Prečo dojča plače a ako ho utíšiť

Už od narodenia s nami bábätká komunikujú. A práve plač - veľakrát strašiak pre rodičov - je len základným nástrojom komunikácie. Kľúčom je jeho správna interpretácia. Nie vždy totiž plač znamená, že niečo nie je v poriadku.

Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci...

Prečo u dospelých vyvoláva detský plač tak intenzívne pocity? Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.

Štatistika detského plaču: Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.

Ako na nás vplýva plač bábätka: Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.

Plač ako komunikačný nástroj: Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.

Zdravotné príčiny nadmerného plaču: Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Keď sa bábätko plačom lieči: Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie. Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry...), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode...). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.

Kategórie stresu u bábätka: Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:

• Prenatálny stres a pôrodná trauma. Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
• Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
• Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
• Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
• Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
• Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...

8 najčastejších príčin plaču dieťatka

1) Hlad

Hlad je najčastejšou príčinou plaču dieťaťa. Rodičia sa zvyčajne ľahko naučia rozpoznať tento zvuk. Roztržitosť, mľaskanie, vkladanie prstov do úst sú ďalšími signálmi, že ide o jedlo, ktoré dieťa potrebuje. Plač signalizujúci túto potrebu dieťa začína pomaly a postupne zosilňuje. Ak budete mať pocit, že ide o tento druh plaču, skúste dojčaťu ponúknuť mlieko, ak si nie ste istí, že je najedené. Novorodenci potrebujú jesť často, a to aj každé dve až tri hodiny. Namiesto striktného dodržiavania časových intervalov je dôležité sledovať signály hladu u dieťaťa, ako sú cmúľanie prstov, otáčanie hlavičky za prsníkom alebo fľašou a nepokoj. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.

2) Plienky

Dieťa zalarmuje rodiča plačom, keď cíti nepohodlie v plienke. Je to druhá najčastejšia príčina plaču. Nie každé dieťa však musí takto reagovať, menej citlivé deti nemusia hneď oznámiť, že majú plnú plienku, preto je dôležité často kontrolovať. Dieťa často plače, ak ho trápi mokrá alebo špinavá plienka, najmä ak má podráždenú alebo zaparenú pokožku. V takomto prípade je čas ho prebaliť, čo odstráni nielen príčinu plaču, ale ho to aj zabaví. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.

3) Únava, potreba blízkosti

Keď je dieťa ospalé a unavené, niekedy má problém zaspať, preto je podráždené a plače. Vtedy ho stačí upokojiť a pritúliť, aby zaspalo. V prvých mesiacoch života často potrebuje byť blízko rodiča, dožaduje sa jeho prítomnosti a oznamuje to často práve plačom. Jeho požiadavka by mala byť vypočutá. Na rozdiel od častých názorov, že reagovaním na plač dieťaťa ho rozmaznáte, nie je „rozmaznanie“ v prvých mesiacoch možné (dokonca aj prvé roky). Nedostatok spánku alebo preťaženie podnetmi môže tiež viesť k plaču. Dojčatá potrebujú dostatok pravidelného spánku, aby sa cítili oddýchnuté a spokojné. Príliš veľa stimulácie počas dňa môže viesť k preťaženosti a ťažkostiam so zaspávaním. Je dôležité vytvoriť pre dieťa pokojné a tiché prostredie na spánok. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.

4) Dojčenská kolika

Postihuje až 40 % dojčiat. Najvyšší výskyt je v 6. týždni života. Dieťa nekontrolovateľne plače. Často koliku sprevádzajú stiahnuté nožičky. Diagnostickým kritériom je tzv. pravidlo troch: dieťa plače viac ako 3 hodiny denne, viac ako 3 dni v týždni a viac ako 3 týždne. Príznaky zvyčajne ustúpia do 3.-6. mesiaca života. Predpokladá sa, že ide o nezrelosť tráviaceho systému. Koliky si nevyžadujú špecializovanú liečbu. Niekedy môžu príznaky zmierniť napr. harmančekové alebo feniklové nálevy, dekongestíva. Masáž bruška a upokojenie plačúceho dieťaťa určite pomôže prekonať toto ťažké obdobie. Bolesť bruška, často spôsobená kolikou alebo nadúvaním, je ďalšou častou príčinou plaču u dojčiat. Kolika sa zvyčajne prejavuje intenzívnym, neutíšiteľným plačom, ktorý trvá niekoľko hodín denne, najčastejšie vo večerných hodinách. Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali.

