Každý rok sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí. Fyziologické tehotenstvo by malo trvať približne 40 týždňov, pričom termín pôrodu sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Deti sa považujú za donosené, ak sa narodia od 37. do 42. týždňa tehotenstva. Keď sa dieťa narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, hovoríme o predčasne narodenom alebo tiež nedonosenom dieťati. V dnešnej vyspelej dobe je šanca na prežitie predčasne narodeného dieťaťa pomerne vysoká, a to vďaka znalostiam a pokročilej medicíne. Predčasné narodenie je, čo sa týka detskej úmrtnosti a chorobnosti, príčinou číslo jeden. Čím skôr sa dieťa narodí, tým menej je jeho telo pripravené na vonkajší svet a tým viac zvláštnej starostlivosti potrebuje, aby zostalo nažive. Predčasne narodené deti môžu byť ohrozené množstvom postihnutí, ktoré ovplyvnia ich celý život. Rozsah značne závisí od toho, ako skoro sa narodili, aké zdravotné komplikácie si priniesli so sebou do života, od kvality starostlivosti, ktorej sa im dostalo počas pôrodu, a od obdobia, ktoré nasleduje.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za predčasne narodené dieťa každého novorodenca, ktorý sa narodí skôr ako je ukončený 37. gestačný týždeň. Gestačný vek je vek bábätka - plodu, ktorý dovŕšilo v brušku (maternici). Počíta sa od prvého dňa skončenia riadnej menštruácie. Platí, že čím je nižší gestačný týždeň, tým je riziko komplikácií u predčasne narodeného dieťaťa vyššie. Čím kratšie tehotenstvo trvá, tým je bábätko menej zrelé. Tým, že dieťatko nestihlo ešte dostatočne dozrieť v maternici, vyžaduje si špeciálnu starostlivosť. Najväčšiu skupinu predčasniatok predstavujú novorodenci narodení v 34. až 36. gestačnom týždni. Ide o skupinu ľahko, resp. hranične nezrelých novorodencov, ktorí väčšinou dosahujú hmotnosť donosených detí, no napriek tomu predčasný pôrod u nich môže spôsobiť viacero komplikácií.
Predčasný pôrod možno ďalej kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií:
- Neskorý predčasný pôrod - Ide o deti narodené medzi 34. a 36. týždňom tehotenstva. Aj keď sú vyvinutejšie ako veľmi predčasne narodené deti, stále sú vystavené riziku rôznych zdravotných problémov vrátane ťažkostí s dýchaním, problémov s kŕmením a žltačky.
- Stredne predčasný pôrod - Patria sem deti narodené medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva. Môžu mať syndróm dychovej tiesne, ťažkosti s kŕmením, problémy s reguláciou teploty a iné zdravotné komplikácie.
- Veľmi predčasný pôrod - Ide o deti narodené medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva. Tieto detičky čelia vážnym zdravotným problémom v dôsledku ich skorého príchodu. Bežné komplikácie zahŕňajú syndróm dychovej tiesne, nedostatočne vyvinuté orgány, infekcie a potenciálne dlhodobé zdravotné a vývojové problémy.
- Extrémne predčasný pôrod - Najzraniteľnejšie predčasne narodené deti sú tie, ktoré sa narodili pred 28. týždňom tehotenstva. Tieto deti sú vystavené mimoriadne vysokému riziku závažných zdravotných komplikácií vrátane syndrómu ťažkej respiračnej tiesne, krvácania do mozgu, infekcií a dlhodobých vývojových problémov.
