Ako naučiť dieťa spať celú noc: Kompletný sprievodca pre rodičov

Mnohé deti zostávajú až do školského veku v posteli rodičov. Niektorým to vôbec neprekáža, ale sú aj takí, ktorí by boli radšej, ak by sa deti v pravý čas odobrali do svojich izbičiek. Čeliť vlastným strachom osamote je pre mnohé deti v ranom detstve niečo nepredstaviteľné. Úzkosť, ktorú večer prežívajú, nedokážu racionálne vysvetliť, no je tu a jediné, čo im pomáha, sú rodičia v bezprostrednej blízkosti. Tí ich zväčša príjmu do svojej spálne v nádeji, že pôjde o krátku epizódu ich života. Stále bežnejšie však býva, že tu deti zostanú celé roky.

Meri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Sú však aj takí, ktorí sa v spaní s deťmi zacyklili - spálňu im okupujú školopovinné deti a rodičia nevedia, ako z toho von, aby im neublížili. Práve pre nich pripravili odporúčania psychológovia Susan a David O´Grady programom Dobrú noc obavám.

Prečo deti nechcú spať samy?

Tento problém je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú 7, 9 alebo 12 rokov. Ako deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Takéto predstavy môžu vyústiť do uvedomenia si skutočnosti, ako veľmi sú vo svete zraniteľné. A práve v spánku si vôbec nie sú vedomé toho, čo sa okolo nich deje.

Problém mohol vzniknúť bezprostredne potom, ako si dieťa pozrelo strašidelný film, videlo niečo zlé v správach, mali ste autonehodu alebo počulo reálny tragický príbeh niekoho, koho osobne pozná. Rodič o tom ani nemusí vedieť, no dieťa tieto prijaté informácie nemusí vedieť spracovať a tam sa všetko začne. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je vždy hľadať ochranu rodičov.

Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Stále sa riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. V minulosti deti vždy spávali s rodičmi alebo v ich blízkosti. Bolo prirodzené, lebo potrebovali skutočne ochranu. Takto mali deti väčšiu šancu na prežitie a pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí.

Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Psychológovia Susan a David O´Grady však upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. A tá sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať. Stres v škole, hádky doma, obavy zo zlyhania, strach z filmov a správ, to všetko je to, čo dnes vyvoláva u detí úzkosť a môže podporovať závislosť na rodičoch.

Prečo nechávame deti spať vo svojej posteli?

Psychológovia pripúšťajú, že mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí. Nedokážu uniesť predstavu, že ich dieťa je vystrašené a obávajú sa, že ak prinútia spať dieťa samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Potom sú takí rodičia, ktorí tvrdia, že chcú, aby ich dieťa spalo samo, ale už nevedia, čo viac by preň mohli urobiť. Snažili sa dieťa uisťovať, vysvetľovať, ale ich dieťa je stále v noci rozrušené a nevie sa upokojiť.

Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice.

Aká je úloha rodičov?

Rodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Ako teda viesť dieťa k tomu, aby bolo schopné časom spávať samo?

Nepodceňujte večernú rutinu

Večerná rutina by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spánkom, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide od postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.

Dajte deťom pravidlá

Aj keď to deti nikdy nepriznajú, potrebujú pravidlá, pretože tie im dávajú pocit bezpečia. Jasne ich teda dieťaťu odkomunikujte, aby vedelo, čo od neho očakávate, čo je dovolené a čo nie. Dieťa musí zostať v posteli celú noc. Nie je dovolené z postele vstávať. Dieťa musí zaspávať samo. Môžete byť pri ňom, môžete pri ňom sedieť, ale nemôžete pri ňom ležať. Zhasnuté svetlá a žiadny plač. Dieťa na vás nesmie volať, ani si vás žiadať mimo pravidelných časov na kontrolu. Môžete dieťaťu poskytnúť uistenie objatím, ale len vtedy, ak je dieťa v posteli.

