V dnešnej dobe už je používanie smartfónu samozrejmosťou aj u mladších generácii. Najväčším problémom však je, že niektoré deti si už život bez telefónu nevedia predstaviť, a preto je častokrát veľmi problematické odvrátiť ich pozornosť od neustáleho sledovania sociálnych sietí. Závislosť na technológiách sa prejavuje aj u dospelých, no u detí sa buduje oveľa rýchlejšie. Podľa štatistík vlastní smartfón takmer každé druhé dieťa od 8 do 11 rokov.
Digitálne zariadenia v triedach zakázalo od začiatku roku 2024 napríklad aj Holandsko. Môže byť ťažké rozlíšiť medzi bežným alebo mierne zvýšeným každodenným používaním a problematickým používaním mobilného telefónu. Ak ste na väčšinu odpovedali áno, asi tušíte, že je tu problém a vaše dieťa to už s používaním mobilu preháňa.
Odborníčka na rodičovstvo a vzťahy v rodine, Sarah Ockwell-Smith, odporúča navrhnúť deťom a teenagerom týždňovú pauzu od používania smartfónu. Keďže rodičia sú príkladom pre deti, určite pomôže, ak zredukujú čas strávený pozeraním do obrazovky smartfónu. Motivácia hrá v tomto prípade kľúčovú rolu.
Keďže rodičia sú príkladom pre deti, určite pomôže, ak zredukujú čas strávený pozeraním do obrazovky smartfónu. Motivácia hrá v tomto prípade kľúčovú rolu. Ak plánujete prísne dodržiavať výzvu aj s vašimi deťmi, určite by ste ich mali na to upozorniť a nechať im priestor na to, aby to oznámili svojim kamarátom.
Ak by náhodou dieťa veľmi ťažko prežívalo odobratie smartfónu, jednou z možností môže byť aj náhrada za primitívny telefón bez pripojenia na internet, cez ktorý je možné len telefonovať a posielať SMS správy. Najdôležitejšie je určite odpútanie ich pozornosti. To jednoducho docielite tým, že si na celý týždeň pripravíte program.
Príčiny vzniku závislosti na technológiách
Za závislosťou sa väčšinou skrýva celkom prozaická príčina. Únava a nedostatok času vedie rodičov k tomu, aby si z času na čas pomohli mobilom alebo tabletom. Deti si dnes vyžadujú oveľa viac pozornosti, čo dospelých stojí mnoho energie. Navyše, v niektorých situáciách dokáže mobil neskutočne pomôcť - napríklad na dlhých cestách či počas rodinného obeda v reštaurácii je doslova k nezaplateniu.
Na druhej strane, doba ide dopredu a každý z nás túži mať doma inteligentné a šikovné dieťa. To si vyžaduje vymýšľanie nových a nových podnetov a aktivít. Medzi inými, aj ovládanie technológii, ktoré poznajú jeho vrstovníci. Mnoho detských centier či obchodov sa vybavilo hrami, ktoré si vyžadujú základné zručnosti ovládania dotykovej obrazovky. Pokiaľ žijete vo väčších mestách, s tabletom sa vaše dieťa stretne už v škôlke. A samozrejme, dennodenne vidí mobilný telefón vo vašich rukách, čím sa preň stáva mimoriadne zaujímavým.
Lýdia Adamcová vo svojom projekte Výchova v kocke na tému Deti a počítače poukazuje okrem iného aj na nedostatok slobody a podnetov v reálnom živote. „Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Nevie, čo tam robí, ale vie, že tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola, kde musí chodiť, krúžky, kde musí chodiť, kostol, kde musí chodiť, a ďalšie musíš, ktoré má doma,“ vysvetľuje. Príliš veľa organizovaného času Kým teda reálny svet, organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami je preňho klietkou, elektronické médiá mu otvárajú okná do iného sveta, kde je všetko možné, navyše sa tam dá ľahko dostať. „Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania. Je to však, samozrejme, klamlivé. „Svet, ktorý dieťa vidí, obdivuje, ale neovláda, nemôže sa ho dotknúť. Svet, v ktorom nemá pevnú pôdu pod nohami. Svet, ktorý ho konzervuje v stagnácii a nezrelosti. Svet, v ktorom sa cíti neviditeľný a chránený i napriek tomu, že je videný,“ spresňuje Lýdia Adamcová.
