Ako naučiť dieťa

Byť rodičom je často náročné, najmä keď máte pocit, že vás deti nepočúvajú a nerešpektujú. Mnohí rodičia sa v takýchto situáciách uchyľujú k fyzickým trestom, no odborníci sa zhodujú, že to nie je efektívny spôsob výchovy. Štúdie ukazujú, že fyzické tresty síce môžu dočasne zastaviť nevhodné správanie, ale ich negatívne následky ďaleko prevyšujú akýkoľvek krátkodobý prínos. Dieťa sa môže začať báť rodiča, čo môže viesť k agresivite a poškodeniu vzťahu.

Prečo fyzické tresty nefungujú

V nedávnej štúdii publikovanej v The Journal of Family Psychology sa ukázalo, že deti, ktoré boli bité, často opakovali rovnaké nevhodné správanie (za ktoré dostali trest) v priebehu pár minút. Aj to je jeden z jasných dôkazov, že fyzické tresty nie sú účinné. Jediné, čo skutočne dokážeme bitkou dosiahnuť je, že sa nás dieťa bude báť a v konečnom dôsledku to môže viesť k ešte väčšej agresivite u dieťaťa. Keď totiž dieťa udriete, neostáva to len na úrovni jeho tela. Dieťa sa cíti šikanované a zastrašované, vplýva to negatívne na jeho pocit sebahodnoty a následne sa to prejavuje v jeho správaní. Podobne je to aj s krikom. Krik nevedie k poslušnému dieťaťu, ale vie narobiť veľké škody na duši malého človiečika a navyše poškodzuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, jeho dôveru voči nám.

5 spôsobov, ako naučiť dieťa disciplíne bez fyzických trestov

1. Berte do úvahy nevyzretý mozog vášho dieťaťa

Detský mozog nie je dostatočne zrelý na to, aby zvládal robiť správne rozhodnutie a ani schopnosť racionálneho úsudku nie je dosť vyvinutá. Preto je úplne prirodzené, že musíte vášmu dvojročnému dieťaťu zas a znova opakovať, že sa nesmie dotýkať horúcej rúry či kresliť po stene. Jeho mozog a sebaregulačné schopnosti zatiaľ nie sú rozvinuté, a tak ho musíte jednoducho rozptýliť alebo odviesť jeho pozornosť inam. Bábätká sa rodia s mozgom, ktorý sa postupne rozvíja. Pre správny vývoj mozgu a všetkých jeho schopností je kľúčové milujúce prostredie, teda najmä milujúci rodičia. V bezpečnom a láskyplnom prostredí sa môžu u dieťaťa správne vyvinúť schopnosti ako empatia, emocionálna stabilita a inteligencia. Preto je nesprávne a pre zdravý vývoj mozgu vášho dieťaťa nevhodné, ak napríklad potrestáte batoľa za to, že s nadšením skočí do každej kaluže, ktorú nájde (aj keď ste mu už desaťkrát vysvetlili, že nesmie, lebo bude mokré a špinavé). Iné je to už s 5-ročným dieťaťom, ktoré sa takto správa - v takomto veku už dieťa je schopné rozumieť tomu, prečo nechcete, aby skákalo do kaluže a zvyčajne mu to stačí láskavo vysvetliť (niekedy i viackrát). Predtým, než zareagujete, je jednoducho dôležité mať vždy na zreteli vek dieťatka a brať ohľad na to, do akej miery sú jeho rozumové schopnosti vyvinuté. Správanie našich detí totiž naozaj často nie je žiadnym „neposlúchaním“ alebo vzdorovaním ale úplne normálnymi prejavmi z pohľadu vývoja ich mozgu.

2. Dajte si prestávku

Je prirodzené, že občas nezvládate vlastné emócie a keď je toho na vás priveľa, cítite, že už-už máte tendenciu dať dieťaťu „výchovnú“ po zadku. Dôležité však je vedieť v týchto situáciách udržať si chladnú hlavu a radšej napríklad odísť a dať si prestávku na upokojenie a nepodľahnúť emóciám. Vzdialenie sa od náročnej situácie vám dá priestor uvedomiť si svoje pocity a zvládnuť ich bez toho, aby ste „vyleteli“ a udreli svoje dieťa. Deti nám v takýchto situáciách často len ukazujú naše vlastné hlboko uložené zranenia z vlastného detstva a my máme tendenciu na ne prehnane reagovať.

