Ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky

Nástup do škôlky je významným míľnikom v živote dieťaťa aj rodiča. Končí sa obdobie, kedy bolo dieťa celé dni s rodičmi, a nastáva obdobie odlúčenia na niekoľko hodín denne. Mamičky sa väčšinou vracajú späť do zamestnania a dieťa bude tráviť čas v škôlke. Pre malého človiečika to znamená nové prostredie, veľa nových tvárí a úplne iný denný režim. Aj keď to môže byť náročné, s dobrou prípravou sa dá toto obdobie zvládnuť pokojnejšie a s úsmevom.

Každé dieťa je iné. Kým jedno sa do škôlky vyslovene teší a nadšenie ho neopúšťa ani po nástupe, pre iné môže táto nová situácia predstavovať stres a úzkosť. Škôlka totiž so sebou prináša veľké zmeny - dieťa si musí privyknúť na nový denný režim, rešpektovať nové pravidlá nastavené cudzou osobou (učiteľkou), zvyknúť si na nové prostredie, veľký kolektív neznámych detí a v neposlednom rade byť odlúčené od rodičov. Mnoho začínajúcich škôlkárov túto zmenu vzdorovito odmieta a prvé dni, či dokonca týždne sa nesú v znamení ranných hysterických scén.

Príprava dieťaťa

Už teraz počas posledných dní prázdnin by rodičia mali deti na novú skúsenosť akou je škôlka prichystať, aby začiatok školského roka prebehol hladko. Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť. Nezabudnite ale na jeden dôležitý fakt, a to že do škôlky ho privediete a budete musieť ísť do práce. Kým budete zarábať peniažky, budú sa o neho starať pani učiteľky.

O škôlke začnite hovoriť už niekoľko týždňov pred nástupom. Opisujte, čo tam dieťa čaká - hračky, kamarátov, pieskovisko, nové piesne. Namiesto “nebudeš doma” hovorte pozitívne, napríklad “v škôlke budeš mať veľa nových hier”. Prechádzajte sa okolo škôlky, ukazujte si budovu, ihrisko na dvore, hádajte, kde by mohla byť jeho budúca trieda. Ak vám to škôlka umožní, urobte si prehliadku aj zvnútra. Pre dieťa tak pri nástupe nebude prostredie škôlky úplne neznáme.

Deti veľmi citlivo vnímajú emocionálny stav rodičov. Ak máte obavy, či je škôlka pre vaše dieťa tým správnym rozhodnutím, vaše dieťa to vycíti. Ujasnite si dôvody, prečo svoje dieťa dávate do škôlky - či už je to kvôli finančnému zabezpečeniu rodiny, potrebe oddychu alebo sebarealizácie. Svoje potreby neznevažujte ani nebagatelizujte.

Výber škôlky je veľmi dôležitý. Pravdepodobne ste si s výberom škôlky pre svoje dieťa dali záležať, a preto už máte predstavu, kam svoje dieťa posielate. Pokiaľ nie, zistite si to. Informujte sa, ako prebiehajú v škôlke jednotlivé procesy, rozprávajte sa s inými rodičmi, ktorých deti túto škôlku navštevujú. Získajte dôveru v prostredie, kde bude vaše dieťa tráviť čas.

Je prirodzené, že chcete svoje dieťa pripraviť na zmeny, ktoré ho čakajú, ale vyhnite sa príliš dlhému vysvetľovaniu a obhajovaniu sa, prečo ho tam posielate. Trojročné dieťa ešte nemá schopnosť úplne pochopiť, prečo mama či otec nastupuje do práce. Skúste pri vysvetľovaní použiť jazyk, ktorý namiesto bezmocnosti a bezvýchodiskovosti používa jazyk, ktorý ukazuje na možnosť voľby.

Keď rozprávate svojmu dieťaťu o tom, čo ho v škôlke čaká, hovorte fakticky a jasne. Namiesto toho, aby ste hovorili o tom, ako sa mu tam bude páčiť a aké úžasné to tam bude, zamerajte sa len na tie veci, ktoré dokážete povedať s istotou: „Budú tam iné deti, bude tam pani učiteľka, budete spolu hrať hry, spievať, tancovať, jesť a spať.“ Vynechajte neautentické nadšenie a namiesto toho buďte otvorená/ý otázkam a obavám vášho dieťaťa. A pokiaľ vaše dieťa položí otázku, na ktorú neviete s istotou odpovedať, pripustite to. Napríklad: “Neviem úplne presne, ako to tam bude vyzerať.”

Deti v škôlkovom veku majú potrebu autonómie vyjadrenú veľmi silno. Dá sa preto očakávať, že aj vaše dieťa v niektorý deň bude chcieť rozhodnúť, kedy a či vôbec pôjde do škôlky. Ak ste flexibilná/ý, môžete svojmu dieťaťu dopriať túto formu podpory jeho potreby autonómie.

Je dôležité, aby vaše dieťa vedelo, že vaša priazeň nikam neodchádza, aj keď bude tráviť čas v škôlke. Ak vaše dieťa doteraz nikdy nezaspávalo samo, nemusíte tento režim meniť, len preto, že ide do škôlky. A to napriek tomu, že zaručene dostanete nevyžiadané rady o tom, ako by vaše dieťa malo vedieť zaspávať samo pred tým, ako nastúpi do škôlky. Namesto toho udržujte rutinu, ktorú máte doma, čo najviac nezmenenú. Vaše dieťa veľmi rýchlo dokáže rozoznať, že v škôlke platia iné pravidlá ako doma.

