Neuveriteľné spôsoby, ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa potratom a znovu nájsť silu!

Strata dieťaťa sa často označuje ako potrat. Tento termín však nie je úplne presný, pretože nielen exaktné pomenovanie, ale i fyzické a psychické prežívanie straty dieťatka závisí aj od fázy tehotenstva, v ktorej sa strata udiala.

Fázy tehotenstva sa označujú ako prenatálna, prebieha od počatia po 22. týždeň tehotenstva a perinatálna, ktorá prebieha od 22. týždňa po siedmy deň života novorodenca. Fáza tehotenstva nijako neovplyvňuje radosť z bábätka, no pomôže mi ozrejmiť ti pojmy a pozrieť sa na stratu dieťatka bližšie z psychického a v druhej časti článku aj fyzického hľadiska.

Strata dieťaťa v rôznych fázach tehotenstva

Potratom sa nazýva strata tehotenstva pred 20. týždňov gravidity. Označuje sa aj ako missed abortion. Príčiny potratu sú genetické abnormality, infekcie, hormonálne poruchy, problémy s maternicou alebo placentou a rôzne iné. Podľa typu potratu ho ešte rozdeľujeme na kompletný, keď sú všetky tkanivá prirodzene vypudené, neúplný, v prípade, že niektoré tkanivá zostanú v maternici a septický, ak je spojený s infekciou.

Po 20. týždni tehotenstva až do pôrodu hovoríme o mŕtvom narodení. Zapríčiňujú ho komplikácie s placentou, problémy s pupočníkom, infekcie, preeklampsia alebo vrodené poruchy. Zvykne sa rozdeľovať na raný a neskorý a označuje sa v angličtine ako stillbirth.

Strate dieťatka do prvých 28 dní po narodení hovoríme neonatálna smrť. Príčin môže byť mnoho, resp. dochádza aj ku kombinácii faktorov, ktoré vedú k úmrtiu novorodenca. Veľmi ohrozené sú deti, ktoré sa narodili predčasne, príčinou môže byť problém s dýchaním, infekcie, vrodené alebo vývojové vady a podobne.

Umelé prerušenie tehotenstva

Zvláštnou skupinou je interupcia teda umelé prerušenie tehotenstva alebo terapeutický potrat (tak sa označuje v prípade, že ide o umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov). Zvláštny je však len v tom, že sa od ostatných líši tým, že sa udial na základe rozhodnutia. Terapeutický potrat, ani interupcia nemusia byť o nič jednoduchšie, než iný druh straty dieťatka, občas to môže byť presne naopak.

Strata bábätka, alebo samovoľný potrat, je pre ženu (aj jej partnera) veľmi stresujúci zážitok. Prečo práve ja? Ako je to možné? Kde som urobila chybu? Vyrovnať sa s nepríjemnou situáciou nie je jednoduché. Spontánny potrat je možné chápať ako ukončenie tehotenstva, počas ktorého došlo k vypudeniu alebo vybratiu embrya či plodu bez známok života z maternice v priebehu prvých 22 týždňov tehotenstva. Naopak, umelý potrat, zámerne vyvolaný, býva tiež nazývaný interrupcia.

Štatistiky uvádzajú, že potratom zaniká 10 - 20 % lekárom potvrdených tehotenstiev. Niektorí autori uvádzajú čísla ešte o niečo vyššie. Najčastejšie k tejto udalosti dochádza v prvom trimestri, teda v prvých 13 týždňoch tehotenstva. Okrem toho veľké množstvo tehotenstiev zaniká ešte omnoho skôr, než ich možno klinicky potvrdiť. Tieto čísla poukazujú na skutočnosť, že nejde o nič neobvyklé, a ak sa samovoľný potrat vyskytne iba raz, obvykle netreba podstupovať žiadne špeciálne vyšetrenia.

Najčastejšie sú príčiny potratu na strane samotného plodu. Zjednodušene by sa dalo povedať, že príroda sama zistí, že genetická výbava embrya nie je v poriadku, a zasiahne. Medzi ďalšie dôvody patria napríklad anomália maternice, poruchy zrážavosti krvi alebo poruchy imunitného či hormonálneho systému ženy, príčinou môžu byť aj závažné infekcie alebo úraz. Zároveň je známe, že riziko potratu sa zvyšuje s rastúcim vekom ženy. Zatiaľ čo u dvadsaťročnej ženy sa pohybuje okolo 10 %, u žien o dvadsať rokov starších je to už 50 % a s každým rokom stúpa. V mnohých prípadoch zohráva svoju rolu aj niekoľko faktorov naraz a mnohokrát aj po vyšetrení zostáva dôvod potratu nerozpoznaný.

