Ako naučiť dieťa: Komplexný sprievodca pre rodičov

Naučenie sa čítať je jednou z najdôležitejších fáz vo vývoji dieťaťa. Otvára dvere k samostatnosti, vzdelaniu a rozvoju fantázie. Tento proces môže byť fascinujúcim zážitkom pre deti aj rodičov. Naučenie sa čítať nezačíňa písmenami, ale prebúdzaním záujmu o knihy. Hlasné čítanie, aj pre veľmi malé deti, je rozhodujúcou súčasťou prípravy na samostatné čítanie.

Rozvoj reči a komunikačných schopností

Bábätká sa rozhovoria okolo 12. až 18. mesiaca. Zatiaľ čo niektoré začnú rečniť skôr, iným to môže trvať o čosi dlhšie. Prvé slovo býva zväčša podstatné meno, zvyčajne opakovanie jednoduchých slabík ako „tata“, „mama“ alebo „hamham“. Najčastejšie sú to teda slová, ktoré označujú osoby alebo zvieratá. V tomto období neskúšajte deti opravovať. Okrem týchto slov dieťa vydáva množstvo zvukov, ukazuje, džavotá a rozumie viac než vie povedať. Jedno slovo môže pokryť aj celú triedu predmetov (napríklad všetky zvieratká sú „haf“ a pod.).

Okolo 14. mesiaca tvorí slovnú zásobu batoľaťa asi päť výrazov, okolo 22. mesiaca si dieťa vyberie jedno alebo dve „nosné“ slová a k tým bude priraďovať množstvo podstatných mien (napríklad „tato preč“, „pá auto“ atď.). V dvoch rokoch už môže mať slovná zásoba okolo 200 slov, ktoré dieťa začne aktívne používať. Dieťa v rozprávaní podporujte, aj keď robí chyby!

Majte na pamäti, že v rozvoji reči sa striedajú obdobia, kedy dieťa povie desať nových slov, ale potom napríklad týždeň nepridá žiadne ďalšie. Koncom druhého roka dieťa sleduje, čo hovoríte, a vie, ako sa majú veci povedať, aj keď to ešte nevie vysloviť. Začína používať zvratné zámená a predložky, začína skloňovať a časovať, ale stále s chybami. V troch rokoch deti začnú používať zložitejšie vety, ale často s nesprávnym slovosledom.

Prvým vetám batoľaťa chýbajú gramatické a syntaktické kvality, ktoré ovplyvňujú ich význam. Nepoužíva koncovky, spojky, predložky, neovláda časy, pády atď. Zvláštnosti nájdete aj v slovoslede - malé deti veľmi často kladú jadro vety na začiatok, napríklad „mama kopať“ a pod.

Ako dieťaťu pomôcť s rozvojom reči:

1. Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety.
2. Vysvetlite a zopakujte, čo má dieťa na mysli. „Tato topánky“. - „Áno, to sú tatove topánky.“
3. Nepoužívajte dlhé vety a súvetia, dajte prednosť krátkym a jednoduchým vetám.
4. Používajte jednoduchú gramatiku.
5. Pozerajte sa na veci, o ktorých hovoríte, rozprávajte o tom, čo vidíte a počujete (napríklad ukážte na obrázok v knihe).
6. Rozprávajte sa s dieťaťom, keď ho kúpete, kŕmite, prebaľujete.
7. Batoľaťu dávajte batoľacie mlieka s obsahom LCP mastných kyselín, pretože vedú k lepšiemu rozvoju reči.
8. Každý deň použite nejaké nové slovo, aby dieťa mohlo robiť pokroky.
9. Za každý pokrok dieťa vždy pochváľte.

Ak chcete naučiť svoje dieťa niektoré konkrétne slová, mali by ste im ich ukazovať vo vizuálnej podobe. Vedci na účely výskumu použili zábery z času, keď sa deti venovali jedeniu, a to v hocijakých situáciách. Výskumníci sa aj na základe týchto zistení domnievajú, že deti, ktoré začnú hovoriť neskoršie, majú pomalé alebo vekovo oneskorené vizuálne vnímanie objektov. Aby ste svoje dieťa motivovali k rozprávaniu alebo ho niečo naučili, predmety mu aj ukazujte.

Už v čase prvých troch mesiacov bábätko vníma, keď niečo rozprávate. A nemyslíme tým len to, keď sa im prihovárate. To, o čom budete hovoriť, je na vás. Niektoré bábätká majú rady aj hudbu. Že bábätko tieto zvuky vníma, spozorujete tak, že sa bude smiať, hýbať rukami a bude stále pozorné. V dôsledku toho napokon aj ono začne mrnčať a bľabotať.

