Výchova dieťaťa je komplexný proces, ktorý si vyžaduje nielen lásku a starostlivosť, ale aj pochopenie špecifických potrieb a vývinových štádií dieťaťa. Cieľom každého rodiča je mať s dieťaťom úprimný a dôverný vzťah, ktorý by mohol vyústiť do celoživotného priateľstva. Priateľstvo s dieťaťom však neznamená prechod na partnerský vzťah, v ktorom nie je priestor pre autoritu rodičov. Musí ísť o skutočný vzťah dôvery založenej na vzájomnej láske a poznaní sa.
Psychológovia na základe svojich pozorovaní, výskumov a práci s klientami zistili, ktoré kroky vedú k spomínanému vzťahu. Dôvera a úprimnosť sú hlavným symbolom stability vzťahov. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne úprimnosť, priateľstvo, dôvera, spolupráca, rešpektovanie a tolerancia, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie vzťahov na podobných princípoch.
1. Buďte ústretoví a načúvajte
Rodičia chcú vždy pre svoje deti iba to najlepšie. Z tohto dôvodu sa snažia viesť svoje deti správnym smerom a vytvárajú aj vlastné súbory pravidiel. Namiesto toho je však vhodnejšie deťom pozorne načúvať a zamyslieť sa nad pravidlami z ich uhľa pohľadu. To znamená, snažiť sa pochopiť význam ich slov.
Pri budovaní úprimnosti je potrebné byť aj ústretovým rodičom a dať deťom priestor i čas pre vlastné premýšľanie. Psychológovia odporúčajú, aby sa rodičia zbavili pozície len prikazujúcich a ukázali skutočné emócie. Vzájomné rešpektovanie sa medzi rodičom a dieťaťom umožňuje vytvoriť skutočný vzťah, v ktorom deti i rodičia vzájomne vnímajú svoje pocity a činy.
Kým je dieťa malé, jeho problémy sa vám často javia ako malicherné. Nepodceňujte ich však a pristupujte k nim s celou vážnosťou. Pomoc pri riešení týchto mikroproblémov vnímajte ako príležitosti na budovanie vzťahu či vzájomnej blízkosti a nie ako niečo negatívne, otravné, únavné. Keď deti pocítia, že ich problémy rodičia nepodceňujú a vážia si ich ako jedinečné bytosti, vzájomná väzba sa ešte viac upevní. Snažte sa oddeliť skutok od človeka, ktorý ho urobil.
2. Vytvorte v rodine rešpektujúce prostredie
Dôležité je vedieť si rešpekt u dieťaťa získať, nie si ho vyžadovať alebo v horšom prípade vynucovať. Donucovanie môže viesť k upevneniu vzťahu, ale nebuduje skutočnú vzájomnú úctu. Deti nie sú rodičom rovnocenné vo vedomostiach ani v zručnostiach, ale určite sú si navzájom rovní v rámci ľudskej dôstojnosti.
Získať si rešpekt svojich potomkov je možné tak, že samotní rodičia budú medzi sebou komunikovať s rešpektom a sami sa zamerajú na rozvíjanie vzájomného vzťahu. V rámci budovania rešpektu je dobré zamerať sa na spoluprácu. Spolupráca vyvoláva dojem vzájomného úsilia a prispieva k vypočutiu si názoru druhého. Keď s deťmi vytvárate len dohody bez spolupráce, môže to u nich vyvolávať dojem podriadenosti.
Nerobte za svoje dieťa to, čo samo dokáže. Prehnané napomáhanie môže byť vnímané voči dieťaťu neúctivo. Snažte sa oddeliť skutok od človeka, ktorý ho urobil. Nutné je zamerať sa na problém a následne spoločnou diskusiou dospieť k prijateľnému riešeniu. Nezabúdajte tiež na jednotu vašich slov a skutkov. Keď vaše slová budú v súlade s vašimi skutkami, deti budú veriť vašim slovám, lebo budú vedieť, že to, čo hovoríte, myslíte vážne. Keď je dieťa presvedčené o pravdivosti vašich slov, zostáva mu menej priestoru na vyjednávanie a skôr začína spolupracovať.
Rodič nemusí byť dokonalý. Deti nepotrebujú bezchybných rodičov, ale takých, čo si vedia chybu priznať a poučiť sa z nej.