Deti by mali byť samostatnejšie, aby sa už nemuseli vo všetkom spoliehať na mamu. Rodičia robia za deti úplne všetko, od obliekania až po kŕmenie, pretože sa stále ponáhľajú, a to nie je správne. Deti musia byť samostatné. Už teraz počas prázdnin by sa rodičia mali snažiť viesť ich k samostatnosti.

Trojročné deti by mali ovládať základné veci, ktoré škôlky vyžadujú:

• Byť úplne odplienkované.
• Nemalo cumlík a nevyžadovalo si cumlík pri spánku.
• V sebaobslužných prácach by malo vedieť umyť sa, utrieť a pomaly s dopomocou učiteľky aj sa vyzliecť a obliecť do pyžamka.
• Snažiť sa obuť si obuv, nevyžaduje sa zaviazanie šnúrok.
• Pri stolovaní: správne držať lyžicu a vedieť piť z pohára bez obliania sa.
• Pri jemnej motorike: doma pracovať s plastelínou, doma držať nožnice a strihať, v škôlke deti papier trhajú, vedieť držať štetec a ceruzku v troch prstoch.
• Chytiť hodenú loptu do rúk.

Skúste ho podporovať v samostatnosti. Niektoré činnosti sa dajú nacvičiť aj doma, no na niektoré musí dieťa dozrieť. Napríklad pri obliekaní, či vyzliekaní nerobiť všetko za dieťa. Vhodné je získať ho pre spoluprácu bez vyvíjania tlaku. Môžete mu napríklad povedať: „V poriadku, pomôžem ti vyzliecť sa, ale ty si skús dať dole aspoň topánky, nohavice. V zmysle niečo ja, niečo ty.“

Učte ho aj slovne povedať, že potrebuje ísť na toaletu. Doma to môžete trénovať cez spoločenské hry alebo hranie s inými deťmi. Učte dieťa pomenovať, keď je smutné, nahnevané alebo veselé.

Ak sa v škôlke spí po obede, skúste tento režim nastaviť doma aspoň pár dní pred nástupom.

Odporúčame oblečenie, batôžtek aj topánočky podpísať fixkou na textil, použiť nažehľovačku, pečiatku na textil či vyšiť nejaké poznávacie znamenie. Oblečenie do škôlky ideálne pripravujte večer spoločne.

Umývať si ruky mydlom vždy po príchode do škôlky zvonku, po použití toalety a pred každým jedlom.

Pokiaľ volíte škôlku celodennú vrátane obedov, malo by dieťa už vedieť používať lyžicu či vidličku a najesť sa v pokoji s ohľadom na poriadok.

Nástupom do škôlky sa u detí zvyknú ozvať potreby, ktoré možno doteraz zapadli do úzadia. Napríklad potreba orientácie a štruktúry. Pokiaľ doteraz bolo vaše dieťa tri roky doma, pravdepodobne nerozlišuje víkend a pracovný deň. Pomôžte svojmu dieťaťu získať jasnosť v tom, v ktorý deň bude chodiť do škôlky, kedy ho vyzdvihnete a čo ho v škôlke čaká. Ideálne sú vizuálne pomôcky, kalendáre, ale aj ručne namaľované obrázky, ktoré vášmu dieťaťu pomôžu pripraviť sa na zmenu, ktorá ho čaká. Aj ranná rutina znázornená vizuálne môže byť pre vás aj vaše dieťa veľkou pomocou pred odchodom do škôlky.

Adaptácia na škôlku

Možno si predstavujete, ako si vaše dieťa po týždni na škôlku zvykne a ako budú preto ranné odchody do škôlky prebiehať hladko a harmonicky. Pravda môže byť iná. Pripravte sa na to, že adaptácia na škôlku bude prebiehať postupne a môžu prísť obdobia, kedy to bude náročnejšie. Aj keď to na začiatku vyzerá, že sa dieťa do škôlky teší, zaručene príde aj chvíľa, kedy bude prežívať ťažšie obdobie. Nevyčítajte svojmu dieťaťu, že sa mu v škôlke prestane páčiť, napriek tomu, že sa na ňu teraz teší. Miesto toho sprevádzajte jeho silné emócie, ak sa vyskytnú.

Ranné odchody sú stresujúce, bez ohľadu na to, či vaše dieťa nastupuje do škôlky, alebo do školy. Je preto dôležité, aby ste si na ne naplánovali dostatok času. Venujte čas pred odchodom do škôlky tomu, aby ste doplnili emocionálny pohár vášho dieťaťa svojou blízkosťou a prítomnosťou. Pamätajte, že úspešné odlúčenie pri odchode do škôlky nie je to, keď vaše dieťa neplače, ale to, keď sa deje v spojení a porozumení.

Skúsená učiteľka pozná návod aj na to, aby deti neplakali. Odporúča rodičom, aby ráno nepreťahovali rozlúčky v šatni s dieťaťom. Mamičky by mali čo najskôr dieťa odovzdať učiteľke. Aj keď plače. Dajte mu najavo, že viete, že sa mu to nepáči, ale že poň určite prídete. No a učiteľky už vedia, ako deti zabaviť a na slzy rýchlo zabudnú.