Čo znamená, ak sa dieťa narodí predčasne? Dieťa je riadne donosené v 40. týždni tehotenstva. V prípade predčasného pôrodu v 25. týždni tehotenstva je stále prítomné vysoké riziko úmrtia novorodenca alebo vzniku trvalých doživotných následkov. Gestačný vek, teda vek, ktorý dieťatko dosiahlo v maternici, je veľmi často určujúci pre prežitie a následné komplikácie nezrelých detí. Práve vo vzťahu ku kratšej dobe trvania tehotenstva, ktorej následkom sú predčasné pôrody sa medicína orientuje čoraz viac na prognózovanie detí, ktoré sa narodia pred 28. týždňom tehotenstva. Predčasne narodené deti v 28. týždni tehotenstva majú šancu na prežitie 70 percent a riziko trvalých následkov cca 80 až 90 percent. Na druhej strane však treba podotknúť, že sú to len štatistické čísla. Neonatológovia (špecialisti, ktorí sa o takéto bábätká starajú) poskytnú rodičom všetky potrebné informácie týkajúce sa zdravotného stavu, šancí na prežitie a možných komplikácií. Nikto však nevie presne predvídať, čo bude nasledovať.
Hranica prežívania sa líši v závislosti od krajiny. Na Slovensku je určená ukončeným 24. týždňom tehotenstva, v niektorých krajinách je to dokonca 23. Obdobie medzi 23. až 26. týždňom sa v odbornej literatúre označuje aj názvom sivá zóna. Bábätká narodené v sivej zóne sú na rozhraní medzi pôrodom a potratom, životom a smrťou. Ich šanca na kvalitný život sa zvyšuje, pokiaľ sa narodia v perinatologickom centre s novorodeneckou jednotkou intenzívnej starostlivosti.
Pozitívom pokroku v medicíne a špeciálne v neonatológii je, že zatiaľ čo v 90. rokoch sa za životaschopný považoval plod pred ukončením 30. gestačného týždňa s hmotnosťou menej ako 1 000 g, dnes sa táto hranica posunula až na 24. gestačný týždeň a hmotnosť plodu nad 500 g. Aj keď sa v ostatných rokoch pôrodnícka starostlivosť výrazne zlepšuje, počet predčasne narodených detí sa, bohužiaľ, neznižuje.
Príčiny predčasného pôrodu
Predčasný pôrod môže nastať z rôznych dôvodov, pričom často ide o komplexnú súhru rôznych faktorov. Príčiny predčasných pôrodov sú zvyčajne viacfaktorové. Nie vždy sa v prípade tehotných žien podarí zistiť, prečo k predčasnému pôrodu došlo. Je však zrejmé, že príčin, prečo sa rodia deti predčasne je mnoho, pričom sa pravidelne objavujú nové sprievodné faktory. Niekedy je tento stav daný rizikovosťou danej skupiny tehotných žien, inokedy za to môžu komplikácie počas tehotenstva, ktoré priebeh gravidity ovplyvnia. Jedným z dôvodov môže byť aj krátke obdobie medzi dvoma tehotenstvami, resp. nedodržanie odporúčaného intervalu pôrodu a ďalšou tehotnosťou. Lekári tiež pripisujú vyššie riziko predčasného pôrodu v prípade žien, u ktorých sa vyskytli opakované potraty alebo trpia cukrovkou.
Najčastejšou príčinou predčasného pôrodu zostáva infekčná komplikácia placenty a plodových obalov, ktoré spôsobia predčasnú činnosť maternice a priamo vedú k pôrodu nezrelého bábätka.
Skoré komplikácie u predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti narodené pred ukončením 37. týždňa tehotenstva často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov. Najzraniteľnejšie obdobie, kedy nastáva najviac závažných komplikácií, je obdobie tesne po pôrode a následne prvé dva až tri týždne života.
Najčastejšie komplikácie zahŕňajú:
- Syndróm dychovej tiesne - Predčasne narodené deti nemajú dostatok surfaktantu, povrchovo aktívnej látky, ktorá je životne dôležitá, pretože znižuje povrchové napätie vo vzduchových vakoch (alveolách), čo umožňuje ľahšie roztvorenie pľúc a účinnú výmenu kyslíka. Aj keď má novorodenec spontánnu dychovú aktivitu, tá je zväčša nedostatočná. Ak je aj napriek tomu dýchanie neefektívne, povrchné, nedochádza k adekvátnej výmene plynov a stúpa v krvi kysličník uhličitý, je na mieste intubácia a umelá pľúcna ventilácia.