Únik pred vlastným smútkom Ďalším faktorom, ktorý ťahá detí k závislostiam na počítačoch, sú ich vnútorné problémy ako poruchy učenia, sústredenia, strachy, úzkosti. Aj keď majú deti pocit, že im únik do virtuálneho sveta pomáha zabudnúť na svoje smútky, je to naopak. Ťažkosti sa, pochopiteľne, zhoršujú a zvýrazňujú. Najmä ak sa k nim začne pridávať aj strach - kde, kedy, a koľko sa bude môcť hrať. Počítače, rovnako ako droga, akoby povznášali dieťa nad tieto problémy. Môžu pôsobiť ako antidepresíva, pomáhajú odviesť napätie, agresivitu, zabudnúť na strach.
Nomofobie je typická tým, že dieťa cíti úzkosť, keď nemá telefon po ruce. Často tiež kontroluje, či mu neprišli nové notifikácie alebo má tendenci okamžite reagovať na správy. „U nomofobie si typicky môžete všímať obav, že sa vám napríklad vybije baterka na telefone. Omedzujúci môže byť aj strach z toho, že na telefone nebude možné využiť všetky funkcie, pretože napríklad nebude zrovna fungovat internet alebo nepôjde odoslať textovú správu. Typické sú aj neprimerané emócie vo chvíli, keď telefón hľadáte a nemôžete ho nájsť. V takovej chvíli sa môže objaviť veľký strach, že sa telefón stratil. Časté sú tiež vtíravé myšlienky neustále kontrolovať telefón. Vonku môže dochádzať k opakovaným kontrolám, či má telefón stále v kapse. Nezřídka sa objavujú aj tzv. fantomovy vibrácie - teda pocity, že telefón vibruje v kapse alebo batohu, aj keď to tak nie je.
Signály vznikajúcej závislosti na mobile:
- Dieťa je nevyrovnané, neustále nervózne a veľmi ľahko vybuchne.
- Pri odobratí elektroniky reaguje neprimerane prudko, nezvláda ani obmedzenie z objektívnych príčin, ako je napríklad vybitie batérie.
- Okrem psychologických problémov sa závislosť prejavuje aj na jeho fyzickom zdraví, keďže neustále sedenie či ležanie vedie k strate kondície a priberaniu na váhe.
- Dieťa zabúda prirodzene medziľudsky komunikovať a obmedzuje sa iba na svoj virtuálny svet.
- Stráca záujem o iné aktivity, nebaví sa so svojimi kamarátmi.
- Má problémy so sústredením v škole.
- Cíti úzkosť, keď nemá telefón po ruke.
- Často kontroluje, či mu neprišli nové notifikácie alebo má tendenciu okamžite reagovať na správy.
- Obavy, že sa mu vybije batéria na telefóne.
- Strach z toho, že na telefóne nebude možné využiť všetky funkcie (napr. internet).
- Neprimerané emócie vo chvíli, keď telefón hľadá a nemôže ho nájsť.
- Vtíravé myšlienky neustále kontrolovať telefón.
- Opakované kontroly, či má telefón stále v kapse.
- Pocity fantómových vibrácií.
Štatistiky a odporúčania:
- Každé tretie dieťa vie ovládať mobil alebo tablet skôr, než sa naučí rozprávať.
- Odborníci sa zhodujú na fakte, že do detských rúk nepatrí do zavŕšenia desiateho roka života.
- Aj neskôr by mal slúžiť ako nevyhnutná pomôcka na spojenie sa s okolitým svetom či priateľmi, pričom dĺžka jeho aktívneho používania v tínedžerskom veku by nemala presiahnuť dve hodiny denne.