Pri lúčení ale určite najmenším nesľubujte to, čo neviete splniť. Pred odchodom nepovedzte dieťaťu, že preňho prídete na obed, keď nemôžete. Dieťa tak bude nesmierne sklamané. Treba dodržiavať pravidlá a rodič si musí uvedomiť to, aké je to pre dieťa dôležité.

Prvý mesiac je kritický práve kvôli tomu, kým sa u detí vytvorí návyk. Podľa učiteľky však treba vydržať v rovnakom režime, aby si dieťa zvyklo, aj keď to je náročné. Zároveň ho v škôlke nenechávajte viac, ako musíte. Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali na deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto preňho nepríde.

Nie je nič horšie, ako keď sa prvý deň v škôlke v návale emócií pred dieťaťom rozplačete. Či chcete, alebo nie, budete to musieť ustáť. Vyplakať sa môžete aj po ceste do práce bez toho, aby vás pri tom dieťa videlo. Nebojte sa, že bude plakať celý deň. Zo skúseností učiteľov vieme, že ranné plače netrvajú zväčša dlhšie ako pár minút po tom, čo rodič zatvorí dvere na triede.

Byť neoblomný je tiež mimoriadne dôležité. Keď dieťa vycíti vaše váhanie, bude sa to snažiť využiť vo svoj prospech. Keď sa povie, že v škôlke bude spať, tak tam spať bude. Pokiaľ mu to na jeho naliehanie odpustíte, zbytočne si tým zavaríte a môžete sa pripraviť na plače aj nasledujúce dni. Aby ste sa vyhli týmto ranným scénam, skúste obmedziť svoj pobyt v škôlke na minimum, aby dieťa nedostalo priestor na vyjednávanie.

Po návrate zo škôlky venujte svojmu dieťaťu čas a pozornosť, aby cítilo, že sa môže aj naďalej spoľahnúť na vašu podporu a blízkosť. Pomôže to upevniť jeho pocit istoty a bezpečia a rýchlejšie preklenúť túto náročnú fázu adaptácie. Rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa cez deň prežilo, čo ho rozosmialo a bavilo a naopak, čo sa mu až tak nepáčilo. A v prípade, že vaše dieťa ukáže po návrate domov svoje silné emócie, prijímajte celé ich spektrum.

Deti často plačú, lebo plačú ich mamičky. Ony nevedia, čo ich čaká, ony sa väčšinou do škôlky tešia. Škôlkári začnú mať problém až 2. alebo 3. deň. Stále platí fakt, že keď bude spokojná mama, bude spokojné aj dieťa. Mamy by mali vedieť, že škôlka je výborná vec, ktorá pomôže im, ich „slobode“, ale predovšetkým dieťaťu, aby sa socializovalo a aby vedelo žiť medzi spolužiakmi. Je to pre maminky smutná chvíľka, ale pre dieťa to je veľmi dôležité. V žiadnom prípade neplačte pred dieťaťom a netvárte sa zúfalo, že ho musíte nechať cudzím tetám.

Nástup v septembri do škôlky býva ťažký nielen pre dieťa, ale často aj pre rodičov. “Hovorí sa, že je to pomyselné prestrihnutie pupočnej šnúry. Je to po prvýkrát, kedy mama opustí svoje dieťa na dlhší čas a je to naozaj pre oboch veľká životná zmena,” hovorí na úvod zo skúseností učiteľka materskej školy Alenka, ktorá najmenších učí už viac ako 25 rokov.

Prvý deň v škôlke býva často náročnejší pre rodiča než pre dieťa. Je úplne normálne, že budete cítiť smútok alebo obavy. Doprajte si čas a verte učiteľkám.

Niektoré deti si zvyknú za pár dní, iným to trvá týždne či mesiace. Najdôležitejšie je zachovať pokoj, trpezlivosť a podporu. Pre rodiča je to skúška trpezlivosti a dôvery, ale aj chvíľa, kedy môže byť hrdý na svojho drobca, že zvláda nové výzvy. Dôležité je vnímať jeho potreby, podporiť ho v tom, čo mu robí radosť, a byť mu oporou, keď to bude ťažšie.

Čo môžu deti vedieť pred nástupom do škôlky?

Dieťa by pred začiatkom školského roka malo byť samostatnejšie, aby sa už nemuselo vo všetkom spoliehať na mamu. Rodičia robia za deti úplne všetko, od obliekania až po kŕmenie, pretože sa stále ponáhľajú, a to nie je správne. Deti musia byť samostatné. Už teraz počas prázdnin by sa rodičia mali snažiť viesť ich k samostatnosti.

Od septembra môžu byť prijaté deti, ktoré do 31.12. dovŕšia 3 roky, niektoré materské školy teda prijímajú už deti tesne pred tromi rokmi - ale musia byť odplienkované. Trojročné deti by podľa učiteľky mali ovládať základné veci.

Rodičia by nám v prvom rade nemali klamať, že ich dieťa niečo ovláda a pritom to nevie, lebo my to zistíme hneď počas prvého dňa,” povedala učiteľka a zároveň vymenovala, čo by malo trojročné dieťa pred nástupom vedieť a škôlky to vyžadujú:

• Byť úplne odplienkované.
• Aby nemalo cumlík a nevyžadovalo si cumlík pri spánku.
• V sebaobslužných prácach by malo vedieť umyť sa, utrieť a pomaly s dopomocou učiteľky aj sa vyzliecť a obliecť do pyžamka.
• Snažiť sa obuť si obuv, nevyžaduje sa zaviazanie šnúrok.
• Pri stolovaní: správne držať lyžicu a vedieť piť z pohára bez obliania sa.
• Pri jemnej motorike: doma pracovať s plastelínou, doma držať nožnice a strihať, v škôlke deti papier trhajú, vedieť držať štetec a ceruzku v troch prstoch.
• Chytiť hodenú loptu do rúk.