Kontrola každých 10 minút

Môžete sa s dieťaťom dohodnúť na pravidle, že sa každých 10 minút vrátite do izby skontrolovať a uistiť ho, že ste tam stále, až pokým nezaspí. Nehovorte s ním viac ako 2 minúty, toľko krát, koľko je to potrebné, až pokým nezaspí. Je dôležité, aby ste neboli v izbe, keď dieťa zaspí. Tento moment musí dieťa zažiť samé. Snažte sa vyhnúť konverzáciám o pravidlách, strachu a neférovosti, ktoré by trvali dlhšiu dobu. Toto už nie je čas na debatu. Nehnevajte sa na dieťa za to, že si vyžaduje vašu prítomnosť a hovorte s ním láskavým tónom. V priebehu niekoľkých nocí by si dieťa malo zvyknúť na spánok osamote. Vďaka týmto pravidlám a návyku upokojiť sa samé, bude podľa psychológov dieťa schopné zaspať vo vlastnej posteli aj pokiaľ sa zobudí uprostred noci. Ak ide o veľmi úzkostné dieťa, psychológovia odporúčajú, že strachu treba začať čeliť postupne. Znamená to, že rodič zostane v miestnosti, kde dieťa zaspáva.

Využite systém odmien, vyhnite sa trestom

Odmena vám pomôže dieťa motivovať, trest docieli pravý opak. Snažte sa dieťa pochváliť slovne, vezmite ho do kina, alebo si naplánujte rodinnú aktivitu. Avšak snažte sa, aby odmeny neboli priveľké, inak by ich dieťa mohlo začať vnímať ako úplatky. Odborníci z organizácie Anxiety Disorders Association of British Columbia, ktorá sa zaoberá rôznymi problémami v súvislosti s úzkosťou ľudí, odporúčajú, aby ste s dieťaťom absolvovali tzv. Rebrík strachu. Napr. Zavolajte kamaráta na návštevu k vám domov a dovoľte, aby s vaším dieťaťom strávil celý deň. Pozvite kamaráta na prespanie k vám domov. Pozvite prespať domov dvoch kamarátov. Choďte s dieťaťom ku kamarátovi na návštevu za účelom hrania, ale vy návštevu strávte v inej miestnosti ako dieťa. Pošlite dieťa na hraciu návštevu ku kamarátovi bez vás. Dieťa odchádza k priateľovi na prespanie bez vás. Ak prežíva úzkosť, môže vám raz zavolať. Najbližšie prespanie by už malo byť bez telefonátu.

Nie ste aj vy súčasť pretrvávajúceho problému?

Je možné, že nielen vaše dieťa, ale aj vy máte svoj podiel na probléme, s ktorým teraz bojujete. Rodičia sa často, hoci nepriamo, snažia vyhnúť tomu, aby dieťa zaťažovali. Zorganizujte si doma malé rodinné stretnutie, kde si prejdete, čo je problémom a ako ho riešiť. Zadajte si cieľ, nastavte pravidlá, a dajte si malú jednoduchú odmenu. Ak sa dieťa bojí, porozprávajte sa s ním o tom, čoho sa vlastne bojí. Snažte sa s dieťaťom sympatizovať a presunúť jeho pozornosť na niečo pozitívnejšie. Nesnažte sa problému vyhýbať a zľahčovať ho, naopak ho akceptujte. Využite humor a meditáciu.

Počas toho, ako sa dieťa bude učiť spať samé, môžu sa vyskytnúť viaceré problémy. Čas, kedy bábätko začne spávať celú noc, je veľmi individuálny. Približne od 6. mesiaca už deti nepotrebujú v noci jesť, pretože v tomto veku sa rytmus hladu a sýtosti zdravého dieťaťa úplne presunie na obdobie dňa. Krátke epizódy prebúdzania sa sú však normálne. Majte na pamäti, že prebúdzanie sa alebo plač v noci môžu mať veľa príčin. Okrem hladu, smädu alebo plnej plienky sú ďalšie fázy - rast zúbkov, fázy intenzívneho telesného rastu, infekcie alebo po namáhavých dňoch, atď. - keď dieťa prejavuje nezvyčajné spánkové správanie: prebúdzanie sa, džavotanie a dožadovanie sa dojčenia alebo fľaše s mliekom. Niektoré bábätká plačú a kričia, ak potrebujú poláskať alebo len jednoducho ventilovať stres.

