Ako naučiť dieťa vyjadrovať agresivitu

Agresívne správanie u detí je komplexný problém, ktorý si vyžaduje citlivý a premyslený prístup. Často je prejavom hlbších problémov, ako sú ťažkosti v komunikácii, citová deprivácia, nedostatok pocitu bezpečia alebo nezvládnuté emócie. Tento článok sa zameriava na psychologickú starostlivosť o agresívne deti, pričom zdôrazňuje dôležitosť pochopenia príčin ich správania a aplikácie vhodných intervenčných stratégií.

Úvod do agresivity u detí

Agresivita je často vnímaná negatívne, ako verbálny alebo fyzický útok s cieľom ublížiť. Avšak, je to prirodzená súčasť ľudskej povahy, ktorá nám pomáhala prežiť a dosahovať ciele. Problém nastáva, keď sa agresia prejavuje nevhodným spôsobom, ktorý narúša sociálne normy a vzťahy. Pri deťoch je dôležité pochopiť, že agresívne správanie je často prejavom nezvládnutých emócií alebo neschopnosti vyjadriť svoje potreby iným spôsobom.

Agresivita (útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť) je energia vytvárajúca určitú dispozíciu reagovať, resp. správať sa agresívne. Je úmyselná a pomáha dosiahnuť určený cieľ. Agresivita je súčasťou nášho života. Môže mať charakter pozitívneho ale i nežiaduceho negatívneho správania. Obe tieto formy prejavu pozorujeme rovnako v detstve ako i v dospelosti. Ak agresivita má charakter útočného správania sa voči niečomu alebo niekomu s cieľom deštrukcie alebo ublíženia, ide o nežiaduce správanie. Čím viac sa dieťa s agresivitou stretáva, tým skôr sa môže stať súčasťou aj jeho vlastného života. Rodina aj v tomto smere má však obrovskú šancu deti usmerňovať a aj chrániť pred spomínaným javom.

Deti sa učia, ako zvládať silné emócie, komunikovať svoje potreby a vychádzať s ostatnými. Deti môžu reagovať agresívne, keď sa snažia vyjadriť svoje pocity hnevu alebo frustrácie. Problémové správanie má rôzne podoby. Môže zahŕňať bitie, kopanie alebo hryzenie, ťahanie za vlasy, tlačenie alebo nadávanie. Aj keď sú agresívne výbuchy u detí bežné, pochopenie možných príčin a vedomie, ako s nimi zaobchádzať, môže byť náročné.

Príčiny agresívneho správania u detí

Agresia je prejav správania, ktorý je často vyvolaný frustráciou, hnevom, strachom alebo pocitom bezmocnosti. U detí sa môže objaviť z mnohých dôvodov, ktoré sa líšia v závislosti od veku a individuálneho vývoja.

Vývojové štádiá

U malých detí (batoľatá a predškoláci) je agresia často súčasťou normálneho vývoja. Ešte sa len učia vyjadrovať svoje potreby a emócie, a keď nevedia inak, môžu prepadnúť fyzickej agresii. Je to spôsob, ako si vynútiť pozornosť, získať hračku alebo prejaviť nespokojnosť.

Deti v tomto veku začínajú objavovať svoje vlastné hranice a testovať ich v interakcii s ostatnými. Malé deti ešte len začínajú rozumieť a zvládať svoje emócie. Agresia môže byť jedným zo spôsobov, ako vyjadrujú frustráciu alebo nespokojnosť, pretože ešte nemajú dostatočné jazykové schopnosti na vyjadrenie toho, čo cítia.

Agresia u detí vo veku 2 až 3 roky je často pre rodičov stresujúca. No je dôležité si uvedomiť, že v tomto období je agresívne správanie prirodzenou súčasťou detského vývinu. Deti sa nachádzajú vo fáze, kde objavujú svoje emócie a skúšajú možnosti ich vyjadrovania. Prirodzene sa agresia a jej prejavy objavujú u detí vo veku 2 až 2 a pol roka a prirodzene odoznievajú do veku 5 rokov. Vtedy sa deti učia sebaregulovať svoje emócie a impulzy.