3. Všímajte si, čo funguje

Veľa rodičov sa presvedčí o tom, že ak dajú dieťaťu „výchovnú“, jeho správanie sa automaticky nenapraví, alebo len nachvíľku. To znamená, že tento spôsob je nefunkčný. Podobne je to aj s krikom. Veľakrát rodičia na dieťa nakričia a ono možno zo strachu urobí, čo chceme. Z dlhodobého hľadiska to ale opäť nie je funkčné riešenie a dosiahneme skôr to, že sa nás dieťa bude báť. Niekedy dokonca deti akoby reagovali presne opačne - čím viac na ne kričíte, tým viac robia to, čo je dôvodom vášho kriku. Problém je hlbšie.

4. Buďte s partnerom jednotní

Veľmi dôležité je, aby rodičia boli jednotní v tom, čo je a čo nie je z pohľadu správania dieťaťa v poriadku. Ak jeden z rodičov nevidí problém nechať dieťa skákať po posteli, no druhý z rodičov bude za to trestať, dieťa bude zmätené. Aby sa dieťa naučilo, čo je akceptovateľné a čo nie, potrebujú byť rodičia v tomto smere zajedno.

5. Premýšľajte predtým, než zareagujete

V konečnom dôsledku teda možno jednoznačne povedať, že fyzické tresty neprinášajú dobré správanie u detí. Veľmi negatívne však vplývajú na vzťah medzi nami a našimi ratolesťami. Preto je lepšie využívať silu pozitívneho posilnenia, aby nás deti počúvali a rešpektovali. V láskavom a rešpektujúcom prostredí môžu vyrásť šťastnejšie a emocionálne silnejšie deti.

Rozvoj komunikácie a emócií

Rozhovory s deťmi by nemali byť len o povrchných otázkach typu „Ako si mal deň?“, ale mali by zahŕňať aj pýtanie sa na pocity: „Ako si sa pri tom cítil? Bolo ti veselo alebo smutno?“. Práve takéto otázky pomôžu dieťaťu naučiť sa vyjadriť svoje emócie, čo je kľúčové pre ich neskoršie ovládanie. Vedieť emócie popísať je len krôčik od toho, vedieť ich ovládať. Niekedy sa totiž ovládame až príliš, trebárs práve pred svojím dieťaťom, a niekedy sa zase neovládneme vôbec. Predstavujú niekoľko postupov - stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni. Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov. Čakanie nie je ľahké, lebo dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta. Chcú dieťaťu pomôcť, a preto mu kladú otázky, nabádajú ho na odpoveď a keď dieťa nereaguje, tak odpovedajú namiesto neho. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“ Záujem dieťaťa je východiskom ďalšej komunikačnej stratégie - nasledovanie záujmu dieťaťa. Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.

Rozvoj reči u detí

Bábätká sa rozhovoria okolo 12. až 18. mesiaca. Zatiaľ čo niektoré začnú rečniť skôr, iným to môže trvať o čosi dlhšie. Ak chcete naučiť svoje dieťa niektoré konkrétne slová, mali by ste im ich ukazovať vo vizuálnej podobe. Vedci na účely výskumu použili zábery z času, keď sa deti venovali jedeniu, a to v hocijakých situáciách. Výskumníci sa aj na základe týchto zistení domnievajú, že deti, ktoré začnú hovoriť neskoršie, majú pomalé alebo vekovo oneskorené vizuálne vnímanie objektov. Aby ste svoje dieťa motivovali k rozprávaniu alebo ho niečo naučili, predmety mu aj ukazujte.

• Už v čase prvých troch mesiacov bábätko vníma, keď niečo rozprávate.
• Namiesto vety „Toto je moja káva.“ použite vetu „Toto je mamina káva.“
• Na to, aby ste deťom chápanie a vnímanie ešte viac uľahčili, nestačí iba hovoriť jednoduché slová, ale ich aj správne vyslovovať.
• Opakovanie je matka múdrosti. Stále pomenúvajte veci, ktoré máte okolo seba.
• Počas hry praktizujte všetko to, o čom sme písali vyššie - rozprávajte a správne artikulujte.
• Napodobňovanie zvierat alebo iných prírodných zvukov je často predchodcom slov mama alebo tata.
• Robte zo všetkých vyššie spomenutých činností rutinu.