- Apnoe predčasne narodených detí - Apnoe je bežný stav u predčasne narodených detí, pri ktorom dochádza k dočasnému prerušeniu dýchania, ktoré trvá dlhšie ako 20 sekúnd. Tieto prestávky v dýchaní sú často spojené s bradykardiou (spomalenie srdcovej frekvencie) a poklesom kyslíka v krvi.
- Žltačka - Žltačka u predčasne narodených detí môže byť závažnejšia a viesť až k poškodeniu mozgu.
- Nekrotizujúca enterokolitída - Život ohrozujúce ochorenie, postihujúce predčasne narodené deti, s úmrtnosťou až 50 percent. Ide o zápal čreva vedúci k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva. Môže viesť k intolerancii kŕmenia, opuchu brucha a k sepse.
- Krvácanie do mozgu - Krvácanie do komôr mozgu sa môže u predčasne narodených detí vyskytnúť preto, že cievy v mozgu dieťaťa sú krehké a nie úplne vyvinuté, čo ich robí náchylnými na pretrhnutie pod stresom z pôrodu a inými faktormi.
- Sepsa - Sepsa u predčasne narodených detí je kritický zdravotný stav charakterizovaný systémovou infekciou, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou. Prejavuje sa príznakmi, ako zrýchlené dýchanie, horúčka alebo nízka telesná teplota a nestabilná srdcová frekvencia.
Starostlivosť o predčasne narodené dieťa
Extrémne nedonosení novorodenci sú umiestňovaní do inkubátora, ktorý má stabilnú teplotu a vlhkosť a poskytne im potrebný teplotný komfort počas prvých týždňov života. Na polohovanie v inkubátore slúžia polohovacie pomôcky, ako napr. novorodenecké hniezdo, tzv. "hniezdočkovanie". Pomáhajú bábätkám zaujať komfortnú polohu, akú mali v maternici. Vzhľadom na závažnú nezrelosť pľúc im v začiatkoch pri dýchaní pomáhajú prístroje. Preferovaným spôsobom je podporná neinvazívna ventilácia, t.j. CPAP. Nevyhnutnou podmienkou je dostatočná spontánna dychová aktivita. Na podporu dýchania a prevenciu apnoických páuz (vynechávanie dychu, pozn. red.) sa podávajú lieky, napr. kofeín.
Pri prejavoch nízkeho krvného tlaku je potrebné doplniť objem tekutín a podporiť krvný obeh liekmi, tzv. vazopresormi. Cirkulačná nestabilita môže byť spôsobená aj pretrvávaním srdcového skratu medzi aortou a pľúcnicou - otvorený artériový duktus. Pri rozhodovaní, či liečiť alebo nenavyšovať intenzívnu liečbu je dôležité, či má bábätko poškodený mozog v dôsledku krvácania alebo nedokrvenosti. Z hľadiska prognózy je to najpodstatnejší ukazovateľ.
Čo najskôr po narodení je potrebné začať s infúznou výživou. Musí obsahovať adekvátny príjem tekutín a živín, aby zabezpečila primeraný rast bábätka. S výživou mliekom sa začína čo najskôr, akonáhle je dieťa cirkulačne stabilné. Najlepšou výživou pre predčasniatka je materské mlieko, eventuálne pasterizované ženské mlieko (od darkyne). Podáva sa cez výživovú cievku zavedenú do žalúdka. Keďže materské mlieko nemá dostatočný obsah bielkovín, je potrebné mlieko pre predčasniatka obohacovať o bielkoviny, vápnik a fosfor vo forme fortifikačného prášku, ktorý sa do mlieka primiešava.
Extrémne nedonosení novorodenci sú vzhľadom na nezrelý imunitný systém veľmi náchylní na infekčné komplikácie. Prispieva k tomu aj množstvo hadičiek a podporných prístrojov, od ktorých sú závislí a pomáhajú im udržať sa pri živote.
Predčasne narodené deti - následky
Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania. Pretrvávajú určité chronické problémy? Sú diagnostikované určité poruchy alebo choroby?