Výrazne deštruktívne, agresívne správanie, prípadne negativizmus môže byť prejavom depresie. Permanentné opozičné správanie je typickým dôsledkom dlhodobého zanedbávania, zneužívania, či týrania.

Nedostatočné komunikačné zručnosti

Ak dieťa nevie slovami vyjadriť, čo cíti alebo čo potrebuje, môže sa uchýliť k fyzickej agresii. Je to akýsi ventil pre preplnené emócie. Je to pre neho spôsob, ako dať najavo: "Cítim sa zle," alebo "Potrebujem niečo!" Hádzanie hračiek, kričanie či udieranie tak môžu byť zúfalým pokusom o komunikáciu, keď zlyhajú všetky ostatné možnosti.

Deti s rečovými ťažkosťami sa často správajú agresívne. Je to však reakcia na frustráciu, že im okolie nerozumie, nerozumie dostatočne, alebo sa samé nedokážu vyjadriť, ako by chceli. Z tejto frustrácie pramení ich hnev, zlosť a následne agresívne správanie.

Frustrácia a bezmocnosť

Ak dieťa nevie dosiahnuť svoj cieľ, zlyháva v nejakej úlohe alebo sa cíti ukrivdené, môže to viesť k frustrácii, ktorá sa prejaví agresiou. Je to pre neho akýsi spôsob, ako uvoľniť nahromadené napätie, často preto, že ešte nepozná iné, konštruktívnejšie spôsoby, ako sa s týmito silnými emóciami vyrovnať.

Napodobňovanie

Deti sú vynikajúci pozorovatelia a napodobňovatelia. Ak sú svedkami agresívneho správania v rodine, medzi kamarátmi alebo v médiách, môžu ho prebrať ako vzorec správania. Pre dieťa, najmä v ranom veku, sú dospelí a starší rovesníci silnými vzormi. Ak vidia, že agresia vedie k dosiahnutiu cieľa, môžu si túto stratégiu osvojiť. Je preto dôležité uvedomiť si, že prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, a vzory, ktoré prijíma, majú priamy vplyv na rozvoj jeho sociálneho správania, vrátane prejavov agresie.

Hľadanie pozornosti

Niektoré deti zistia, že agresívne správanie im prináša pozornosť, aj keď negatívnu. Pre dieťa, ktoré sa cíti prehliadané, môže byť aj negatívna pozornosť lepšia ako žiadna. Vníma to ako potvrdenie, že existuje a že si ho niekto všíma, aj keď to vedie k pokarhaniu alebo trestu. Stáva sa to, ak rodičia alebo vychovávatelia venujú dieťaťu pozornosť len vtedy, keď sa správa problémovo, a prehliadajú jeho snahy o pozitívne prejavy.

Dieťa zvýšenou agresivitou púta na seba pozornosť. Pokiaľ sa mu rodičia začínajú venovať, až keď „vyvádza“, bude vnímať agresívne správanie ako formu zblíženia sa s rodičmi, resp.

Emocionálne alebo vývojové problémy

V niektorých prípadoch môže byť agresívne správanie znakom hlbších emocionálnych problémov, ako sú úzkosť, depresia, ADHD alebo poruchy autistického spektra. V takýchto prípadoch je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Narušenie štruktúry centrálnej nervovej sústavy (CNS). Môže ísť o perinatálne poškodenie, úraz hlavy, ochorenie mozgu a pod. Narušená štruktúra CNS sa prejavuje emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania.

Stres a zmeny

Veľké zmeny v živote dieťaťa, ako sú sťahovanie, rozvod rodičov, príchod súrodenca alebo zmena školy, môžu vyvolať stres, ktorý sa môže prejaviť agresiou. Dieťa nemusí vedieť, ako sa s týmito intenzívnymi emóciami vyrovnať. Agresia sa v takomto prípade stáva mechanizmom zvládania stresu, akýmsi ventilom pre nahromadené napätie, úzkosť a strach, ktoré prežíva.