Deti by sa mali vedieť pozdraviť, poprosiť, poďakovať, rozlúčiť sa a povedať, čo potrebujú, čo sa mu páči či nepáči.

Dieťa by si malo vedieť obliecť a vyzliecť jednoduché kúsky oblečenia. Za nás odporúčame dieťaťu dávať voľnejšie oblečenie, s ktorým ide obliekanie aj vyzliekanie ľahšie.

AGÁTIN TIP na poznanie pravej a ľavej topánky: Vezmite samolepku nejakého zvieratka a rozstrihnite ju napoly. Každú časť samolepky nalepte do topánočky a dieťa bude vedieť, že musí spojiť dve polovice obrázka dohromady, aby vznikol celok, a tak si správne pripraví a obuje svoje papučky. Obrázok môžete na oživenie pravidelne meniť.

Odporúčame oblečenie, batôžtek aj topánočky podpísať fixkou na textil, použiť nažehľovačku, pečiatku na textil či vyšiť nejaké poznávacie znamenie.

Učiť sa umyť si ruky mydlom vždy po príchode do škôlky zvonku, po použití toalety a pred každým jedlom.

Pokiaľ volíte škôlku celodennú vrátane obedov, malo by dieťa už vedieť používať lyžicu či vidličku a najesť sa v pokoji s ohľadom na poriadok.

Mnoho začínajúcich škôlkárov túto zmenu vzdorovito odmieta a prvé dni, či dokonca týždne sa nesú v znamení ranných hysterických scén. Ako tieto srdcervúce stavy vašich malých protestantov čo najúčinnejšie eliminovať? V prvom rade sa treba na túto fázu vašich životov pripraviť. Duševne sa vyrovnať s novou situáciou musia nielen samotné deti, ale v prvom rade ich rodičia. Ak totiž dieťa vycíti zo svojho rodiča neistotu, obavy z odlúčenia, bude jeho pocity kopírovať a len sa utvrdí v tom, že škôlka je niečo, čoho sa treba báť.

Základom je teda zvykať si na vzájomné odlúčenie. Pomaly a postupne. Zverujte na krátky čas svoje dieťa niekomu, komu dôverujete (príbuznému, susedke...) a privykajte ho na spoločnosť iných ľudí bez vašej prítomnosti. Ideálne je, ak vaše dieťa trávi čas s rovesníkmi, v rámci ktorého sa priúča akceptovať iné deti. Osvojuje si komunikáciu s nimi, zapája sa do spoločných hier a dokáže sa podeliť o svoje hračky. Takto adaptované dieťa sa jednoduchšie začlení do kolektívu v škôlke a bude ľahšie vychádzať s inými deťmi. Významným akceptačným momentom je odbúranie neistoty.

Každý človek, nielen dieťa, má prirodzené obavy z neznámeho. Pokúste sa ich preto čo najviac eliminovať a s dieťaťom dostatočne komunikujte. Hovorte mu o škôlke, o pani učiteľke a o hrách, ktoré ho čakajú s inými deťmi. O škôlke rozprávajte výlučne pozitívne, avšak držte sa reálnych rozmerov, aby dieťa následne nebolo sklamané a nepovažovalo vás za klamárov. Ideálne je, ak dieťa vopred zoznámite aj s prostredím. Prejdite sa s ním po areáli škôlky a ukážte mu, ako vyzerá to miesto, o ktorom mu toľko hovoríte a kam bude pravidelne chodiť. Veríme, že dôkladná psychická pripravenosť vás a vašich detí premení novú škôlkovú etapu na dni plné radostí a minimálnych starostí.

Nástup do škôlky bude veľkým krokom nielen pre vášho malého prváčika, ale aj pre vás. Drobec sa bude musieť naučiť fungovať v kolektíve bez toho, aby mal za chrbtom maminu, ktorá mu vždy pribehne na pomoc, keď je treba. Vy sa zase budete musieť naučiť žiť bez 24-hodinovej prítomnosti vášho malého pokladu. Aby jeho adaptácia v škôlke prebehla čo možno najlepšie, je dobré postupne ho na tento významný krok pripraviť.

Neznáme prostredie, nové tváre, iný režim ako doma, v škôlke zrazu nie je nič, čo by deťom dávalo istotu a bezpečie. Niet sa preto čo čudovať, že prechod z maminej náruče do škôlky je pre nich náročný. Bez slzičiek to asi nepôjde, no môžete napomôcť tomu, aby bola táto zmena čo najmenej bolestivá. Niektoré deti bývajú prvé dni nadšené, a keď stihnú všetko preskúmať, začnú sa prvé ranné plače. Iné sa cítia neisto už od prvého dňa a oťukajú sa postupne.