Na to, aby ste deťom chápanie a vnímanie ešte viac uľahčili, nestačí iba hovoriť jednoduché slová, ale ich aj správne vyslovovať. Nezachádzajte však až do extrému, keď by bola reč príliš pomalá. Hovorí sa, že opakovanie je matka múdrosti. A pri deťoch to platí obzvlášť. Preto myslite na to, že je dobré opakovať pojmy aj viackrát. Stále pomenúvajte veci, ktoré máte okolo seba. Najlepšie bude, ak ich dieťaťu hneď aj ukážete.

Hranie sa s dieťaťom je zábava aj pre dospelých. Počas hry praktizujte všetko to, o čom sme písali vyššie - rozprávajte a správne artikulujte. Zároveň čakajte, či bude mať dieťa snahu slová opakovať. Ak áno, vnímajte ho a venujte mu pozornosť. Hranie sa je skvelá príležitosť, aby ste bábätko motivovali k prvým slovám, a zároveň ho počuli, ako sa mu v tom darí.

Iste nám dáte za pravdu, že počas prvých rokov je u bábätiek bežné napodobňovanie - či už sú to zvieratá alebo iné prírodné zvuky. Slová ako „mú-mú“ alebo „béé“ sú často predchodcami slov mama alebo tata. Ak sa snažíte podnietiť vaše dieťa k rozprávaniu, podporte ho aj pri napodobňovaní.

Všeobecne platí, že deti sa začínajú vyjadrovať jednoduchými slovami ako je „ba-ba“ či „da-da“ od 12. do 18. Približne o šesť mesiacov neskôr vedia deti používať zhruba 50 slov. Všetky tieto údaje sú však vypočítané v priemere. Každé dieťa treba vnímať ako jednotlivca. Ak mu budete pomáhať a urobíte komunikáciu zábavnú, s rozprávaním mať problém určite nebude.

Učenie sa čítať

Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čaká. Pre niektorých prváčikov je to vzrušujúce dobrodružstvo, pre iných zase výzva, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz.

Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk. Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín.

Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu. Skúšajte spoznávať slabiky na začiatkoch slov - napr. MA, PE, SE, LO.

Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo. Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch. Naučiť dieťa čítať neznamená len posadiť ho s knižkou a čakať.

Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života. Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy. Čítanie ide ruka v ruke s písaním.

Ako dieťa motivovať, aby sa mu čítať chcelo:

• Buďte príkladom.
• Nenúťte, neuplácajte.
• Zapojte čítanie do bežného života.
• Striedajte formáty.

Rada: Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.

Na otázku, kedy má dieťa plynule čítať, neexistuje jednoznačná odpoveď. Každé dieťa je iné a každé má svoje tempo.

Čítanie kníh poskytuje v porovnaní s pozeraním videí mnoho výhod pre kognitívny a emocionálny vývoj. Čítanie aktivuje rôzne oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné nielen za porozumenie textu, ale aj za kreativitu a fantáziu. Čítanie môže tiež podporovať empatiu detí. Zažívanie dobrodružstiev s postavami, pochopenie ich motivácií a pocitov pomáha deťom lepšie pochopiť emócie v reálnom živote. Čítanie tiež pomáha uvoľniť stres a pokojne ukončiť deň, na rozdiel od vzrušujúcich a často nadmerne stimulujúcich videoobsahov.

Učenie sa hodín

Učenie hodín je dôležitou súčasťou vývoja dieťaťa a kľúčom k jeho väčšej samostatnosti. Tento proces však vyžaduje trpezlivosť a správne metódy. S trochou trpezlivosti, hier a každodenného tréningu si vaše dieťa osvojí čítanie hodín prirodzene a s radosťou. Skúste niektoré z našich tipov a sledujte, ako vaše dieťa robí pokroky! Nezabudnite, že každé dieťa je jedinečné, a preto prispôsobte tempo učenia jeho schopnostiam a záujmu.

