Dnes si zájdeme do lekárne a hneď vieme, či sa nám pod srdcom rodí nový život. Ale viete, ako to bolo kedysi? Akými spôsobmi zisťovali ženy tehotenstvo? Mnohé si myslíme, že tehotenské testy patria k výdobytkom modernej doby. Omyl! Tento veľmi užitočný pomocník na diagnostikovanie gravidity poznali ženy už v dávnych dobách. Samozrejme, nie v takej podobe ako my dnes, ale už vtedy vedeli rôzne spôsoby určenia toho, či bruško ženy ukrýva malé tajomstvo.
Staroveké metódy: Moč a rastliny
Jeden z prvých, ak nie najstarších tehotenských testov sa objavil už v starovekom Egypte. V roku 1350 p.n.l. sa potencionálne tehotným ženám odporúčalo niekoľko dní po sebe močiť na jačmeň a pšenicu. Ak vyklíčil jačmeň očakávala žena chlapca, ak pšenica, malo sa narodiť dievča. Ak nevyklíčilo ani jedno výsledok bol jasný. Tento test však skutočne fungoval. V roku 1963 laboratórium experimentovalo s pšenicou a jačmeňom.
Staroveký Egypt - Matky polievali obilniny močom. V starovekom Egypte sa na testovanie tehotenstva využívalo vrece s pšenicou a vrece s jačmeňom. Žena sa na obe vrecia vymočila a ak vyklíčila pšenica, malo to byť dievča a ak jačmeň, tak to mal byť chlapec. Ak nevyklíčilo žiadne semeno, tak žena tehotná nebola. Gréci zas stavili na menej vedecký prístup. Moč vo všeobecnosti už v dávnej minulosti slúžil ako prostriedok na odhalenie tehotenstva, využívame ho i dnes ako jednu z metód. V stredoveku ho však používali iným spôsobom, ako to robíme dnes. Jednou z metód bolo vloženie ihly do moču ženy a ak tá zhrdzavela na červeno alebo na čierno, žena bola tehotná. Iní zas skúšali zmiešať víno s močom a pozorovať farbu vzniknutej tekutiny. Princíp tohto testovania bol asi najbližšie k tomu dnešnému, nakoľko víno skutočne reaguje na prítomnosť určitých bielkovín tehotnej ženy.
Hippokrates, velebený ako otec medicíny navrhol, aby osoba, ktorá mala podozrenie, že by mohla byť tehotná, vložila cibuľu na noc do svojej vagíny. Keď dych osoby nasledujúci ráno páchol cibuľou, nebola tehotná. Hippokrates ženám odporúčal, aby pred spaním vypili vodu s medom. Žena, ktorá mala podozrenie, že by mohla byť tehotná, močila na zrná pšenice a jačmeňa. Ak vyklíčila pšenica, bola tehotná a očakávala dievča. Ak vyklíčil jačmeň, na ceste bol chlapec. Keď nevyklíčilo nič, žena tehotná nebola. Ale pre zaujímavosť… Tento test bol v 60. rokoch 20.
V neskoršom období sa do popredia pozornosti lekárov dostalo samotné ženské telo. Neuniklo im napríklad, že gravidné ženy mali údajne hlbšie posadené oči so zväčšenými zreničkami a červené žilky v kútikoch očí. V 18. storočí francúzsky lekár Etienne Joseph Jacquemin postrehol, že v počiatočnej fáze tehotenstva môžu pohlavné orgány ženy nadobúdať modrastú až modrofialovú farbu. O sto rokov neskôr si dokonca všimli, že u tehotných žien sa v ranom štádiu vyskytujú aj iné sprievodné fyziologické zmeny na tele - citlivé a väčšie prsia, vynechanie pravidelného krvácania, ranná nevoľnosť... Orientovali sa teda podľa týchto znakov a na ich základe predpovedali graviditu.
Na začiatku tehotenstva, približne v šiestom až ôsmom týždni, môžu krčok maternice, pysky ohanbia a vagína nadobudnúť tmavý modrastý alebo fialovo-červený odtieň v dôsledku zvýšeného prietoku krvi v tejto oblasti. Táto pozoruhodná indikácia tehotenstva bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1836 a neskôr sa stala známa ako Chadwickovo znamenie.
