Viazanie šnúrok je jedna z prvých praktických zručností, ktoré vedú dieťa k samostatnosti. Aj keď dnes existujú suché zipsy či slip-on topánky, schopnosť zaviazať si šnúrky zostáva dôležitou súčasťou osobného rozvoja. Naučiť vaše dieťa viazať si šnúrky mu (aj vám) poskytne väčšiu samostatnosť a posunie ho o krôčik bližšie k svetu „veľkáčov.“ Pre dospelých je zaväzovanie topánok úplne automatický úkon, ale pre malé deti môže ísť o neľahkú a stresujúce záležitosť. Viazanie šnúrok je zručnosť, ktorú dieťa nedokáže zvládnuť za deň. Nezabúdajme však, že sa oplatí dieťaťu pomôcť - najmä keď dieťa pôjde do škôlky a bude sa môcť pred kamarátmi pochváliť svojou samostatnosťou! Dôležitá je pre deti motivácia, ale aj odmena a pochvala, len vtedy vaše dieťa bude zažívať pocit úspechu.
Kedy je najlepší čas na učenie viazania šnúrok?
Väčšina detí je pripravená na učenie medzi 4. a 6. rokom života. Ideálny čas na učenie je, keď má dieťa záujem a motiváciu. Niektoré deti chcú vedieť viazať šnúrky pred nástupom do školy, iné až neskôr. Je to samozrejme individuálne, ale s tréningom môžete začať s nástupom do škôlky a predškolskom veku, kedy má dieťa rozvinutejšiu jemnú motoriku. Okrem motoriky je dôležitá koordinácia jeho očí a rúk. Kladiete si otázku, kedy si má vaše dieťa vedieť zaviazať šnúrky samé? Presný vek dieťaťa nie je stanovený. Ide o šikovnosť, povahu, ale aj o motorické zručnosti dieťaťa. Preto si niektoré deti dokážu zaviazať šnúrky skôr a iné o niečo neskôr. Správny čas na viazanie šnúrok dieťaťa je okolo 4. až 5. roku života. Vtedy, keď sa snaží a neskôr ovláda zapínať si gombíky na košeli, rifliach, či svetri, môžeme pristúpiť k prvému pokusu o viazanie šnúrok. Avšak každé dieťa je individuálna a jedinečná osobnosť a tak pri deťoch motoricky zručnejších môže byť vek aj nižší. Zvyčajne sa deti naučia viazať šnúrky samostatne medzi 5. a 7. rokom. Je úplne prirodzené, že malé dieťa najprv potrebuje pomoc, pretože pohybový postup pozostáva z viacerých malých krokov. Naučiť sa viazať šnúrky je dôležitým krokom k samostatnosti dieťaťa.
Pred 30 rokmi sa deti učili viazať šnúrky už okolo 4. Prečo sa deti dnes učia neskôr? Dnes existuje množstvo topánok so suchým zipsom, gumičkami alebo na jednoduché obúvanie. Prakticky sa dá bez nich zaobísť.
Ako naučiť dieťa viazať šnúrky: Tipy a metódy
Pre deti je viazanie šnúrok nielen praktickou úlohou, ale aj dôležitým krokom vo vývoji. Pri učení viazania šnúrok musí mať dieťa súčasnú koordináciu očí a rúk. Pomôcť mu k tomu môžu rôzne hry, zábavné aktivity alebo riekanky. Zrejme si na vaše učenie sa viazania šnúrok už nespomínate. Možno si však spomínate na situáciu, kedy ste sa naposledy niečo učili po prvýkrát. Snažte sa byť s vašim dieťaťom trpezlivý a ideálne si túto aktivitu spojte s niečím zábavným. Po pätnástich minútach alebo pol hodine učenia mu doprajte pol hodinu hrania na tablete alebo pozerania obľúbenej rozprávky. Učenie sa mu spojí s následnou odmenou a bude sa do toho púšťať s veľa väčším nadšením a bez otáľania.