Ako naučiť dieťa hodiny:

1. Predtým, než sa pustíte do učenia hodín, je dobré, aby dieťa chápalo základné pojmy ako „ráno“, „obed“, „večer“, „skôr“, „neskôr“, „za chvíľu“ či „o päť minút“.
2. Hoci sú digitálne hodiny všadeprítomné, analógové hodiny lepšie pomáhajú pochopiť koncept plynutia času.
3. Najjednoduchšie je naučiť dieťa rozpoznávať celé hodiny. Vysvetlite mu, že keď je malá ručička na určitej číslici a veľká ručička na 12, znamená to napríklad „sú 3 hodiny“.
4. Použite detské hračkárske hodiny alebo vyrobte papierové hodiny s pohyblivými ručičkami.
5. Po zvládnutí celých hodín môžete prejsť na polhodiny (keď je veľká ručička na 6), štvrťhodiny a neskôr aj na presné minúty.
6. Použite hry a aplikácie na učenie času.
7. Každé dieťa sa učí vlastným tempom. Niektoré pochopia hodiny rýchlo, iným to trvá dlhšie.
8. Chváľte dieťa za každý pokrok.
9. Keď idete von alebo sa pripravujete na nejakú udalosť, povedzte dieťaťu presný čas a nechajte ho, aby si ho samo skontrolovalo na hodinách. Napríklad: „O tretej máme návštevu.“

Učenie sa jesť príborom

Chcete naučiť vaše dieťa jesť samo príborom? Jedenie príborom samostatne je pre deti veľkým krokom. Jedlo už nie je vnímané ako hračka a rovnako tak lyžička či nožík nie sú predmety na odhodenie zo stoličky. Ako však naučiť dieťa jesť s príborom samostatne?

Deti sú od útleho veku prirodzene zvedavé a túžia sa učiť nové veci. Patrí sem aj chytanie jedla do vlastných rúk a snaha jesť samostatne. Už polročné batoľa sa túži zapojiť do procesu kŕmenia, ochotne otvára ústa a lyžičku považuje za skvelú hračku. V období okolo prvého roka života je dieťa schopné jesť samo jedlá, ktoré dokáže uchopiť do ruky - chrumky, väčší kus jabĺčka, uvarenej mrkvy či banán. Samozrejme, ovplyvňuje to aj počet zúbkov, ktorými v tomto období disponuje.

Po zvládnutí prvej fázy jedenia nasleduje ďalší dôležitý krok - kŕmenie lyžicou. Začínajte opatrne a buďte pripravení na všetko - skvelé je dieťa kŕmiť jednou lyžicou a druhú mu dať do rúčky, nech sa učí správne s ňou narábať. Siahnite po kvalitných lyžičkách, ktoré sú vhodné pre daný vek dieťaťa, aby mu dobre padla do rúčky aj do úst. Neodrádzajte ho v mene čistoty v domácnosti od snahy kŕmiť sa samostatne. Je dobré, ak sa pokúša nabrať jedlo a vložiť si ho do úst.

Ako naučiť jesť deti príborom?

Po úspešnom zoznámení sa s lyžičkou môžete vytiahnuť aj vidličku, prípadne celý príbor. Odporúčaný vek na začatie jedenia s príborom je 18 mesiacov, pričom samostatne to deti zvládnu okolo tretieho roku života.

Keď vidíte, že dieťatku nerobí problémy kŕmiť sa lyžičkou a ochotne ju drží v ruke, zoznámte ho aj s vidličkou. Aby ste mu učenie uľahčili, vyberte ergonomickú vidličku správnej veľkosti, mnohé deti poteší aj žiarivá farba či obľúbený rozprávkový motív na vidličke.

Rovnako dôležité, ako výber vhodnej detskej vidličky, je aj jedlo, ktoré dieťaťu naservírujete. Opäť je dobré neponúkať nič tvrdé ani šmykľavé, čo dieťa nedokáže napichnúť, ale skôr uvarenú zeleninu, kúsky mäkkej kuracinky či banán.

Nezabúdajte, že najlepšie vždy funguje dobrý príklad - motivujte dieťatko k samostatnému jedeniu lyžičkou a vidličkou aj tak, že budete jesť naraz s ním a ono vás pri jedle bude môcť pozorovať a napodobňovať.

Používanie kompletného príboru, respektíve zvládnutie samostatného krájania jedla nastáva až po tom, čo dieťa ovláda jedenie s lyžicou a vidličkou. Priemerný vek, kedy to dieťa dokáže bez pomoci, je päť rokov. Rovnako ako pri lyžici a vidličke, aj pri zoznamovaní dieťaťa s nožíkom je nutné zvoliť vhodné pokrmy, ktoré ho neodradia od krájania.