3. Prejavujte skutočný záujem a empatiu
Rodičia by sa mali snažiť byť nablízku svojim deťom, spoznávať ich problémy a radosti a mali by byť schopní vedieť rozpoznať zmeny vyplývajúce z rôznych fáz vývoja každého dieťaťa. K tomuto poznaniu je nevyhnutné venovať dostatok času rodine - čas strávený v rozhovore s každým z detí.
Dobrá komunikácia je základným aspektom pre dobrý vzťah s každou osobou. Jej prvou podmienkou je dokázať skutočne počúvať. Ak chcete skutočne počúvať vaše dieťa, je potrebné zamerať na neho všetku svoju pozornosť, počúvať ho až do konca toho, čo vám chce povedať. Ak nie ste momentálne schopní ho počúvať, úprimne mu to povedzte a požiadajte ho o preloženie rozhovoru na iný konkrétny čas. Bez preukázania dobrej vôle inej osobe nie je možné budovať nielen priateľstvo, ale ani komunikáciu.
Každé dieťa, a najmä v tínedžerskom veku, si musí byť vždy isté, že ho budete počúvať a že oceňujete jeho dobrú vôľu a že chcete jeho dobro. Dôležitá je aj empatia. Vďaka empatii sa snažíme vžiť do pocitov druhého človeka a pozrieť sa na problém jeho očami, ukázať pochopenie pre jeho pocity a emócie. Ak chcete vyjadriť empatiu, je dobré pozerať priamo do očí, prikyvovať na znak porozumenia, zopakovať vlastnými slovami to, čo nám dieťa povedalo.
Musíte pritom myslieť na to, že úloha rodičov nie je nachádzať riešenia problémov detí, ale pomáhať im v nachádzaní ich vlastných riešení.
4. Vytvárajte prostredie bez strachu
Hlavným dôvodom, prečo sa v rodine nekomunikuje priamo alebo vládne neúprimnosť, je strach. Vo všeobecnosti sa obávame dvoch vecí, ktoré nám nedovolia byť úprimní: strach zo straty lásky a strach z odplaty. Bojíme sa, že ak budeme o svojom hneve a bolesti úprimne hovoriť, ostatní k nám budú odmeraní alebo sa nahnevajú.
Klinickí psychológovia H. Cloud a J. Townsend odporúčajú rodičom, že vďaka nasledujúcim princípom môžu pomôcť deťom prekonať strach a priviesť ich k väčšej úprimnosti:
- Všetky pocity sú vítané a je správne prejavovať ich. Prejavovanie pocitov má však svoje hranice. Hádzanie vecí alebo bitka sú už nevhodné spôsoby.
- Najprv prejavte súcit, aby ste s dieťaťom nadviazali vzťah. Prijímajte a milujte pocity dieťaťa a až potom hľadajte porozumenie.
- Nájdite rovnováhu medzi láskou a hranicami. Buďte láskyplní a vľúdni, ale zároveň dosť silní na to, aby dieťa videlo, že jeho pocity vás nezničia alebo neodoženú preč.
- Po konflikte sa uzmierte, a to aspoň prejavom náklonnosti. Deti takto budú vidieť, že vaše spoločné puto je pevné aj keď sa hádate.
- Svoje pocity pomenujte. Deti sú zodpovedné za svoje pocity. Ak dokážu vysvetliť a pomenovať pocity, uvedomia si, že sú to len pocity, že sa dajú zmeniť a nepredstavujú konečnú realitu.
- Nepoučujte deti, pokiaľ si nie ste istí, že dieťa sa so svojimi pocitmi vyrovnalo. Inak vás nebude vnímať.
Hlavný princíp spočíva v tom, že vzťah je vždy pevnejší ako konflikt, pocit či zážitok. Dieťa si musí byť isté, že vzájomné puto a náklonnosť pretrvajú aj po hádke.
Rozvoj praktických zručností
Balík zručností, ktoré sa pod pojmom „domáce práce“ skrývajú, by malo ovládať každé dieťa. Začať pritom možno už od malička, napríklad upratovaním. Malý nezbedník by mal vedieť, že hračky treba vždy odložiť na miesto, preto to nerobte zaňho.