Dieťa má v tele zásobu energie, ktorá sa musí uvoľniť. Ak sa dieťa necíti v psychickej pohode, prežíva úzkosť, napätie, neistotu a stres. Tieto pocity môže vyjadriť práve agresívnym správaním. Citové strádanie vyvoláva tendenciu k náhradnému uspokojovaniu - napríklad prostredníctvom ubližovania iným deťom.

Rozpoznávanie foriem agresie

Agresia u detí sa neprejavuje vždy rovnako. Môže mať rôzne podoby:

• Fyzická agresia: Je najviditeľnejšou formou a zahŕňa fyzické útoky, ako sú údery, kopanie, štípanie, hryzenie, hádzanie predmetov či strkanie. Intenzita a frekvencia týchto útokov sa môžu líšiť.
• Verbálna agresia: Zahŕňa kričanie, nadávky, urážky, výsmech, hrozby a ponižovanie. Deti sa môžu snažiť zraniť iných slovami, šíriť klebety alebo manipulovať s nimi prostredníctvom vyhrážok.
• Sociálna agresia: Je subtílnejšia a zameriava sa na poškodzovanie sociálnych vzťahov obete. Patrí sem šírenie klebiet, vylúčenie z hry, manipulácia s priateľstvami, sociálna izolácia a kyberšikana. Je často ťažšie rozpoznateľná, ale môže mať rovnako devastačné následky.
• Pasívna agresia: Prejavuje sa nepriamym spôsobom, napríklad sabotovaním, ignorovaním, prokrastináciou alebo neposlušnosťou. Dieťa sa vyhýba priamej konfrontácii, ale svoj hnev či frustráciu prejavuje inými, menej zrejmými spôsobmi.

Kedy hľadať odbornú pomoc?

Aj keď je občasná agresia u detí normálna, existujú signály, ktoré naznačujú, že je čas vyhľadať odbornú pomoc:

• Agresia je častá a intenzívna: Ak sa agresívne správanie objavuje takmer denne a je veľmi silné, je potrebné to riešiť.
• Agresia ubližuje dieťaťu alebo iným: Ak dieťa ohrozuje seba alebo ostatných, alebo spôsobuje značné škody na majetku.
• Agresia ovplyvňuje sociálne vzťahy dieťaťa: Ak má dieťa problémy s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev kvôli svojej agresii.
• Agresia sa objavuje v škole alebo škôlke: Ak sú problémy s agresiou aj v školskom prostredí.
• Agresia sa stupňuje s vekom: Ak sa agresívne správanie nezmierňuje, ale naopak, zhoršuje sa s pribúdajúcim vekom.
• Agresia je sprevádzaná inými problematickými prejavmi: Napríklad výrazné zmeny nálady, úzkosť, smútok, poruchy spánku alebo stravovania.

V takýchto prípadoch je vhodné konzultovať detského psychológa, pedagóga alebo pediatra.

Ako riešiť agresívne správanie u detí?

Riešenie agresívneho správania si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a pochopenie. Neexistuje univerzálne riešenie, ale existuje mnoho účinných stratégií:

1. Zachovajte pokoj a reagujte rozvážne

Buďte vzorom. Deti napodobňujú. Ak budete reagovať na agresiu hnevom a krikom, dieťa si osvojí rovnaký model správania. Zostaňte pokojní a reagujte rozvážne. Namiesto trestov, ktoré sú často neúčinné, zvoľte dôsledky, ktoré sú spojené s agresívnym správaním. Napríklad, ak dieťa zničí hračku, nemôže sa s ňou hrať.

Vedome sa snažiť zachovať pokoj môže upokojiť situáciu a zároveň poskytnúť dieťaťu pozitívny vzor. Zhlboka sa nadýchnite a dajte si chvíľu na „reset“ predtým, než zareagujete.