5) Iné podnety

Dieťa môže vyrušiť mnoho drobností, ktoré dáva najavo plačom. Teplota v okolí nemusí byť správna, oblečenie môže byť príliš tesné a kúsať, materiál trička môže dráždiť, z kúpania môže byť rovnako vystresované. Príliš veľa svetla, príliš veľa hluku, príliš málo podnetov alebo naopak, keď je podnetov príliš veľa súčasne. Niekedy je naozaj ťažké odhaliť danú príčinu, ale keď rodičia získajú skúsenosti, budú s tým mať čoraz menší problém. Nepohodlie spôsobené mokrou alebo špinavou plienkou, príliš tesným oblečením, horúčavou alebo chladom môže tiež viesť k plaču. Pravidelne kontrolujte plienku a uistite sa, že dieťa je oblečené primerane k teplote prostredia. Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti. Novorodenec nemá filtračný systém na všetky podnety sveta. Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára.

6) Prerezávanie zúbkov

Prerezávanie zúbkov je zvyčajne veľmi bolestivé. Bábätká sú podráždené, nepokojné, uplakané, umrnčané, plačlivé. Prvý zúbok sa zvyčajne prerezáva medzi 4. a 7. mesiacom života. Niekedy k prerezávaniu dochádza skôr (určite poznáte vo svojom okolí prípady novorodencov, ktorí sa narodili už s prvým zúbkom). Ak dieťa plače z nevysvetliteľného dôvodu, vyskúšajte mu prejsť bruškami prstov po ďasienkách - nahmatáte navreté, opuchnuté plochy, dieťa veľa sliní, strká si do úst pästičku a všetko, čo mu príde pod ruku.

7) Choroba

Ak boli základné potreby dieťaťa uspokojené a plač pretrváva, obráťte sa na lekára. Plač pri ochorení je zvyčajne výrazný. Môže byť dlhý a monotónny, prechádzajúci do záchvatu, alebo môže byť prerušovaný. Sprevádzajú ho však aj iné príznaky: dieťa sa zdá byť "nie samo sebou", zmenené. Predtým pokojné dieťa zrazu začne byť nervózne a plakať. V tejto situácii je vhodné zmerať dieťaťu teplotu, možno ide o nevoľnosť. Vyšetrite celé telo dieťatka a pátrajte po kožných zmenách. Je dôležité venovať pozornosť príznakom, ako je nechutenstvo, kašeľ, nádcha, bledosť, slabosť, znížený svalový tonus dieťaťa. Ako rodičia si zvyčajne zmeny u svojho dieťaťa všimnete veľmi rýchlo. Následne vyhľadajte odbornú pomoc, v závažných prípadoch je potrebné zabehnúť na pohotovosť, pretože u našich najmenších sa zdravotný stav môže zhoršovať z minúty na minútu.

8) A čo tzv. silový plač?

U starších detí, ale aj celkom maličkých si mnohí rodičia vytvoria dojem, že sa deti snažia týmto spôsobom len donútiť rodiča, aby im niečo dovolili alebo splnili svoj momentálny rozmar. Čo robiť, keď batoľa začne hlasno vyjadrovať pocity plačom a krikom? Čo môže takéto správanie znamenať? Znovu pripomíname, že pre dojčatá a malé deti je plač často jedinou formou komunikácie. S rozvojom reči sa batoľa učí, ako môže vyjadriť emócie a túžby, ale niekedy je bezmocné a jediné, čo mu zostáva, je plač a krik. Ako teda rozpoznať, kedy si dieťa plačom vynucuje reakciu rodiča? Problém je, keď batoľa zistí, že je schopné dosiahnuť cieľ alebo získať pozornosť dospelých pomocou plaču alebo kriku. Samozrejme, že sa naučí takto „jednať“. Jednoducho svoju potrebu - keďže to doteraz bolo efektívne, začne vyjadrovať krikom a plačom. Čo s tým? V prvom rade je dôležité rozpoznať potrebu dieťaťa - nie vždy ide o kúpu novej hračky alebo pozeranie rozprávky, niekedy je plač batoľaťa jednoducho spôsob, ako získať pozornosť. Jednoducho mu ju dajte a spoločne zistite, o akú potrebu ide. Je dôležité sa deťom venovať a nechať ich skúmať svet vôkol seba. Kričať na takéto dieťa však nie je najlepším riešením. Batoľa vidí rodiča a vie, že o pozornosť musí s niečím bojovať, preto musí zvýšiť hlasitosť, aby cieľ - zaujať pozornosť - mohlo dosiahnuť. Ak mu venujete pozornosť až po plači a nikdy nie pred ním, len ho utvrdíte, že ide o jediný vhodný spôsob - zároveň vyjadruje bezmocnosť, pretože iný spôsob vašu pozornosť zaujať nenašlo. Nebojte sa dieťa upokojiť, venovať mu pozornosť, ukázať iné spôsoby, ako nabudúce môže dieťa dať najavo svoje potreby. A opakovať, opakovať, opakovať. Učíte tým batoľa nielen komunikovať potreby, ale aj spôsoby, ako fungovať v spoločnosti Za zmienku stojí aj fakt, že batoľatá dospelých pozorujú a učia sa z ich vlastného správania. Ak sa teda rodičia nedokážu spoločne v pokoji porozprávať, ale veci riešia krikom a hádkami, batoľatá sa to učia rovnako.