Nanešťastie neexistuje žiadna záruka, že bábätko bude spať celú noc. Môže sa stať aj to, že sa dieťatko, ktoré už spávalo celú noc, náhle začne znovu v noci budiť. Je dôležité mať každodennú pevnú rutinu s pravidelnými jedlami, ukladaním sa na spánok a ďalšími činnosťami, ako sú vychádzky vonku. Nestrácajte trpezlivosť, ak si Vaše dieťa ihneď nedokáže vytvoriť pravidelné spánkové návyky. Neexistuje na to žiadny čarovný trik. Nemôžete riadiť spánok dieťaťa. Čo však môžete urobiť, je pomôcť bábätku nájsť si pevný rytmus a vytvoriť si zdravé spánkové návyky. Nechajte sa odradiť, ak Vám iní rodičia hovoria, že ich bábätká už spia celú noc. Definícia spania celú noc je relatívna, pretože sa používa aj u dojčiat, dokonca aj keď spia iba od polnoci do 5. alebo 6. hodiny ráno. Schopnosť dieťaťa prespať celú sa mylne považuje za znak vyspelosti dieťaťa. V skutočnosti nejde o nič iné ako o pohodlie rodiča, ktorý sa chce konečne nerušene vyspať. Je totiž úplne prirodzené, že sa deti v noci budia, dokonca ešte aj keď chodia do školy. K pokojnejšiemu spánku im ale vieme pomôcť, tu je niekoľko užitočných tipov.

Deti sa v noci budia z rôznych dôvodov. Aj keď si pri bábätkách myslíme, že je to hlad či smäd, najčastejšie je to, rovnako ako i vo vyššom veku, skôr potreba kontaktu s rodičom a kontrola, či je nablízku. Ak dieťa precitne samé, nasleduje plač, a niekedy aj dlhé hodiny opätovného uspávania. Aj keď nie všetky neduhy vieme odstrániť, spánok a ukladanie sa naň vieme dieťaťu spríjemniť pomocou nasledujúcich tipov. Pomáhajú najmä pri psychickej nepohode dieťaťa, ktorá býva najčastejšou príčinou nočného budenia.

Urobte si večerné rituály

Pomáhajú dieťaťu preladiť z denného na nočný režim. Môžete začať napríklad spoločnou večerou, po ktorej nasleduje sprcha, umývanie zubov, prečítanie rozprávky, pokojne to môže byť ale aj nejaký rozhovor, napríklad nech každý povie päť vecí, ktoré ho v ten deň potešili, a podobne. Je na vás, čo si vytvoríte, čo vám v domácnosti pomôže spomaliť, navodiť večernú pohodu, v ktorej sa môže dieťa začať chystať na spánok. Nech už je to čokoľvek, malo by to byť pre dieťa príjemné, nenáhlivé a bezstresové.

Stop elektronike

Aj keď tu máme roky zaužívané večerníčky a iné rozprávky „na dobrú noc“, najlepšie sú tie čítané, prípadne počúvané. Sledovanie elektroniky pred spaním kvalitu spánku znižuje, rovnako sťažuje i samotné zaspávanie. S časom pred obrazovkou sa to nemá preháňať, naopak, žiaduce je jeho minimalizovanie, a hodinku-dve pred spaním by už dieťa nemalo sledovať žiaden monitor.

Polhodinka pre seba

Nech chvíľa pred spaním patrí len vám. Užívajte si pokoj, keď máte všetky povinnosti i radosti dňa za sebou, vráťte sa k nim v spomienkach, prípadne si len dieťa pomojkajte. Mlčte, smejte sa, rozprávajte, čokoľvek, čo vám vytvorí pohodu. Upokojené a emočne nasýtené dieťa ľahšie zaspí aj bude lepšie spať.

Buďte pri dieťati, kým zaspí

Samozrejme, ak si to žiada. Spravidla platí, že čím menšie dieťa, tým väčšiu pomoc so zaspatím potrebuje, sú však aj staršie deti, ktoré sú vďačné za blízkosť rodiča. Odložte na chvíľu večerné povinnosti a venujte sa dieťaťu. Objímte ho, hladkajte, škrabkajte po chrbte... Tie chvíle, keď sa k vám vaše dieťa pred spaním pritúli, o pár rokov pominú a vám budú ešte chýbať.

