Ako vychovávať 8-ročné dieťa: Sprievodca pre rodičov

Výchova 8-ročného dieťaťa je fascinujúca a zároveň náročná etapa. Dieťa v tomto veku si už buduje silnejšiu osobnosť, má vlastné názory a potreby, ktoré je dôležité rešpektovať a zároveň usmerňovať. Cieľom tohto článku je poskytnúť praktické rady a tipy, ktoré vám pomôžu v tejto dôležitej úlohe.

Prechod do predpubertálneho obdobia je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. Keď majú deti 10 - 12 rokov, často prestávajú svojich rodičov rešpektovať do takej miery, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Rodičia, ktorí sa doteraz spoliehali na tresty, zisťujú, že na deti v tomto veku už neplatia. Tiež si začínajú uvedomovať, že je nemožné deti neustále kontrolovať, lebo sú čoraz častejšie mimo ich dosahu. Vo výhode sú tí rodičia, ktorí sa nespoliehali len na tresty, ale snažili sa priebežne budovať pevný vzťah medzi nimi a dieťaťom. Práve vďaka týmto pevným vzťahom deti sú aj v predpubertálnom či pubertálnom období ochotné spolupracovať a nechcú rodičov sklamať. Výchova, ktorá zahŕňa len tresty, podkopáva vzťah medzi dieťaťom a rodičom, a tak je dieťa menej motivované spolupracovať. A okrem iného tresty deťom nepomáhajú učiť sa pracovať s emóciami, a tak nemajú ani vnútornú sebadisciplínu. Naopak deti, ktoré neboli trestané, ale namiesto toho boli láskyplne vedené k náprave a riešeniu problémov, si veľmi skoro rozvíjajú vnútornú disciplínu a silný zmysel pre morálku.

Ako na dieťa, ktoré nereaguje na prvé pokyny?

Ide o to, že keď syna o čokoľvek požiadate/prikážete, spraví to asi na 10x, musíte mu to donekonečna hovoriť. Aj pri úplne banálnych veciach, napr. chod sa prezliecť. Proste nereaguje, ešte sa povaluje po gauči, po zemi, zastaví sa napiť, potom príde do izby, začne sa hrať a veľakrát sa k tomu prezlečeniu ani nedostane. A takýchto vecí cez deň je mnoho a vy ste už z toho unavená. Alebo keď sa začne blázniť a už je to cez čiaru, tak ho požiadate, že už dosť, no musíte mu to 100x povedať až nakoniec skríknuť, aby prestal. Ako na neho?

V prvom rade, dajte si záväzok, že budete pre dieťa vzorom a budete hovoriť rešpektujúcim tónom. Ak kričíte, tak to už radšej nerobte. Deti strácajú rešpekt k rodičom, ktorí kričia. Ich vplyv takto slabne.

Sústreďte sa na posilnenie vzťahu. Dbajte na to, aby ste každý deň strávili nejaký čas s každým dieťaťom zvlášť, v ktorom budete predovšetkým počúvať. Pokúste sa na dieťa napojiť cez nejakú jeho záľubu. Napríklad s ním počúvajte jeho obľúbenú hudbu alebo sa spolu venujte nejakému športu.

Dohodnite sa s dieťaťom na rodinných pravidlách, o ktorých sa nediskutuje. Nemalo by ich byť mnoho. Držte sa hlavne dôležitých vecí, ako je napríklad písanie úloh, čas uloženia sa na spánok, počet hodín strávených pri televízore alebo pri PC. Porozprávajte sa o pravidlách spolu ako rodina a odsúhlaste si ich.

Namiesto poučovania používajte otázky. Otázky fungujú oveľa lepšie ako poučovanie. „A ako myslíš, že by to potom dopadlo, keby si sa bol zachoval ináč?“

Využívajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove

Tresty často formujú v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávate tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na vás. Takýmto spôsobom dieťa neučíte rozhodovať a prijať pravidlá. Tresty používame, ak chceme zmeniť správanie dieťaťa a zamedziť nevhodnému správaniu. Časté používanie trestov má však skôr nežiaduce účinky. Dieťa obvykle vedie do odporu, kedy často hovorí:„Nič mi nedovolíte, stále mi iba niečo zakazujete, stále sa mi iba vyhrážate ...“ Okrem trestov však môžete vo výchove používať aj prirodzené a logické dôsledky. Metóda prirodzených a logických dôsledkov má isté výhody oproti metóde odmien a trestov. Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta.

