Uspávanie detí môže byť pre mnohých rodičov náročnou úlohou, najmä ak dieťa vyžaduje neustálu prítomnosť rodiča. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, ako naučiť dieťa zaspávať samé v postieľke, a to ako cez deň, tak aj v noci. Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať - napríklad prítomnosť rodiča, hojdanie, dojčenie alebo držanie za ruku. Tieto asociácie sú úplne prirodzené, no ak sa na ne dieťa príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri nočnom prebudení.
Dobrou správou je, že dieťa sa dá citlivo a s rešpektom naučiť zaspávať samé v postieľke bez stresu a bez nátlaku. Samostatné zaspávanie je významným krokom v emocionálnom aj spánkovom vývine dieťaťa. Neznamená to, že dieťa nechávame samé bez opory, ale že mu pomáhame nadobudnúť istotu, že zaspávanie zvládne aj bez neustálej prítomnosti rodiča.
Keď sa dieťa naučí zaspávať samé, jeho spánok sa postupne prehlbuje a predlžujú sa jednotlivé spánkové cykly. Kvalitnejší spánok má pozitívny vplyv na náladu dieťaťa, jeho schopnosť sústrediť sa aj na celkové fungovanie počas dňa. Rovnako dôležitý je aj oddych rodičov, ktorí získajú viac energie a trpezlivosti.
Kedy začať s učením samostatného zaspávania?
Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu. Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života, pričom veľkou pomôckou je pochopenie toho, koľko spánku dieťa v jednotlivých obdobiach skutočne potrebuje. Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo: čím skôr začnete, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.
Pohyb pri uspávaní je veľmi užitočným a účinným nástrojom na upokojenie bábätiek a navyše pomáha aj vtedy, keď nič iné nefunguje. Uspávanie na rukách funguje aj vám, ale tie bolesti rúk a chrbtice vás každým dňom presviedča, že zmena uspávania je nutná a to okamžite.
Pri prvom dieťati sme si prešli obdobím uspávania na rukách. Prvých pár týždňov bolo všetko v poriadku. Dcéra si rýchlo zvykla a s ľahkosťou zaspala a uspávanie si dokonca striedala celá rodinka. Ale babky, dedkovia a návštevy chodili k nám čím ďalej menej a starostlivosť ostala na mne a navyše uspávanie sa predlžovalo, dcéra rástla a bola čím ďalej tým ťažšia. Vtedy som si povedala: "Dosť!".
Pri druhom dieťati sme začali s nastavením režimu spánku a uspávania ešte v pôrodnici. A bolo to dokonalé. Ja viem, že keď bábätko príde do rodiny, tak sa ho ako rodičia neviete nabažiť. A keď už máte aj staršie dieťa, nevadí, začnite hneď. Nikde nie je neskoro. Keď čítate tento článok, tak asi máte problém s uspávaním dieťatka, preto to neodkladajte.
Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva. Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky. Veľkým pomocníkom môžu byť zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty. Rovnako je dôležité dbať na pohodlný matrac v postieľke a vhodnú teplotu v izbe, ideálne medzi 18 až 20 stupňov Celzia.
Pre bezpečnosť dieťaťa nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc.
Pri učení samostatného zaspávania môžu pomôcť aj vhodné pomôcky, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a istoty. Uspávacie hračky s jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti. Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne. Mojkáčik, obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt. Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty. Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce.
Deti milujú rituály, teda pravidelne sa opakujúce činnosti. Deti si ich dokonca vyžadujú a neraz nás na vynechanie aj upozornia. Deti potrebujú mať pravidelný režim, potrebujú mať pravidelne opakujúce sa činnosti.
Metódy učenia samostatného zaspávania
Existuje viacero prístupov, ako naučiť dieťa zaspávať samé. Niektoré sú vhodné pre menšie deti, iné pre staršie. Všetky tieto spôsoby je vhodné spojiť s odmenovým systémom za správanie a divadielkom.
Metóda postupného znižovania prítomnosti
Táto metóda je postavená na dôvere. Dieťaťu pokojne vysvetlíte, že si len na chvíľu odskočíte, napríklad umyť riad, a o minútku sa vrátite. Po krátkom čase sa naozaj vrátite, dieťa pochválite a opäť odídete. Intervaly sa postupne predlžujú. Dieťa sa učí, že rodič vždy dodrží sľub a že sa nemusí báť samoty.
Vysvetlím vám to na príklade. Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí. Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút. Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte. Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac. Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopujete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.
Problém, ktorý má veľa detí v čase, keď majú ísť do postele, je, že nechcú ostať samé. Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým, než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite.
Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku: „Ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“ Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd. Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu. Vaše dieťatko tak získa prax v tom, ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie. Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko. Zakaždým, keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke.
Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to. Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou. Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.
