Stále viac a viac ľudí súhlasí, že emocionálna inteligencia je rovnako dôležitá pre profesionálny úspech ako IQ či akékoľvek iné odborné schopnosti. Firmy a organizácie čoraz častejšie využívajú EQ pri prijímaní ľudí.
Každý rodič by chcel mať doma malého Einsteina či novú Mariu Curie-Sklodowsku. Ale nikto učený z neba nespadol a je preto potrebné drobcovi napomôcť, aby sa mal od čoho odraziť. Ako to však urobiť? Prinášame pár tipov na hry, rozvíjajúce intelekt.
Rozvíjanie emocionálnej inteligencie
Ak máte chuť zvyšovať emocionálnu inteligenciu vášho dieťaťa a neviete, ako začať, možno vám v tom pomôže sedem nasledujúcich krokov.
1. Pozerajte sa na situáciu očami dieťaťa a prejavujte empatiu
Nemusíte hneď naprávať to, prečo je momentálne vaše dieťa nahnevané, stačí, keď budete s ním súcitiť. Všetci vieme, že sa cítime lepšie, keď niekto chápe našu situáciu. Potom sa nám lepšie prijíma to, že všetko nejde podľa našich predstáv.
2. Dovoľte dieťaťu vyjadriť emócie, ale nenechajte ho pod ich vplyvom konať
Pocity dieťaťa sú v poriadku. To, čo od vás dieťa potrebuje, je ukázať mu lepší spôsob, ako sa vyjadriť. Môžete použiť napríklad túto vetu: „Si nahnevaný na svojho brata, pretože ti rozbil hračku, ale nebi ho.“
3. Reagujte na pocity a potreby
Nevhodné správanie vás upozorňuje na to, že dieťa prežíva silné emócie alebo má nenaplnené potreby. Pokiaľ tieto pocity či potreby neodhalíte a nebudete riešiť, vyplávajú na povrch neskôr a vyvolajú ďalšie problémové správanie. Takže, namiesto kriku na dieťa, ktoré sa hnevá, môžete povedať: „Dnešné ráno je pre teba náročné. Škola je fajn, ale možno ti chýba čas prežitý s maminkou. Ale ja ťa hneď po škole prídem zobrať a keď prídeme domov, budeme spolu, niečo sa budeme hrať a užijeme si spolu čas.“
4. Keď nemôžete vyhovieť momentálnemu prianiu svojho dieťaťa, nechajte ho, nech pracuje so svojou fantáziou
Je neuveriteľné, ako často sa môžete dostať zo slepej uličky tým, že splníte dieťaťu prianie prostredníctvom jeho predstavivosti. Jednak tým dáte najavo, že vás jeho priania zaujímajú, ale zároveň keď si predstavíme, že sa naše prianie splnilo, na krátku chvíľu pocítime skutočné uspokojenie. Náš mozog bude na zobrazovacom prístroji vyzerať rovnako, ako keby došlo ku skutočnému splneniu priania. Tým, že si dieťa odžije splnené prianie vo fantázii, uvoľní sa napätie spojené s naliehavosťou priania a dieťa bude prístupnejšie alternatívnym riešeniam. Môžete použiť tieto vety: „Chceš čokoládu. Určite by si dokázal teraz zjesť aj 10 čokolád naraz. To by bola dobrota, však?“ Dieťa sa na chvíľu upokojí a potom môžete povedať: „Myslím, že si hladný. O chvíľku bude večera, ale vidím, že to už nemôžeš vydržať.“
5. Opíšte, čo sa deje tak, aby dieťa pochopilo, čo a prečo prežíva
Keď vaše dieťa prežíva emócie, jeho správanie ovláda pravá mozgová hemisféra. Dieťa si potrebuje emócie uvedomiť a precítiť ich, aby ho nepohltili. Prvým krokom emočného kaučovania je preto prejavovať empatiu a následne mu pomôcť zapojiť ľavú hemisféru, ktorá ovláda logické myslenie. To pomôže dieťaťu si uvedomiť, čo sa deje a pomáha mu to tiež v tom, že sa menej zmieta v nekontrolovateľných emóciách. Začnite tým, že pomenujete jeho pocity: „Asi si veľmi sklamaný. Určite je to tak.“
6. Učte deti riešiť problémy
Emócie sú určité správy. Ak dieťa cíti, že jeho emóciám rozumiete a prijímate ich, väčšinou ich intenzita slabne a ony začnú miznúť. Tým sa otvára možnosť hľadania riešenia problémov. Niekedy to deti zvládnu samy, ale niekedy potrebujú vašu pomoc. Odolajte však pokušeniu vyriešiť problém sami, tým by ste dali dieťaťu najavo, že neveríte, že je schopné si s problémom poradiť. „Si veľmi sklamaná, že Janka k nám dnes nemôže prísť, pretože je chorá... Naozaj si sa tešila, že sa spolu budete hrať...“
7. Vyjadrite problém hrou
Deti dokážu spracovať svoje zážitky aj prostredníctvom hry. Väčšina citlivých tém, ktoré sa dieťaťa dotýkajú, sa odrazia v jeho hre. A je to tiež dobrý spôsob, ako ovplyvňovať správanie dieťaťa. „Dnes je z teba superman! Ty máš ale silu! Pomohol by si nám tlačiť nákupný košík touto uličkou?“ A ak si všimnete, že sa u vášho dieťaťa prejavuje nejaký nezdravý vzorec správania, hra býva často tou najlepšou cestou k náprave.