Zamerajte sa na to, aby ste dieťa učili opravovať chyby. Bojíte sa, že vaše dieťa nebude chcieť niesť zodpovednosť? Predstavte mu koncept nápravy. Pýtajte sa vášho dieťaťa, čo môže urobiť, aby napravilo situáciu. Napríklad, ak povie niečo škaredé svojej sestre, bude musieť niečo urobiť pre nápravu ich vzťahu. Ak niečo rozbije, bude musieť pomôcť zaplatiť nákup novej veci.

Prestaňte dieťa chrániť pred prirodzenými dôsledkami. Keď sa o svoje dieťa bojíme, často zasiahneme, aby sme ho ochránili pred prirodzenými dôsledkami. Ak si teda dieťa zabudlo priniesť oblečenie na telesnú výchovu, možno nepôjde na súťaž vo volejbale. Pomôžete mu len v tom, že spolu vymyslíte spôsoby, ako si v budúcnosti nič nezabudnúť.

Buďte láskaví, ale pevní. Predpokladajte, že vaše dieťa vás bude testovať, či veci myslíte vážne. Zostaňte prívetiví, ale neustále trvajte na hraniciach. Ak ste sa doteraz spoliehali na tresty viac ako na podporu vnútornej disciplíny, môže to chvíľu trvať (týždne alebo možno aj mesiace), kým si dieťa na nové prístupy zvykne. Po určitej dobe sa určite spoločne k úspechu dopracujete. Tento prechod si vyžaduje čas a trpezlivosť.

Dobré správanie nie je výsledkom náhody

Dobré správanie nie je výsledkom náhody a neprichádza zo dňa na deň. Neprinesie ho jeden rozhovor, odmena alebo trest. Je to výsledok zámerných a systematických krokov. Dôležité sú napríklad určité rodinné pravidlá, vďaka ktorým môže vládnuť v rodine harmónia. Tieto normy sú zárukou, že rodina bude fungovať správne a vytvoria sa dobré vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva. Tieto normy musia byť postavené na zásadách, ktoré uznáva celá rodina a sú vytvorené po vzájomnej dohode. Mali by byť tiež jasné, zrozumiteľné, ľahko uplatniteľné.

Správne odmeňujte

Účinná disciplína nezahŕňa iba potrestanie nesprávneho rozhodnutia, ale aj odmenu za to správne. Ak dieťa odmeňujete, vždy mu súčasne niekoľkými slovami za niečo poďakujte a povzbuďte ho. Sústreďujte pozornosť na vhodné správanie. Ani pri takejto forme odmeňovania však nezabúdajme na opatrnosť. Nerobte z každého dobrého skutku zázrak. Toto by v deťoch vyvolalo dojem, že túžite len po ich dokonalosti. Mohlo by u nich dôjsť k zatrpknutiu a mohli by nadobudnúť nesprávny postoj k usilovnej práci smerujúcej k stanovenému cieľu. Niektoré zábavné činnosti je preto dobré povoliť deťom pravidelne. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme ich mali naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne. Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, preukázať obdiv a uznanie.

Dodržujte slovo

Keď sa deti naučia, že NIE je NIE a ÁNO je ÁNO, tak ste na dobrej ceste k hraniciam vo výchove. Musíte si pevne stáť za tým, čo poviete. Keď podľahnete nárekom a dobiedzaniu, potom vaše NIE nebude znamenať nič. Ak ustúpite, deti sa učia, že ak budú dostatočne dlho dobiedzať, tak aj tak vždy všetko dostanú. Dôslední však musíte byť aj pri slove ÁNO. Ak dieťaťu niečo sľúbite, musíte to aj doržať.

Konajte rozhodne

Rázne zakročiť voči svojim deťom, keď sa snažia posúvať hranice, je oveľa účinnejšie, než ich karhať a kričať na ne. Zásah môže byť účinný vtedy, ak sa týka niečoho, na čom dieťaťu naozaj záleží. Rodičia obvykle míňajú veľa energie, keď sa s deťmi dohadujú o tom, čo môžu a čo nemôžu robiť. Poukazujte na konanie a nie na dieťa. Cieľom výchovy je, aby deti pochopili, že určité správanie je zlé a nie ony. Deti, ktorým sa často hovorí, že sú zlé a neposlušné, majú buď tendenciu naplniť toto proroctvo, alebo sa cítia nehodné vo svojom vnútri. Vyhýbajte sa neúčinným hrozbám. V kritickej chvíli sa občas stane, že rodič pohrozí svojim deťom niečím nezmyselným a nereálnym. Hrozby si nechajte v zálohe pre prípad, keď je už situácia naozaj nezvládnuteľná.