- Podľa Digitálnej koalície môžu deti tráviť pred obrazovkami až jednu štvrtinu dňa.
- Deti do jedného roka by nemali tráviť čas pred obrazovkami vôbec, a do piatich rokov maximálne hodinu denne.
- Lekárka Karolína Čičáková tvrdí, že si netreba nastavovať časovač a monitorovať screen time s presnosťou na minúty, aby nepresiahol hodinu za žiadnu cenu.
- Deti do 2 rokov: Väčšina odborníkov sa zhoduje, že do dvoch rokov by deti vôbec nemali byť vystavené obrazovkám. Preto ideálne obmedzte čas strávený pred obrazovkou iba na videohovory s rodinou.
- Deti vo veku od 2 do 5 rokov: Obmedzte čas pri obrazovke na maximálne jednu hodinu denne, prinajhoršom dve až tri hodiny cez víkend.
- Deti od 6 do 8 rokov: Kontrolujte čas strávený pri obrazovke, aby ste sa uistili, že nenarúša spánok alebo fyzickú aktivitu dieťaťa. Odborníci odporúčajú maximálne dve hodiny denne.
- Deti od 9 rokov: Je dôležité pochopiť, čo deti v tomto veku sledujú a čo si z obsahu zoberú. Od tohto bodu neexistujú presné a striktné limity na screen time.
- Odporúča sa, aby deti mladšie ako 18 mesiacov neboli vystavené žiadnym obrazovkám.
- Deti vo veku 18-24 mesiacov môžu byť krátkodobo vystavené kvalitným detským programom pod dohľadom rodičov.
- Deti vo veku od 2 do 5 rokov by mali mať povolený čas pred obrazovkou maximálne hodinu denne.

Ako obmedziť používanie telefónu u detí
Nečakajte, že situáciu vyriešite zo dňa na deň. Rovnako, ako u detí nefunguje absolútna sloboda, nebude úspešné ani tvrdé zakázanie všetkých dovtedajších návykov. U najmenších detí rátajte so zrkadlením - pokiaľ máte telefón neustále v ruke (a výhovorka, že iba robíte fotky, neobstojí), budú samozrejme chcieť robiť to isté. Dbajte preto na to, aby boli vaše spoločné aktivity pestré a rozprávky v televízii nevytlačili klasické čítanie rozprávok či hranie sa v parku.
Pri starších deťoch je nutná vzájomná komunikácia. Vysvetlite im riziká, ktoré online svet so sebou prináša. Stanovte pravidlá, cez ktoré „nejde vlak“, teda prístup na počítač či tablet v presný deň a čas, ktorý sa nepresúva. Zahrňte tam aj esemeskovanie či chatovanie s kamarátmi, aby vám tento čas neprerástol cez hlavu. Vysvetlite dieťaťu, čo je vo vašej domácnosti tabu - napríklad používanie mobilu večer a pred spraním, ako aj počas spoločného jedla.
Stratégie na obmedzenie používania technológií:
- Vzdelávať: Porozprávajte sa s deťmi o súkromí a bezpečnosti na internete. Vysvetlite im, ako sa správať zodpovedne, či ako sa vysporiadať s kyberšikanou.
- Offline zóny: Stanovte si pravidlá, ktoré platia na používanie počítača, tabletu alebo telefónu. Napríklad zakázať používanie mobilu počas jedenia.
- Buďte príkladom: Vy sami by ste mali byť vzorom správnych návykov. Svojím správaním a štýlom výchovy dávate deťom príklad do života.
- Nočné pravidlá: Zakázať používanie mobilu večer a pred spaním.
- Najprv varovanie: Keď sa čas strávený na zariadení blíži k koncu, dajte dieťaťu päťminútové upozornenie.
- Nastavte limity: Stanovte dennú rutinu, ktorá vyvažuje čas strávený pri obrazovke s inými dôležitými činnosťami, ako sú príprava do školy, šport, či trávenie času s rodinou.