Podpora intelektového rozvoja
Rozprávajte sa s ním o hocičom a to stále! Toto mu pomôže zlepšovať svoje rečnícke schopnosti. Deti vychovávané v domácnostiach, kde sa veľa rozprávalo majú často vyššie IQ skóre až o 38 bodov ako deti v domácnostiach s nie tak častými rozhovormi.
Čítajte s nimi od malička a to knihy typu „Moja prvá knižka“. Deti by už pred nástupom do škôlky mali poznať základné farby, tvary, ročné obdobia, ovocie, zvieratá - všetky základné informácie, ktorým sú deti čítajúc/prezerajúc si tieto knižky vystavené. Pokiaľ pozná všetky tieto veci už pred nástupom do škôlky je na dobrej ceste.
Vytvárajte pamäťové výzvy
Keď si prečítate úryvok z príbehu, vypytujte sa ho, čo sa v príbehu dialo. Žiadajte, nech ho prerozpráva vlastnými slovami. Vytvárajte rôzne tvary pomocou malých predmetov (ako sú napríklad chrumky, malé guľôčky,...), následne ich prekryte a vyzvite dieťa, aby z ostatných predmetov vytvorilo ten istý obrazec. Tieto cvičenia budujú obrazovú a slovnú pamäť.
Vymyslite si vlastné matematické konverzačné cvičenia
„Večera bude hotová za 5 minút.“, „Chceš jeden alebo dva koláčiky?“, „Aké máš maličké pršteky, zrátaj mi, koľko ich máš.“, „Tu máš dve lentilky, teraz ti dám ďalšie dve. Aha, už máš štyri.“. Taktiež zapleťte matematiku do čítania knižky: „Pozri, aká je tu chobotnica. Koľko má nôh?“
Vhodné hračky a hry
Vhodnou hračkou pre budovanie inteligencie sú puzzle, kocky, Lego alebo Duplo. Hraním sa s nimi posilňuje svoju obrazotvornosť. Taktiež môžete využiť detských časopisov, kde môže dieťa hľadať rozdiely alebo hry podobné dobre známemu konceptu „Kde je Waldo?“.
Dovoľte dieťaťu riešiť problémy
Ak sa loptička zakotúľa pod stôl, nechajte ho, nech príde samo na to, ako ju vybrať. Pokiaľ sa dokáže samo rýchlo obliecť do školy/škôlky, spýtajte sa ho, čo by sa dalo robiť, aby to vedelo robiť rýchlejšie. Nechajte ho, nech samo rozhodne o jednoduchých veciach ako napríklad, čo bude na večeru či obed. Deti, ktoré majú dovolené samé o niečom rozhodovať, majú vyvinutejšie kognitívne funkcie.
Podpora kreativity a jemnej motoriky
Vždy je potrebné mať potreby na vyrábanie po ruky. Čo ak by pršalo? Farebné papiere, voskovky, nožnice, lepidlo, trblietky, farby, fixky, štetce, plastelína,... Práca s tými nástrojmi cibrí jemnú motoriku, čím deti učí ako kontrolovať svoje ruky a prsty.