Okrem ergonomického príboru zaobstarajte aj tanierik a misku so špeciálnou prísavkou, ktorá sa ľahko pripevní na každý povrch. Rovnako dôležité je správne sedenie počas jedla. Mnohí rodičia nedajú dopustiť na kvalitné detské stoličky, plastové či drevené, ktoré sa prispôsobia dieťaťu a „rastú“ spolu s ním. Najdôležitejšie je, aby bolo dieťa dobre podopreté a malo voľné ruky.

Rozvoj učenia a zvládanie emócií

Učenie nie je len o pamätaní si faktov. Ide o schopnosť sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam. Preto je dôležité už od útleho veku dieťaťu ukazovať, že učiť sa dá zábavne, efektívne a s pocitom úspechu. Predškolský vek je ideálny čas na rozvoj základov učenia - cez hru, rozprávanie, kreslenie či objavovanie prírody. V školskom veku je už potrebné rozvíjať aj schopnosti ako plánovanie, opakovanie a logické uvažovanie.

Ako podporiť učenie:

• Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas (napr. 15 minút učenia + 5 minút pauza).
• Učte sa cez hru a pohyb - nie všetko musí byť pri stole.
• Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu.
• Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom.
• Buďte pozitívni a oceňujte snahu, nie len výsledok. Aj malé pokroky si zaslúžia uznanie.

Odmietanie učenia môže mať rôzne príčiny: únava, stres, nízke sebavedomie alebo príliš náročné úlohy. Ak je odmietanie dlhodobé, porozprávajte sa so školou alebo odborníkom.

Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru. Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.

Je dobré, keď deti spoznávajú svoje emócie a ešte lepšie je, keď ich do istej miery dokážu aj ovládať. Pomôcť im pri tom môžu aj rôzne aktivity. Deti by mali pochopiť, že je úplne prirodzené, ak cítia širokú škálu emócií. Ak sa stane niečo zlé, je v poriadku, ak pre to smútia. Smútenie je vlastne súčasťou procesu hojenia. To ale neznamená, že má dieťa uviaznuť v zlej nálade. Rodičia by mali dieťaťu vysvetliť, že existujú spôsoby, ako sa dá vyrovnať s emóciami a že existujú zdravé spôsoby, ako sa môže upokojiť, potešiť, ako si môže zlepšiť náladu, a to aj úplne samo bez pomoci rodičov alebo kamarátov. Samozrejme, každé dieťa je iné a každému pomôže niečo iné.

Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo mu robí radosť:

Často sa rozprávajte s dieťaťom o tom, čo mu robí radosť. Vo chvíľach voľna sa občas opýtajte, čo rado robí vtedy, keď sa cíti príjemne alebo šťastne. Zapíšte si všetko, čo spomenie. Keď má potom zlú náladu, povedzte mu, nech si vyberie niektorú aktivitu z vášho zoznamu. Môžete mu zostrojiť kufrík dobrej nálady. Vytvorte malú škatuľku a naplňte ju predmetmi, ktoré mu pripomenú všetko, čo má rado, keď sa cíti dobre. Môžete doň pridať aj veci, ktoré ho zaručene rozosmejú.

Pomôžte dieťaťu zistiť, ktoré aktivity ho upokoja:

Tak ako vaše dieťa potrebuje vedieť, ako sa pozbierať, keď má zlú náladu, malo by tiež vedieť, ako sa upokojiť, keď ho niečo nazlostí. Je dobré, keď vie, ako dosiahnuť svoj cieľ i napriek tomu, že je nahnevané. Jedným zo spôsobov, ako zvládnuť hnev a frustráciu, je sebauvedomenie. Naučte dieťa, ako rozpozná varovné príznaky toho, že sa jeho hnev stupňuje. Porozprávajte sa o fyzických znameniach, ktoré môžu naznačovať, že sa chystá vybuchnúť. Možno mu rýchlejšie bije srdce alebo sa mu nahrnie horúčava do tváre. Ak sa naučí tieto znaky rozpoznávať, môže zakročiť a upokojiť sa predtým, než od zlosti „vybuchne“. Podobne ako v prípade dobrej nálady, môžete dieťaťu zostaviť aj kufrík upokojenia. Možno mu pomôže upokojujúca hudba, možno tvarovanie postavičiek z plastelíny a možno si bude chcieť zacvičiť. Dovoľte dieťaťu, nech si samo vyberie spôsob. Ak dieťa situáciu zvládne, pochváľte ho.