- Najprv práca: Pred surfovaním na internete by ste mali listovať v peknej knihe či vybehnúť von a trošku sa prebehnúť pri hre.
- Podporujte fyzické aktivity: Vymýšľajte voľnočasové aktivity, ktoré by deti mohli baviť. Môžete si s nimi niečo namaľovať, zahrať sa spoločenské hry, čítať si alebo sa ísť prejsť.
- Pevný režim: Stanovenie rutiny sa ukázalo ako skvelá stratégia, ako prinútiť deti, aby dodržiavali pravidlá.
Náhrada za smartfón a alternatívne aktivity:
- Ako náhrada za smartfón v tomto prípade môže byť televízor. Ten je podľa odborníkov vnímaný ako "menšie zlo." Pozeranie filmov a sledovanie televízie je totiž považované za viac spoločenskú aktivitu. Pozeranie filmov môže byť deťmi vnímané aj ako odmena.
- Kúpte malý stolík so stoličkou a dajte jej tam tanierik s jedlom, ktoré môže jesť sama, napríklad kúsky ovocia alebo zeleniny, prípadne posaďte aj bábiku a kŕmte bábiku aj dcérku na striedačku, bude to hra, ale bez telefónu.
- Namiesto úplného zákazu je dôležité nájsť rovnováhu medzi používaním technológií a ďalšími aktivitami.
- Podporovať deti v rozvoji zdravých digitálnych návykov a sociálnych zručností.
- Vymýšľajte voľnočasové aktivity, ktoré by deti mohli baviť. Môžete si s nimi niečo namaľovať, zahrať sa spoločenské hry, čítať si alebo sa ísť prejsť.
- Prípadne použite mobil na kreatívnu inšpiráciu a skúste si niečo vyrobiť podľa video návodu.
- Výber aktivity prispôsobte dieťaťu.
- Snažte sa mobil či tablet nepoužívať ako rozptýlenie, napríklad pri záchvatoch hnevu.
- Naučte radšej deti emócie prijať, nie prvoplánovo potlačiť. Rozviniete tak ich schopnosť regulovať seba samého bez vonkajších podnetov a mať svoje správanie pod kontrolou.
- Akákoľvek aktivita, ktorá im zamestná ruky, ako napríklad kreslenie, modelovanie z plastelíny, hrať sa na koníka na maminom či otcovom chrbte, prechádzka, lozenie po stromoch či vozenie sa na trojkolke sú dobré alternatívy.
- Zariadenie im bude chýbať, ak sa budú nudiť. Takže im v takom čase navrhnite alternatívy a pomôžte im využiť fantáziu a vymyslieť, ako by sa samy mohli zabaviť.

Ako riadiť čas strávený dieťaťom pred obrazovkou
Prípadové štúdie a skúsenosti rodičov
Ahojte, spravili sme chybu. Pri chorobe dcera nechcela jesť ani piť, skúšali sme ju zabaviť telefónom aby si dala aspoň niečo. Lenže zvykla si nato, my ne to nechali tak a prerástlo tam to cez hlavu. Teraz ani ústa neotvorí kým nemá v ruke telefón. Má 2r 3m. Nechcem nato ísť nasilu a s plačom. Ale ako nato ísť postupne ? Alebo počkať a prejde ju to samé ? Predtým nemala problém, teraz stratila aj záujem sama sa kŕmiť.
Mám syna nejedáka. Je presne tak starý ako vaša dcéra a kebyže neje pri telke tak doňho nedostanem nič. Bohužiaľ je mi prednejšie to aby sa najedol ako to že je pri telke. Má vlastný stolík pri našom stole. Veľakrát mu tam dam jesť ale pohrabe sa a o 10s sa už ide hrať lebo jedlo je preňho nuda. Jasné matky čo im deti zjedia aj klince to nepochopia že veď ked bude hladný sa naje ale proste on sa nenaje lebo oto nemá záujem. Tak mu zapnem nejakú peknú rozprávku, zaujme ho to a otvara pekne ústa alebo aj sam si papá a mám decko najedené a kľud.