Vo vyššom veku by však deti mali byť aktívnymi pomocníkmi upratovania v domácnosti. Ovládať by tak mali vysávanie, umývanie riadu či čistenie kúpeľne. Staršie deti by tiež mali vedieť spustiť automatickú práčku a dať prať materiálovo i farebne vhodné oblečenie. Ako rodič to oceníte napríklad vtedy, keď budete musieť na pár dní odísť na služobnú cestu či kúpeľnú liečbu.
Kuchyňa ako priestor pre učenie a zábavu
Spojenie príjemného s užitočným ponúka práve kuchyňa! Najviac zábavy si deti určite užijú, ak ich zapojíte do prípravy jedla. Varenie je totiž jednou zo zručností, ktorú v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami ovláda čoraz menej ľudí; rodičov nevynímajúc. V kuchyni je však s deťmi zábava, o čom sa postupom času určite sami presvedčíte.
Do kuchynských prác môžete zapojiť drobcov už približne od troch rokov. Zverte im primerane náročné úlohy. V puberte by však už mali ovládať základné techniky na prípravu jedla a vedieť si tak pripraviť obed či večeru samostatne.
Výzva vo Varení Ja vs Babička | Chutné Kuchynské Recepty Multi DO Smile
Starostlivosť o záhradu a finančná gramotnosť
Aj starostlivosť o záhradu patrí k zručnostiam, ktoré by váš potomok mal ovládať. Deti sú hravé a skôr ako zdĺhavý výklad o rastlinách, plodinách a stromoch uprednostnia „praktickú“ výučbu vonku. Skúste spolu niečo zasadiť, podnecujte dieťa k starostlivosti a spoločne sa tešte z toho, keď rastlinka vyrastie, vykvitne. Ak však vlastnú záhradku nemáte, zapojte do tejto milej činnosti napríklad starých rodičov, ktorý bývajú v domčeku.
Finančná gramotnosť by už dnes mala byť súčasťou školských osnov. Naučiť sa hospodáriť s peniazmi by sa však deti mali učiť oveľa skôr; základ by mali dostať práve od rodičov. Vysvetlite im ich hodnotu, ako a prečo šetriť. Podporiť správne rozhodovanie o financiách môžete i ukážkou vlastného nákupného rozhodovania, preto deti berte na nákup. Vštepujte im ich už odmalička.
Podpora zdravého životného štýlu
Snažte deti viesť ku športu, ktorý ich baví. Spoločné voľné chvíle trávte aktívne - na prechádzkach, výletoch, poznávacích túrach. Uprednostňujte zdravé potraviny a jedlá. Nezabúdajte najmä na dennú dávku ovocia či zeleniny - vitamíny potrebujú deti aj ich rodičia. Na desiatu im napríklad zabaľte niektorú z kapsičiek OVKO. Tie sú vyrobené len z kvalitného ovocia, takže budete mať istotu, že si nielen skvele pochutia, ale aj dodajú telu potrebné živiny.
Ako získať dieťa do starostlivosti po rozvode
Rozpad rodiny a následné právne kroky týkajúce sa starostlivosti o dieťa sú náročné situácie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako získať dieťa právne na Slovensku, s dôrazom na záujem dieťaťa a rôzne faktory, ktoré súd berie do úvahy.
V súčasnej dobe, kedy je mimoriadna situácia a ochrana zdravia pred COVID19 dôležitá, je rozumné obmedziť osobný kontakt. Je taktiež umožnené elektronické prevzatie a príprava zastúpenia. Potrebujete právne zastúpenie na súde? Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho, aby sme sa osobne stretli. Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme. Nemusíte chodiť na poštu. Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.
Úprava styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím sa realizuje jedine v prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť. Súd rozhoduje o úprave styku jednak v rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností po rozchode rodičov ktorí neboli manželia a jednak v konaní o rozvod manželstva s ktorým je tiež takáto úprava obligatórne spojená. Rozsah styku sa určuje podľa viacerých kritérií.