Emócia, s ktorou zvyknú predškoláci najčastejšie bojovať, je hnev. Zlepšite pochopenie vyrovných signálov tak, že dieťa vyzvete, aby vám nakreslilo obrázok, ako asi vyzerá, keď sa hnevá. Povedzte mu, aby vám ukázalo, čo sa stane z jeho telom. Možno mu očervenie tvár alebo zatne päste. Keď skončí, porozprávajte sa o tom, ako zlosť ovplyvňuje naše telo a naše správanie. Ak si dieťa dokáže všimnúť varovné znamenia, že sa jeho telo hnevá, jeho úlohou je telo upokojiť. Môžete predškoláka naučiť, že upokojiť sa môže tak, že začne pomaly a hlboko dýchať.

1. Keď vidíte, že vaše dieťa začína pociťovať zlosť, povedzte mu, aby „zastalo a ovoňalo pizzu“.
2. Dieťa sa to postupne naučí robiť samo bez toho, aby ste mu to museli pripomínať.
3. Ďalšie cvičenie spočíva v robení „bubliniek“. Vyberte sa von a vyfúknite niekoľko bublín. Požiadajte dieťa, aby vám ukázalo, ako máte dýchať, aby ste urobili čo najväčšie bubliny.
4. Pravdepodobne sa zhlboka nadýchne a pomaly vyfúkne. Vysvetlite mu, ako dokáže „vyfukovanie bublín“ upokojiť jeho telo.

Aby sa dieťa dokázalo upokojiť, je potrebné, aby začalo myslieť na niečo iné ako na to, čo práve robí. Povedzte dieťaťu, aby na 30 sekúnd myslelo na biele medvede. Zostaňte v tichosti a umožnite dieťaťu, aby si medvede predstavilo. Potom ho vyzvite, aby najbližších 30 sekúnd myslelo na to, na čo len chce. Počkajte 30 sekúnd a spýtajte sa ho, ako sa mu darilo. Väčšina detí prizná, že sa im biele medvede neustále vkrádali do mysle. Potom mu na 30 sekúnd zadajte jednoduchú úlohu. Keď čas vyprší, povedzte stop. Následne sa ho spýtajte, koľko času počas plnenia úlohy premýšľalo nad bielymi medveďmi. Ak je ako väčšina ľudí, pravdepodobne si na ne ani len nespomenulo. Podstatou cvičenia je dieťaťu názorne ukázať, ako zmenou toho, čo robí, môže zmeniť chod svojich myšlienok. Ak si teda vaše dieťa v hlave ustavične premieta niečo, čo ho trápi, tým, že mu zamestnáte ruky, mu môžete pomôcť, aby sa cítilo lepšie. Povedzte mu, že je to ako preladenie na iný kanál v jeho mysli. Dávajte si však pozor, či nevysielate dieťaťu odkaz, že musí byť ustavične v dobrej nálade. Možno prídu chvíle, keď sa s vami bude chcieť porozprávať o svojich pocitoch smútku alebo o niečom, čo sa stalo a trápi ho to.

Výchova bez fyzických trestov

Byť rodičom je niekedy naozaj veľmi ťažké, obzvlášť keď máte pocit, že vás deti nerešpektujú a nepočúvajú. Ešte stále je, žiaľ, mnoho rodičov, ktorí sa uchyľujú k fyzickým trestom ako riešeniu takýchto situácií. Je toto naozaj spôsob? Podľa odborníkov je jednoznačná odpoveď NIE! V nedávnej štúdii publikovanej v The Journal of Family Psychology sa ukázalo, že fyzické tresty sú bežnejšie, než by sme si mysleli. Ale tiež sa ukázalo, že deti, ktoré boli bité, často opakovali rovnaké nevhodné správanie (za ktoré dostali trest) v priebehu pár minút. Aj to je jeden z jasných dôkazov, že fyzické tresty nie sú účinné. Aj keď mnohí rodičia používajú bitku ako hlavný prostriedok na výchovu, neznamená to automaticky, že tento spôsob je účinný. Je tiež známe, že fyzický trest môže dočasne pomôcť zastaviť neželané chovanie dieťaťa, no negatívne následky takýchto trestov ďaleko prevyšujú ich prínos. Jediné, čo skutočne dokážeme bitkou dosiahnuť je, že sa nás dieťa bude báť a v konečnom dôsledku to môže viesť k ešte väčšej agresivite u dieťaťa.