Umožnite dieťaťu spať s vami v posteli

Dieťa sa bude cítiť bezpečnejšie, viac sa uvoľní a ak sa aj v noci zobudí, rýchlejšie zas zaspí uistené blízkosťou rodičov. Nebojte, ani to nepotrvá večne. Každé dieťa raz bude chcieť mať vlastné súkromie a spať samé.

Dbajte na príjemné prostredie

Izba by mala byť vyvetraná, uprataná, bez zbytočných povykladaných vecí, ktoré pôsobia rušivo. Aj keď niekto môže argumentovať, že veď v spánku má predsa človek zatvorené oči, prostredie, v ktorom sme, vplýva na to, ako sa cítime. Chýbať by nemal ani kvalitný matrac.

Nepreháňajte to s teplotou

V spálni by nemalo byť prekúrené, naopak, na noc to pokojne môže byť najchladnejšia miestnosť v byte. Je dobré spať pri otvorenom okne, sú štúdie potvrdzujúce, že spánok je kvalitnejší a človek následne odolnejší a zdravší.

Dôležitý pohyb

Nie v posteli, samozrejme, keď sa ide spať, tak sa ide spať. Dieťa by však malo mať počas dňa dostatok pohybu, najlepšie na čerstvom vzduchu. Ak ste to z nejakých dôvodov zanedbali, skúste to napraviť aspoň dvadsaťminútovou prechádzkou pred večernými rituálmi. Pozor, nebehajte ani necvičte, veľká fyzická námaha krátko pred spaním organizmus nabudí a k lepšiemu spánku nepomáha.

Eliminujte stres

Ak má dieťa obavy z nejakej udalosti na druhý deň, pomôžte mu sa upokojiť. Ako sme už písali na ahojmama.sk, zľahčovanie typu: „To nič nie je, netráp sa, bude to v poriadku,“ dieťaťu príliš nepomáha. Vhodnejšie je povedať: „Ak k tomu príde, zvládneme to spolu. Nemusíš počúvať svoj strach. Je v poriadku, ako sa cítiš,“ a podobne.

Tma či svetlo?

Sú deti, ktoré sa boja tmy, na druhej strane však tma kvalitu spánku zvyšuje. Nie je dobré popierať detský strach z tmy, ani ich nútiť k „odvahe“. Ak si žiadajú svetlo, nechajte zažaté, dbajte však, aby to bolo naozaj len mierne, upokojujúce svetlo, ktorého intenzitu postupne znižujte.

Tréning spánku je náročný pre dieťa aj rodičov, jeho výsledkom je však pokojný spánok a pohoda celej rodiny. Bola som zúfalá. Autorka v nej rodičom radí, ako bábätkám nastaviť denný režim a rituály. Vďaka nej sme so synom začali takzvaný tréning spánku (sleep training). Nášmu synovi sme spočiatku menili spôsoby uspávania takmer každý mesiac. Najskôr zaspával na prsníku. Pre bolesti pri dojčení odporučila laktačná poradkyňa fitloptu, na ktorej počas prvých dní zaspal do pár minút. Navyše sme syna museli uložiť do postieľky veľmi opatrne, aby sa nezobudil. Zo žartu sme ho prirovnávali k jadrovej hlavici. Jemné pohupovanie na lopte bolo síce pohodlnejšie ako dojčenie, syn však v tom čase rýchlo priberal. Spôsob uspávania sa tak stal najčastejšou témou diskusií s priateľmi. Zistili sme, že väčšina matiek uspáva svoje dieťa na prsníku, otcovia na fitlopte, pri chôdzi či v kočíku, prípadne v autosedačke počas jazdy.

Hoggová odporúča rodičom sledovať na dieťati príznaky únavy, po ktorých ho majú postupne pripraviť na spánok. Kľúčové je zívanie, zastretý pohľad alebo zatváranie očí. Pred spaním by rodičia mali s dieťaťom robiť pravidelne tie isté činnosti, napríklad ho okúpať, zaspievať mu uspávanku alebo prečítať rozprávku. „Takýmito pravidelnými rituálmi sa svet bábätiek postupne stáva predvídateľným a nastavujeme ich očakávania. Pomáhajú aj zaspávaniu a spánku,“ vysvetľuje Jana Zemandl, detská psychologička a spoluautorka bestselleru Psychológia pre milujúcich rodičov.