My sme toto tiež riešili - zo dňa na deň sme mobil zobrali a nahradili ho knihami/hrackami do ruky. Sestrin maly ma 6 rokov a stale jedava iba s mobilom. V skolke sa naje aj bez mobilu.
Môj starší syn vyžadoval videá na tablete, mladší vôbec. Držím palce!
Ahoj. My sme toto tiež riešili - zo dňa na deň sme mobil zobrali a nahradili ho knihami/hrackami do ruky. Sestrin maly ma 6 rokov a stale jedava iba s mobilom. V skolke sa naje aj bez mobilu.
Mám syna nejedáka. Je presne tak starý ako vaša dcéra a kebyže neje pri telke tak doňho nedostanem nič. Bohužiaľ je mi prednejšie to aby sa najedol ako to že je pri telke. Má vlastný stolík pri našom stole. Veľakrát mu tam dam jesť ale pohrabe sa a o 10s sa už ide hrať lebo jedlo je preňho nuda. Jasné matky čo im deti zjedia aj klince to nepochopia že veď ked bude hladný sa naje ale proste on sa nenaje lebo oto nemá záujem. Tak mu zapnem nejakú peknú rozprávku, zaujme ho to a otvara pekne ústa alebo aj sam si papá a mám decko najedené a kľud.
Ahojte, spravili sme chybu. Pri chorobe dcera nechcela jesť ani piť, skúšali sme ju zabaviť telefónom aby si dala aspoň niečo. Lenže zvykla si nato, my ne to nechali tak a prerástlo tam to cez hlavu. Teraz ani ústa neotvorí kým nemá v ruke telefón. Má 2r 3m. Nechcem nato ísť nasilu a s plačom. Ale ako nato ísť postupne ? Alebo počkať a prejde ju to samé ? Predtým nemala problém, teraz stratila aj záujem sama sa kŕmiť.
Keď sa nám narodilo druhé dieťa, čelili sme výzvam spojeným s organizáciou času a starostlivosťou o obe deti. Uľahčili sme si zvládanie každodenných činností tým, že sme začali staršiemu synovi Lukášovi dávať tablet, vždy preto, aby sa zabavil alebo upokojil. Spočiatku sme to brali ako krátkodobé riešenie, ale čoskoro sme si všimli, že sa tablet stal dominantnou súčasťou jeho života. Zakaždým, keď sme sa snažili tablet obmedziť, Lukáš bol veľmi podráždený. Jeho hnev a frustrácia nás začali skutočne trápiť. Už ani nemal záujem o iné aktivity, nebavil sa so svojimi kamarátmi. Všimli sme si tiež, že mal odrazu problémy so sústredením v škole. Uvedomili sme si, že sme urobili chybu, keď sme sa tak veľmi spoliehali na tablet ako na riešenie našej situácie. Začali sme teda určovať jasné pravidlá ohľadom času stráveného na tablete: obmedzili sme ho na jednu hodinu denne a zakázali sme ho počas jedla. Zdá sa to ako banalita, ale nebolo to vôbec ľahké. Naopak. Bolo to veľmi náročné. Veľa sĺz, a dokonca aj kriku z jeho strany. Tento prechod trval asi 10 dní. Lukáš postupne začal nové pravidlá prijímať a opäť sa zaujímal o ďalšie veci. Dokonca nás sám poprosil, aby sme ho prihlásili na basketbal.
Mám syna nejedáka. Je presne tak starý ako vaša dcéra a kebyže neje pri telke tak doňho nedostanem nič. Bohužiaľ je mi prednejšie to aby sa najedol ako to že je pri telke. Má vlastný stolík pri našom stole. Veľakrát mu tam dam jesť ale pohrabe sa a o 10s sa už ide hrať lebo jedlo je preňho nuda. Jasné matky čo im deti zjedia aj klince to nepochopia že veď ked bude hladný sa naje ale proste on sa nenaje lebo oto nemá záujem. Tak mu zapnem nejakú peknú rozprávku, zaujme ho to a otvara pekne ústa alebo aj sam si papá a mám decko najedené a kľud.