Ako teda na to? Tu je 5 spôsobov, ako deti naučiť disciplíne bez fyzických trestov:

1. Berte do úvahy nevyzretý mozog vášho dieťaťa: Detský mozog nie je dostatočne zrelý na to, aby zvládal robiť správne rozhodnutie a ani schopnosť racionálneho úsudku nie je dosť vyvinutá. Preto je úplne prirodzené, že musíte vášmu dvojročnému dieťaťu zas a znova opakovať, že sa nesmie dotýkať horúcej rúry či kresliť po stene. Jeho mozog a sebaregulačné schopnosti zatiaľ nie sú rozvinuté, a tak ho musíte jednoducho rozptýliť alebo odviesť jeho pozornosť inam.
2. Dajte si prestávku: Je prirodzené, že občas nezvládate vlastné emócie a keď je toho na vás priveľa, cítite, že už-už máte tendenciu dať dieťaťu „výchovnú“ po zadku. Dôležité však je vedieť v týchto situáciách udržať si chladnú hlavu a radšej napríklad odísť a dať si prestávku na upokojenie a nepodľahnúť emóciám. Vzdialenie sa od náročnej situácie vám dá priestor uvedomiť si svoje pocity a zvládnuť ich bez toho, aby ste „vyleteli“ a udreli svoje dieťa.
3. Všímajte si, čo funguje: Veľa rodičov sa presvedčí o tom, že ak dajú dieťaťu „výchovnú“, jeho správanie sa automaticky nenapraví, alebo len nachvíľku. To znamená, že tento spôsob je nefunkčný. Podobne je to aj s krikom. Veľakrát rodičia na dieťa nakričia a ono možno zo strachu urobí, čo chceme. Z dlhodobého hľadiska to ale opäť nie je funkčné riešenie a dosiahneme skôr to, že sa nás dieťa bude báť. Problém je hlbšie. Keď totiž dieťa udriete, neostáva to len na úrovni jeho tela. Dieťa sa cíti šikanované a zastrašované, vplýva to negatívne na jeho pocit sebahodnoty a následne sa to prejavuje v jeho správaní.
4. Buďte s partnerom jednotní: Veľmi dôležité je, aby rodičia boli jednotní v tom, čo je a čo nie je z pohľadu správania dieťaťa v poriadku. Ak jeden z rodičov nevidí problém nechať dieťa skákať po posteli, no druhý z rodičov bude za to trestať, dieťa bude zmätené. Aby sa dieťa naučilo, čo je akceptovateľné a čo nie, potrebujú byť rodičia v tomto smere zajedno.
5. Premýšľajte predtým, než zareagujete: Bábätká sa rodia s mozgom, ktorý sa postupne rozvíja. Pre správny vývoj mozgu a všetkých jeho schopností je kľúčové milujúce prostredie, teda najmä milujúci rodičia. V bezpečnom a láskyplnom prostredí sa môžu u dieťaťa správne vyvinúť schopnosti ako empatia, emocionálna stabilita a inteligencia. Preto je nesprávne a pre zdravý vývoj mozgu vášho dieťaťa nevhodné, ak napríklad potrestáte batoľa za to, že s nadšením skočí do každej kaluže, ktorú nájde (aj keď ste mu už desaťkrát vysvetlili, že nesmie, lebo bude mokré a špinavé). Iné je to už s 5-ročným dieťaťom, ktoré sa takto správa - v takomto veku už dieťa je schopné rozumieť tomu, prečo nechcete, aby skákalo do kaluže a zvyčajne mu to stačí láskavo vysvetliť (niekedy i viackrát). Predtým, než zareagujete, je jednoducho dôležité mať vždy na zreteli vek dieťatka a brať ohľad na to, do akej miery sú jeho rozumové schopnosti vyvinuté.

V konečnom dôsledku teda možno jednoznačne povedať, že fyzické tresty neprinášajú dobré správanie u detí. Veľmi negatívne však vplývajú na vzťah medzi nami a našimi ratolesťami. Preto je lepšie využívať silu pozitívneho posilnenia, aby nás deti počúvali a rešpektovali. V láskavom a rešpektujúcom prostredí môžu vyrásť šťastnejšie a emocionálne silnejšie deti.

Naučenie sa čítať vyžaduje čas, trpezlivosť a spoluprácu medzi dieťaťom a rodičmi. Kľúčom k úspechu je individuálny prístup ku každému dieťaťu a zohľadnenie jeho potrieb. S týmito tipmi a technikami môžu rodičia efektívne podporiť svoje deti na ceste k samostatnému čítaniu.

tags: #ako #naucit #dieta #l