Spontánny potrat je obvykle charakteristický silným krvácaním a bolesťami v oblasti podbruška. V takom prípade žena veľmi rýchlo sama spozná, že je zle. Existujú však aj prípady, keď žena žiadne z týchto príznakov nemá a o nečakanom konci tehotenstva je informovaná až lekárom počas pravidelnej ultrazvukovej kontrole. V takých prípadoch hovoríme o zamĺknutom tehotenstve alebo o zamĺknutom potrate.

Ak lekár potvrdil zamĺknuté tehotenstvo, môžu nastať tri rôzne scenáre. Lekár svojej pacientke ponúkne možnosť revízie maternice (kyretáž dutiny maternice), teda výkon vykonávaný v nemocnici v celkovej anestézii. Existuje však aj možnosť vyčkať, až telo plod samo vypudí, prípade toto vypudenie podporiť vhodnými liekmi. Aby bol vylúčený omyl v diagnostike, obvykle sa odporúča potvrdenie zamĺknutého tehotenstva druhým lekárom alebo opakovanie kontroly v týždennom rozstupe.

Potrat, aj keď k nemu došlo ešte len na začiatku tehotenstva, je pre oboch partnerov veľmi traumatizujúcou udalosťou, ktorú obvykle sprevádza celá zmes pocitov. Je nesmierne dôležité, aby ženy, ale aj ich partneri v tejto ťažkej chvíli našli podporu vo svojom okolí. Žiaľ, stres, sklamanie, šok, zlosť, sebaobviňovanie a nutnosť zmieriť sa s bolestivou skutočnosťou môžu totiž niekedy vyústiť do závažného depresívneho stavu, ktorý vyžaduje lekársky zásah. Okolie by malo spozornieť, ak u ženy začne pozorovať apatiu, problémy so spánkom alebo s pozornosťou, nechutenstvo, výkyvy nálad a podobne.

V akejkoľvek fáze sa strata dieťatka udeje, všetky majú jedno spoločné: vyvolávajú stres, pocit izolácie a vedú k uvažovaniu o vlastnej identite a schopnosti. Čím je bruško guľatejšie, tým je strata často bolestivejšia, nehovoriac o tom, ak stratíš dieťatko už po pôrode. Nemusí to však platiť v každom prípade, ženy sú jedinečné presne tak, ako ich prežívanie. Všeobecne však platí, že čas a adekvátna pomoc utlmia intenzitu zážitku a možno aj bolesť.

Prežívajú pocity smútku, úzkosti, viny a depresie. Až 50-80 % žien zažije počas tohto obdobia emocionálnu traumu. Smútok je často sprevádzaný pocitmi bezmocnosti a frustrácie. Zároveň sa môže objaviť posttraumatická stresová porucha, najmä ak je strata dieťaťa spojená s komplikáciami alebo traumatizujúcimi okolnosťami. Vysoké riziko duševných problémov pretrváva aj niekoľko mesiacov po strate, a preto je dôležité, aby ženy mali prístup k adekvátnej podpore.

Intenzita a spôsob prežívania straty záleží od viacerých faktorov, napríklad fázy tehotenstva, osobnosti konkrétnej ženy alebo socioekonomického či politického prostredia v ktorom žije. Negatívne sa môže na psychike odraziť pobyt v zdravotnom zariadení a opätovný návrat do spoločnosti. Ženy po strate dieťatka sú často umiestnené v izbách a chodbách so ženami, ktoré už očakávajú pôrod, alebo sa rozhodli pre umelé prerušenie tehotenstva. Ide o necitlivé správanie voči všetkým zúčastneným stranám.

V žene po strate dieťatka sa okrem smútku môže rozvinúť nenávisť a hnev. Napriek tomu, že ide o ľudské emócie, nie je dôvod ich podporovať a prehlbovať nimi už aj tak hlbokú bolesť. Stáva sa žiaľ aj to, že ženy po strate nielenže emočne nezvládajú prítomnosť iných detí, ale k nim prechovávajú negatívne pocity. Tu si treba uvedomiť, že aj tvoj žiaľ a smútok má niekde spoločenské hranice, a či už je to vonku alebo v online priestore, stále žiješ v spoločnosti, ktorej súčasťou sú aj deti. Stráň sa šíreniu nenávisti voči rodičom a o to viac voči samotným deťom. Nemôžu za nikoho stratu a neslúžia na vybitie frustrácie.