2. Naučte dieťa rozpoznávať a vyjadrovať emócie

Pomôžte dieťaťu pomenovať pocity. Pýtajte sa: "Čo cítiš?" "Si nahnevaný/á?" "Si smutný/á?" Pomôžte mu nájsť slová pre jeho emócie. Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako riešiť nezhody s kamarátmi alebo súrodencami bez agresie. Hrajte sa rolové hry a precvičujte si rôzne scenáre. Navrhnite alternatívne spôsoby vyjadrenia hnevu. Namiesto udierania alebo kriku ponúknite dieťaťu iné možnosti, ako sa zbaviť nahromadenej energie - napríklad kreslenie, športovanie, trhanie papiera, stláčanie loptičky alebo udieranie do vankúša.

Využívajte bežné situácie na to, aby sa vaše dieťa učilo o emóciách. Hovorte o pocitoch a uznajte ich - „Vyzeráš nahnevane. Je to preto, že si myslíš, že to nebolo spravodlivé?“. Hovorte o tom, že každý má niekedy silné emócie, ako je hnev, strach a smútok, najmä keď nemôžu mať to, čo chcú. Dajte im vedieť, že ťažké, nepríjemné pocity sú normálne a je v poriadku cítiť sa rozrušene alebo nahnevane, ale nie je v poriadku kričať alebo ubližovať niekomu. Navrhnite im, ako sa môžu upokojiť, keď sa objavia silné pocity.

3. Stanovte jasné hranice a pravidlá

Vysvetlite, čo je neprijateľné. Dieťa musí vedieť, že agresívne správanie nie je tolerované a že existujú dôsledky. Stanovte si jasné pravidlá a dôsledne ich dodržujte. Ak dieťa vie, čo môže očakávať, cíti sa bezpečnejšie a menej pravdepodobne bude testovať hranice. Používajte krátke a jasné pokyny. Zložité vety môžu dieťa zmiasť. Pochváľte dieťa, keď sa správa pokojne a rieši konflikty konštruktívne.

Je dôležité, aby deti vedeli, čo je prijateľné a čo nie. Buďte konzistentní v tom, že agresívne správanie nie je vhodné. Vysvetlite, prečo je dôležité, aby neubližovali ostatným a ani sebe.

4. Poskytnite dostatok pozitívnej pozornosti

Hrajte sa s dieťaťom. Venujte mu čas a pozornosť, keď sa správa dobre. Vytvorte si rituály. Spoločné čítanie pred spaním, rodinné večere - to všetko posilňuje pocit bezpečia a lásky. Chváľte a povzbudzujte. Posilňujte pozitívne správanie. Aj malá pochvala môže mať veľký vplyv.

Keď vaše dieťa prejavuje rešpekt, zdieľa alebo spolupracuje, využite príležitosť na pochvalu. Čím konkrétnejšia je vaša pochvala, tým lepšie pomáha deťom pochopiť, čo robia správne, a zvyšuje pravdepodobnosť, že toto správanie zopakujú.

5. Riešte základné príčiny

Prehodnoťte denný režim. Má dieťa dostatok spánku? Je unavené alebo hladné? Znížte stresory. Ak je dieťa pod stresom, snažte sa identifikovať príčiny a pomôcť mu ich zvládnuť. Obmedzte sledovanie agresívnych filmov alebo videohier. Trávte čas v prírode. Pohyb a čerstvý vzduch majú upokojujúci účinok.

Pokúste sa identifikovať, čo vyvoláva agresiu.

6. Používajte "time-out" alebo pokojné miesto

"Time-out" by nemal byť trestom, ale skôr príležitosťou pre dieťa upokojiť sa a premyslieť si svoje správanie. Vytvorte si doma miesto, kde sa dieťa môže stiahnuť, keď cíti, že je preťažené alebo nahnevané. Toto miesto by malo byť bezpečné a pokojné.