Ako utíšiť plačúce dieťa

Keď dieťa plače, je dôležité najprv zistiť, čo je príčinou plaču, a pokúsiť sa túto potrebu uspokojiť. Ak ste vylúčili všetky základné potreby, ako je hlad, spánok a nepohodlie, môžete vyskúšať nasledujúce techniky:

• Uspokojte potrebu dotyku: Vezmite bábätko do náručia a nežne ho hojdajte.
• Vytvorte pokojné prostredie: Znížte hluk a svetlo v miestnosti.
• Hovorte na dieťa tichým, upokojujúcim hlasom: Spievajte mu alebo mu rozprávajte.
• Používajte monotónne zvuky: Skúste pustiť biely šum, zvuk vysávača alebo ventilátora.
• Zabaľte dieťa do deky: Zavinovanie môže dieťaťu pripomínať pocit bezpečia v maternici.
• Jemne masírujte bruško: Krúživé pohyby v smere hodinových ručičiek môžu pomôcť uvoľniť plyny.
• Vyskúšajte rôzne polohy: Niekedy pomôže poloha "tigríka" (dieťa leží na predlaktí tvárou dole) alebo poloha v klbku.
• Choďte s dieťaťom na prechádzku: Pohyb a čerstvý vzduch môžu dieťa upokojiť.
• Skúste metódu Dr. Hamiltona: Prekrížte ruky dieťaťa cez hrudník a jemne ho hojdajte hore a dole.

Mnohé deti sa upokoja na rukách. Niektorým deťom pomáha aj jazda autom, iným skôr tichý, stály pohyb v náručí. Práve pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom. Niektoré bábätká sa cítia istejšie, keď majú rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal. Aj veľmi silný tok mlieka môže spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtŕha sa, plače a zakláňa sa dozadu. V takom prípade môže pomôcť zmena polohy alebo odsávanie pri nadprodukcii mlieka.

Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk: V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.

Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček - prihlásiť sa môžete formulárom na tomto linku.

Dôležitosť Reakcie na Plač Dieťaťa: Je dôležité reagovať na plač dieťaťa a snažiť sa ho utíšiť. Ignorovanie plaču môže viesť k narušeniu dôvery medzi dieťaťom a rodičom a môže mať negatívny dopad na psychický vývoj dieťaťa. Plač bez odozvy totiž u dieťaťa vyvoláva fyzickú reakciu. Dieťa začne vyplavovať stresové hormóny, ktoré zvyšujú srdcovú činnosť a telesnú teplotu. To sa potom transformuje do emocionálnej roviny - dieťa prestane plakať, rodičia si myslia, ako ho naučili napr. To, akým spôsobom rodičia pristupujú k plaču svojho dieťaťa neskôr ovplyvňuje psychickú pohodu dieťaťa i v dospelosti. Pokiaľ dieťa opakovane plače a nedostane útechu, dochádza i u neho na podvedomej rovine k zisteniu, že jeho potreba nikoho nezaujíma. Také dieťa síce plakať po čase prestane, ale jeho základná dôvera v okolitý svet je narušená.