Náš večerný rituál tvorí pohojdávanie syna na rukách pri pokojnej piesni, kúpanie a kŕmenie. „Nechať dieťa v tomto veku dlho a intenzívne plakať bez toho, aby sme zareagovali, vnímam ako problematické,“ hovorí Zemandl. „Plač je u bábätiek komunikačný nástroj a typicky sa rodič počas dňa usiluje na plač reagovať. Vytvárajú si tak vzťah dôvery, ktorý je tým najzásadnejším a má aj intenzívny dosah na celý život. Dieťa v tomto veku ešte nemá rozumové nástroje na to, aby pochopilo, že by malo prestať plakať a zaspať, lebo rodičia neprídu.

Metóda Tracy Hoggovej je kompromisom medzi Ferberom a zaspávaním podľa Williama Searsa. „Deti podľa mňa treba naučiť, ako majú zaspať, potrebujú sa vo svojich postieľkach cítiť bezpečne. Britská zdravotná sestra odporúča dieťa po klasickom večernom rituáli uložiť do postieľky a vzdialiť sa, aby rodiča nevidelo. Keď začne plakať, rodič by mal pristúpiť k postieľke, vziať dieťa na ruky a utíšiť ho. Po upokojení by mal rodič dieťa položiť späť do postieľky a vzdialiť sa. Hoggová vo svojej knihe uvádza príklad dievčaťa, ktoré vedelo zaspať len na hrudi. „Musela som ju vziať a položiť do postieľky 126-krát prvú noc, 30-krát druhú a 4-krát tretiu. Britská zdravotná sestra neodporúča konkrétne obdobie, počas ktorého by rodičia mali začať učiť dieťa zaspávať v postieľke. „Spánok bábätka je prvé tri až štyri mesiace iný ako neskôr. „V skutočnosti sa v tomto období menia spánkové cykly bábätka, spánok sa začína podobať spánku dospelých, avšak dieťa ešte nevie plynulo prechádzať medzi spánkovými cyklami a zvykne sa v prechode medzi fázami budiť.

My sme na tréning spánku pristúpili, keď sa náš syn ešte nevedel posadiť. „V praxi to môže vyzerať tak, že ho o ôsmej nadojčíme a napríklad na všetky prebudenia až do jedenástej najprv ponúkneme niečo iné ako mlieko - jemné tíšenie, tľapkanie po chrbte. Bábätko bude mrnkať, ale je šanca, že si na túto jemnú zmenu postupne zvykne. Chcem však zdôrazniť, že nočné dojčenie je čosi, čo je u bábätiek celkom prirodzené a prispieva k produkcii mlieka u matky, a nemá byť našou snahou za každú cenu ho obmedziť. Aby sme v našom prípade vedeli, či sa syn v učení samostatného zaspávania zlepšuje a či to robíme správne, zapisovali sme si dĺžku celého procesu. „Všetky tabuľky a normy, podľa ktorých naše deti hodnotíme, sú len približné,“ vysvetľuje Zemandl. Naučiť dieťa samostatne zaspávať vo vlastnej postieľke nie je náročné len pre neho, ale aj pre rodičov. Takisto sme zistili, že mu nevyhovuje, keď ho vyberieme z postieľky a upokojíme na rukách. Pri jeho plači sme skúsili cumeľ aj obľúbenú hračku, ktorú sme mu položili do postieľky. Spoločne sme testovali možnosti, ktoré mu spánok uľahčia. Len postupne sme prichádzali na to, čo mu pri tomto učení pomáha. Pôvodne sme sa pri ňom chceli striedať, aby si zvykol na oboch rodičov. Jeho to však rušilo a uspávanie sa predlžovalo. Na druhý deň po začatí tohto učenia syn prespal celú noc. Keď sa predchádzajúcu noc zobudil tradične okolo druhej, nedostal mlieko ako zvyčajne, len som k nemu pristúpila a znova sa mu ukázala. Do pár minút zaspal sám. „Áno, aj sa som sa stretla so spokojnými rodičmi, ktorí dosiahli podobný efekt,“ hovorí Zemandl. „Stáva sa, že bábätká, ktorých adaptabilita je relatívne vysoká, nemusia pri takomto tréningu vôbec protestovať dlho a rýchlo si privyknú na novú spánkovú asociáciu. Potom im pomáha zaspať, aj keď sa v noci prebudia. Nepotrebujú už prsník, hojdanie ani inú pomôcku, ktorú používali dovtedy.