Všeobecne platí, že deti sa začínajú vyjadrovať jednoduchými slovami ako je „ba-ba“ či „da-da“ od 12. do 18. Približne o šesť mesiacov neskôr vedia deti používať zhruba 50 slov. Všetky tieto údaje sú však vypočítané v priemere. Každé dieťa treba vnímať ako jednotlivca. Ak mu budete pomáhať a urobíte komunikáciu zábavnú, s rozprávaním mať problém určite nebude.

Rozvoj učebných schopností

Učenie nie je len o pamätaní si faktov. Ide o schopnosť sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam. Preto je dôležité už od útleho veku dieťaťu ukazovať, že učiť sa dá zábavne, efektívne a s pocitom úspechu. Predškolský vek je ideálny čas na rozvoj základov učenia - cez hru, rozprávanie, kreslenie či objavovanie prírody. V školskom veku je už potrebné rozvíjať aj schopnosti ako plánovanie, opakovanie a logické uvažovanie.

• Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas.
• Rozdeľte učenie na krátke úseky - napr. 15 minút učenia + 5 minút pauza.
• Učte sa cez hru a pohyb - nie všetko musí byť pri stole.
• Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu.
• Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom.
• Buďte pozitívni a oceňujte snahu, nielen výsledok.

Odmietanie učenia môže mať rôzne príčiny: únava, stres, nízke sebavedomie alebo príliš náročné úlohy. Ak je odmietanie dlhodobé, porozprávajte sa so školou alebo odborníkom. Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru. Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.

Výchova k úcte a zdvorilosti

Základom výchovy by mala byť úcta k rodičom. Niekedy si rodičia neuvedomujú, že deti je potrebné vychovávať i k úcte a k zdvorilosti. Akosi sa popri iných veciach na toto zabúda. Ale tak, ako v iných prípadoch i v oblasti úcty deti prejavujú len to, čo vidia. Čiže, ak je úctivý rodič, úctivé je aj dieťa. Ináč to nefunguje. V dnešnom svete však mnohí preferujú viac egocentrizmus a pýchu ako úctu a pokoru. A aj preto potom v detských kolektívoch narastá súperenie, šikana a agresia. Vždy prichádzajú aj zlé a náročné chvíľky a každé dieťa potrebuje silnú motiváciu, aby sa cez ne prenieslo.

Kultivovanie dobrých mravov

• Učte ich hovoriť PROSÍM a ĎAKUJEM. Jednoduché slová prosím a ďakujem sa bežne používajú v spoločnosti. Nielenže sú tieto slová zdvorilé, ale tiež pomáhajú vybudovať základ, na ktorom budú postavené budúce vzťahy. Používajte v rodinnom prostredí tieto slová, potom budete mať istotu, že ich začne používať aj vaše dieťa.
• Učte ich hovoriť slovo PREPÁČ. Najlepšie naučíte deti ospravedlniť sa tak, že aj vy sami sa dokážete v prípade potreby ospravedlniť im.
• Učte ich, aby nikoho neprerušovali v rozprávaní. Prerušiť niekoho, zatiaľ čo rozpráva, je vnímané ako neslušnosť a nevďačnosť.
• Učte ich ďakovať. Jednoduché ĎAKUJEM TI alebo reakcia na dar láskavým spôsobom je skvelý spôsob, ako naučiť dieťa vďačnosti.
• Naučte ich, aká je hygiena dôležitá. Pochopením základných pravidiel, že je potrebné zakryť si ústa, keď kašle alebo je potrebné si umývať ruky po toalete, podporujete sebadisciplínu a zdvorilosť voči ostatným.
• Zoznamujte deti so zásadami stolovania. Pripomeňte dieťaťu, že je slušné počkať a nie hneď sa pustiť do jedenia. Prednosť má návšteva.
• Učte deti odpovedať na otázky iných ľudí. Povzbudzujte deti k tomu, aby odpovedali na otázku niekoho iného.
• Zdôrazňujte rešpekt k učiteľom a k iným dospelým. K učiteľom, policajtom, predavačkám, šoférom v autobuse i k iným dospelým by deti mali pristupovať s rešpektom.
• Učte ich zdraviť. Pozdrav patrí k prvému kontaktu medzi ľuďmi a veľa o nás napovie.

Spoločenská kultivácia sa vyplatí každej rodine. Spoločnosť prijíma dieťa tak, ako sa ono samo správa. Ak búcha dverami, nevie sa ospravedlniť a vysvetliť, čo chce, môže očakávať problémy. Ak sa správa kultúrne, nemá problémy so správaním ani v škole, ani v spoločnosti.

tags: #ako #naucit #dieta #k