Stredovek a novovek: Močoví proroci a alchýmia
Tzv. „Proroci Piss“, odborníci zo 16. storočia tvrdili, že zistiť tehotenstvo je možné podľa farby a vlastnosti moču. Zmiešali ho s vínom a pozorovali výsledky.
V stredoveku diagnostikovali „močoví proroci“ tehotenstvo na základe farby a zápachu moču. V textoch z roku 1552 sa jasne píše, že moč má byť „číry, svetložltý až biely a na hladine jemne zakalený“ a vtedy je žena tehotná! V 18. storočí určovali tehotenstvo na základe zmiešania vína a moču. Výsledok a reakciu pozorne sledovali. Ak nastalo bublanie, prípadne iné „znamenie“, žena bola zaručene „v druhom stave“. Ak nie, tehotenstvo sa nepotvrdilo.
Hotovou alchýmia bolo zmiešavanie vína s močom, pričom sa starostlivo pozorovala ich vzájomná reakcia. V prípade, že obe látky zabublali, alebo sa inak zvukovo prejavili, žena si mohla byť istá, že je v požehnanom stave. Ak nie, tehotenstvo nebolo potvrdené.
V 19. storočí spozorovali, že u tehotných žien sa v počiatočných štádiách vyskytujú sprievodné fyziologické zmeny na tele - citlivé a väčšie prsia, vynechanie pravidelného krvácania, ranná nevoľnosť... Orientovali sa teda podľa týchto „znamení“ a na ich základe určovali graviditu.
Rok 1890: Veľa lekárov začalo popisovať prácu „chemikálií“ v tele ženy. Prišli na to, že za všetkým sú „vnútorné sekréty“ rôznych orgánov. Ernest Starling tieto „chemikálie“ nazval hormónmi. Zároveň prišli s prevratnou myšlienkou - odporúčali ženám, aby hneď ako na sebe spozorujú akékoľvek zmeny, ktoré by mohli znamenať tehotenstvo, prišli ku lekárovi - odborníkovi na vyšetrenie.
20. storočie: Biologické testy a objav hCG
V roku 1920 dvaja nemeckí vedci, Selmar Aschheim a Bernhard Zondek zistili, že v moči tehotných žien je prítomný špecifický hormón, ktorý je spojený s rastom vaječníkov (dnes známy ako ľudský choriogonadotropín - hCG). Počas piatich dní vstrekovali moč tehotných žien do sexuálne nezrelých králikov, potkanov a myší, aby zistili vývoj ich pohlavných orgánov. Na piaty deň boli cicavce zabité a podrobené pitve.
V roku 1927 nemeckí gynekológovia Selman Aschheim a Bernhard Zondek začali pichať moč tehotných žien myšiam a potom ich pitvali. Urýchlené dozrievanie maternice a vaječníkov myší znamenalo tehotenstvo ženy. Tento test Aschheima a Zondeka mal až 98,5-percentnú úspešnosť. Vďaka nemu sa v roku 1931 stali kandidátmi na Nobelovu cenu za medicínu.
Na začiatku 30. rokov 20. storočia americkí vedci Maurice Harold Friedman a Maxwell Edward Lapham dokázali, že moč tehotnej ženy, ktorý aplikujú do žily pohlavne nezrelej samičky králika, u nej vyvoláva ovuláciu. Na výsledok ich testu bolo potrebné čakať až 48 hodín, no úspešnosť prekročila hranicu 98 percent. „Či je môj test spoľahlivý? Podľa mňa je veľmi spoľahlivý. Spoľahlivejší je už iba výsledok, ktorý získame o deväť mesiacov,“ hovoril Dr. Friedman, keď odpovedal na otázky skeptikov. Vďaka tomu, že tieto testy boli v tom čase všeobecne známe, sa výraz králik zdochol dodnes používa v hovorovej angličtine na oznámenie gravidity.