Možné dlhodobé následky zahŕňajú:
- Neurologické a vývojové poruchy - Predčasne narodené deti môžu mať problémy spojené s neurovývojom vrátane porúch učenia (dyslexia a dyskalkúlia), porúch pozornosti (ADHD) a problémov s organizačnými schopnosťami. Komplikácie so správaním a emóciami vrátane úzkosti a depresie môžu pretrvávať až do dospelosti, čo si vyžaduje neustálu podporu duševného zdravia.
- Detská mozgová obrna - Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja.
- Poruchy zraku - Retinopatia nedonosených spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku, ktoré môžu presakovať alebo krvácať. To spôsobuje zjazvenie sietnice, vrstvy nervového tkaniva v oku, ktorá vysiela správy o svetle do mozgu.
- Poruchy sluchu - Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu. Tento typ straty sluchu je zvyčajne trvalý a môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa jasne vnímať zvuky a reč.
- Kardiovaskulárne komplikácie - Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu.
- Metabolické a endokrinné poruchy - Niektoré z bežných problémov zahŕňajú obezitu, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.
- Gastrointestinálne problémy - Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofageálna refluxná choroba, čo je stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.
- Komplikácie s obličkami - Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok.
Aj keď sa niektoré ťažkosti v priebehu vývoja dieťaťa objavia, nemusí to znamenať, že nedokáže viesť predčasne narodené dieťa plnohodnotný život. Kľúčové sú cvičenia a rehabilitácie. Vo vývoji sa môžu objaviť aj dlhodobé následky, ako poruchy zraku alebo sluchu. Pomerne typickými sú poruchy pozornosti, hyperaktivita alebo vznik epilepsie. Závažná môže byť aj prognóza mentálneho postihnutia alebo výskyt detskej mozgovej obrny. Vyskytovať sa môžu častejšie infekcie a problémom je aj slabšia imunita bábätka. V dojčenskom veku sú prítomné časté ochorenia dýchacích ciest (bronchopulmonálna dysplázia).
Pribúdanie hmotnosti u predčasne narodených detí je zvyčajne pomalšie vzhľadom na pomalší rast, problematickejšie trávenie a častejší výskyt infekcií. Pribúdanie hmotnosti nie je vždy smerodajné z hľadiska vývoja, rovnako ako u klasicky narodených detí by však malo dochádzať k nárastu telesnej hmotnosti. V prvých 3 mesiacoch by malo dieťatku pribudnúť zhruba 100 až 300 g na váhe za týždeň.
Kubko sa nám mal narodiť koncom mája. Tešili sme sa, že po takmer silvestrovskej Dorotke budeme mať májovčiatko. Do nemocnice ma ale prijali v 31. týždni tehotenstva, skoro 9 týždňov pred termínom pôrodu, s náhlym krvácaním. Lekár sa vyjadril, že je to začiatok predčasného pôrodu. Kubko sa narodil predčasne, nakoniec „až“ v 34. týždni tehotenstva (33+3), vážil 2050 g a meral 46 cm. Hneď po pôrode sa zdal byť v poriadku, ale po pol hodine od narodenia začal mať problémy s dýchaním, nepomáhal mu ani kyslík pod nosíkom, tak ho museli uviesť do umelého spánku a dýchali za neho prístroje. V tom čase naše nemocnice snáď o kontakte koža na kožu ani netušili. Smutnejšie je, že ani dnes nepodporujú štandardne starostlivosť o takéto bábätko v kontakte s matkou, hoci kontakt koža na kožu zachraňuje životy. V inkubátore nám Kubko schudol na 1800 g. Dvakrát