Tracy Hoggová vo svojej knihe neuvádza, že detský spánok bez nočných prestávok môže byť vedľajším efektom tohto učenia. Spomína však, že deti sa môžu prestať budiť s plačom rovnako, ako sme to spozorovali pri našom synovi. Môže za to prostredie, ktoré pozná. „Ak vám dieťa zaspí na rukách (…) a potom sa zobudí vo svojej postieľke, je to, akoby vám posteľ premiestnili do záhrady, kým ste spali. Zobudíte sa a čudujete sa: kde to som? Ako som sa sem dostal?“ píše v knihe Hoggová. „Je to rovnaké aj u detí, až na to, že tomu nemôžu rozumieť - aha, určite ma sem niekto položil, kým som spal. Namiesto toho sú dezorientované, dokonca vydesené.

Kruhy pod očami, rozstrapatené vlasy, neprítomný pohľad a zmätené správanie. Spoznávate sa? Takto vyzerajú rána či dopoludnia veľa mamičiek. Zase sa nevyspali, pretože ich dieťa celú noc vyčíňalo či plakalo. Pre začiatok sa zbavte mýtov, historiek a porovnávania a uvedomte si, že mladšie deti skrátka spať na želanie nebudú. Ľudský spánok sa delí na mnoho hlbších či plytších fáz, pri ktorých sa prebúdzate (aj keď si to nie vždy pamätáte), a bábätká ich majú ešte viac. Tiež dávajú často krikom najavo, že sa chcú najesť. Odporúčame zájsť za nimi do izbičky a nakŕmiť ich. Môžete samozrejme spať priamo s dieťaťom (nebezpečenstvo zaľahnutia je ďalším moderným mýtom, reálne prakticky nehrozí), alebo dať jeho postieľku vedľa tej svojej. V šiestich mesiacoch sa ale situácia mení. Deti začínajú oveľa viac vnímať svet okolo seba a je možné do ich spánkových návykov konečne tak trochu šťuchnúť. Najjednoduchšou, ale pre mnohých emotívne problematickou možnosťou je naučiť dieťa spať samé. Cez deň dieťa zamestnajte. Pokiaľ sa bude od rána do večera dobre baviť, unaví sa a v dôsledku zaspí ľahšie a tvrdšie. S tým súvisí aj potreba pravidelných rituálov, ktoré každé dieťa upokojujú. Neodporúča sa pred spaním púšťať do žiadnych veľkých dobrodružstiev. Pred hlavným spaním môžete bábätko umyť, namasírovať a potom mu trebárs prečítať rozprávku. Ale pozor, sústreďte sa na už známe príbehy, aby dieťa nemuselo spracovávať nové podnety. Dieťatko príliš neobliekajte a používajte ideálne prírodné materiály. Tiež mu nachystajte jeho obľúbenú plyšovú hračku.

V období okolo troch rokov veku dieťaťa je čas vymeniť postieľku za komfortnejšie detské lôžko. Myslite na bezpečnosť svojho drobca. Našťastie je pre mamičky v dnešnej dobe k dispozícii mnoho príslušenstva, ktoré ochránia ich dieťa pred pádom z postele alebo naraziť do steny. Zaobstarajte na jeho lôžko bočnicu. Aj keď bude vo sne bojovať s drakmi, zostane bezpečne v posteli. Okolo múru mu rozprestrite vankúše alebo plyšovú hračku. Môže sa však stať, že ich v spánku rozhádže. Predškolské deti potrebujú okrem postele tiež kvalitný matrac pre zdravý rast ich kostí. Zároveň už to nie sú len malí trpaslíci, ale deti so svojím názorom. Vaše dieťa je unikátne. Počúvajte inštinkt a preferujete svoje skúsenosti pred cudzími.