Trávte veľa času s rovesníkmi. Ihriská, herne, detské kútiky sú základom na nadväzovanie kamarátstiev. Pre dieťa je veľmi dôležité naučiť sa osloviť rovesníkov, bližšie sa s nimi zoznámiť a vedieť sa zahrať bez zbytočných hádok a konfliktov. Spočiatku, kým sú deti menšie, je vhodné do ich vzťahov s ostatnými deťmi zasahovať, aby sa naučili reagovať v niektorých situáciách. No neskôr by ste ich mali nechať, aby si konflikty riešili sami a prípadne sa o nich s dieťaťom neskôr porozprávať a usmerniť ho. Pokiaľ nemá dieťa problém zahrať sa aj s neznámymi, bude pre neho jednoduchšie zapadnúť aj v škôlkarskom kolektíve.

Učte sa byť jeden bez druhého. Odlúčenie je často náročnejšie pre mamu ako pre dieťa. Celý deň na drobca myslíte v práci, čo asi teraz robí, či neplače, ako sa cíti. On je pritom s najväčšou pravdepodobnosťou natoľko pohltený hrou, že si ani neuvedomuje, že tam nie ste s ním. Aj vaše vzájomné odlúčenie je potrebné si postupne nacvičovať. Pokiaľ je dieťa zvyknuté na vašu prítomnosť 24 hodín denne, je to len na škodu. Nebojte sa nechať ho na chvíľu starým rodičom, tete, či dobrej rodinnej známej a vybavte si, čo potrebujete. Dieťa sa naučí fungovať aj bez vás a po nástupe do škôlky mu to mnohé uľahčí.

Prváčikovia väčšinou nie sú schopní zreferovať, čo robili celý deň. Možno budete prekvapená, keď budete na otázku: „Čo si dnes robil?“ počúvať prvého polroka odpoveď: „Hral som sa, papal a spinkal.“ Nebojte sa preto opýtať pani učiteľky, aký mali v ten deň program, či nebol nejaký problém, skrátka čokoľvek, čo vás zaujíma. Čudovali by ste sa, ale aj banality ako obliekanie detí sú v rodinách natoľko rozdielne, že upozorniť učiteľku, aby vám dieťa príliš nebabušila, je pre ňu podstatná informácia. Svoje dieťa si poznáte najlepšie, nebojte sa preto upozorniť na jeho plusy aj mínusy, aby k nemu vedeli pani učiteľky aj primerane pristupovať.

Ak vám to práca dovolí, môžete si na prvý týždeň či dva skúsiť vybaviť voľno, alebo voľnejšiu pracovnú dobu, aby ste mohli s drobcom absolvovať pozvoľný adaptačný proces. Prípadne sa dohodnite s partnerom či starými rodičmi, aby ste sa prestriedali.

Je len na vašej dohode so škôlkou, ako prebehne adaptácia. Niektorí rodičia sú nútení nechať deti v škôlke od prvého dňa od rána až do záverečnej. Škôlky ale umožňujú aj postupné predlžovanie pobytu dieťaťa v prvých dňoch až týždňoch podľa jeho potrieb. Celý proces môže dieťaťu uľahčiť obľúbená hračka, ktorá mu bude pripomínať domov, súrodenec či kamarát, s ktorým sa ešte pred nástupom do škôlky poznali.

Začiatky možno budú ťažké, no skôr či neskôr ich spoločne prekonáte.

Ak dieťa ešte nikdy nebolo bez vás, skúšajte ho nechávať na krátky čas u babky, krstnej mamy alebo na detskom krúžku.

Skúste sa pár dní vopred zobúdzať a obliekať v rovnakom čase, ako bude do škôlky.

V škôlke bude mať dieťa väčšiu mieru samostatnosti.

Ak má dieťa alergiu, bojí sa niečoho alebo potrebuje špeciálny prístup, povedzte to učiteľke už na začiatku.

Rozlúčka môže byť pre dieťa náročná. Čím dlhšie sa lúčite, tým viac to môže byť pre dieťa ťažké.

Ak dieťa chodí do škôlky len pár dní v týždni, snažte sa, aby to boli stále tie isté dni.

Malý plyšák, vankúšik alebo fotka rodiny môže dieťaťu pomôcť, keď sa mu bude cnieť.

Niektoré deti sa do škôlky tešia, iné prežívajú zmenu oveľa ťažšie. Tak ako sú tieto dni náročné pre deti, sú tieto dni ale namáhavé aj pre nás rodičov.

V procese adaptácie sa správajú inak. Podľa psychologičky je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia. Časom sa to môže zmeniť, aj s podporou skúsených a citlivých učiteliek. “Deti na začiatku adaptácie potrebujú získať istotu. Väčšina z nich je v úlohe pozorovateľov. Pozorujú, čo sa v škôlke deje. Nemajú ešte potrebu zapájať sa, najprv si chcú z bezpečnej vzdialenosti ostatné deti, učiteľky a aktivity preskúmať,” vysvetľuje P. Arslan Šinková. Podľa nej skúsená učiteľka nájde spôsob, ako aktivitu pre dieťa zatraktívniť a povzbudiť ho. “Je vhodnejšie netlačiť deti do aktivít, keď nechcú. Skúsme ich motivovať, ale nevyvíjať tlak. Postupne sa začnú zapájať.”