Vyberte adekvátne následky

Disciplína je proces. Niektoré techniky, ktoré fungovali u detí, keď boli malé, po určitej dobe svoju účinnosť stratili. Preto ich treba obmieňať. Čím sú deti staršie, tým menej sa odporúča trestať a napomínať ich pred ostatnými. Vezmite ich radšej nabok, čím zaručíte ich dôstojnosť. Trest, ktorý dieťaťu dáte, by mal zodpovedať jeho previneniu. Možné nepríjemné následky zlého správania pre 6-10 ročné deti:

• Poslať dieťa do jeho izby.
• Predčasný odchod do postele.
• Zákaz pozerať v ten deň televíziu.
• Vziať dieťaťu obľúbenú hračku.
• Obmedziť čas strávený pri počítači.
• Žiadne sladkosti.
• Mimoriadne domáce práce (umytie auta, zametanie lístia).

Znížte kričanie na minimum. Je veľmi užitočné, ak si zvyknete používať zvýšený hlas len v nebezpečných alebo urgentných prípadoch a neposlušnosť komentujte vážnym, no tichým hlasom. Každý občas vytrestá svoje dieťa spôsobom, ktorý neskôr oľutoval. Odpúšťajte svojim deťom, keď robia chyby a odpúšťajte aj sebe, ak nesprávne zareagujete. V prípade potreby sa ospravedlňte deťom za to. Nevracajte sa opakovane k udalosti, ktorá bola pre všetkých nepríjemná.

Pestovanie trpezlivosti

Pestovanie Trpezlivosti: Kľúčová Zručnosť do Života

„Trpezlivosť ruže prináša." Táto veta, hoci pravdivá, nemusí byť pre vaše dieťa zaujímavá, keď niečo chce hneď. Napriek tomu je dôležité trpezlivosť pestovať už v ranom veku, keďže sa nám zíde v takmer každej životnej situácii. Je paradoxné, že občas treba mať trpezlivosť naučiť deti trpezlivosti, ale stojí to za námahu.

Trpezlivé deti dokážu lepšie zvládať frustráciu, čakanie, nudu a stres. Nároky na trpezlivosť stupňujte postupne, pomaly, s primeranými nárokmi na vek a rozvoj dieťaťa. Často úplne bežné hry a hračky, ktoré sú primárne zamerané na rozvoj iných zručností a schopností, nám pomôžu vypestovať v deťoch trpezlivosť.

Prejavy detskej netrpezlivosti

Najmä maličké deti, ktoré si ešte neuvedomujú časové súvislosti a následnosť dejov, chcú všetko tu a teraz. V ich malom svete vnímajú veci ako nemenné. Ak si práve v danej chvíli uvedomujú, že nemajú hračku akú chcú, jedlo, na aké majú chuť, či pozornosť od rodiča, ktorú práve potrebujú, nevedia, že sa to môže v určitom časovom horizonte zmeniť. Slová ako „za chvíľu, o minútku, poobede", či „až na Vianoce" im nič nehovoria. Ani hovorové „daj mi sekundu" dieťaťu nepomôže, lebo ešte nevníma hovorové výrazy nášho jazyka.

Ako rozvíjať trpezlivosť u detí

• Validujte pocity: Dajte dieťaťu za pravdu, že trpezlivosť nie je ľahká. To mu môže pomôcť pochopiť, že čakanie je ťažké pre každého, nielen preňho. Naučte svoje dieťa, že aj keď možno bude musieť čakať, jeho pocity sú vždy platné.
• Vysvetľujte: Vysvetľujte dieťaťu, prečo musí čakať a že niektoré procesy trvajú dlhšie, ako by si predstavovalo.
• Chváľte: Keď čakanie zvládne alebo dokončí nejakú činnosť náročnú na sústredenie, pochváľte ho. Mozog sa neustále rozvíja na základe toho, aké úlohy dostáva. Trpezlivosť je zručnosť, ktorú treba trénovať a posilňovať.
• Hrajte sa: Ak čakáte v rade, v reštaurácii na jedlo alebo na letisku, pomôžu vám jednoduché hry, ktoré nevyžadujú žiadne pomôcky ani prípravu. Deti môžu hľadať okolo seba predmety v nejakej farbe alebo začínajúce na niektoré písmeno, počítať ich, či hrať množstvo iných slovných hier.
• Stavebnice a kocky: Výborným nástrojom na cvičenie trpezlivosti sú rozličné stavebnice a kocky. Tie sa u menších detí využívajú väčšinou na voľné stavanie, nie vždy je potrebné stavať podľa návodu.
• Kreativita: Kreatívne aktivity prinášajú deťom upokojenie a určite sú dôležitou súčasťou trénovania nielen jemnej motoriky a estetického cítenia, ale robia zázraky aj s netrpezlivosťou. Navyše výsledkom kreatívnej činnosti býva pekný výtvor, čo je pre dieťa skvelou motiváciou vytrvať a dokončiť svoj malý projekt. Ak chceme trénovať trpezlivosť, väčší efekt prichádza práve vtedy, keď je dieťa motivované výsledkom.
• Nálepiek: Nenáročná aktivita, ktorá rozvíja viacero detských zručností, je aj nalepovanie nálepiek.
• Hry: Trpezlivosť podporujú aj hry, ktoré ich pohltia a vedia pri nich pracovať samostatne. Určite máte doma puzzle, ktoré vie byť riadne návykové. Detskú pozornosť zaujmú na dlhšiu dobu aj interaktívne knižky, či naše slávne Logico. Tieto hry môžu deti zaujať a zabaviť po dlhú dobu, kým si vy potrebujete vyriešiť iné povinnosti.

Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa

Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú. Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.

Ako sa vysporiadať s tvrdohlavosťou dieťaťa?

Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity. „Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie," vysvetľuje. „To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu." Vaše dieťatko v tomto prípade zisťuje, že je osoba, nezávislá od matky, a je teda veľmi natešené skúmať hranice a experimentovať so svojou nezávislosťou. Trestať ho za to, že sa snaží osamostatniť je preto veľmi nebezpečné pre zdravý vývoj jeho osobnosti.

Dieťa opakuje reakciu, ktorou si získa pozornosť …alebo získa to, čo práve chce. Ak ste kúpili dieťaťu v obchode tyčinku, nedivte sa, ak nabudúce začne tiež vyvádzať - jeho stratégia fungovala. V tomto prípade platí, že čomu venujete u dieťaťa pozornosť, to sa posilní. Oplatí sa preto vnímať a všímať si tie prejavy, ktoré chcete vidieť aj v budúcnosti. Musíte dať najavo, že jeho vzdorovité chovanie nefunguje, a že takéto správanie sa vo vašom dome rozhodne nepožíva - čo znamená, že to správne chovanie musíte modelovať a byť dieťaťu vzorom v tom, čo chcete vidieť.

• Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Pri deťoch je to náročné, ale musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. A verte, že ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom. Preto zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
• Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho. Trvalo to veľmi dlho, ale chlapec nakoniec zjedol celú misku - Tami mu s láskavými slovami ukazovala, čo zvládol, koľko toho pojedol a aký silný bude. Chlapček mal hneď lepšiu náladu, necítil sa porazený ale odmenený a šťastný - a Tami vlastne vyhrala nad situáciou bez toho, aby ho trestala alebo zničila jeho sebavedomie.
• Dbajte na disciplínu, nie trest: Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Páčilo by sa vám, ak by vám niekto hovoril nonstop Nie, Nerob, Pretože som povedala?! Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky - napríklad veľa malých detí je nevrlých ak sú hladné, netreba preto trest ani siahodlhé rozpravy, ale jedlo. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Rozhodne ich neberte na ľahkú váhu a nezosmiešňujte. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.
• Inšpirujte sa u Mary Poppins: Každé dieťa musí plniť povinnosti a tým prispieť do domácnosti. Navyše sa tým učí aj zodpovednosti a získava pocit kompetencie. Ak bojujete s tvrdohlavým dieťaťom, vezmite si za príklad Mary Poppins -„V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Najlepšie je samozrejme učiť už malé deti pristupovať k povinnostiam tak, aby ich to bavilo. Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu a bláznivo pritom tancovať a podobne. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine. Ak sa vám nedarí dieťa dostať do postele, spravte z umývania zúbkov a kúpania príjemnejšiu aktivitu - napríklad kúpte kúpeľové bomby a peny, ktoré budú dieťa baviť, a pri umývaní zúbkov vymyslite pesničku alebo tanec, na ktorý sa bude dieťa tešiť. Inšpiráciu nájdete aj v Šeherezáde - skúste dieťaťu rozprávať rozprávku na pokračovanie a bude sa hnať do postieľky ako divé. Slovami Mary Poppins „lyžička, plná cukru, pomáha lieku skĺznuť sa dolu hrdlom jednoduchšie.“
• Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Podobný prístup majte aj v situáciách, kedy zvykne byť tvrdohlavé. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu. Podľa profesorky Angie T. Cranor je ponuka možností ten najlepší spôsob, ako mať kontrolu bez toho, aby sa deti cítili komandované.