1. Použite kontrastné šnúrky: Vyberte kontrastné šnúrky - napríklad jednu modrú a druhú červenú. Na lepší vizuálny efekt môžete použiť aj šnúrky rôznej hrúbky alebo materiálu.
2. Trénujte na modeli topánky: Pre dieťa je lepšie trénovať viazanie šnúrok na predmete, ktorý nemá priamo na nohe. Vie si tak k nemu lepšie sadnúť a uchopiť si ho. Poznáte trik s lepenkovým modelom topánky z tvrdšieho papiera alebo kartónu? Stačí len obkresliť akúkoľvek topánku a vyrezať do nej párny počet otvorov - dierok, pomocou dierkovača. Čím bude model topánky väčší, tým to bude pre dieťa jednoduchšie. Spoločne s dieťaťom môžete vytvoriť šablónu topánky, na ktorej budete trénovať. Z kartónu alebo z pevnejšieho papiera. Buďte kreatívni. Použite veľa farieb, trblietok, nálepiek, stužiek. Pestrý vizuál topánky bude dieťa zaujímať, a tým bude mať väčšiu motiváciu učiť sa. Skôr, ako začnete dieťa učiť viazať šnúrky na „živom objekte”, použite najskôr lepenkový model. Dieťa sa bude lepšie sústrediť, keď nebude mať topánku na nohe. Ako pripraviť takýto model? Je to jednoduché! Vytvorte ho spoločne tak, že na kartón obkreslíte podrážku akejkoľvek topánky. Najlepšie maminej, otcovej alebo staršieho súrodenca. Čím väčší model, tým jednoduchšie sa s ním bude pracovať. Šablónu vystrihnite podľa načrtnutého obrysu a urobte v nej dierky - pomocou dierkovača alebo nožníc. Do otvorov navlečte šnúrky (stužky) a … ide sa na to! Vhodnými pomôckami umožníme deťom naučiť sa viazať šnúrky hravo, tvorivo a hlavne bez sĺz a strachu. Ak chceme, aby bolo pre dieťa zaväzovanie šnúrok zábavou a nie stresom, môžeme si vytvoriť pár pomôcok. Vhodnou môžu byť väčšie topánky od rodičov alebo súrodencov, do ktorých si navlečieme šnúrky obľúbenej farby vášho dieťaťa. Dôležité je že, šnúrky sa učíme zaväzovať na neobutej topánke. Ak nemáte k dispozícií väčšie topánky, môžete ich vytvoriť pomocou kartónu, na ktorý nakreslíte a spolu vyzdobíte veľkú topánku.
3. Trpezlivosť a pochvala: Buďte trpezliví, učte krok po kroku a bez nátlaku. Pochváľte každé zlepšenie a vyhnite sa kritike. Ak sa dieťa začne hnevať alebo vzdávať, skúste to opäť neskôr. Niektoré deti potrebujú viac opakovania, iné majú jemnú motoriku ešte v rozvoji. V takom prípade môžete dočasne používať suché zipsy a popritom ďalej trénovať hru so šnúrkami. Nech to trvá týždeň alebo mesiac, dôležité je, aby dieťa cítilo podporu a dôveru. Učte pomaly, hrajte sa a hlavne - chváľte každý pokrok. Opravujte jemne a povzbudzujúco. Radšej ukážte znova, než kritizovať. Učenie sa, ako dobre vieme, vyžaduje trpezlivosť. Existujú ale triky, vďaka ktorým to ide ľahšie.
4. Metóda „zajačích uší“: Viazanie šnúrok je zručnosť, ktorú dieťa nedokáže zvládnuť za deň. Táto metóda viazania šnúrok je veľmi jednoduchá a navyše zábavná! Využijete pri tom detskú fantáziu. V prípade, že zajačie ušká sa neosvedčili, môžete skúsiť viazanie šnúrok s nezbednou veveričkou. Ako prvé urobte uzol, čiže hlavu zajačika. Šnúrky zložte na mašličky - ušká zajačika. Ušká prekrížte ako písmeno X, dolné uško prevlečte cez horné a zatiahnite. Hotovo. Veľmi efektívna je hra na zajačika. Je nielen jednoduchá, ale najmä zaujímavá. urobte uzol, t. j. Zajačie ušká zlyhali a vy sa stále trápite, ako naučiť dieťa viazať šnúrky? Príbeh o nezbednej veveričke určite zaberie.