Netradičný Pohľad na Plač: Nie každý plač je nutné umlčať. V niektorých prípadoch má bábätko na plač a nepokoj psychický dôvod (napríklad sa potrebuje zbaviť prenatálneho stresu alebo traumy). Dojčatá pomocou plaču prekonávajú tzv. Je dôležité rozlišovať medzi plačom, ktorý signalizuje potrebu, a plačom, ktorý je prejavom emócií. Namiesto okamžitého tíšenia skúste najprv chvíľku načúvať, čo vám chce dieťatko povedať. Možnoste si všimli, že aj vaše bábätko má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne. Plač je istá forma komunikácie. Existujú dôvody, kedy je dobré zatnúť zuby a hoci detský plač nemáte radi, chvíľu to vydržať a byť pritom deťom nablízku. Plač má pre deti aj pozitívne účinky. Maličké deti plačú preto, lebo si nevedia zabezpečiť svoje základné potreby ako jedlo, pitie, upokojenie, zníženie intenzity podnetov a podobne. Plačom si vedia privolať aj pomoc. Najčastejšie túžia po rodičoch. Postupne sa rodičia naučia rozoznávať jednotlivé typy plaču ich potomka a aj to, čoho sa ním dožaduje. Podľa mnohých odborníkov je však najvýznamnejšou príčinou plaču osamotenie dieťaťa.

PURPLE Plač

Je dôležité si uvedomiť, že niekedy zdravé bábätká plačú bez zjavného dôvodu. Peak of crying (vrchol plaču): Plač dosahuje vrchol okolo 2 mesiacov veku. Unexpected (neočakávaný): Plač sa objavuje bez zjavnej príčiny. Resists soothing (odoláva utíšeniu): Plač sa nedá ľahko utíšiť. Pain-like face (tvár ako pri bolesti): Dieťa vyzerá, akoby malo bolesti. Long lasting (dlhotrvajúci): Plač trvá dlho, niekedy aj niekoľko hodín. Evening (večerný): Plač sa najčastejšie objavuje vo večerných hodinách. PURPLE plač je normálny vývojový jav, ktorý zvyčajne ustúpi okolo 4-5 mesiacov veku. Počas tohto obdobia je dôležité byť trpezlivý a poskytovať dieťaťu lásku a podporu, aj keď plač nedokážete utíšiť.

Respiračný Afekt

Respiračný afekt je neškodný, hoci desivo vyzerajúci stav, ktorý sa vyskytuje u niektorých detí vo veku od 6 mesiacov do 6 rokov. Počas respiračného afektu dieťa po silnom plači zadrží dych, zmodrie alebo zbledne a môže stratiť vedomie. Záchvat zvyčajne trvá menej ako minútu a dieťa sa spontánne preberie a začne opäť dýchať. Čo robiť pri respiračnom afekte: Zachovajte pokoj. Uistite sa, že dieťa nemá v ústach žiadne predmety. Uložte dieťa do stabilizovanej polohy. Nesnažte sa dieťa prebudiť. Po odoznení záchvatu dieťa objímte a pokračujte v bežnom dennom režime. Kedy volať záchranku: Ak zástava dychu trvá dlhšie ako 1 minútu. Ak si myslíte, že dieťa je ohrozené na živote. Kedy navštíviť pohotovosť: Ak dieťa vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré. Ak máte pocit, že dieťa by mal vidieť lekár, lebo sa vám niečo na ňom nezdá a je to akútne. Kedy navštíviť svojho lekára: Ak sa záchvat objavil bez vyvolávajúcej príčiny. Ak sa záchvaty opakujú.

Správna spánková rutina

Detský plač sa často spája so zaspávaním a spánkom v detskej postieľke. Skvelým pomocníkom je v tomto prípade spánková rutina, vďaka ktorej si dieťatko uvedomí, že je čas ísť spinkať, takže na plač nie je čas! Prezlečenia do pyžamka, uspávanka, kúpeľ, to všetko sú aktivity, ktoré môžu bábätko ukľudniť, zrelaxovať a navodiť mu pocit pokoja.