Tradičný vs. Netradičný Model Rodiny
Ak zoberieme tradičný model rodiny tak mu bude zodpovedať aj tradičný model úpravy styku ako ho určuje súd. V tradičnej rodine jeden rodič, spravidla matka, je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke celé tri roky čo v útlom veku dieťaťa predurčuje aj tzv. separačnú úzkosť dieťaťa od tohto rodiča. Otec zabezpečuje finančne rodinu a veľa času trávi v práci. Styk otca sa potom upravuje pri kojencovi na kratší čas niekoľkých hodín za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti, záleží od intenzity kojenia. Pri malých deťoch so separačnou úzkosťou je dôležitý nie tak rozsah ale častá intenzita styku, niekoľkokrát do týždňa. Pri deťoch u ktorých separačná úzkosť odznieva treba styk postupne rozširovať, najprv na celý deň s denným prespaním, potom pridať jednu noc, dve noci, plus prázdniny.
Pri starších deťoch je častá intenzita styku skôr handicapom, dieťa má vlastné záujmy a život a časté striedanie starostlivosti rodičov berie skôr negatívne. Pri starších deťoch teda platí opak ako pri malých, t.j. dôležitý je väčší rozsah styku a nie intenzita. Intenzitu pri starších deťoch je komfortnejšie nahradiť telefónom alebo elektronickou komunikáciou s dieťaťom. Pri starších deťoch bude tradičným modelom styku napr. Upozorňujem však, že v súčasnosti tradičný model rodiny ustupuje modelom netradičným, preto je obzvlášť dôležité pre súd podrobne zistiť skutočný stereotyp starostlivosti rodičov o dieťa. Bežne sa stretávam s modelom, kedy sú tradičné úlohy v rodine vymenené, otec sa stará o deti, matka viac zarába a teda zabezpečuje finančne rodinu. Alebo model, kedy sú úlohy rovnomerne rozdelené medzi oboch rodičov, pretože im to práca a životný štandard umožňujú. V takýchto „netradičných“ modeloch treba uvažovať o striedavej starostlivosti alebo minimálne o tzv. Rozšírený styk znamená, že rozsah styku rodiča s dieťaťom zasahuje do pracovného týždňa. Napríklad každý druhý týždeň od stredy / štvrtka po škole do nedele večera / pondelka rána.
Zákonné Predpoklady a Záujem Dieťaťa
Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú zákonom nijako striktne určené. Zákon o rodine v §25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť ak sa rodičia nedohodnú. Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Oveľa dôležitejší je rozmer, ktorý nemá s právom nič spoločné. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje aj kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom. Ako vyššie uvádzam, pri tradičných modeloch rodiny kde sa viac stará jeden rodič je bežné, že dieťa trpí tzv. separačnou úzkosťou od tohto rodiča. Pri netradičných tomu tak nie je. Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča na ktorého je naviazané.
Názor Dieťaťa
Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
Dohoda Rodičov vs. Súdne Rozhodnutie
V neposlednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na úprave styku. Ak sa dohodnete tak máte dve možnosti, buď styk ponechať na tejto dohode alebo dohodu dať schváliť súdom. Styk upravený súdnym rozhodnutím má výhodu v tom, že je vykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať môže byť za to súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia. Nevýhoda bude v rigidnosti. Styk upravený rodičovskou dohodou, ktorú súd neponíma do súdneho rozhodnutia má nevýhodu v tom, že je nevykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať nemôže byť za to súdom sankcionovaný pretože absentuje exekučný titul, súdne rozhodnutie. Musíte podať na súde najprv návrh na úpravu styku súdnym rozhodnutím. Výhodou bude flexibilita úpravy. Klientom v zásade radím aby sa medzi oboma možnosťami rozhodli podľa miery dôvery ktorú medzi sebou majú. Ak si nedôverujú, odporúčam styk upraviť v súdnom rozhodnutí. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu styku.
Návrh na Súd: Ako Postupovať
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j. úpravy styku rodiča s dieťaťom. V návrhu odporúčame uviesť navrhovaný rozsah bežného styku ako aj prázdninového styku. Bežný styk bude ten, ktorý sa realizuje v bežnom týždni, napr. každý druhý víkend. Prázdninový styk bude ten, ktorý sa bude realizovať počas zákonom určených prázdnin. Ich trvanie a dĺžku určuje vyhláška Ministerstva školstva ktorú nájdete na internete. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. rodný lit mal. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o úprave styku je tzv. nesporovým konaním. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to navrhujú rodičia.