Rozpoznávanie a podpora mimoriadne nadaných detí
Čo si predstavíte pod pojmom výnimočne nadané dieťa? Mnohým ľuďom sa vybaví šikovný a veľmi výkonný žiak, ktorý vo všetkom exceluje a nemá problém sa učiť. Je skrátka predurčený na to, aby bol v živote úspešný. MiND deti majú určité neštandardné prejavy v správaní, ale aj v prežívaní a myslení. Tieto deti totiž myslia inak, zložitejšie. Ako sa to prejavuje? Sú hypersenzitívne, veľmi emotívne alebo socio-ekonomicky nezrelé. Hlava výnimočne nadaných detí je pod neustálym prílivom vnemov, myšlienok, informácií, ale aj emócií. Štandardne sa prenosová rýchlosť nervovej sústavy pohybuje okolo 2 m/s na 1 bod inteligenčnej škály. U MiND detí je ale o 0,05 m/s rýchlejšie. Ako si to lepšie predstavíte? Práve kvôli rýchlejším procesom, ktoré sa im dejú v hlave, sú mimoriadne intelektovo nadané deti precitlivené, nepokojné a ich reakcie bývajú búrlivé. Napriek tomu, že sú deti nadpriemerne inteligentné, potrebujú pomoc rodičov aj učiteľov. Majú špecifické potreby nielen vo vzdelávaní. Tieto deti potrebujú iný prístup a štýl komunikácie. Viac ako ostatné deti potrebujú partnerský a empatický prístup. Potrebujú priestor na sebavyjadrenie, sebarealizáciu, autonómiu a kreativitu. Vyskúšajte s nimi napríklad maľovanie podľa čísel. Spoločným menovateľom MiND je minimálne 130 bodov v IQ škále, pričom hranica intelektovo nadaného dieťaťa je 115 až 130 bodov. Nie všetky deti s „diagnózou“ nadané dieťa však zodpovedajú týmto bodom. Je celý rad MiND detí, u ktorých nie sú schopnosti rovnomerne rozložené alebo rozvinuté. S tým potom korešponduje aj správanie detí.
Život s nadaným dieťaťom môže byť pre rodičov niekedy zákerný. Deti sa môžu správať inak, než očakáva spoločnosť. Ale práve to môže byť ukazovateľom nadania alebo talentu. Deti majú pestrú slovnú zásobu, to si všimnete už v 12 mesiacoch dieťaťa. Štandardne sa slovná zásoba rozširuje až od 18 mesiacov. Mnoho detí samé od seba javí záujem o písmená a čísla, a to už zhruba od 10 až 12 mesiacov. Taktiež ešte nehovorí, ale už si podmanili celú abecedu. Okrem toho, že písmená a číslice čoskoro čítajú, začínajú aj s ich písaním. Pokiaľ dieťa vie čítať ešte pred 4. rokom života.
Učitelia a rodičia, ktorí si neuvedomujú, s kým majú tú česť, majú tendenciu nadané dieťa a rozvoj jeho schopností brzdiť. Dôvod? Aby sa nenudilo v škole. Lenže práve týmto idú proti prirodzenému vývoju. Ich snaha aj tak nemá zmysel. Je potrebné, dieťa podporovať, ale tak, aby to malo zmysel. Nejde len o samoúčelné opisovanie a čítanie telefónnych zoznamov.
Ďalším poznávacím znamením nadania je, že sa deti rady obklopujú dospelými alebo staršími kamarátmi. Starších kamarátov väčšinou nájdu vo vekovo rôznorodých záujmových krúžkoch. Niektoré nadané deti si kamaráta nenájdu, a preto hľadajú útočisko pri knižkách a počítači. Lenže uzavretie pred spoločnosťou vedie k tomu, že si dieťa neosvojí sociálne zručnosti. Preto by v tomto mali pomôcť rodičia.
Deti s vysokým rozumovým intelektom prahnú po nových vedomostiach, znalostiach a zručnostiach. Preto im v tom nebráňte, ale naopak ich podporte. Zaobstarajte im napríklad výtvarné potreby, s ktorými ešte nepracovali. Chystá sa vaše dieťa do školy? Kúpte mu školské potreby s motívmi, ktoré ho zaujímajú. Čo napríklad dopravné prostriedky alebo vesmír? Buď sa veci naučia ešte pred nástupom do školy, alebo ich pochopia čoskoro.