Rozpoznajte prečo vaše dieťa plače

Mnoho rodičov si neuvedomuje, že plač u bábätka neznamená len strach, bolesť a pod. Dieťatko prostredníctvom neho vyjadruje svoje emócie od hnevu, frustrácie, až po prílišnú únavu. Bábätká veľakrát plačú aj vtedy, keď sa niečo učia, napr. loziť alebo chodiť. Aj z tohto hľadiska je dôležité rozoznávať druhy plaču. Pri ich uvedomení rodič následne vie odčítať či je potrebné k dieťatku pribehnúť a utíšiť ho, alebo radšej chvíľku počkať kým sa neupokojí samé. Rozoznávame nasledovné druhy plaču: Protestný plač Tento plač znie skoro ako detský krik. Dieťatko pri ňom nahlas a intenzívne plače. Je priamou odpoveďou na to, keď sa vášmu bábätku niečo nepáči, alebo očakávalo od vás inú reakciu. Stúpajúci plač Plač, ktorý naberá na intenzite sa často spája s trápením dieťatka. Pri tomto druhu plaču by mal rodič spozornieť. Klesajúci plač Posledný z druhov je klesajúci plač, ktorý nemusí byť priamo veľkým plačom, avšak je prerušovaný pauzami a tzv. mrnkaním, pri ktorom je plač tichší a jemnejší. Takýto jemnejší a tichší plač je znak toho, že sa bábätko istým spôsobom upokojuje, najmä ak je príliš unavené, alebo precitlivené.

Môže nastať aj situácia, kedy plač dieťatka neustáva. V takomto prípade je veľmi dôležité uistiť sa či sú všetky potreby bábätka (hlad, bolesť, chlad, ale aj tie psychické a emočné) v poriadku a naplnené. Ak to tak je a dieťa neustále plače je „rad“ na rodičovi, ktorý mu musí poskytnúť pomoc, lásku, pohladenie, podporu a celé svoje srdce. Čo to však znamená? Určite nie to, že bábätko musíme za každú cenu hneď utíšiť. Ak sa nám to aj podarí, nemusí sa bábätko nevyhnutne cítiť hneď lepšie. Určite ste sa aj vy už dostali do situácie kedy ste boli smutný a miesto pohladenia, podpory, či vypočutia ste dostali len slová „nebuď smutný/á“. Cítili ste sa lepšie? Dieťatko takisto potrebuje, aby ho rodič vypočul a dovolil mu v istých chvíľach „vyplakať sa“. Keďže plačom vyjadruje svoje emócie, veľký plač v niektorých situáciách môže uňho znamenať uvoľnenie napätia či uzdravenie smútku. Často sa stáva, že sa ho rodič snaží upokojiť búchaním po zadočku, hojdaním či nosením, len aby zastavil plač, avšak už aj mnohé výskumy ukazujú, že z plaču sa dá aj profitovať a slzy sú jedným zo spôsobov ako telu pomôcť eliminovať stres. Nebojte sa teda bábätko nechať vyplakať vo svojom náručí a pohladením a láskou mu ukázať koľko pre vás znamená. Tento proces môžete samozrejme absolvovať len po uistení, že je všetko v poriadku. Preukázanie toho, že je vypočuté a že môže byť smutné je mnohokrát účinnejšie ako snaha zastaviť plač neustálym hojdaním, čičíkaním a nosením po celej detskej izbe.

Plač by vás preto pri vašich nastavených pravidlách nemal obmäkčiť. Práve vaša dôslednosť dá vašim deťom pocit dôvery vo vás, budú si vás časom vážiť a rešpektovať. Takto im dáte do života oveľa viac a vy nestratíte všetku svoju rodičovskú autoritu a moc. Až časom zistíte, ako dobre ste deti vychovali, keď uvidíte, že sa v 10 rokoch nehádžu o zem, nekričia po vás, nie sú agresívne voči deťom a podobne. Vtedy oceníte dôslednosť svojej výchovy, že ste nepristúpili na všetko, čo si dieťa plačom vynucovalo.

1. Dieťa sa vďaka plaču upokojí

Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, uvoľňuje sa jeho stres z tela. Slzy zlepšujú aj emocionálnu pohodu, a to za predpokladu, že rodičia sú nablízku. Plaču často predchádza zlá nálada dieťaťa. Je nahnevané, frustrované alebo mrnčí. Keď sa vyplače, jeho nálada sa zlepší. Na základe tohto sa zistilo, že je niekedy lepšie nechať batoľa vyplakať, aby proces vyplavovania negatívnych pocitov nebol zastavený.

2. Plač pomáha dieťaťu pri učení

Veľa detí sa rozplače vtedy, keď sa im napríklad niečo nepodarí. Napríklad pri stavaní z Lega. Dieťa pri neúspechu plačom vyjadruje svoju frustráciu. Vďaka plaču si však dokáže prečistiť myseľ a po upokojení sa dokáže naučiť aj niečo nové. Keď sa dieťa nedokáže sústrediť a je emocionálne rozrušené, práve táto skutočnosť ho blokuje v učení. Keď sa po plači uvoľní a zmizne emocionálne rozrušenie, lepšie sa mu aj učí.