Netreba použiť žiadne drastické metódy a vôbec nejde o to, ako nechať dieťa vyplakať. Je ale dobré pozrieť sa na problémy s uspávaním a prespaním celej noci očami odborníkov.

Štúdie ukazujú, že približne dvadsať percent detí od jedného do troch rokov má stále problém prespať celú noc. Odborníci poukazujú na to, že dôvodom môžu byť okolnosti spánku v čase, keď dieťa zaspáva. Na do, aby dieťa po prebudení v noci dokázalo samo zaspať totiž opäť potrebuje také podmienky, pri akých je zvyknuté zaspávať, a tak sa domáha matkinho prsníka, uspávanky, cmúľania prsta alebo cumlíka, hojdania a podobne.

Stephanie Zandieh z Valley Hospital, ktorá je riaditeľkou centra zaoberajúceho sa detskou nespavosťou, poruchami spánku detí a apnoe, tvrdí, že ak sme naučili dieťa zaspávať v našej prítomnosti a pri intenzívnej starostlivosti, je logické, že rovnakú starostlivosť vyžaduje i pri prebudení v noci a má veľké problémy samo nezávisle zaspať, keď sa prebudí.

Vytvorte program dňa, vyhovujúci biologickým cyklom dieťaťa

Odsledujte cykly únavy a bdenia u svojho dieťaťa a prispôsobte im aktivity. Dieťa by nemalo ísť spať veľmi unavené, ako sa domnievajú niektoré mamičky snažiace sa dieťa pred spánkom čo najviac vysiliť. Platí totiž: čím viac je dieťa unavené, tým častejšie sa bude v noci budiť. Doprajte dieťaťu spánok alebo aspoň oddych, aj počas dňa, ak ho potrebuje a na nočný spánok ho ukladajte zavčasu.

Odstráňte rušivé momenty

Mnohé mamičky sa sťažujú, že ich dieťa nevie pokojne zaspať a budí sa, pretože ešte stále neprišiel domov otec a stalo sa, že prišiel v čase, keď zaspávalo. Je bežné, že deti čakajú na otecka kým príde z práce a keď nie je celá rodina pokope, môžu mať nepokojný spánok lebo budú očakávať, kedy sa otvoria dvere. Zo skúseností vieme, však, že nie je nič horšie, ako keď po hodine uspávania niekto vyruší už zaspávajúce dieťa... Ak je to možné, dohodnite sa s partnerom, či inými členmi rodiny, aby v čase uspávania dodržiavali pokoj a otecko, ak nemôže prísť pred uspávaním - nech radšej príde o polhodinku neskôr,. Keď už bude dieťatko tvrdšie spať.

Určite mu hračku na spanie

Hračka, s ktorou dieťa spáva nie je len obyčajnou hračkou, ale pre dieťa symbolizuj bezpečie a pokoj. Je to objekt, ktorý dáva pocit bezpečia dieťaťu i vtedy, keď s ním nie sme. Je dôležité, aby sme túto hračku používali vždy v pozitívnych situáciách, keď sa s dieťatkom maznáme, alebo ho utešujme. Dieťa sa naučí takto aj pri nočnom prebudení zaspať bez pomoci rodiča - bude mu stačiť prítomnosť vybraného obľúbeného predmetu.

Zaveďte pravidelnú predspánkovú rutinu

Všetky skúsené mamičky dobre vedia, že pravidelná rutina, i keď sa vám to môže zdať stereotypné, je pre spánok dieťaťa veľmi dôležitá. Rituály, ktoré vždy pred spánkom opakujeme, dieťa naučia, že je čas ísť spať a pripravia ho na to.

Prostredie, v ktorom zaspáva by malo byť rovnaké ako v noci

Tento raz narážame najmä na svetlo v miestnosti a hluk. Ak uspávame dieťa v ruchu a pri dennom alebo umelom svetle, je veľmi pravdepodobné, že keď sa v noci zobudí v tme a tichu, bude mať problémy samo zaspať. Je teda vhodné, aby sme už pri uspávaní vytvorili v izbe tmu, alebo i na noc nechali svietiť malé slabé nočné svetlo a pri uspávaní dodržali ticho v domácnosti.