Tvrdohlavé deti sa snažia uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo môžu a čo nie. Obráťme sa láskou a trpezlivosťou, aby sme nespôsobili jazvy na duši, ktoré má mnoho dospelých. Je nutné aj k našim najmladším pristupovať tak, aby sa cítili milovaní, rešpektovaní a vypočutí.

Výchova dieťaťa s ADHD

Výchova dieťaťa s ADHD môže predstavovať výzvu, no s vhodnými prístupmi a stratégiami je možné zabezpečiť, aby sa dieťa cítilo bezpečne a podporovane. V tomto článku sa zameriame na základné znaky ADHD a ponúkneme 5 praktických tipov, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť potrebám vášho dieťaťa. Naučíte sa, ako efektívne komunikovať, ako organizovať každodenné činnosti a ako povzbudzovať pozitívne správanie, čo vám pomôže v každodenných situáciách. Tieto rady prispejú k lepšiemu porozumeniu a spokojnejšiemu rodinnému životu.

Čo sú teda základné znaky, ktoré by sme si mali všímať?

Tak ako o iných diagnózach aj o ADHD panuje pomerne veľa mýtov. Občas proste zabúdame, že pre deti je normálne, že veľa behajú a neudržia dlho pozornosť. Len to, že je dieťa stále v pohybe alebo odmieta nami pripravené aktivity ešte neznamená, že má ADHD. Ako spoznám, že moje dieťa má ADHD?

• Nevšíma si detaily
• Stráca veci
• Zabúda na úlohy, ktoré má splniť
• Ne vie si zorganizovať činnosti
• Má problém s dokončením aktivít
• Nesústredí sa na zadávané inštrukcie a ne vie, čo má robiť
• Pôsobí, že ne počúva, keď na neho rozprávame
• Nevydrží dlho pri jednej činnosti
• Je ľahko vyrušiteľné vonkajšími vplyvmi
• Sa vrtí v stoličke, hojdá nohami, ne vie kľudne sedieť
• Neobsedí pri činnostiach, ktoré si vyžadujú byť v kľude
• Behá aj tam, kde to nie je vhodné
• Veľmi veľa a rýchlo rozpráva
• Je neustále v pohybe
• Neuvedomuje si nebezpečenstvo
• Skáče do reči
• Rieši úlohy bez premyslenia
• Má problém počkať, kým príde na rad
• Vykrikuje odpovede

ADHD je neurovývinová porucha a jej stanovenie je v rukách lekára. Väčšinou je to kombinácia viacerých vyššie spomínaných symptómov. ADHD rozhodne nemá ročné dieťa, ktoré veľa behá, pretože pre neho je to prirodzené. ADHD tiež nemá dvojročné dieťa, ktoré často odbieha od činností, pretože ešte nemá schopnosť sa tak dlho sústrediť. Myslíme na to, že pozornosť sa vekom zlepšuje, rovnako tak schopnosť obsedieť pri nejakej činnosti.

5 tipov pre rodičov detí s ADHD

1. Jasná komunikácia: Keď chcete dieťaťu niečo povedať, presvedčte sa, že vás počúva. Dotknite sa ho ramena. Ak hovoríte príliš dlho, ľahko stratíte jeho pozornosť.
2. Organizácia a štruktúra: Pri dennej rutine si vytvorte zoznam úloh. Pomôže to dieťaťu udržať prehľad a nedokončí. Takto si môže odškrtávať zo zoznamu. Rozdeľte úlohy na menšie kroky, ktoré dieťa dokáže splniť.
3. Pozitívna motivácia a pravidlá: Sústreďte sa na posilňovanie pozitívneho správania. Stanovte jasné pravidlá a dôsledky za ich porušenie. Oceňujte dobré správanie, aj maličkosti.
4. Fyzická aktivita: Deti s ADHD potrebujú uvoľniť energiu. Využite jednoduché pomôcky ako stláčanie loptičky, hojdanie sa na fitlopte alebo pravidelné cvičenie.
5. Podpora sebavedomia: Vytvárajte prostredie, v ktorom je dieťa úspešné. Zamerajte sa na jeho silné stránky a záujmy. Nezabúdajte oceňovať jeho úspechy, aj tie najmenšie.

Výchova dieťaťa s ADHD si vyžaduje trpezlivosť a porozumenie, ale s týmito tipmi sa môžete cítiť istejšie. Každý malý pokrok je dôležitý a ocenenie úspechov, aj tých najmenších, môže posilniť sebavedomie vášho dieťaťa.

tags: #ako #vychovavat #8rocne #dieta