Niekedy rodičia nepodporia nadanie dieťaťa. Môže sa tak diať napríklad vtedy, keď sami rodičia boli nadaní, ale od svojich rovesníkov sa dočkali šikanovania a odmietania. Pokiaľ si myslíte, že by vaše dieťa mohlo byť mimoriadne nadané, nechajte ho urobiť test. Je potrebné s ním zájsť do štátnej pedagogicko-psychologickej poradne, špeciálne-psychologického centra alebo do súkromnej psychologickej praxe, kde sa venujú oblasti intelektového nadania. Práve tu sa vášmu dieťaťu dostane komplexného psychologického vyšetrenia, ktoré odborne posúdi úroveň intelektových schopností, ale aj kreativitu, motiváciu, odhodlanie, vytrvalosť a divergentné myslenie (myšlienky rozbiehajúce sa do asociácií a paralelných smerov).
Prejavy vysokej inteligencie u detí
Aj vy máte pocit, že je vaše dieťa občas úplne iné, než všetci ostatní a že robí úplne nepochopiteľné veci? Mať vysoké IQ neznamená, že automaticky musíte mať doma nadaného génia, no podľa všetkého má vaše dieťa našliapnuté na úspešnú budúcnosť. Ako to zistíte? Stačí, ak si budete všímať niektoré jeho vlastnosti.
Ak teda máte pocit, že vaše dieťa trošku vytŕča z davu a robí veci, ktoré jeho rovesníci zväčša nerobia, zrejme máte doma inteligentné dieťa. Mnoho ľudí talent svojich detí podceňuje a pritom stačí iba tak málo - všimnúť si ho a rozvíjať ho ďalej. Ak teda vaše dieťa spĺňa tieto veci, tak určite zbystrite pozornosť:
- Veľa kreslia a veci si vizualizujú
Nadané deti sú zberatelia informácii. Všetko čo vidia, všetko čo zažijú si ukladajú v pamäti a neskôr všetko potrebujú dostať von. Výborným spôsobom je práve kresba. Niektoré deti majú dokonca fotografickú pamäť a dokážu podrobne nakresliť miesta, ktoré navštívili bez toho, aby mali pred sebou nejaký obrázok. - Lietajú v oblakoch
Inteligentné dieťa často lieta v oblakoch a tak trochu má svoj svet. Ich predstavivosť ich často udržuje mimo realitu, často bývajú zamyslené a zahĺbené. My dospelí bývame šokovaní, čo všetko dokážu tieto deti povymýšľať a aké príbehy vedia porozprávať. V škole sa často nudia, a práve preto by sme im my rodičia mali vysvetliť, že vzdelanie je dôležité a udržať ich trochu pri zemi. - Rýchlo rozprávajú
Slovná zásoba inteligentných detí je naozaj široká a už v útlom veku používajú slovíčka, ktoré niekedy nepoznajú ani niektorí dospelí. Nadané deti dokážu už v dvoch rokoch skladať zložité súvetia, pričom ich rovesníci v tomto veku začínajú používať ešte iba prvé slovíčka a čím sú staršie, tým je ich komunikačná úroveň na vyššej úrovni. - Nie sú perfekcionalisti
Inteligentné deti nemajú čas na to, aby boli vo všetkom úžasní. Zväčša ich zaujme jedna oblasť, na ktorú sa zamerajú a ostatné ide do úzadia. Okrem toho mávajú napríklad aj zlý rukopis, pretože píšu príliš rýchlo. Za to môže opäť iba rýchly tok ich myšlienok, ktoré potrebujú dať na papier čím skôr. - Sú spoločenskí
Múdre deti majú zväčša aj silné EQ (Emocionálna inteligencia) a ľudia ich majú radi. V kolektíve sú obľúbené a na svojich rovesníkov dokážu zapôsobiť. To sa zväčša prenáša aj do neskoršieho života a z týchto detí sa často stávajú politici, manažéri či marketingoví experti. - Trávia veľa času s dospelými
Malé deti sa zväčša necítia najlepšie v spoločnosti dospelých a vyhľadávajú spoločnosť malých detí. Inteligentné deti ale práve naopak milujú čas strávený s dospelákmi. - Stále musia niečo robiť
Budúci géniovia bývajú veľmi aktívni takmer už od narodenia. Ak máte doma malého neposedníka, ktorý je oproti svojim rovesníkom v značnom predstihu, môže ísť aj o prejav inteligencie. Tieto deti napríklad začínajú chodiť skôr ako ostatné, pretože sú veľmi zvedavé a všetko musia preskúmať. - Majú zmysel pre humor