Techniky na zvládanie agresie

Existuje mnoho techník, ktoré môžu pomôcť deťom (a dospelým) zvládnuť pocity, ktoré sa skrývajú za agresiou:

• Odmietavá reakcia na agresívne správanie: Jasne dať najavo, že agresívne správanie nie je akceptovateľné, napríklad ustúpením alebo odídením.
• Zistenie príčin agresívneho správania: Identifikovať situácie a faktory, ktoré spúšťajú agresívne epizódy.
• Pochopenie vlastných emócií: Uvedomiť si, čo vyvoláva agresívne správanie u seba a u dieťaťa.
• Kladenie otázok a načúvanie: Snažiť sa pochopiť pohnútky a prežívanie dieťaťa, ktoré vedú k agresívnemu správaniu.
• Motivácia k používaniu slov, nie pästičiek: Učiť dieťa vyjadrovať svoje pocity slovne a pomenovať ich.
• Dbajte na konzistenciu: Dieťa potrebuje bezpečie a istotu, čo mu zaručujú rituály a harmonogram.
• Všímajte si, ak dieťa zvládne situáciu adekvátne: Oceniť a pochváliť dieťa za to, že dokázalo kontrolovať svoj hnev.
• Vytvorte kútik, v ktorom si dieťa pôjde od hnevu odpočinúť: Vytvoriť miesto, kde sa dieťa môže upokojiť a relaxovať.
• Rekapitulujte správanie/situáciu pred spaním: Zhovárať sa s dieťaťom o situáciách, v ktorých sa nezachovalo najlepšie, a hľadať spôsoby, ako by sa to dalo zvládnuť lepšie.
• Prehrávajte a napravujte problematické situácie s pomocou bábik: Učiť deti pozrieť sa na svoje správanie z nadhľadu a aktívne ho napravovať.
• Dýchame zhlboka: Učiť deti hlboko dýchať, aby sa upokojili pred tým, než zareagujú.
• Čítajte knihy a príbehy, ktoré hovoria o dôležitosti pocitov, a o tom, ako sa v bežných situáciách vhodne správať.
• Používajte imagináciu: Predstaviť si miesto alebo scénu, ktorá pomôže zrelaxovať sa.
• Skúste poprosiť deti, nech agresiu nakreslia: Rozprávať sa o nej, pomenujte ju.
• Učte seba aj deti zatínať a povoliť svaly: Aktívne vnímať, čo v tele hnev spôsobuje, a aj ho aktívne z neho dostávať.

Agresivita ako súčasť osobnosti

Agresivita, podobne ako oheň, je dobrý sluha, ale zlý pán. Každý z nás ju má vo svojej základnej osobnostnej výbave. Môže nám pomôcť, ale aj komplikovať život. Nakopená negatívna energia, stres, neúspechy, frustrácia, vnútorná nespokojnosť a nevyrovnanosť, to všetko sa stalo súčasťou dnešného života. Následkom môže byť správanie, ktoré sa nielenže nepáči nášmu okoliu, ale môže mu ubližovať - agresivita.

Slovo agresia pochádza z latinského aggressio čo znamená výpad alebo útok. Agresia je konanie, ktorým sa prejavuje násilie voči niektorému objektu, alebo nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť. Agresivita patrí medzi druhy extrémneho správania a v psychológii sa definuje ako osobnosťná črta. Veľmi častá je jej slovná forma, ktorú si možno ani neuvedomujeme. Predstavuje napríklad aj vnucovanie vlastných názorov, útočenie na druhú osobu ironickými vyjadreniami. Agresívny človek sa presadzuje na úkor iných, nerešpektuje ich práva a požiadavky. Ak sa mu nedarí, vinu hádže na iných. Manipuluje s ľuďmi a ťažko ovláda svoje emócie. V psychoanalytickom poňatí je agresívne konanie jedna z bežných reakcií na frustráciu. Agresia je jeden zo spôsobov vyrovnávania sa s náročnou životnou situáciou.