Učiteľky, ktoré okrem vzdelávania a výchovy pracujú aj na rozvíjaní sociálnych zručností dieťaťa, pomôžu aj s možnými problémami v kolektíve, napríklad so začlenením kvôli tomu, že sú deti príliš hanblivé, alebo naopak, príliš dominantné, či s odmietaním aktivít. Zo začiatku je v poriadku aj to, že dieťa sa nedokáže hrať s inými, ale je samo. Dôležité je na začiatku procesu adaptácie dieťaťu poskytnúť pozornosť a vo väčšej miere sa mu venovať. Keď sa dieťa v škôlke cíti isto a bezpečne, postupne ho učiteľka zapája do aktivít s inými deťmi. “Stretávame sa s deťmi, ktorým rodičia robili program celý deň a teraz sa nevedia samé zahrať. Učíme ich to postupne. Ponúkame im aktivity, ukážeme im, ako sa môžu zahrať a dáme im priestor, aby to skúšali samé,” objasňuje P.

Každé dieťa čakajú iné výzvy. Kolektív detí v škôlke je rôznorodý, každý drobec je iný a jedinečný. Niekto má energickú povahu a rád by organizoval celú triedu, iný vždy zostane na konci radu. Ak sa dieťa nevie presadiť, najmä vo väčších kolektívoch, zostáva takpovediac „v kúte“, pretože učitelia musia viac riešiť „akčné deti“. Psychologička však tvrdí, že to nie je to správne, pretože sociálne zručnosti a zdravé sebavedomie je dôležité rozvíjať aj u týchto ostýchavejších detí. “Učiteľ by sa mal snažiť ukázať, ako by dieťa mohlo reagovať inak. Komunikovať s ním spôsobom...čo by si mohol urobiť, aby ti tú hračku dal? Povzbudiť ho...Vidím, že by si tú hračku chcel, skús si ju vypýtať...” Ak sa, naopak, dieťa presadzuje až príliš a keď nie je po jeho vôli, nespolupracuje, je potrebné ho usmerniť. Dať mu možnosť prejaviť sa a dávať mu pozitívnu pozornosť. Je tiež dôležité učiť ho, že nie vždy musí byť prvé a je to v poriadku. “Výborné sú na to spoločenské hry. Dieťa nenechávame naschvál vyhrávať. Je vhodné, aby sa naučilo zvládať aj prehru. Keď si dieťa nevie nájsť ani po čase kamarátov, je dôležité nájsť príčinu. Možno je príliš hanblivé alebo nátlakové a kamarátom takéto správanie neimponuje. Detská psychologička odporúča popracovať na tých vlastnostiach a prejavoch správania u dieťaťa. “Dobré je sa s ním rozprávať na tému priateľstvo.

V rámci skupiny detí sa nájdu aj také, ktoré ubližujú ostatným, aj také, ktoré sú ich ľahkým terčom. V prvom prípade je potrebné všímať si, kedy sa to deje a porozmýšľať nad tým, ako takým situáciám predchádzať. Potrebné je zistiť, či je dieťa agresívne aktívne alebo pasívne, či je to reakcia na niečo alebo impulzívnosť. P. Arslan Šinková radí učiť agresívne dieťa zareagovať inak. “Napríklad mu môžete navrhnúť, aby namiesto buchnutia povedalo, vráť mi tú hračku.” V opačnom prípade, ak spolužiak, či spolužiačka bije vaše dieťa, naučte ho ochrániť sa, postaviť sa agresorovi so slovami: “Nerob mi to!

Hociktorému dieťaťu sa môže v škôlke stať malá nehoda. Mnohé deti sa zabudnú v zápale hry vypýtať na toaletu alebo sa hanbia a nemajú ešte v učiteľke dostatočnú istotu. Keď sa váš syn, či dcéra pociká, nemali by ste tomu pripisovať väčší význam, než to má. “Nerobte z toho vedu. Nehody sa stávajú a pokiaľ nie sú pravidelné, nič sa nedeje. Neriešte to,” odporúča P. Arslan Šinková a dodáva, že aj učiteľka by mala dbať o to, aby sa deti chodili pravidelne vycikať. Psychologička upozorňuje aj na rozdiel medzi pocikaním sa a pocikávaním sa na pravidelnej báze. “Deti takto môžu reagovať na väčší stres, príliš veľa zmien a zvýšených nárokov. Neodporúčame preto napríklad dieťa počas nástupom do škôlky súčasne odplienkovávať, prichádza totiž naraz o viaceré istoty.” Pokiaľ je dieťa dostatočne dlho odplienkované a začne sa pravidelne pocikávať, treba tiež vylúčiť, či nemá zo škôlky príliš veľký stres.

Citlivé deti potrebujú postupnú adaptáciu.

Ak dieťa nevie v škôlke zaspať, je dôležité, aby ste učiteľky v škôlke informovali, ako dieťa zaspáva, aké má rituály. Niektoré má obľúbenú hračku, iné obľubuje pohladkať po chrbátiku, iné nemá rado byť prikryté. Doma by ste sa mali snažiť dieťa privykať chodiť spať zhruba v čase, kedy sa chodí spávať v škôlke. Približne po dvoch týždňoch sa mu nastavia tzv. vnútorné hodiny a oveľa lepšie zaspí. Často deti majú problém zaspať na začiatku adaptácie v škôlke. Zvykajú si na pani učiteľku, prítomnosť iných detí a nové prostredie.

Počas adaptácie mnohé deti jedlo odmietajú, po čase sa to zvyčajne zmení. Keď dieťa nechce jesť v škôlke, nenúťte ho. Dobré je motivovať ho hravou formou, aby ochutnalo. Často deti reagujú odmietavo na to, čo nepoznajú a vidia prvý krát.