Učte dieťa zaspávať samo

Snažte a nerobiť priveľké „orgie“ s dieťaťom okolo zaspávania, pretože dieťa bude mať veľký problém naučiť sa zaspávať samo. Prakticky od raného detstva sa najlepšie osvedčilo, keď mamička unavené dieťa po pravidelných rituáloch uloží do postieľky a z izby odíde. Tým mu dá najavo, že už musí spinkať a keď sa v noci zobudí, bude vedieť zaspať aj samo.

Ak dieťa plače, choďte za ním

Nie je dobré nechať dieťa v noci dlho plakať a tváriť sa, že to nepočujete. Naopak, je dôležité ísť sa pozrieť, či je všetko v poriadku, či niečo nepotrebuje. Dieťa sa tým, že vás vidí naučí, že je v bezpečí, pretože vždy prídete a upokojí sa. Takéto kontroly by však nemali zahŕňať žiadne zábavné aktivity - dieťaťu musíte dať najavo, že je noc. Taktiež by nemali trvať dlhšie ako minútu, ak majú byť efektívne. Odborníci tvrdia, že menej časté kontroly fungujú najlepšie, dôležité však je, aby rodič prišiel za dieťaťom vždy, keď plače. Inak by sa nedokázalo upokojiť.

Metóda vzďaľujúcej sa stoličky

Niektorým mamičkám sa osvedčila táto metóda: Dieťa ukladajú v rovnakom čase po svojich rituáloch do postieľky v jeho izbe - nie v miestnosti, kde spia rodičia. Spočiatku dohliadajú na jeho zaspávanie sediac pri ňom blízko na stoličke. Tlak okolia môže byť v oblasti spania detí veľký. Ideálne, aby už od narodenia spali celú noc vo svojej postieľke, vo svojej izbe a aj cez deň zaspali kdekoľvek a kedykoľvek, podľa toho ako my potrebujeme. Lenže takto to nie je prirodzené a deti skrátka potrebujú blízkosť rodiča a pomoc so zaspaním. Navyše im do spánku a zaspávania vstupuje množstvo podnetov, a preto ani kaša na noc nie je riešením, pretože hlad je len jedným z dôvodov budenia.

Môže sa aj stať, že bábätko spí do 3 alebo aj do 6 mesiacov s minimom prebudenia a zrazu sa začne veľmi budiť. Dôvodov budenia je veľké množstvo a niekedy nie je ľahké ich rozkľúčovať. Je však dobré vedieť, že existujú aj iné dôvody budenia, než hlad, ako nás nabádajú babičky. Uvedomenie, že budenie je pre deti prirodzené, môže byť pre nejednu mamičku veľmi oslobodzujúce.

Separačná úzkosť - okolo 8. Na kvalitu spánku však vplýva aj samotné prostredie, v ktorom dieťa spí. Nevhodne zvolená posteľ, príliš mäkký alebo tvrdý matrac, nevhodný paplón či vankúš môžu spôsobovať nepohodlie a častejšie budenie. Je to veľmi individuálne a záleží aj na temperamente dieťaťa. Niektoré deti sú od narodenia spáčmi, iné sú každú chvíľu hore a volajú rodičov na pomoc. Dôležitá je určite aj rutina, teda sled činnosti, ktoré predchádzajú spánku (napr. večera, čistenie zúbkov, kúpanie, obliekanie do pyžamka, masáž, čítanie rozprávky, zaspávanie). Najčastejšie začnú dojčené deti spať po odstavení od dojčenia, ale nie je to záruka. Na internete je veľa návodov na to, ako naučiť dieťa spať celú noc. Ideálne je, keď to necháte plynúť a keď na to bude dieťa zrelé, tak začne spať celú noc. Ono vlastne ani my dospelí nespíme celú noc, po každom spánkovom cykle sa prebudíme, môžeme sa otočiť na druhý bok, dôjsť si na záchod, napiť sa, ale ráno si to nepamätáme. Hlavu hore, rovnako ako sa všetky deti naučia chodiť a hovoriť, sa naučia aj spať celú noc. Neponáhľajte sa, nechajte to na nich. Až budú pripravené, príde to.

tags: #ako #naucit #dieta #spat #celu #noc