Zmysel pre humor je prejavom inteligencie. Schopnosť ľudí vtipkovať a chápať vtipy druhých je spojený s abstraktným myslením. Tieto deti majú vždy veľa priateľov, ľudia ich spoločnosť priam vyhľadávajú. - Sú citlivé a emocionálne
Máte pocit, že máte doma malú hysterku, ktorá všetko extrémne prežíva? Nelámte nad svojimi deťmi palicu. Deti, ktoré dávajú najavo svoje emócie majú tvorivé schopnosti. To, že dávajú najavo emócie (aj tie negatívne) je znakom, že vnímajú čo sa okolo nich deje a nie je im to ľahostajné. Aj keď je to často veľmi ťažké, my rodičia by sme mali byť byť trpezliví a najmä chápaví voči ich náladám. - Majú dobrých rodičov
Mnohí odborníci sa už dlhodobo snažia zistiť, aké prostredie je najvhodnejšie pre správny vývoj dieťaťa. Asi pre nikoho nebudú tieto informácie prekvapením a dokazuje to napríklad aj odborník Marek Herman v rozhovore pre Najmama.sk. Tajomstvom dobrej výchovy je mať nežnú mamu a pevného otca. Dohromady sú pevný pár. To je absolútny základ. Otec je v tomto páre ochrana, opora a sila. Zaisťuje v rodine poriadok a limity. Otec je Spravodlivý kráľ. To znamená, že je tým človek, ktorý nastavuje pravidlá a stráži ich dodržiavanie. Presne takéto prostredie je vhodné, ak chcete mať doma malého génia. Tak čo poviete, sedí to aj na vašich drobcov?
Výzvy a prístupy pri výchove
Snáď každého rodiča poteší, keď si všimne, že jeho dieťaťu to páli omnoho rýchlejšie ako rovesníkom a už si maľuje ružovú budúcnosť. Jedným z najčastejších problémov, ktorým tieto deti čelia, sú dôsledky ich asynchrónneho vývoja. Rodičia často opisujú tieto deti ako „mnoho vekových skupín naraz“. Čo to znamená? Vyzerá to asi tak, že malý predškolák s vami jednu minútu diskutuje o Einsteinovej teórii relativity, no pár chvíľ na to s krikom odmietne zjesť šošovicový prívarok alebo potrebuje pomoc pri zaväzovaní topánok! Je to preto, lebo jeho intelektuálny vývoj napreduje oveľa rýchlejšie ako fyzický, sociálny alebo emocionálny. Vysoko inteligentné deti môžu byť doslova schopné intelektuálne pochopiť to, čo nie sú pripravené riešiť emocionálne. Vo veku štyroch rokov dokážu vymyslieť zložitý príbeh so zápletkou a charakteristikou typickou pre predškolákov, ale stále majú zvyčajne motorické schopnosti štvorročného dieťaťa a nevedia písať. Ich reakcie na rôzne udalosti môžu byť úplne primerané veku, ale pre ich bohatú slovnú zásobu a schopnosť kombinovať dospelí od nich očakávajú, že sa budú správať staršie, než v skutočnosti sú. Toto je jeden z najväčších problémov, ktorému malí „mudrci“ čelia vo veku medzi štyrmi až deviatimi rokmi. Mimoriadnu inteligenciu je možné rozpoznať už v predškolskom veku, no ak chcete dať dieťa otestovať, odborníci odporúčajú počkať s tým až na obdobie po štvrtých narodeninách. Je však možné, že dieťa je mimoriadne nadané a nemusí nevyhnutne tieto vlastnosti prejavovať. Napríklad Albert Einstein nerozprával až do štyroch rokov. Hoci skoré čítanie je medzi vysoko nadanými deťmi bežné, niektoré deti s mimoriadnym intelektom nečítajú, kým nenastúpia do základnej školy. I keď v určitom období vývoja má takmer každý rodič pocit, že práve jeho dieťa patrí k mimoriadne nadaným, je dobré nechať mu čas a stať sa skôr pozorovateľom. Ak je to tak, je veľmi málo pravdepodobné, že to prehliadnete. Dovoľte dieťaťu byť dieťaťom, podporujte ho a rozvíjajte jeho schopnosti, no nerobte to „nasilu“. Dôležité je akceptovať jeho osobnosť a emocionálne ho podporovať.