Agresivita u detí a mladistvých

Bohužiaľ, agresivita študentov na školách je už skôr pravidlom ako výnimkou. Čoraz viac sa rozmáha šikanovanie, či už medzi rovesníkmi alebo šikanovanie mladších staršími. Buď je to psychická forma - posmievanie, ponižovanie, alebo vydieračská násilná forma - vymáhanie peňazí a bitka. Študenti sa čoraz vulgárnejšie vyjadrujú, bežne aj pred pedagógmi, a táto ústna agresivita často prerastá do fyzickej.

Šikanovanie v školskom prostredí je fenoménom psychologickým, pedagogickým a právnym. Zároveň ho považujeme za problém, ktorý súčasná škola potrebuje špecificky vymedziť, definovať a nutne riešiť. Z hľadiska psychologického ako špecifické poruchy správania.

Agresor je ten, kto šikanuje, často týra alebo obťažuje fyzicky či slovne. Najčastejšie je to chlapec, ale výnimkou nie je ani dievča. Trpí pocitmi menejcennosti, závidí svojim kamarátom úspechy v školskej práci. Väčšinou je sebaistý, nie je úzkostlivý. Prevláda v ňom túžba dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať, ubližovať druhým je pre neho radosťou. Ľahko sa urazí, vidí agresiu proti sebe aj tam, kde jej niet. V zásade sa nelíši od ostatných. Niekedy býva agresor slabšej telesnej stavby, no prevažuje u neho bezohľadnosť, zlomyseľnosť alebo túžba dominovať. Takéhoto agresora nachádzame hlavne pri verbálnom šikanovaní.

Vymedziť pojem obeť je zložitejšie. Kritériá na jej výber v kolektíve sú rozmanité. Niekedy je to otázkou náhody. Najdôležitejším zistením je, že obeťou šikanovania sa môže stať každý.

Výchova k prosociálnosti

Druhou veľmi silnou realitou pôsobiacou na človeka v období detstva a dospievania je po rodine škola. To je miesto možného pozitívneho vplyvu. Reflexia nepriaznivých spoločenských podmienok nás vedie k vnímaniu väčšej potreby výchovy. Výchova zasahuje celú osobnosť človeka a potom aj všetky jeho výstupy, či už na úrovni postojov, alebo konkrétneho správania a zodpovednosti za osobný vklad do akéhokoľvek vzťahu.

Prosociálnosť je také správanie, ktoré je orientované na druhého človeka, je to správanie ústretové, nápomocné, bez očakávania odmeny.

Otvorená komunikácia - naučiť mladého človeka otvorene komunikovať je jedným z kľúčov ku kvalitnému životu. Komunikáciu chápeme ako odovzdávanie a prijímanie významov s cieľom lepšie sa navzájom chápať.

Dôstojnosť ľudskej osoby - pozitívne hodnotenie seba. Uvedomenie si hodnoty vlastnej dôstojnosti je prvým krokom k akceptácii iného človeka. Podmienkou vnímania hodnoty druhého človeka je pochopenie vlastnej hodnoty.

Pozitívne hodnotenie druhých. Jeden z hlavných bodov výchovy k prosociálnosti. Ak chceme iným robiť dobre, byť k nim dobroprajní, treba, aby sme ich vnímali pozitívne. Kľúčovým aspektom tejto témy je pochvala, objavovanie dobra na iných.

Kreativita a iniciatíva. Každý človek má istú dávku kreativity. Tú ale treba rozvíjať. Prežívanie úspechu dáva mladému človeku väčší pocit sebaúcty.

Vyjadrovanie citov. Mladí ľudia, ktorí vedia kultivovane vyjadrovať svoje city, sú menej konfliktní.

Empatia - znamená vcítenie sa do situácie toho druhého. Nemôžeme druhému robiť dobro podľa našich predstáv, ale podľa jeho potrieb.

Asertivita - znamená sebapresadenie. Prosociálny človek má vo svojej výbave aj prvok priamej, jasnej komunikácie svojich oprávnených nárokov.

Reálne a zobrazené vzory. Vplyv okolia a hlavne vplyv tých najbližších dáva veľkú formačnú pečať na každého z nás.