Niektoré ženy po potrate alebo pôrode mŕtveho dieťaťa prekvapivo prežívajú eufóriu, ktorú v danej chvíli rozhodne neočakávajú. Ide o prirodzenú reakciu tela, ktorú spôsobujú hormóny, napríklad oxytocín. Aj po strate dieťaťa sa tehotenské hormóny potrebujú dostať do určitých hladín. Nemaj výčitky svedomia, všetko je s tebou v poriadku. Buď k sebe láskavá.

Príčiny potratov a úmrtia plodu v rôznych trimestroch

Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. „Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla,“ pripomína MUDr. Danys.

Príčiny potratu v I. trimestri

Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu,“ vysvetľuje ďalej MUDr. Dráb a pripomína: „Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.“

Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.

Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri

Za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).

Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri

Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje podľa MUDr. Drába nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočníka a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“

Na základe vlastných klinických skúseností spomína gynekológ tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: „V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu… Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou,“ hovorí MUDr. Dráb a v prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda na opatrnosť: „Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.“

Pôrod mŕtveho dieťatka: Aké mám možnosti, čo ma čaká?

Závisí spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.

„Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu,“ hovorí gynekológ, no zároveň upozorňuje: „No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.“

U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).

V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. „Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.“

Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. „Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.“

Cisárskemu rezu sa lekári a lekárky snažia vyhnúť

„Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu,“ upozornil MUDr. Danys. „Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez.“ Rovnako MUDr. Dráb pripomína: „Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.“

Pitva a následné vyšetrenia sú dôležité

Obaja lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. „Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme… Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia.

Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.“

Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup.

„Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná,“ dodáva MUDr. Dráb.

Po pôrode mŕtveho plodu závisí čas zotavenia mamičky od mnohých faktorov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac. Hovoríme však o fyzickom zotavovaní, psychické môže trvať oveľa dlhšie, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť.

Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári a lekárky vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.

Nielen telo, aj duša potrebuje podporu a liečbu

Proces zotavovania má svoj čas a pre fyzický organizmus zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Iné to je po psychologickej stránke - ide o individuálnu záležitosť. „Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť,“ zdôrazňuje aj MUDr. Dráb.

„Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá,“ hovorí gynekológ.

Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretia bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.

Gynekológ Dráb ďalej pripomína: „Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú.

V našom medicínskom centre vieme zabezpečiť a bezplatne sprostredkovať odbornú lekársku konzultáciu, kontakt s rodičmi s podobnou skúsenosťou, duchovnú či psychickú podporu a podporu v ďalších súvisiacich otázkach.“ Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených. Napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.

Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať,“ dodáva na záver MUDr. Dráb.

Rodičovi sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni.

Pozor, odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.

Ako môžem predísť potratu či úmrtiu bábätka v maternici?

Na úvod je potrebné upozorniť - ako sme spomínali vyššie, v 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Podľa National Library of Medicine až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.

Nie ste na vine a vo väčšine prípadov teda p...

Strata dieťaťa v tehotenstve je jednou z najťažších životných skúseností, ktoré môžu rodičov postihnúť. Či už ide o zamĺknuté tehotenstvo, spontánny potrat, ukončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov, mimomaternicové tehotenstvo alebo úmrtie dieťaťa pred narodením alebo krátko po ňom, táto strata prináša nesmiernu psychickú bolesť. Cieľom tohto článku je poskytnúť rady a podporu tým, ktorí prežívajú túto náročnú situáciu.

Po strate dieťaťa sa mnohí rodičia pýtajú, kde sa stala chyba a či za to nemôžu nejakým spôsobom sami. Je dôležité si uvedomiť, že vo väčšine prípadov nie je potrat výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Až dve tretiny potratov v prvom trimestri sú spôsobené chromozomálnymi abnormalitami. Preto sa neobviňujte za niečo, čo ovplyvniť naozaj nedokážete. Za potratom obvykle stojí nejaký zdravotný problém.

Ak to vnímate ako svoje zlyhanie, skúste sa na celú vec pozrieť z druhej strany. Tvoje telo si práve prešlo neuveriteľne náročnou skúškou, ktorú napriek všetkej bolesti predsa len zvládlo. Nadovšetko pravdepodobne dokázalo rozpoznať problémy, ktoré by dieťatko po narodení trápili, prípadne by mu po narodení nedovolili žiť.

Prvé týždne po potrate sa dajú prirovnať k šestonedeliu, pretože sa v tele mení a postupne stabilizuje hladina hormónov. V tomto prípade však ide o ešte citlivejšie obdobie, pretože si si záver svojho tehotenstva predstavovala úplne inak. Telo sa s najväčšou pravdepodobnosťou zregeneruje omnoho rýchlejšie, no psychike to môže trvať oveľa dlhšie. No rovnako môžeš vnímať absolútne prázdno, akoby si fungovala na autopilota. Výnimkou nie je ani to, ak sa stavy hnevu či ľútosti striedajú s etapami totálneho citového vyprahnutia.