September je mesiac, kedy väčšina detí nastupuje do škôlky. Nikto neočakáva, že dieťatko bude v čase nástupu do škôlky úplne samostatné vo všetkých oblastiach. Prvé dni a niekedy aj mesiace vedia byť v škôlke pre dieťatko veľmi emočne náročné. Zároveň škôlky fungujú nejakým režimom. Kým doma sa maminka stará o jedno, možno dve alebo tri deti, v škôlke má pani učiteľka na starosti oveľa viac detí. To prirodzene vedie k tomu, že sa od dieťatka očakáva väčšia samostatnosť pri niektorých činnostiach.

Spánok v škôlke je téma sama o sebe. Deti vo veku 3 rokov potrebujú najčastejšie 11-13 hodín spánku. Pričom pokiaľ majú denný spánok, tak ten nočný trvá približne 10 hodín. Rodičia teda riešia situácie, keď sa režim, ktorý majú nastavený doma nepribližuje režimu, ktorý je nastavený v škôlky. Aj keď je pravda, že sú deti, ktoré po 3 rokoch nepotrebujú už denný spánok (za predpokladu, že ten nočný je dostatočne dlhý), treba myslieť na to, že väčšina škôlok na Slovensku neumožňuje deťom poobede nespať resp. dieťatko si musí na obed ľahnúť. Deti, ktoré tak doma nespávali, začnú zrazu v škôlke spávať. Ak je toto aj váš prípad, rátajte s tým, že ak vaše dieťatko začne v škôlke na obed znovu spávať, bude potrebovať spať menej hodín v noci a teda bude potrebovať neskoršiu večierku. Možno aj o 2 hodiny. Rovnako ak sa vaše dieťatko vráti k obednému spánku, snažte sa o to, aby malo obedný spánok aj počas víkendov. Fajn pomôckou môžu byť zatemňovacie závesy.

Režim pred nástupom do škôlky Vám odporúčam upraviť aj v prípade, ak máte neskorý režim. To znamená, že dieťatko ukladáte na nočný spánok neskôr a aj čas ranného vstávania máte okolo 8h00-9h00. Keďže dieťatko bude musieť prísť do škôlky v stanovenom čase, môže preň byť veľmi náročné vstávať zrazu oveľa skôr. Ak neupravíte režim vopred, tak náhle skoršie budenie bude viesť k tomu, že dieťatko bude mrzuté, preunavené a vaše rána môžu vyzerať presne tak, ako nechcete.

Mojkáčik je za mňa úplne skvelá pomôcka na spánok. Väčšina škôlok umožňuje deťom mať mojkáčika zo sebou aj v škôlke.

Viem, že mnohé maminky v tomto veku dojčia alebo uspávajú deti s fľašou mlieka. Ak je dojčenie alebo pitie mliečka z fľašky jediný spôsob, akým vie vaše dieťatko zaspávať, odporúčam vám upraviť spôsob zaspávanie v predstihu aspoň 2-3 mesiace pred nástupom do škôlky. Pre dieťatko je veľká zmena škôlka samotná. Ak sa zrazu ocitne v situácii, že bude musieť zaspávať bez mliečka, bude to preň veľmi náročné. Najmä pokiaľ hovoríme o vysoko citlivom dieťatku. Bolo by preto od nás nefér vystaviť ho takejto náročnej situácii. Určite neodporúčam, aby ste dojčenie rušili za každú cenu vo veľmi krátkom čase pred nástupom do škôlky alebo bezprostredne po nástupe dieťatka do škôlky/jaslí. Bolo by to príliš veľa zmien v živote dieťatka. Okrem separácie by zrazu prišlo aj o dojčenie, ktoré môže dieťatku poskytovať nielen “jedlo” ale aj istú formu komfortu a uistenia.

Mnohé mamičky, ktorých deti doma spinkajú v tme sa obávajú toho, že ich dieťatko v škôlke zrazu bez úplnej tmy nezaspí. Z mojej skúsenosti to tak nie je.

Stále opakujem, že odplienkovanie je proces a vyžaduje si čas. Sú deti, ktoré ho zvládnu zo dňa na deň a aj regres je u nich zriedka. Väčšina detičiek ale prirodzene potrebuje čas, kým sa odplienkuje a rovnako potrebuje aj čas, kým si celý proces zautomatizuje, upevní a zastabilizuje. Riešte preto odplienkovanie včas pred nástupom do škôlky. Pre dieťatko môžu byť nehody v škôlke ponižujúce a celé to môže byť pre ne stresujúce. Samozrejme, že regres sa môže po nástupe do škôlky objaviť, to je úplne v poriadku. Rovnako je dôležité, aby bolo dieťatko pri odplienkovaní samostatné, čo sa týka stiahnutia nohavíc a spodného prádla a potom vytiahnutia. Trénujte s dieťatko teda aj umývanie rúk, ktoré využijú nielen po návšteve toalety, ale aj pred jedením alebo návrate z pobytu vonku.