Hoci žabí test fungoval na rovnakom princípe ako test králika bol v skutočnosti o niečo lepší, pretože zviera ostalo na jeho konci nažive. V roku 1940 vedci zistili, že ak sa moč tehotnej ženy vstrekne do živej žaby alebo ropuchy, obojživelník vyprodukuje do 24 hodín vajíčka. Britský zoológ Lancelot Hogben, ktorý pracoval v Kapskom meste, objavil zaujímavú skutočnosť. Samica juhoafrickej žaby začala intenzívne produkovať ikry po vstreknutí moču tehotnej ženy. Ak mala po 18 hodinách žaba ovuláciu, výsledok testu bol považovaný za pozitívny. Ak žaba ovuláciu nedostala, test sa verifikoval na ďalšej žabe a ak aj táto bola bez ovulačných príznakov, výsledok testu na tehotenstvo bol negatívny. Pretože tieto testy boli veľmi spoľahlivé, začal sa tento druh žiab masovo exportovať z Juhoafrickej republiky do laboratórií na celom svete, a to v takom množstve, že ich existencia bola ohrozená.
Juhoafrická vláda prijala preto opatrenia na obmedzenie a reguláciu vývozu. Lekári boli potom nútení hľadať testovacie žaby vo svojom vlastnom prostredí. Úspešný bol v tomto ohľade Argentínčan Carlos Galli Mainini, ktorý na testy využil samcov argentínskej ropuchy. Tie po vstreknutí moču tehotnej ženy ani nie o hodinu začali produkovať spermie a ich prítomnosť v moči znamenal pozitívny výsledok testu. Pokrokom bolo, že po teste Mainini ropuchy nezabíjal, ale po niekoľkých týždňoch použil znova. Jeho metóda bola pri pozitívnom potvrdení tehotenstva spoľahlivá na 96 percent a negatívny výsledok bol na sto percent vierohodný.
Po druhej svetovej vojne skupina okolo doktora Zondeka využívala na testy pohlavne nezrelé samice potkanov, ktorým rovnako vstrekovali do tela moč testovanej ženy. Ak o hodinu neskôr pri pitve zistili, že samica má zväčšené a sčervenené vaječníky, tehotenstvo uznali za potvrdené.
V roku 1920 vedci zistili existenciu špecifického tehotenského hormónu hCG, ktorý sa nachádza iba v moči tehotných žien. Bol to prevratný objav, pretože dal základy pre dnešnú podobu tehotenských testov, ktoré určujú graviditu na základe jeho prítomnosti v moči.
V roku 1920 dvaja nemeckí vedci, Selmar Aschheim a Bernhard Zondek zistili, že v moči tehotných žien je prítomný špecifický hormón, ktorý je spojený s rastom vaječníkov (dnes známy ako ľudský choriogonadotropín - hCG). Počas piatich dní vstrekovali moč tehotných žien do sexuálne nezrelých králikov, potkanov a myší, aby zistili vývoj ich pohlavných orgánov. Na piaty deň boli cicavce zabité a podrobené pitve.
Písal sa rok 1925, kedy sa začali sústreďovať na ženské hormóny a sledovať ich hladinu počas 28-dňového cyklu ženy, ktorým prechádza každý mesiac. Zistili, že pri tehotenstve sa hladiny hormónu hCG prudko zvyšujú. Ostávalo však úlohou nájsť spôsob, ako tento hormón jednoducho a presne zmerať. Na to mali slúžiť biologické testy s použitím biologických organizmov, na čo sa používali ako prvé potkany. Do nich sa vstrekol moč tehotnej ženy, čo malo za následok, že potkan uhynul a o pár dní sa začala jeho pitva. Neskôr prišli na rad testy na králikoch, do ktorých sa takisto vstrekoval moč ženy.
Domáce tehotenské testy: Revolúcia v diagnostike
V 60. rokoch 20. storočia nastúpili na scénu imunologické testy fungujúce na princípe protilátok. Tu sa miešali hormóny hCG z laboratória spolu s anti-hCG protilátkami a vzorkou moču od ženy a ak sa bunky zhlukovali určitým spôsobom, žena bola tehotná. No tu nastával rovnaký problém ako pri biologických testoch a to, že luteinizačný hormón sa miešal s hCG a poskytoval často falošné výsledky.