3. Po plači sa deťom lepšie spí

Ak má dieťa nevyriešený alebo potláčaný nejaký problém, často nemôže zaspať. Niekedy rodičia hlavne večer pred spaním nechcú, aby sa dieťa rozrušovalo plačom a robia všetko preto, aby sa plaču vyhlo. Potom v postielke, keď je v tichu a v pokoji, problém vypláva ešte viac na povrch.

4. Netrápte sa, keď dieťa plače po vašom povedaní NIE

Je pravda, že ak poviete svojmu dieťaťu NIE, spočiatku môže byť sklamané. No naučí sa niečo dôležité. Zistí, že v živote existujú určité hranice, ktorým sa človek musí podriadiť. Ak sa však poddáte, oslabujete svoju autoritu a učíte ho, že s vami môže manipulovať a že si fňukaním vždy získa to, čo chce. Takýmto prístupom si ho po čase aj tak pohneváte. Veď ako si môže dieťa vážiť rodiča, s ktorým môže ľahko manipulovať? Vaše NIE pripravuje dieťa na dospievanie a dospelosť.

5. Dieťa plačom niekedy chce len povedať, ako sa cíti

Deti vedia rodičov plačom nielen manipulovať, ale často ním aj vyjadrujú, ako sa v skutočnosti cítia. Možno sú len smutné alebo pre niečo nespokojné, nevedia vám to povedať, a tak plačú. Rodičia tento plač často chápu ako bezdôvodný. Vtakejto chvíli dieťa potrebuje objatie, pozornosť alebo bezpodmienečné prijatie. Najhoršie, čo môže rodič pri hneve dieťaťa urobiť, je mu hnev opätovať. Aj keď je to niekedy náročné, pokúste sa v danej situácii upokojiť a následne sa zamerajte na to, prečo sa dieťa hnevá, nie na to, ako hnev prejavuje. Hneď, ako sa trošku upokojí, staňte sa jeho sprievodcom vo svete emócií, pomenujte ich, porozprávajte sa s ním o tom, čo cítia, čo sa stalo a tiež o tom, ako inak by sa dalo v danej situácii zareagovať. Detské emócie nikdy nepotláčajte! Nepoužívajte výroky typu: „Neplač, už si veľká (veľký).“ Pocity je dôležité dostať von a nie ich izolovať alebo sa snažiť ich odstrániť. Každou emóciou sa vám dieťa snaží niečo naznačiť či povedať.

6. Ak sa vaše dieťa vyplače doma, je menšia šanca, že tak urobí na verejnosti

Deti častejšie plačú doma, lebo majú pocit, že rodičia majú viac času na vnímanie ich starostí a na počúvanie toho, čo chcú povedať. Práve preto je dôležité nájsť si dostatok času na vypočutie svojich detí. Čím viac ich budete aktívne počúvať, tým menej budú plakať, pretože plač postupne stratí pre ne význam. Nahradia ho dôverné rozhovory.

7. Potreba plaču sa vekom mení

Ako dieťa dozrieva, začína aj lepšie regulovať svoje emócie. To, že ste sa mu dovolili vyplakať a neskôr ste sa aj o pocitoch rozprávali, pripravili ste mu dobrý základ do dospelosti, ako pracovať s emóciami. Vedci sa domnievajú, že na konci detstva plačú dievčatá a chlapci približne v rovnakom množstve, kým nepríde ku hormonálnym zmenám. U chlapcov prudko vzrastie hladina testosterónu a klesne množstvo plaču. Opak je u dievčat, u ktorých hladina estrogénu začína výrazne stúpať počas prvých rokov dospievania.

8. Plač batoliat formuje aj život rodičov

Plač dieťaťa vyvoláva u rodičov spomienky na vlastné detstvo. Mnohí spomínajú na to, ako sa oni cítili v podobnej situácii. Možno sa objavia aj spomienky na to, na čo už dávno zabudli. Rodičovstvo môže byť liečebnou cestou aj pre emocionálne problémy rodičov. Možno výchova vlastného dieťaťa vám pomôže lepšie pochopiť samých seba. Vedci veria, že plač je prospešný. Väčšina psychológov verí, že držanie svojich emócií na uzde môže byť v dlhodobom horizonte nebezpečné. Niektoré výskumy ukazujú, že potláčanie emocionálnych sĺz môže spôsobiť zvýšené riziko srdcových ochorení a hypertenzie.

tags: #kedy #dojca #menej #place