Pre niektoré rodiny nie sú nadávky veľkým problémom, iní rodičia zase akceptujú, že dieťa občas používa nadávky. Pre rodiny, ktoré nadávky jednoznačne odmietajú, je dôležité problém riešiť ihneď. V prvom rade je vhodné zistiť dôvod, prečo dieťa nadáva, a tiež ako a kde bola nadávka použitá. Ak dieťa nadáva, aby získalo vašu pozornosť je najlepšie reagovať tak, že nadávky úplne ignorujete. Buďte pokojní a nereagujte. Vyhnite sa očnému kontaktu, smiechu, hnevu. To môže zastaviť nadávky a zabrániť ďalším nadávkam. Môžete tiež dať svojmu dieťaťu veľa pozitívnej pozornosti a pochvaly, keď použije zdvorilý jazyk. Ak sú nadávky spôsobené hnevom alebo frustráciou, môžete svojmu dieťaťu pomôcť pomenovať svoje emócie, napríklad: „Vidím, že si veľmi nahnevaná“. Je dôležité, aby vedelo, že cítiť tieto emócie je úplne v poriadku, ale je lepšie ich vyjadriť vhodnejšími slovami.
Nereagujte prehnane. Ak urobíte veľkú scénu, keď vaše dieťa vysloví škaredé slovo, je veľká šanca, že to posilní jeho správanie. Buďte konkrétni. Mladšie dieťa nerozumie narážkam, ale rozumie dobru/zlu, áno/nie. Aj pri používaní nevhodných slov preto musíte byť konkrétni. Vaším dlhodobým cieľom by malo byť naučiť dieťa, že jeho jazyk ovplyvňuje aj ostatných.