Prelom v tehotenských testoch nastal v 60. rokoch 20. storočia v období rozkvetu imunológie. V roku 1961 bol v Univerzitnej nemocnici v Uppsale použitý prvý test, ktorý zisťoval prítomnosť hCG priamo v moči ženy. Autormi boli Carl Axel Gemzell a Leif Wide a ich testy umožnili potvrdiť graviditu v priebehu jednej a pol hodiny s presnosťou na 99,8 percenta, no až týždeň po termíne ženského cyklu. V roku 1970 sa objavil ďalší test, ktorý umožnil lekárom získať výsledky v priebehu dvoch hodín a po štyroch dňoch po termíne cyklu. O dva roky nato Američania dospeli k testu, ktorý zisťoval nielen prítomnosť, ale aj úroveň hladiny hCG v moči, čo umožňovalo odhadnúť po prvý raz aj pokročilosť tehotenstva.
V 70.- tych rokoch 20. storočia nasledoval podrobný výskum hormónu hCG. V roku 1976 po prvýkrát bola americkej verejnosti ponúknutá myšlienka zakúpiť si domáci tehotenský test. Margaret Crane predala svoj vynález, prvý domáci tehotenský test, za symbolický dolár a ani ten jej nikdy nevyplatili. Povolanim grafička a ilustrátorka ho nazvala Veštec (Predictor). Vyhlasovala: „Každá žena má právo dozvedieť sa prvá, či je tehotná. A to vo svojom vlastnom dome, v súkromí a za niekoľko minút,“ pri propagácii svojho výrobku.
Po niekolkých neúspešných pokusoch ju napokon inšpirovala malá plastová priehľadná krabička na spinky na jej pracovnom stole. Do nej vložila komponenty potrebné pre test: kvapkadlo na moč a skúmavku, ktorá bola pripevnená priamo nad zrkadlom na dne nádobky. Žena stlačilo dať pár kvapiek moču do skúmavky a potom počakať dve hodiny. V prípade, že sa objavil na dne skúmavky červený kruh, žena sa dozvedela, že je tehotná.
V roku 1967 vznikol prototyp testu. „Nevyzeral ako niečo veľmi vedecké. Pripomínal súpravu malého chemika určenú na hranie deťom. Na mieste jeho užívateliek by som sa veľmi obávala, či je test spoľahlivý,“ hovorila po rokoch Crane. Po dvoch rokoch požiadala o patentovanie tohto testu, ktorý nazvala Predictor - Veštec. Napokon patent predala firme Organon Pharmaceuticals za dolár, tá jej ho nikdy nevyplatila.
Craneovej objav sa spočiatku nestretol s pochopením. Panovala zhoda, že určiť tehotenstvo ženy môže iba lekár a že si ním žena môže spôsobiť ujmu. Nechýbali argumenty typu - čo keď senátorova slobodná dcéra zistí doma, že je tehotná a skočí z mosta? Kto za to ponesie zodpovednosť? Nový rozbeh si tento nápad získal až vtedy, keď sa mu začal venovať odborník na reklamu Ira Sturtevant, ktorý sa stal partnerom Craneovej nielen v biznise, ale aj v živote. Spoločne vymysleli a zrealizovali kampaň na podporu domácich tehotenských testov v Kanade, kde bol ich test dostupný od roku 1972.
V roku 1978 bol v Amerike predstavený úplne prvý test na určenie gravidity s názvom. Test ranného tehotenstva. Bol spoľahlivý na 97% a jeho vyhodnotenie trvalo dve hodiny. Domáce tehotenské testy sa stali široko dostupnými od roku 1978. Hoci výsledok ukázali až po dvoch hodinách boli pomerne presné a hlavne pohodlné.
Každý, kto sa pozrie na dnešný moderný tehotenský test bežne dostupný v každej lekárni, si povie - aké jednoduché! Test funguje na princípe potvrdenia prítomnosti hormónu hCG, ktorý sa nachádza iba v moči gravidnej ženy. V prípade, že je jeho hladina v ňom dostatočne vysoká na uskutočnenie testu, objavia sa na ňom dve čiarky, ktoré znamenajú pozitívny výsledok. Jedna čiarka predstavuje výsledok negatívny a žiadna, že test nebol urobený správne.
Ako fungujú tehotenské testy? - Tien Nguyen
V súčasnosti využíva domáce tehotenské testy pri podozrení na graviditu až vyše sedemdesiat percent žien pred návštevou lekára.
tags: #ako #sa #kedysi #zistovalo #tehotenstvo