Odborníci sa najčastejšie zhodujú na tom, že z vývojového hľadiska je najlepšie dať dieťa do škôlky približne v 3 rokoch. Avšak je to individuálne. Nie každé dieťa môže byť v troch rokoch na škôlku pripravené. O nástupe do škôlky by ste mali začať uvažovať, akonáhle zaregistrujete, že váš potomok začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov, dokáže sa hrať aj bez rodičov a túži objavovať. V škôlke nájde veľa podnetov na objavovanie a môže sa komplexne rozvíjať. Aby ste nástup do škôlky svojmu zlatíčku uľahčili, je dobré ho viesť k samostatnosti a zvládanie sebaobsluhy. Je jasné, že mu pani učiteľka so všetkým pomôže, ale dieťa bude pokojnejšie, ak bude rovnako šikovné ako jeho kamaráti.

Komunikácia je dôležitá nielen medzi dospelými, ale aj medzi rodičmi a deťmi. Preto o nástupe a škôlke všeobecne s dieťaťom hovorte. Ak vybraná škôlka usporadúva dni otvorených dverí alebo spoločné akcie, zúčastnite sa ich. Môžete s nimi ísť napríklad v lampiónovom sprievode alebo na jar vynášať Morenu. V deň otvorených dverí deťom ukážte hračky a preveďte ho škôlkou. Pokiaľ bude čas, môžete ho zoznámiť aj s pani učiteľkou. Až budete doma o škôlke hovoriť, budete mať možnosť povedať: "Pamätáš, ako sme boli na lampiónovom sprievode? Tam to bolo fajn, že? O škôlke hovorte napríklad aj nad knižkami, hovorte svojmu malému, čo ho tam čaká. Snažte sa o škôlke hovoriť pekne, ale na druhú stranu ju nelakujte na ružovo.

Príprava do MŠ bude zahŕňať aj to, že sa so svojím malým pobavíte o tom, ako pracovať so strachom alebo smútkom, ak ho prepadnú. Pozorujte, či sa niečoho bojí, či je neistý alebo nejako nesvoj. Ak pocítite nejakú neistotu, nepresviedčajte ho, že nie je čoho sa báť, skôr mu povedzte, že je to normálne a že strach má každý. Dokonca aj vy. Preberte s dieťaťom jeho obavy a strachy tak, ako by ste ich preberali s najlepším kamarátom. Nezabudnite sa opýtať, čo by drobkovi od strachu pomohlo. Opýtajte sa ho, čo by potreboval vedieť, aby sa nebál? Alebo čo by potreboval mať pri sebe?

Deti v škôlke alebo tie, ktoré sa tam chystajú, by sa rozhodne nemali strašiť. Vyhnite sa vetám typu: Však oni sa tam s tebou mazať nebudú. V škôlke sa s tebou nikto dohadovať nebude. Tam ťa naučia počúvať. Taktiež nepoužívajte škôlku ako za trest. Ak bude vaše dieťa do škôlky chodiť len na dopoludnie, nehovorte mu, že či bude hnevať, nechajte ho tam až do popoludnia.

Aby ste predišli tomu, že sa dieťaťu do škôlky nechce, je dobré ho ešte pred nástupom zvykať na iných ľudí a kolektív. Vďaka tomu bude mať menšie problémy s adaptáciou. Preto je na mieste, aby ste s dieťaťom chodili na spoločné cvičenia, výtvarné dielničky alebo do herničiek v materských centrách. Okrem toho sa určite oplatí čas od času malého nechať na stráženie blízkym osobám, ako sú starí rodičia, tety alebo dobrí priatelia. Deti sa tak naučia komunikovať aj s inými dospelými, podelia sa o hračky a nerozhodí ich, keď do nich iné dieťa v škôlke napríklad "buchne".

Otázka, ako dlho si dieťa zvyká na škôlku, je individuálna. Niekto si zvykne skoro, iný neskôr. Každopádne je vhodné deťom adaptácii čo najviac uľahčiť. Každá škôlka má k adaptačnej dobe iný prístup. Niekedy je možné, aby dieťa chodilo do škôlky napríklad len na hodinu, ďalšie dni môže zostávať až do desiatej a koncom prvého týždňa zostane až do obeda. Zhruba po mesiaci môžu deti začať chodiť domov po popoludňajšom spaní. Iné škôlky majú napríklad nastavené to, že počas prvých 14 dní si rodičia deti vyzdvihujú po obede. Určite nie je vhodné dať dieťa na týždeň do škôlky a potom mu dať týždeň pauzu. Zbytočne sa opakuje kolobeh zvykania si.

Ranné slzičky sa môžu objaviť, a to aj v prípade, že sa snažíte o čo najmiernejšiu adaptáciu. Niekedy deti plačú len prvý deň, inokedy to trvá dlhšie. Veľakrát je potrebné, aby sa s detskými slzičkami vyrovnali predovšetkým rodičia. Akonáhle rodič odíde, dieťa v škôlke spravidla prestane plakať. Neoplatí sa lúčenie preťahovať alebo pred dieťaťom plakať tiež. Správna pani učiteľka dokáže dieťa zabaviť a previesť jeho pozornosť na inú aktivitu. Napríklad na maľovanie vodovkami.

Ak stojíte pred otázkou, ako pripraviť dieťa do škôlky, verte, že komunikácia a rozhovor vám v tomto smere budú veľkými pomocníkmi. Vypočujte strachy vášho drobca a snažte sa mu čo najlepšie vysvetliť, ako to v škôlke chodí. Uvidíte, že po čase sa bude váš malý do škôlky tešiť.

tags: #ako #privykat #dieta #do #skolky