Niektoré ženy po potrate alebo pôrode mŕtveho dieťaťa prekvapivo prežívajú eufóriu, ktorú v danej chvíli rozhodne neočakávajú. Ide o prirodzenú reakciu tela, ktorú spôsobujú hormóny, napríklad oxytocín. Ak sa to stane aj tebe, rozhodne pre to nemaj výčitky. Nejde o nič neobvyklé, práve naopak. „Z môjho pohľadu je to taký prirodzený mechanizmus, ktorým nás príroda chráni - ako matky, ktoré pripravila na stretnutie so smrťou a stratou dieťaťa,“ hovorí pôrodná asistentka a psychologička Mgr. Kristina Zemánková.

Ako sa vyrovnať s potratom?

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa po potrate:

Komunikácia s bábätkom: Rozlúč sa s ním pomocou slov, ktoré môžeš povedať nahlas alebo v duchu. Povedz mu napríklad, že ťa táto strata bolí, no dávaš mu voľnosť, aby mohlo odísť.
Rozlúčkový rituál: Rozlúč sa pomocou nejakého rituálu - môžeš napríklad ísť na rozhľadňu a pustiť do vzduchu pierko, ktoré bude symbolizovať dušu bábätka a jeho slobodný odchod z tvojho života.
Písanie denníka: Zapisuj si všetky pocity a myšlienky. Je totiž iné spracovávať bolesť v duchu a vyjadriť do slov či viet. Ak budeš musieť presne pomenovať to, čo sa v tebe odohráva, pomôže ti to k lepšiemu pochopeniu samej seba a svojich pocitov.
Vytvorenie špeciálneho miesta: Vytvor si doma špeciálne miesto, kam dáš napríklad fotografiu z ultrazvuku alebo topánočky, ktoré si dieťatku kedysi kúpila. Na tomto mieste zapáliť sviečku vždy, keď na teba znovu doľahne smútok.
Usporiadanie pohrebu: Pomôcť môže aj usporiadanie pohrebu, ktorý predstavuje nenahraditeľný akt rozlúčenia. Telesné pozostatky je možné vyžiadať priamo v pôrodnici. Pri (predčasnom) pôrode dieťaťa, ktorého zdravotný stav bol nezlučiteľný so životom, ti túto možnosť môže navrhnúť aj personál v nemocnici.

Ako hovoriť o potrate s blízkymi?

Strata dieťatka je ťažkou skúškou pre celú rodinu, a tak pravdepodobne premýšľaš, ako svojim najbližším môžeš pomôcť sa s ňou vyrovnať.

Ako hovoriť o potrate s dieťaťom, ktoré prišlo o súrodenca?

Buď úprimná. Nesnaž sa pred deťmi túto situáciu zľahčovať. Povedz im, že niekedy dieťatku prestane biť v brušku srdiečko alebo má zdravotný problém, ktorý mu nedovolí v poriadku sa narodiť, a preto do vašej rodiny už nemôže prísť a budete sa s ním musieť rozlúčiť.

Nepredstieraj, že sa nič nestalo ani v prípade, že o tehotenstve, ktoré sa skončilo potratom, dieťa ešte nevedelo. Tak či tak by z teba tvoj smútok vycítilo a mohlo by si to vysvetliť tak, že samo urobilo niečo, pre čo si teraz smutná. Deti sú na negatívne pocity svojej mamy nesmierne citlivé a často ich vzťahujú na seba, prípadne sa za ne podvedome obviňujú.

Ako hovoriť o potrate s partnerom?

Aj pre partnera je strata dieťaťa veľkou ranou, no možno sa s tým bude zmierovať inak ako ty. Snažte sa pochopiť jeden druhého a otvorene spolu hovorte o tom, čo cítite.

Čo ak sa ti o potrate nechce hovoriť?

Ak máš skôr pocit, že potrebuješ zostať na svoje emócie sama, je to úplne v poriadku. Manuál na vyrovnávanie sa so stratou či správne trúchlenie proste neexistuje. Vnímaj svoje pocity a v krátkosti o nich povedz svojmu partnerovi, aby medzi vami nedochádzalo k nedorozumeniam.