Rodičia zvyknú pri výchove často používať nesprávne frázy. Namiesto poslušnosti by sa mali zamerať na porozumenie, radí neuropsychologička. Rodičia, ktorí chcú vychovať deti s vysokým EQ, sa s nimi musia rozprávať rovnako emočne vyspelým spôsobom. Neuropsychologička Julia DiGangiová z Harvardu učí ľudí komunikačné štýly, ktoré podporujú vytváranie spojenia a nezávislosti. Oba faktory sú základom zdravých, silných a empatických vzťahov. DiGangiová portálu CNBC odhalila, aké tri frázy rodičia emočne inteligentných detí nikdy nepoužívajú a čím ich možno nahradiť:
- „Prečo nie si viac motivovaný?“
Mozog je nastavený tak, aby exceloval iba tam, kde je to možné. Ak deťom určitá oblasť robí problém, nie je to preto, že by im na úspechu nezáležalo, ale preto, že úloha je nad ich schopnosti. Inými slovami - problém nie je v chýbajúcej motivácii. Ide skôr o to, že existuje nesúlad medzi očakávaniami rodičov a schopnosťami detí. Emočne inteligentnou reakciou je byť zvedavý na to, kde sa tieto dve oblasti prelínajú. Ak dieťa trávi príliš veľa času hraním videohier namiesto čítaním kníh, dobrou stratégiou je zaujímať sa, čo sa mu na nich tak páči. - „Prečo ma nepočúvaš?“
DiGangiová pracovala s rodičmi, ktorých dcéra mala senzorické ťažkosti. Vždy, keď išli na prehliadku k doktorovi, tak odmietala vystúpiť z auta. Až keď sa rodičia skutočne začali zaujímať, prečo nechce ísť do ordinácie, sa dozvedeli, že jej vadí hudba, ktorá hrá v čakárni. Celý problém sa tak dal jednoducho vyriešiť hluk potláčajúcimi slúchadlami. Neuropsychologička radí nepýtať sa, prečo dieťa nepočúva rodičov, ale či rodičia naozaj počúvajú, čo im chce dieťa povedať. Rodičia s vysokým EQ totiž od detí nepožadujú poslušnosť ale porozumenie. - „Vôbec ma nerešpektuješ!“
DiGangiová bola často svedkom, ako rodičia hodnotili správanie detí na základe svojich komplexov a pocitov neistoty. Jeden z párov sa sťažoval na neposlušného tínedžera, ktorý úplne ignoroval prosby o to, aby si dokončil vedecký projekt do školy. Až keď sa s ním rodičia skúsili porozprávať, tak zistili, že nešlo o nedostatok rešpektu. Problém bol v tom, že sa dieťaťu zdal projekt príliš ťažký. Emočne najinteligentnejším prístupom je pýtať sa dieťaťa konkrétne otázky týkajúce sa obáv rodiča. „Zistil som, že si svoj posledný test urobil len na 64 percent. Chceš sa o tom porozprávať? Rád by som si vypočul, ako situáciu vnímaš ty,“ aj takto nejak by v tejto situácii podľa svojich slov reagovala DiGangiová.
Pocity detí sa prenášajú na dospelých. Keď sú v rozpakoch, tak sa rovnako cítia aj rodičia. Je preto prirodzené, že rodičia majú tendenciu kontrolovať emócie svojich detí tým, že im povedia, aby boli ticho či sa upokojili. Rodičovstvo nie je zoznam stratégií.
1. Rodičovstvo nie je súboj. Nie je o výhre a prehre, riadení a opravovaní. Keď sa objavia problémy, ako dospelí v tomto vzťahu by sme nemali postupovať zaužívaným spôsobom. Náš hnev, frustrácia a strach sa veľmi snažia ovplyvniť náš mozog a snažia sa dostať nás do stavu „bojuj“. Je jasné, že väčšinu z nás to nikto nenaučil, keď sme boli malí. Naše rodičovské starosti často vôbec nezapríčiňujú deti. Požiadavky moderného života nás tlačia ďaleko za naše hranice. Keď sa cítite príliš napätí, zastavte a dajte si čas predtým, než budete reagovať. Snažte sa viac venovať starostlivosti o seba samých. Stretávajte sa s inými rodičmi, aby ste vedeli, že v tom nie ste sami. A pamätajte si, že naše deti kopírujú deväťdesiatdeväť percent nášho správania.