Priebeh Súdneho Konania
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Špecifiká Úpravy Styku v Praxi
Úprava styku v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.
Preberanie a Odovzdávanie Dieťaťa
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa realizuje spravidla v mieste bydliska dieťaťa, t.j. bydliska rodiča, ktorému má dieťa zverené do starostlivosti. Je tomu tak preto, že styk je právom rodiča nie povinnosťou, takže po dieťa rodič môže no nemusí prísť. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Komunikácia rodičov v súvislosti s úpravou styku nie je v zásade povinnosťou, keďže základné pravidlá, t.j. rozsah styku je určený súdom. Je na úvahe rodiča, či druhému rodičovi povie kde bude styk realizovať a čo bude s dieťaťom robiť.
Dovolenka v Zahraničí a Súhlas Rodiča
Súhlas rodiča s dovolenkou, t.j. s krátkodobým vycestovaním dieťaťa s druhým rodičom do cudziny počas súdom určeného styku nie je potrebný. Ako vyššie uvádzam, je výlučne na rodičovi, ktorý realizuje styk kde a ako bude styk realizovať. Súhlas s vycestovaním na dovolenku netreba zamieňať s dlhodobým alebo trvalým vysťahovaním dieťaťa, kedy sa samozrejme vždy vyžaduje súhlas oboch rodičov alebo súdu. Hoci podľa slovenského práva súhlas rodiča s dovolenkou v zahraničí nepotrebujete, môže sa stať, že iné právo napr. cudzieho štátu takýto súhlas v nejakej forme vyžaduje. Môže sa vám pri niektorých destináciách stať, že napr. na letisku budú vyžadovať dokonca notárom overený súhlas.
Náhradný Termín Styku a Choroba Dieťaťa
Náhradný termín styku nie je povinnosťou pokiaľ nie je táto povinnosť výslovne upravená v súdnom rozhodnutí. Neznamená to však, že súd nevyhodnotí v rámci výkonu rozhodnutia dôvod nerealizácie styku ako nedôvodný a neuloží rodičovi sankciu za marenie styku. Preto ak je dieťa choré, alebo existuje iná vážna prekážka v realizácii styku vždy navrhnite alebo žiadajte náhradný termín styku. K chorobe dieťaťa ako dôvodu odmietnutia styku dodám, že ospravedlniteľným dôvodom môže byť len vtedy, ak dieťa nie je podľa odporúčania ošetrujúceho lekára schopné prevozu do druhej domácnosti. Inak platí, že liečiť sa môže aj u druhého rodiča. Akýkoľvek iný výklad by znamenal jednoduchý spôsob v bráneniu v styku. Preto pri posudzovaní dôvodnosti musí súd postupovať obzvlášť prísne.
Obmedzenie alebo Zákaz Styku
Zákazom styku bude také rozhodnutie, ktorým je zakázaný akýkoľvek osobný alebo iný kontakt rodiča s mal. V oboch prípadoch zákon o rodine vyžaduje splnenie podmienky podľa ktorej obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme dieťaťa. Pôjde o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané pretože jedna istota je pri takomto rozhodnutí vždy a to, že obmedzenie alebo zákaz bude viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda k ujme dieťaťa. Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa. Ide však o slepú pomstu, pretože vždy takéto konanie výrazným spôsobom poškodí dieťa v rôznych „vedľajších“ formách.
Styk s Blízkymi Osobami
Osobitnou formou úpravy styku súdnym rozhodnutím je úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, t.j. inými osobami ako sú rodičia. Súd určuje rozsah styku blízkej osoby nielen podľa kvality vzťahov blízkej osoby s dieťaťom ale do výraznej miery rozhoduje aj tradičné ponímanie úlohy blízkej osoby v živote dieťaťa súdom. Inak povedané, súd neupraví styk babke rovnako ako rodičovi. V porovnaní s rodičom pôjde o užšiu úpravu. Napríklad raz za mesiac na pár hodín a pod. Iný prístup sa bude vyžadovať pri úprave styku súrodencov, ktorí spolu nežijú.
Rozvod a Rodičovské Práva a Povinnosti
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Striedavá Starostlivosť
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohode rodičov.