Prosociálne správanie v konkrétnej forme. Téma ponúka oboznámenie sa s druhmi prosociálneho správania - spolupráca, priateľstvo, pomoc, darovanie, delenie sa.

Komplexná prosociálnosť. Tento pojem je orientovaný na širšiu societu. Teda už nielen od človeka k človeku, ale prosociálne správanie od jednotlivca ku skupine a medzi skupinami.

Reštriktívne opatrenia a hospitalizácia

V krízových situáciách, keď vyššie uvedené stratégie nezaberajú, je nutné využiť reštriktívne opatrenia, ako sú fyzické alebo mechanické obmedzenia. Fyzické obmedzenie má prednosť pred mechanickými zásahmi a užitím liekov. V prípadoch, keď dieťa ohrozuje seba alebo okolie, môže byť nevyhnutná hospitalizácia. Počas hospitalizácie je dôležité dôkladné vyšetrenie a vylúčenie psychiatrických porúch, ktoré by mohli byť príčinou agresívneho správania.

Zmena pohľadu na agresivitu

Je dôležité zmeniť pohľad na agresivitu a vnímať ju ako prirodzenú súčasť ľudskej povahy, ktorá môže byť využitá pozitívnym spôsobom. Obávané obdobie vzdoru, počas ktorého si dieťa začína uvedomovať svoju silu, či stresujúce situácie, na ktoré ešte nedokáže primerane reagovať. To všetko vyvoláva v dieťati pocity hnevu, ktoré rodičia často nevedia dobre zvládať, čo na nich pôsobí stresujúco a demoralizujúco.

Prejavovať agresiu je súčasťou detského veku. Je to úplne normálne. Deťom chýbajú potrebné sociálne zručnosti na to, aby neagresívne vyjadrili svoje túžby, svoj nesúhlas, svoj hnev či zastali sa svojich hraníc. Okrem toho majú nevyvinutý mozog a nedokážu ešte ovládať svoje emócie. Malé bábätko vás môže buchnúť alebo ťahať za nos, ale nie je to agresia, je to spôsob, akým skúma svet. Potiahne, hodí či pokúše a sleduje, čo sa bude diať. Prvá agresia sa objavuje okolo dvoch rokov, kedy si dieťa začína uvedomovať, že je niekto iný ako jeho mama. Začína mať chuť sa presadiť, vyjadriť, ovplyvniť veci, mať nad nimi kontrolu. Pre dieťa je agresia spôsob, ako niečo dosiahnuť. Napríklad sa chce hrať s vašim telefónom a vy mu to nechcete dovoliť, tak vás buchne. Takže je cielená v tom zmysle, že ňou sleduje nejaký cieľ. Zároveň do hry vstupujú neriadené emócie. Okrem spomínaného nedostatku sociálnych zručností a nezrelosti nervovej sústavy do hry vstupujú aj nenaplnené potreby. Hladné a unavené dieťa, prípadne preťažené z množstva povinností, môže reagovať agresívne aj na bežné požiadavky, ktoré inak zvláda bez problémov.

Rodičia detí, ktoré sa prejavujú vo zvýšenej miere agresívne, môžu byť unavení, cítiť sa bezmocne, neschopne a často aj osamotene. Okolie často nevidí dôvody, ako je choroba, psychiatrická diagnóza, či trauma napríklad u osvojených detí. Často rodičia bývajú obvinení z toho, že dieťaťu dovolia príliš veľa, či nevenujú mu dosť času. Aj rodič bežného dieťaťa sa môže cítiť vyčerpaný a zahltený neustálymi konfliktmi súrodencov, ktoré sú úplne normálne. Viac ako odsúdenie či obviňovanie rodičia potrebujú pomoc a porozumenie. Rodina a priatelia môžu poskytnúť podporu a odbremenenie rodičov, aby si mohli oddýchnuť.

