V prípade, že sa rodičia rozchádzajú alebo rozvádzajú, často sa otvára otázka, ktorému z nich bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Tento proces môže byť emocionálne náročný a vyžaduje si pochopenie právnych krokov a kritérií, ktoré súdy pri rozhodovaní zohľadňujú. Základným princípom je vždy záujem maloletého dieťaťa.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je širší pojem, pod ktorý sa zaraďuje aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Podstatným rozdielom sa stáva, či je návrh na zverenie dieťaťa podložený dohodou rodičov alebo ide o jednostranný návrh, voči ktorému bude druhý rodič namietať. V druhom prípade súd zisťuje skutočný stav, pričom nie je viazaný návrhmi rodičov. Keďže druhá alternatíva je nielen časovo a finančne náročnejšia, ale najmä zaťažujúca pre dieťa, súd má povinnosť účastníkov viesť k zmierlivému riešeniu.
Vždy odporúčame osloviť oboch rodičov. Ich úlohy a postavenie sa značne líši a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať. Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Naproti tomu mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode.
Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv
V prípade, že sa rodičia nedokážu dohodnúť na starostlivosti o dieťa, je potrebné podať na príslušný súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu. V tomto návrhu sa uvádza, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj návrh na úpravu výživného a stretávania sa rodičov s dieťaťom.
"V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy nie je dieťa zverená do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako medzi rodičmi a dieťaťom."
V prípade, že jeden z rodičov zanedbáva svoje povinnosti voči dieťaťu, ako napríklad neprejavuje záujem, neposkytuje dostatočnú starostlivosť, alebo sa jeho správanie negatívne odráža na dieťati, je možné žiadať o zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti druhého rodiča. Na takéto kroky je však potrebné predložiť súdu dostatočné dôkazy.
"Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať."
Kritériá rozhodovania súdu
Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti, zohľadňuje mnoho faktorov ako na strane rodičov, tak i na strane dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom je však záujem maloletého dieťaťa.
Medzi ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení, patria:
- Osobnosť rodiča
- Vzťah rodiča k dieťaťu
- Postoj rodiča k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom
- Rodinné zázemie rodiča a kontinuita prostredia pre dieťa
- Ekonomické podmienky rodiča
Uvedené kritériá platia aj pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti.
"Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd."
Podstatné veci týkajúce sa dieťaťa
Podstatné veci (záležitosti) upravuje napríklad § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:
"Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd."
"Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností."
Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. V podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, inak rozhodne na návrh súd.
Príspevok na starostlivosť o dieťa
Štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa prostredníctvom príspevku na starostlivosť o dieťa. Tento príspevok sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
"Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom."
Ak je úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou, na určenie mesačnej výšky príspevku sa úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou vynásobia dvadsiatimi. Príspevok sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti.
Možnosti náhradnej osobnej starostlivosti a osvojenia
Okrem zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti existujú aj možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu starostlivosť. V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako medzi rodičmi a dieťaťom.
"Podľa môjho názoru, keď sa zmenili pomery tak, že odôvodňujú zmenu zverenia dieťaťa do Vašej výlučnej starostlivosti alebo striedavej starostlivosti, máte právo požiadať o túto zmenu súd."
Vždy je dôležité zvážiť všetky okolnosti a v prípade nejasností vyhľadať odbornú právnu pomoc. Advokátske kancelárie poskytujú poradenstvo v oblasti rodinného práva a môžu pomôcť pri príprave návrhov na súd a zastupovaní v konaní.