za deň som sa mohla prísť za ním pozrieť, pohladkať ho. Neskôr mi ho dali na krátke klokankovanie. Poctivo som si odsávala mliečko vo dne v noci, lebo som vedela, že okrem môjho mliečka, ktoré je pre neho doslova liekom, a občasnej návštevy som pre neho už viac v tom čase nemohla urobiť. Bolo to pre mňa nesmierne ťažké obdobie: odlúčená od rodiny, s bábätkom v inkubátore, ktorému sa menil zdravotný stav zo dňa na deň, raz bolo lepšie, raz horšie. Potoky sĺz, strach, smútok, sebaobviňovanie, striedali stavy radosti z každého Kubkovho pokroku a nádeje ísť domov. A každé tri hodiny odsávačka v ruke, vo dne v noci, so slzami rinúcimi sa po lícach, keď okolo mňa cuckali spokojné bábätká pri svojich mamičkách. Snažila som sa udržiavať dostatočnú tvorbu mlieka, až nadprodukciu. Vedela som, že to, čo Kubka priláka k prsníku bude výdatná tvorba mlieka. Už mi nestačila jedna nádoba na jedno odsávanie. Túžila som mať malého pri sebe, dojčiť ho. Lekárky mi to zakázali. Vraj má presne odmeranú dávku výživy v infúzii. Pri klokankovaní sa dral na prsník a ja som si ho nemohla priložiť. Bolo to strašné. Raz som neposlúchla a Kubko si trochu potiahol. Joj, aká som bola šťastná, že to vedel! Bolo to moje a Kubkove mliečne tajomstvo. Mala som našťastie toľko mlieka, že nikdy nemusel dostať mlieko od iných matiek ani umelé mlieko. V nemocnici ho po istej dobe infúzií kŕmili sondou. Och, ako som sa bála, aby nezabudol sať na prsníku. Nevyhli sme sa ani krátkemu kŕmeniu fľašou v nemocnici, napriek mojim zúfalým pokusom zabrániť tomu, vraj aby si oddýchol! Napriek tomu, že existuje množstvo dôkazov o tom, že pitie z fľaše zhoršuje saturáciu bábätka (okysličenie) a že nie je jediný dôvod, aby sa najskôr naučilo piť z fľaše. Namiesto podpory dojčenia som bola za extrémistku. Veď sme všetci nedojčení a sme tu, počúvala som vysvetlenie, prečo moje dieťa nemôže byť dojčené. Zaužívané zvyky v nemocniciach neprajú dojčeniu, u nedonosených detí ešte viac, keďže sú pod ich vplyvom oveľa dlhšiu dobu. Postupne mi dovolili dojčiť 1-krát denne, 2-krát denne, neskôr každé druhé kŕmenie, až nakoniec každé kŕmenie, samozrejme, podľa nemocničného režimu - každé 3 hodiny. Vďaka tomu, že som dňom aj nocou pracovala na vynikajúcej tvorbe mlieka sa Kubko napriek toľkým chybám v podpore dojčenia v nemocnici ochotne prisával a pil! Raz išli robiť nejakú reorganizáciu na novorodeneckej JIS-ke (Jednotke intenzívnej starostlivosti), bol tam veľký chaos a Kubko už bol v postieľke, nie v inkubátore. Skúsila som vtedy poprosiť, či si ho nemôžem zobrať na izbu. A personál v celom tom chaose súhlasil. Bola to nádhera, niesť si svoje dieťatko so sebou na izbu, dojčiť ho vtedy, keď to potreboval, nevedieť sa na neho vynadívať. Trvalo to síce len pár dní, ale verím, že pre nás oboch, to bol najkrajší nemocničný čas za celé tie dva mesiace, ktoré sme tam strávili. Kubko domov odchádzal ako plne dojčené dieťatko. Po príchode domov nastal kolotoč rôznych vyšetrení, ako to u nedonosených detí býva: bežné poradne, rizikové poradne, neurológia, rehabilitácia, očné. Raz za čas ešte kardiológia a ušné, neskôr aj psychologička. Ako dobre, že som ho mohla kedykoľvek nakŕmiť pri dojčení, či len upokojiť dojčením po nepríjemnom vyšetrení. Aj doma sme často boli v kontakte koža na kožu, kým bol Kubko maličký. Chceli sme si vynahradiť stratený čas, kedy sme museli byť od seba oddelení. Raz, keď mal Kubko 3,5 roka, sa stala zaujímavá vec. Prišiel ku mne a hovorí mi: „Ja som akože malé bábätko a ty si akože mamka. A ja budem plakať a ty si ma zoberieš na pokoj.