Je ťažké prisľúbiť žiakom 100 % ochranu, avšak učitelia môžu poradiť obeti, aby sa vyhla nebezpečným miestam, mali by mať agresora v škole pod stálym dohľadom ako aj zariadiť v škole také miesto pre obeť, kam môže ísť v prípade, že sa cíti byť ohrozená a vystrašená. Vhodné je priradiť obeti konkrétnych ľudí z učiteľského zboru, alebo aj zo žiakov na ktorých sa môže obrátiť, presvedčiť dieťa, aby oznámilo, keď sa ho útočník pokúsi opäť šikanovať.

Pokiaľ detská agresivita nie je dôsledkom inej poruchy v psychickom vývine, ako napríklad autizmus, ADHD, depresia a iné, príčinu treba hľadať okolí. Detská agresivita je v tomto období prejavom frustrácie a nespokojnosti dieťaťa.

V školskom veku sa deti veľmi snažia získať dobrú pozíciu vo vrstovníckej skupine. V škole sa rozvíjajú prvé priateľstvá. Dieťa má silnú potrebu patriť do nejakej skupiny vrstovníkov. Prostredníctvom konfrontácie s inými deťmi, získava v triede určitú pozíciu. Môže patriť k obľúbeným, odmietaným, prehliadaným, kontroverzným, alebo aj priemerným deťom. Napríklad odmietané deti svojimi vlastnosťami a správaním obťažujú ostatných. Môžu byť konfliktné, alebo sa správajú odlišne od sociálnej normy. Trieda ich nechce prijať a dáva im najavo svoj negatívny postoj. Kontroverzné deti sú mnohými deťmi obľúbené, ale mnohými aj neobľúbené. Často sa správajú agresívne. Agresívnym správaním sa snažia získať lepšie postavenie v triede. Nemusí pritom ísť o fyzické ubližovanie.

V puberte prebieha veľká zmena osobnosti. Dospievajúce dieťa si vytvára svoju identitu. Odmieta autoritu dospelých, negativizmus je prejavom výraznej potreby osamostatňovania a uplatňovania vlastného názoru. Dorastajúce dieťa odvráva, odmieta plniť príkazy či požiadavky, niekedy skĺzava až do otvorene nepriateľského postoja k dospelým. Je to obdobie revolty. V puberte sa teda môže prechodne narušiť aj doteraz dobrý vzťah s rodičmi. Agresivita zameraná voči rodičom však nesmie byť nikdy tolerovaná. Dospievajúci sa môžu správať agresívne aj z iného dôvodu - chcú zapadnúť do skupiny vrstovníkov. Presne táto potreba vysvetľuje, prečo niekedy dovolia iným dospievajúcim, aby sa k nim správali agresívne. Túžba byť členom určitej skupine, patriť niekam, je v tomto období zosilnená. Silnejší takto demonštrujú vlastnú silu, kým slabší môžu byť rovnako agresívni, ale len voči ešte slabším.

Genetické dispozície. Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita, potreba vyhľadávať vzrušenie. Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe, resp. nezávislosť na pozitívnom hodnotení (ľahostajnosť k odozve).

Vplyv sociálnych faktorov. Sociálne prostredie, v ktorom vyrastáme, nás veľakrát utvára bez toho, aby sme si to uvedomovali. Nevhodné alebo nepodnetné prostredie môže vyvolať negatívne prejavy správania, a teda aj agresivitu.

Vplyv rodiny. Ak si rodina neplní svoju výchovnú úlohu, môže dochádzať k rôznym problémom. Veľmi prísna výchova môže utvoriť úzkostné, ale aj vzdorovité dieťa. Harmónia medzi rodičmi a deťmi má vplyv na nižšiu mieru agresivity a vyššiu sociálnu spôsobilosť.

Detská agresivita je prirodzený vývinový jav. Nemožno ju celkom potlačiť, keďže ide o energiu mladého organizmu. Dôležité však je, aby sme predchádzali vystupňovaným a nebezpečným formám agresivity.

tags: #ako #naucit #dieta #vyjadrovat #agresivitu