2. Podstatou každého zdravého vzťahu rodič - dieťa je väzba. Väzba je protilátkou na nátlak, nútenie dieťaťa do vecí, ktoré nechce robiť. Väzba dokáže ovplyvniť správanie dieťaťa i bez nátlaku. Väzba pomáha deťom cítiť sa bezpečne. Keď sa väzba stratí a deti sa necítia bezpečne, urobia dačo, o čom sa nazdávajú, že im to pomôže cítiť sa lepšie. Niekedy je to niečo pozitívne, napríklad keď si vypýtajú od nás objatie. Ale často je to niečo, čo nie je celkom v poriadku.
3. Cítite nátlak od iných, aby ste svoje dieťa od seba odohnali, keď sa nespráva podľa vašich predstáv? Aby ste sa mu vyhrážali? Aby ste vytvorili umelé dôsledky? Nielenže je tento princíp voči deťom neúctivý; je tiež neefektívny. Trest vytvára ďalšiu neposlušnosť, pričom deti sa učia, že najdôležitejšou vecou je nedať sa prichytiť. Čo teda robiť namiesto toho? Naučme sa viesť naše deti. Nestaňme sa pasívnymi rodičmi, staňme sa aktívnymi rodičmi, ktorí s rešpektom stanovia a udržujú jasné hranice. Po čase dosiahneme, že naše deti si zvnútornia tento postup a rozvinú si sebadisciplínu. Byť pokojným rodičom v našej spoločnosti je náročné. V snahe nebyť súdení sa ľahko necháme strhnúť prúdom.
Vysoko inteligentné deti podľa Moniky Stehlíkovej nemajú jednoduchý život. Nadané deti vidia veci inak. Mnohí sa na tieto deti pozeráme ako na čudákov. Intelekt ako taký nesie so sebou aj odlišný spôsob myslenia. Je ním vlastne kreatívne myslenie. Bolo preukázané, že čím sú viac ľudia inteligentní, tým sú kreatívnejší. Vyznačujú sa väčšou mentálnou aktivitou. „Ich mentálny strom je iný. Bežný človek myslí tak, že ide z bodu A do bodu B. Pre vysoko inteligentných ľudí je to nemožné alebo iba s veľkým sebazaprením. Je to pre nich pocit, akoby museli na niečo rezignovať,“ vysvetľuje terapeutka Stehlíková. Ich pohľad na veci je ďaleko rozvetvenejší a teda aj komplikovanejší ako u bežných ľudí. Snažia sa spracovať všetky informácie naraz. Ak by mali niečo vo svojom uvažovaní vynechať, majú pocit, že o niečo prichádzajú. Tento ich prístup platí nielen v konkrétnych situáciách, ale aj pri dôležitých rozhodovaniach ako je výber povolania a pod. Vysoko inteligentní ľudia sú často multipotencionálni. Veľmi často dokážu preniknúť do akejkoľvek oblasti s určitou mierou obtiažnosti. Nie je nič neobvyklé, že v dospelosti prechádzajú z odboru do odboru a baví ich to. Hľadajú súvislosti medzi týmito odbormi. „To vyzerá ako veľmi prínosná vec pre spoločnosť, lebo ako sa ukazuje, tak spoločnosť začína byť multiodborová.
Dnes sa často hovorí nielen o vysokom IQ, ale aj EQ. Mnohí predpokladajú, že nadaní ľudia sú na tom s emóciami zle, ale to nie je pravda. „Sú ohromne empatickí a citliví, no majú iné kódy. Komunikujú iným spôsobom,“ upozorňuje na nepravdivý mýtus, ktorý o nadaných ľuďoch koluje pedagogička. Podľa Stehlíkovej aj vďaka tejto schopnosti dokážu ľudí rýchlo prečítať. Môže im to v živote veľmi pomáhať, ak to dokážu využiť vo svoj prospech. Horším prípadom je, ak majú problém s tým, že nevedia, kde končia oni a začína ten druhý. „Nasávajú emócie druhých a to im môže spôsobovať vyčerpanie. Je dôležité, aby sa naučili čistiť si hlavu a emócie v nich dlhšie nezostávali. Na takúto mentálnu očistu dnes už existuje množstvo techník a viaceré z nich sú už relatívne dobre známe. Všímavosť (Mindfulness) je jednou z nich. Učia sa ju praktizovať pracujúci ľudia, ale dostáva sa dokonca už i do škôl. Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami, správaním a sústrediť sa na prítomnosť. Aj Stehlíková uznáva, že je to jedna z najúčinnejších techník pre kohokoľvek a teda i pre nadaných ľudí. Človek si uvedomuje svoje emócie, myšlienky presne také, aké sú. Nesnaží sa ich meniť a nezaujatým spôsobom ich prijíma a pozoruje. Je to vedecky overený spôsob a jeden z najúčinnejších v tom, ako sa zbaviť negatívnych emócií. Človek by nemal hádzať negatívne emócie za hlavu alebo ich potláčať, lebo sa mu znova vrátia.