Moja mala ma 3 roky a bola neskutocna zavislacka, ona sa tak chytila na ten mobil. Rano vstala a prve slovo bolo mobil. Jedine tak bola ochotna jest. Potom uz chcela mobil aj pocas dna, stale sa tocilo vsetko okolo mobilu. Toto sa uz dalej nedalo tolerovat, bola chyba jej ho vobec dat do ruky. Jedneho dna som si povedala ze dost. Mobil som zrusila uplne. Samozrejme ze bol rev plac krik vsetlo ale odvtedy je pokoj. Vie ze nemoze, nikdy nikdy a je to lepsie. Nechce ho uz ani v restauracii , vie pockaj ,kludne obsedi. Doma tiez si ide do izby hraju sa vsetko. Proste treba byt len neoblomnym a nedat sa zlomit. Viem ze pre rodica je to niekedy ulava,ze dobre vezmi si to na chvilku ,ale potom ma svoju dan. Starsej 6 rocnej dovolim ale len ked to mala nevidi alebo nie je doma. Ona uz vie co je to staci a uz to poloz. Ja osobne som za to ze do tych 5-6 rokov mobil vobec ale vobec nedavat.
Moja bola taká. Ja už som si pri prikrmoch dávala do výstrihu plysaky aby si nevšimala že je, pretože som mala problém do nej niečo dostať. Potom začala jedávať len pri rozprávkach, pri mobile. Keď začala chodiť do škôlky tak sme to regulovali. Polievka sa jedla len pri stole. Teraz už má 9, už pár rokov jedáva normálne za stolom. Večeru jej dovolím pri rozprávke.
Ja nie som zástancov tv a mobilov už vonkoncom nie, ale pamätám ako nám mamka hovorila, ako museli zabávať nás, aby sme jedli. Tiež sme boli nejedaci, ale mobily neboli a TV v kuchyni tiež nie (a už vôbec nie rozprávky ktoré išli celý den) Takže nám robili bábkové divadlo, tieňove divadlo, pálili sviečky, zápalky, trhali papiere len aby nás stihli dat lyžicu do úst. To isté som počula aj od iných. Zabavanie dieťaťa pri jedle tu bolo odjakživa, pretože deti nejedaci boli vždy. Keby vtedy mali naši rodicia možnosť pustiť nám hoc mobil, 100% by to urobili tiež. Poznáme aj teraz deti nejedakov, ktorým síce rodič rozprávku nepusti, ale má okolo seba tisíc hraciek s ktorými sa ho snažia rovnako zabávať.
Tabuľka: Odporúčaný čas strávený pred obrazovkou podľa veku
| Vek dieťaťa | Odporúčaný čas pred obrazovkou |
|---|---|
| Do 18 mesiacov | 0 minút (okrem videohovorov s rodinou) |
| 18 mesiacov - 2 roky | Krátkodobo, pod dohľadom rodičov (kvalitné programy) |
| 2 - 5 rokov | Maximálne 1 hodina denne (príp. 2-3 hodiny cez víkend) |
| 6 - 8 rokov | Maximálne 2 hodiny denne (nesmie narúšať spánok a fyzickú aktivitu) |
| 9 rokov a viac | Neexistujú presné a striktné limity, dôležitý je obsah a kontext |

Technológie sú nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. Nie je realisticky možné ani vhodné dieťa od nich úplne izolovať. Ak by sme deti príliš obmedzovali, mohli by sme ich dostať do situácie, keď sa budú cítiť mimo partie a odtrhnutí od svojich rovesníkov, čo môže viesť ku stresu z chodenia do školy, a to určite nechcete. Namiesto úplného zákazu je dôležité nájsť rovnováhu medzi používaním technológií a ďalšími aktivitami. Podporovať deti v rozvoji zdravých digitálnych návykov a sociálnych zručností.