“ Keď som sa pýtala, čo to znamená „na pokoj“, povedal mi, že mi to ukáže. A ľahol si na mňa, hlavičku si položil na hrudník, rúčky a nôžky si spustil okolo môjho tela a takto ležal, občas trochu akože poplakával! Ako si to spojil v tej malej hlavičke! A udivuje ma, že to v takom veku vedel vyjadriť ako pokoj. Krásne vyznanie! Aj keď to vyzeralo, že Kubko nebude mať následky po predčasnom pôrode, opak bol pravdou. Oneskoril sa vo vývoji, meškal s otáčaním, lozením, chodením, často nám vraveli, že to je len preto, že je nedonosený, že to dobehne. Stále to ale nebolo úplne v poriadku. V 2,5 roku nám konečne určili diagnózu - detská mozgová obrna, ľahká forma. Kubka som dojčila 3 roky a 3 mesiace, kým sa spontánne neodstavil. Už okolo troch rokov sa dojčil len pred poobedňajším a večerným spaním, postupne už len pred večerným spaním a už dlho predtým prespal celú noc. Išlo to prirodzene, postupne, žiadne naliate prsia po odstavení. Staršiu dcéru Dorotku som nasilu odstavila v 15. mesiacoch, na odporúčanie susedky, ktorá ma presvedčila, že čím je dieťa staršie, tým je to horšie, stáva sa závislé a tlačí sa mamke pod tričko v tých najnevhodnejších situáciách. Och, ako som to oľutovala a stále mi je to ľúto. Ona plakala a ja som v duchu plakala tiež, lebo som to necítila tak, že je čas na odstavenie. Nechala som sa presvedčiť. A potom som nevedela, čo s bolestivo naliatymi prsníkmi. Po tom všetkom, čo sme prežili s Kubkom, aj po výčitkách, ktoré som mala po Dorotkinom predčasnom odstavení, som si povedala, že jeho budem dojčiť, ako dlho len bude chcieť. Verím tomu, že jeho dobrý zdravotný stav napriek tej hrozivo znejúcej diagnóze má do veľkej miery tak veľmi pozitívne ovplyvnilo práve dojčenie. Veď roky dostával tú správnu potravu, ušitú jemu priamo na mieru, so stimuláciou všetkých zmyslov a podporou rozvoja mozgových prepojení. Sú za nami aj roky cvičenia Vojtovej metódy aj iných cvičení, hippoterapie, plávania, všemožnej stimulácie. A Kubko dnes chodí, behá, skáče, chodí po schodoch a je zaradený do bežnej škôlky. Niektorými vedomosťami je ďaleko popredu pred svojimi rovesníkmi, vo svojich 5 rokoch pozná abecedu, počíta, vie desiatky anglických slovíčok. Sú aj oblasti v ktorých zaostáva, hlavne čo sa týka motoriky, súvisí to ale so samotnou diagnózou a pracujeme na tom, aby to bolo lepšie. Nesmierne nás obohatil. Celú rodinu. Keď má dieťatko schopnosti a vedomosti vydreté, o to väčšiu radosť prináša každý jeho pokrok. Niekedy som sa spytovala: „Prečo práve my?“ Nikdy som nefajčila, nepila, snažila som sa žiť zdravo, sme hlboko veriaci ľudia. Prečo? Pýtajú sa aj ľudia okolo. Kedysi som to riešila naozaj často. Dnes už nie. Verím, že to bola Božia réžia. Pán Boh robí tak, ako On chce. A teraz, keď niekto označí postihnuté dieťa za „nešťastie“, tak si vravím, že Kubko je to najlepšie „nešťastie“, ktoré nás mohlo postretnúť. Máme dieťa s postihnutím a sme šťastná rodina. Nie je to vždy ľahké, ale je náš a veľmi, veľmi ho ľúbime.