Označenie „nadane deti“ je podľa viacerých odborníkov nešťastné, pretože nadanie na niečo má každý z nás. Lektorka Monika Stehlíková hovorí, že experti sa skôr prikláňajú k pomenovaniu "deti s vysokým potenciálom", avšak aj to sa im nezdá úplne výstižné. Pri nadaných deťoch však nejde len o vysokú inteligenciu, ale aj inú osobnosť. Nie je ani tak dôležité, ako tieto deti pomenujeme, ale to, že poznáme ich potreby a vieme, ako k nim pristupovať. Vieme, čo ich „výbava“ so sebou prináša. Tohto iného prístupu sa im však zväčša v škôlkach či rodinách nedostáva. Mnohí sa domnievajú, že vysoko inteligentní ľudia musia byť v živote automaticky aj úspešní. Stehlíková však tvrdí, že to nie je pravda. „Len nejaká časť z nich uspeje. Zhruba pre tretinu to môže byť hendikep,“ dodáva. Táto ich odlišnosť, rovnako ako akákoľvek iná, často so sebou prináša nedorozumenia, napätia a pod. „.Je to rovnaké, akoby ste sa pozreli na človeka, ktorý meria 2,5 metra. Nekúpi si v obchode primeranú posteľ, nevstúpi len tak do autobusu, proste je iný,“ približuje. Nie preto je aj ľahko okolím akceptovaný a jednoducho z davu vždy nejakým spôsobom vytŕča. Už v prvej polovici 20. stor. sa realizoval výskum, ktorý zistil, že pokiaľ je rozdiel v IQ medzi ľuďmi väčší než 30 bodov, tak títo ľudia si nie sú schopní porozumieť.
Nadané deti by mali správne včas porozumieť svojej odlišnosti a dokázať tento potenciál využiť. Ich snaha žiť pokojný život, so sebou však často prináša aj to, že nadaní sa snažia meniť svoje prirodzené správanie a svoju osobnosť, aby zapadli. Aj to je dôvod, prečo mnohí z nich nikdy nakoniec nevyužijú počas svojho života naplno svoj veľký potenciál. Medzi týmito nadanými ľuďmi sú potom ľudia, ktorí sú relatívne úspešní, no keď majú 50 rokov, uvedomia si, že žijú život niekoho iného. Podľa Stehlíkovej sa to častejšie pozoruje u žien, lebo sú už ako dievčatá prispôsobivejšie. V školskom veku sa odhalí viac nadaných chlapcov ako dievčat, ktorí sa len tak nechcú prispôsobiť. Chlapci častejšie robia problémy a skončia napr. v poradni, lebo si s nimi nevedia rady. Tam sa zistí, že ide o nadané dieťa. „Dievča sa skôr prispôsobí, lebo má v sebe prirodzene tendenciu nerobiť problémy, túži byť milované, ukázať, že niečo dokáže. Tie problémy však môžu vybuchnúť v neskoršom veku a môže to skončiť aj samovraždou,“ vysvetľuje terapeutka. Nadané deti i dospelí majú zároveň tendenciu k perfekcionizmu nielen voči sebe, ale aj ostatným.
Rodičia sú na jednej strane dojatí takýmto požehnaním a na druhej sú z takýchto detí veľmi vyčerpaní. Dieťa stále hovorí obšírne vety, má množstvo myšlienok, ktoré dokáže rozvádzať až do úplných detailov. „Majú z toho veľkú hlavu. Mnohí z nich nevedeli, že vysoko inteligentné dieťa môže mať problémy s úzkosťou, depresiami, sociálnou fóbiou a pod.“ vysvetľuje lektorka, ako vnímajú rodičia život s takýmito deťmi. Niekedy si dieťa na prvom stupni napr. nevie so svojou inakosťou pomôcť. Môže si potom túto frustráciu vybíjať napr. aj fyzickou agresiou a rodičia môžu byť z neho úplne hotoví.
tags: #ako #na #vysoko #inteligentne #dieta