V prípade, že táto etapa bude trvať príliš dlho a tebe sa bude zdať, že smútok neodznieva alebo dokonca časom ešte viac silnie, nehanbi sa vyhľadať odborníka. Psychológ ti pomôže prejsť si týmto obdobím a vysvetlí ti, čo sa v tebe práve odohráva. Od dlhotrvajúceho smútku, s ktorým človek sám nedokáže pracovať, je totiž už len krôčik k depresiám a úzkostiam. Takisto sa ti nezvládnutý smútok môže škaredo vypomstiť aj po rokoch, napríklad i v ďalšom tehotenstve.

Strata nenarodeného dieťaťa je bezpochyby jednou z najnáročnejších životných skúšok.

Pýtaš sa, kde sa stala chyba?

Možno sa trápiš myšlienkami, či si za túto udalosť nejakým spôsobom zodpovedná aj ty. V mysli sa ti prehrávajú spomienky napríklad na to, ako si sa niečoho príliš zľakla alebo si urobila prudký pohyb. V skutočnosti je to ale tak, že tieto bežné situácie bábätko nemôžu nijako ohroziť a ak nie sú prítomné žiadne iné komplikácie, tehotenstvo pokračuje ďalej bez akejkoľvek ujmy. Preto sa neobviňuj za niečo, čo ovplyvniť naozaj nedokážeš. Za potratom obvykle stojí nejaký zdravotný problém.

Ak to vnímaš ako svoje zlyhanie, skús sa na celú vec pozrieť z druhej strany. Tvoje telo si práve prešlo neuveriteľne náročnou skúškou, ktorú napriek všetkej bolesti predsa len zvládlo. Nadovšetko pravdepodobne dokázalo rozpoznať problémy, ktoré by dieťatko po narodení trápili, prípadne by mu po narodení nedovolili žiť.

Prvé týždne po potrate by sa obrazne dali prirovnať k šestonedeliu, pretože sa v tvojom tele mení a postupne stabilizuje hladina hormónov. V tomto prípade však ide o ešte citlivejšie obdobie, pretože si si záver svojho tehotenstva predstavovala úplne inak. Telo sa s najväčšou pravdepodobnosťou zregeneruje omnoho rýchlejšie, no psychike to môže trvať oveľa dlhšie. No rovnako môžeš vnímať absolútne prázdno, akoby si fungovala na autopilota. Výnimkou nie je ani to, ak sa stavy hnevu či ľútosti striedajú s etapami totálneho citového vyprahnutia.

Niektoré ženy po potrate alebo pôrode mŕtveho dieťaťa prekvapivo prežívajú eufóriu, ktorú v danej chvíli rozhodne neočakávajú. Ide o prirodzenú reakciu tela, ktorú spôsobujú hormóny, napríklad oxytocín. Ak sa to stane aj tebe, rozhodne pre to nemaj výčitky. Nejde o nič neobvyklé, práve naopak. „Z môjho pohľadu je to taký prirodzený mechanizmus, ktorým nás príroda chráni - ako matky, ktoré pripravila na stretnutie so smrťou a stratou dieťaťa,“ hovorí pôrodná asistentka a psychologička Mgr. Kristina Zemánková.

Táto fáza - etapa pokoja a eufórie, po určitom čase sama odznie a bude sa striedať s inými pocitmi.

Čo robiť, aby si sa vyrovnala s potratom?

Vyskúšaj niektoré z našich rád:

Komunikuj s bábätkom - rozlúč sa s ním pomocou slov, ktoré môžeš povedať nahlas alebo v duchu. Povedz mu napríklad, že ťa táto strata bolí, no dávaš mu voľnosť, aby mohlo odísť.
Rozlúč sa pomocou nejakého rituálu - môžeš napríklad ísť na rozhľadňu a pustiť do vzduchu pierko, ktoré bude symbolizovať dušu bábätka a jeho slobodný odchod z tvojho života.
Píš si denník - zapisuj si všetky pocity a myšlienky. Je totiž iné spracovávať bolesť v duchu a vyjadriť do slov či viet. Ak budeš musieť presne pomenovať to, čo sa v tebe odohráva, pomôže ti to k lepšiemu pochopeniu samej seba a svojich pocitov.
Vytvor si doma špeciálne miesto, kam dáš napríklad fotografiu z ultrazvuku alebo topánočky, ktoré si dieťatku kedysi kúpila. Na tomto mieste zapáliť sviečku vždy, keď na teba znovu doľahne smútok.
Dobre vedieť: Pomôcť môže aj usporiadanie pohrebu, ktorý predstavuje nenahraditeľný akt rozlúčenia. Telesné pozostatky je možné vyžiadať priamo v pôrodnici. Pri (predčasnom) pôrode dieťaťa, ktorého zdravotný stav bol nezlučiteľný so životom, ti túto možnosť môže navrhnúť aj personál v nemocnici.