5. Metóda „nezbednej veveričky“: Vyskúšajte alternatívu v podobe príbehu o neposednej veveričke. V lese rástol starý dub - uviažte uzol, t. j. „V lese rástol starý dub.“ Strom bude naša topánka, ktorá potrebuje korene (prvá slučka) a konáre (druhá slučka). Nezbedná veverička beží, beží okolo stromu - druhou šnúrkou prejdite okolo slučky. Potom prepletie obe uši tak, aby vytvorili uzol, a utiahne ich. Pripravení! Táto metóda vám umožňuje rozvíjať motorické zručnosti a predstavivosť. Dá sa to urobiť na akomkoľvek modeli obuvi. Táto technika viazania začína slovami: „V lese rástol starý dub.“
6. Využite vizualizáciu a hru: Deti veľmi dobre reagujú na učenie sa hrou. Povzbudzovanie ich k manuálnym činnostiam prostredníctvom riekaniek alebo farebných šnúrok od topánok vytvorí vynikajúci základ pre učenie. Verš o Miki a Piki umožní dieťaťu zapamätať si spôsob zaviazania topánok. Držíme v ruke šnúrky od topánok a hovoríme: Kedysi dávno boli myšky: Miki a Piki. Táto metóda môže byť do značnej miery založená na vyššie uvedenej básni. Cieľom je stimulovať detskú predstavivosť pri učení sa šnurovania topánok - vytvoriť čipkovaný vzor, ktorý pripomína králičie (alebo myšie) uši.
Viazanie šnúrok
Čo ak sa dieťa hnevá alebo odmieta?
Ak sa dieťa začne hnevať alebo vzdávať, skúste to opäť neskôr. Urobte si pauzu. Niektoré deti potrebujú viac opakovania, iné majú jemnú motoriku ešte v rozvoji. V takom prípade môžete dočasne používať suché zipsy a popritom ďalej trénovať hru so šnúrkami. Určite do toho vaše dieťa nenúťte. Tak ako vo všetkom, aj v tejto činnosti je na to každé dieťa pripravené v inom veku. Pri prvých pokusoch je dôležitá motivácia, keď bude dieťa správne motivované, bude sa mu lepšie zvládať jeho ďalší míľnik. Niektoré deti sú zručnejšie a proces viazania šnúrok môžu pochopiť na prvýkrát. Iné deti môžu mať s týmo úkonom značný problém. Vtedy je dôležitá trpezlivosť, čo znamená, že môžeme činnosť na niekoľko mesiacov odložiť. Neskôr sa k činnosti môžeme vrátiť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak má dieťa 7 a viac rokov a stále má veľký problém s viazaním, môžete to konzultovať s učiteľkou, školským špeciálnym pedagógom alebo ergoterapeutom.
| Vek dieťaťa | Typická pripravenosť na učenie | Možné problémy |
|---|---|---|
| 4-6 rokov | Začiatok učenia, rozvinutá jemná motorika a koordinácia | Potreba opakovania, vyžaduje trpezlivosť |
| 5-7 rokov | Samostatné zvládnutie viazania | Môže sa uvoľniť mašľa, stále potrebná podpora |
| 7+ rokov | Očakáva sa zvládnutie zručnosti | Pri pretrvávajúcich problémoch konzultácia s odborníkom |
Viazanie šnúrok je výzva, ale aj krásny krok k samostatnosti. Nech to trvá týždeň alebo mesiac, dôležité je, aby dieťa cítilo podporu a dôveru. Učte pomaly, hrajte sa a hlavne - chváľte každý pokrok.