Metóda "Ja sa vrátim"
Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo, bude väčšinu času plakať. Môžete to zmeniť, ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“. Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite. Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu. Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte. Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili.
Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie ako keď robíte nejaké rutinné činnosti. Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač. Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať. Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré. Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach. Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd, ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko. Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite, už spinkajú. Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova. Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát. Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť. Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.
Metóda postupného presúvania stoličky
Pri tejto metóde rodič najprv sedí pri posteli dieťaťa, kým nezaspí. Každé tri dni sa stolička posunie o kúsok ďalej od postieľky. Postupne sa rodič presúva až ku dverám a nakoniec z izby odchádza. Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu.
Pri prvom dieťati sme začali dcéru uspávať v postieľke a nie na rukách. Chcela som, aby zaspávala v postieľke vo svojej izbe, preto som zmenila miesto. Zo začiatku som ju len položila do postieľky a bola som pri nej. Samozrejme, že plakala. Dožadovala sa mojej prítomnosti. Chvíľu som ju nechala plakať a potom som ju zobrala na ruky a keď sa ukľudnila, tak som ju znova položila do postieľky. Nakoniec prvé zaspávania mi zaspala na rukách a potom som ju preložila do postieľky. Dieťa si musí zvyknúť na nové miesto a dieťa musí vedieť, že ste na blízku. Uspávanie bude dlhšie, ale vašim cieľom musí byť nevzdať sa a vytrvať. Prvé výsledky sa dostavia po niekoľkých dňoch.
Aj mne sa dostavili, dcéra si zvykala na svoju postieľku na prostredie. Preto som postupne začala nechávať dcéru v izbe samú. Prvý krát minútu a potom som vošla do izby, aby mala pocit, že som na blízku. Potom som zasa odišla a vošla. Ďalšie dni som predlžovala minúty, keď som v izbe nebola.
Metóda odmien a spánkovej víly
Pre deti približne od troch rokov môže byť motivujúci hravý prístup. Spánková víla alebo iná rozprávková postavička dieťaťu „odmení“ noc, ktorú prespí vo svojej postieľke. Ráno si môže nájsť nálepku, malú figúrku alebo drobnú hračku. Dôležité je, aby odmena nebola úplatkom, ale symbolickým ocenením snahy dieťaťa.
Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Použite túto metódu, ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili. Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko. Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičky, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými, dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nezačínajte s ťažšími cieľmi ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo. Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle… Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom, ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.
Kontrolovaný plač
Mnohí rodičia majú obavy z metód založených na plači. Je dôležité zdôrazniť, že kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie. Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii. Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu.
Pri tejto metóde sa rodič po odchode z izby vracia k dieťaťu v postupne sa predlžujúcich intervaloch. Dieťa tak pochopí, že nie ste preč a že v prípade núdze mu prídete na pomoc. Neriskujete tak traumu z náhleho odlúčenia. Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť.
Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu. Po návrate ho môžete utešovať dve minúty. Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie. Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty.
Dôležitosť spánkovej rutiny
Jedným z najdôležitejších prvkov pri učení zaspávania je pravidelná večerná rutina. Opakujúca sa postupnosť činností pripravuje mozog dieťaťa na spánok a podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Rutina by mala byť pokojná, bez televízie a výrazných podnetov.
Spoločné čítanie pred spaním je krásny rituál, ktorý posilňuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Príbehy pomáhajú dieťaťu upokojiť sa, spomaliť a pripraviť na spánok. Okrem toho rozvíjajú slovnú zásobu a fantáziu.
Príklad večernej rutiny:
- Kúpeľ
- Prezlečenie do pyžamka
- Čistenie zubov
- Čítanie rozprávky
- Uspávanie v postieľke
Deti potrebujú mať pravidelný režim, potrebujú mať pravidelne opakujúce sa činnosti. Aj pri prvom mojom dieťati som začala dodržiavať spánkový rituál. Spanie na rovnakom mieste cez deň a aj v noci. Spanie v približne rovnaký čas a to platí aj cez víkendy. Neexistujú žiadne výnimky. Spánkový rituál by sa nemal prerušiť iba vo výnimočných situáciách.
Moje druhé dieťa malo spánkový rituál od narodenia a má ho stále. Sama sa ho aj dožaduje. A to má už 6 rokov. Spánkový rituál si môžete nastaviť tak ako chcete. Napríklad denné spánky realizujte po jedle a nezaťahujte rolety, oddelíte tak nočný spánok od denného. Naopak, nočné spánky realizujte po kúpaní, jedení, prečítanej knižke,... Nezabudnite!
Tipy pre úspešné uspávanie
Ak má vaše dieťatko dva roky a viac, dokáže zaspať bez dojčenia či hojdania, no stále si vyžaduje vašu prítomnosť, tento článok je určený práve pre vás. Niekedy je totiž prítomnosť rodiča a teda rodič ako taký tiež spánkovou asociáciou. Ak dieťatko zaspí v jeho prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať.
Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete.
Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať. Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti.
Detská izbička by mala byť zariadená iba tým najnutnejším nábytkom a doplnkami a uistite sa, že v nej nie je žiadny televízor, tablet, počítač či mobil. Aj dvojročné deti už vedia obsluhovať techniku a smartfón či tablet v dosahu by pre ne mohol byť lákadlom.
Dbajte o to, aby bol priestor vyčlenený na spanie príjemný a útulný. Vhodný matrac, mäkké, teplé obliečky a nočné svetielko dokážu zázraky. Uistite sa, že teplota v izbičke je tak akurát (21-22 stupňov) a prostredie je tiché. Chladná, tmavá a tichá miestnosť môže výrazne podporiť lepší spánok. Ak sa dieťatko bojí tmy, nechajte mu zasvietené nočné svetlo, ideálne také, ktoré sa po čase automaticky vypne. Dávajte však pozor na tiene, ktoré vrhá.
Je úplne prirodzené, že vo vlastnej posteli a v miestnosti bez rodičov chce mať dieťatko pri sebe niečo na upokojenie a navodenie pocitu bezpečia. Tejto úlohy sa dokonale zhostí obľúbená plyšová hračka, plyšový maznáčik, alebo deka. Ide o tzv. prechodový objekt.
Snažte sa opustiť detskú izbu skôr, ako dieťa zaspí. Aj keď sa to nezdá, podporíte tým jeho samostatnosť. Ideálne je odísť po prečítaní rozprávky so šťastným koncom a bozku na dobrú noc.
Večernú rutinu spojenú so spánkovou hygienou treba dôsledne dodržiavať, pretože iba tak si deti uvedomia, že táto zmena je trvalá a neexistuje cesta späť, akokoľvek negatívne to môže znieť.
Nerozčuľujte sa, keď k vám dieťatko krátko po vašom odchode z detskej izbičky pricupitá a žiada si vašu prítomnosť. Neustále svojho drobca upokojujte a ak je to potrebné, skontrolujte všetky skrine, zásuvky a priestor pod posteľou, či tam náhodou nie sú strašidlá.
Lámete si hlavu nad tým, ako naučiť bábätko zaspávať samé a nie na rukách alebo v nosiči? Prečítajte si naše overené tipy a triky od skúsených rodičov, ktoré vám môžu pomôcť. Mnohým rodičom sa však osvedčil spací vak, v ktorom sa dieťatko cíti bezpečne a v objatí. Kedysi bábätká bežne spali v pevne zavinutých perinkách, ktoré už dnes nie sú v móde, ale paradoxne vám môžu pomôcť s uspávaním bábätka. Overené je tiež ostať s bábätkom v miestnosti a robiť mu spoločnosť.
Naplánujte si večerné aktivity tak, aby ste mohli čas večerného uspávania tráviť v spálni. Bábätko umyte, nakŕmte, prebaľte (opakujte, ak je to potrebné), uložte do postieľky a sadnite si do kresla v blízkosti postieľky alebo si ľahnite na posteľ. Prítomnosť rodiča pomáha aj vtedy, ak dieťa plače pri zaspávaní.
Kým jeden z trikov môže zabrať na 100 detí zo 100, druhý nemusí fungovať pri väčšine z nich. Každé dieťa je individuálne a jedinečné, každé reaguje na prvé zaspávanie v detskej postieľke úplne inak. Vyskúšajte rôzne tipy a ak na ne dieťa zareaguje zle, zbytočne naň netlačte.
Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC. Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
Dávajte však pozor na to, aby dieťa nebolo zmätené rôznymi spôsobmi uspávania. Doobeda dieťa uspávate na rukách, poobede vyskúšate kočík, večer opäť na rukách a v noci na manželskej posteli. Na druhý deň vyskúšate napr. fit loptu. Dieťa nevie, aký spánok nasleduje, je zmätené. Tajomstvo úspechu je úplne ľahké. Treba dodržať len spánkový rituál.
Ako používať Ferberovu metódu na tréning spánku | Sprievodca pre rodičov | Rodičia
Na záver je dôležité pripomenúť, že každé dieťa je jedinečné. Neexistuje jediný správny spôsob, ako naučiť dieťa spať v postieľke. Ak jedna metóda nefunguje, neznamená to zlyhanie. Doprajte si pauzu, skúste inú cestu a hlavne sa neporovnávajte s okolím. Aj v spánku sa ukazuje, že detičky sú rôzne. Niektoré bez ťažkostí spinkajú vo svojej postieľke od narodenia, iné to musíme prácne naučiť. Sú prípady, kedy je to obzvlášť ťažké, najmä pokiaľ dieťatko trpí nejakými ochoreniami. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť.