Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku.
V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva.
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.
Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil inak je takáto dohoda nevykonateľná.
V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. styk) neupravuje.
Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.
V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.
Rozvod alebo rozchod rodičov automaticky neznamená, že dieťa „patrí“ jednému z nich. Základné pravidlo - Dieťa má právo na oboch rodičov.
Súd preto neskúma, kto má „pravdu“, ale: kto sa vie o dieťa reálne postarať, kto zabezpečí stabilné a pokojné prostredie, aký je vzťah dieťaťa k rodičom.
Aké možnosti má súd?
Súd môže vo veci starostlivosti o maloletého rozhodnúť o:
-
Zverení dieťaťa jednému rodičovi
Najčastejšia forma. Druhý rodič má právo na styk a povinnosť platiť výživné. Hoci spravidla je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, nie je to pravidlo.
-
Striedavej osobnej starostlivosti
Dieťa trávi porovnateľný čas u oboch rodičov. Striedavá starostlivosť je však možná len ak rodičia vedia komunikovať, bývajú v rozumnej vzdialenosti a dieťa to zvláda (vek, škola, režim). Hoci v súčasnosti čoraz častejšie využívaný spôsob úpravy starostlivosti o maloletých, nie je to automatický nárok.
-
Výnimočne - zverenie inej osobe
Ak rodičia nie sú schopní starostlivosti (napr. vážne finančné, zdravotné či osobné problémy), súd môže dieťa zveriť napr. starým rodičom.
Čo súd pri rozhodovaní sleduje?
Najmä:
- Doterajšiu starostlivosť o dieťa.
- Citové väzby.
- Stabilitu prostredia.
- Schopnosť rodiča spolupracovať.
- Názor dieťaťa (primerane jeho veku).
- Pracovné a časové možnosti rodiča.
Príjem rodiča nie je rozhodujúci faktor.
Časté mýty
- ❌ „Dieťa automaticky patrí matke“ → Nepravda. Súd posudzuje každého rodiča individuálne.
- ❌ „Kto má lepšie bývanie, vyhrá“ → Materiálne podmienky sú len jedným z kritérií.
- ❌ „Dieťa si vyberie samo“ → Názor dieťaťa je dôležitý, ale nie rozhodujúci.
Musí ísť rodič na súd?
Nie vždy. Ak sa rodičia dohodnú, súd ich dohodu môže schváliť.
Ak však dohoda nefunguje, jeden rodič bráni kontaktu, či ak medzi rodičmi dochádza ku konfliktom, súdne konanie je nevyhnutné.
Kedy má zmysel obrátiť sa na advokáta?
Najmä ak:
- Druhý rodič manipuluje dieťa.
- Bráni styku.
- Hrozí únos dieťaťa.
- Ide o striedavú starostlivosť.
- Situácia je konfliktná alebo vyhrotená.
Styk rodiča s maloletým sa neupravuje nevyhnutne iba pri rozvode, k jeho úprave a zmene môže dôjsť aj následne, po zmene pomerov či situácii (napr. bránenie styku s dieťaťom, zanedbaná starostlivosť rodiča, ktorému bolo dieťa zverené či iné okolnosti, ktoré ohrozujú starostlivosť o maloleté dieťa v rozpore s jeho záujmami).
Potrebujete poradiť v otázke starostlivosti o dieťa? Výchova a starostlivosť o dieťa je prioritou každého rodiča. Zabráňte druhému rodičovi v narúšaní pokojného a zdravého domova dieťaťa.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Otázka: Zverenie dieťaťa počas rozvodu
Dobrý deň. Rada by som sa informovala o tom, ako prebieha rozvod, keďže máme dieťa. Náš syn má 15 mesiacov a môj manžel je typ človeka, ktorý sa bude za každú cenu snažiť získať práva na dieťa, aj keď by to malo viesť k ublíženiu malému. Ako mám postupovať, aby dieťa netrpelo a bolo mi zverené? Rozumiem, že keď bude starší, môže tráviť víkendy aj u otca. Avšak kým je malý a som na materskej dovolenke, chcem, aby bol so mnou. Manžel má výbušný charakter a keď ho niečo nahnevá, často nevykazuje dostatok trpezlivosti voči dieťaťu. Rozumiem tiež tomu, že proces podania návrhu na rozvod a čakanie na rozsudok môže trvať istý čas. Ako môžem zaistiť, aby bol syn so mnou v priebehu celej doby pojednávania o rozvode? Nechcem, aby musel behať z jedného miesta na druhé, pretože to nebude mať na neho dobrý dopad. Učím ho určitý režim a manžel, keď je s ním sám, často robí všetko naopak. To je pre dieťa škodlivé, pretože mi to podkopáva autoritu.
Dobrý deň. Po podaní návrhu na rozvod sa situácia nezmení, dieťa aj naďalej ostane tam, kde bolo aj pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Ak je dieťa s Vami, tak s Vami ostane aj počas konania o rozvod manželstva. Výnimkou by bola len situácia, ak by otec dieťaťa podal na súd návrh na neodkladné opatrenie, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva, prípadne ak by podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva. Ak k takejto situácii nedôjde dieťa ostane vo Vašej osobnej starostlivosti počas celého konania a po skončení konania o rozvod ostane v starostlivosti toho rodiča o ktorom rozhodne súd. Bude len na Vás, či aj počas konania o rozvod manželstva umožníte otcovi styk s maloletým alebo nie. Odporúčam však tento styk umožniť.
Otázka: Rozvod a predchádzajúca dohoda o starostlivosti
Dobrý deň, mám otázku týkajúcu sa rozvodu. S manželom plánujeme podať návrh na rozvod a pred jeho podaním som už podala návrh na zverenie do osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj môj manžel a súd našu dohodu schválil. Rada by som sa opýtala, či sa pri rozvode bude táto záležitosť prejednávať ešte raz a či môže súd ustanoviť niečo iné.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd teda rozhodne o výkone rodičovských práv a povinnosti aj v časti osobnej starostlivosti o dieťa nanovo.
Otázka: Obavy matky z odobratia dieťaťa
Chcela by som sa opýtať ohľadne rozvodu a zverenia dieťaťa. Môj manžel od nás odišiel asi pred rokom. Máme spolu dcéru, ktorá má teraz rok a tri mesiace. Najbližšie nás čaká rozvod. Môj manžel však v návrhu, ktorý podal, uvádza samé nezmysly. Všetko je to však klamstvo, pretože svojou fámou sa snaží pripraviť ma o dcéru. Tá je veľmi naviazaná na mňa a je ešte malá. Aká matka príde jednoducho tak o svoje dieťa? Aké musia byť príčiny? Veď moje dieťa je mojím všetkým a bojím sa, že dcéru zveria práve jemu. Dcéra žije od narodenia so mnou.
Odpoveď advokáta na rodinné právo: Dobrý deň, z toho čo ste napísali je takmer isté, že dcéra bude zverená Vám. Napísali ste, že manžel odišiel asi pred rokom, to znamená, že už približne rok nie je s dcérou tak ako ste Vy. Súdy pri rozhodovaní o tom, komu zveria dieťa pozerajú aj na to, aký je stav v čase do rozhodovania súdu. Ak je dieťa s Vami a je také malé, ako uvádzate, je to vysoko pravdepodobné, že dieťa bude zverené Vám a to navyše ak je dieťa také malé a naviazané na Vás. Matke súdy zoberú dieťa vtedy, ak nie je schopná sa o dieťa postarať, môže byť pre dieťa z výchovného hľadiska hrozba.
Otázka: Starostlivosť o 13-ročnú dcéru nezamestnaného otca
Moja krstná mama sa rozvádza. Chcem sa opýtať, aká je šanca, že pridelia jej maloletú 13-ročnú dcéru do starostlivosti otcovi, ak je nezamestnaný a nemôže poberať žiadnu dávku, keďže nepracoval.
Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode totiž zisťuje jednak skutočný stav veci, ale tiež najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd zo zákona musí skúmať tzv. skutočný stav veci, pričom pri zisťovaní skutočného stavu veci sa nemôže uspokojiť s vykonaním iba tých dôkazov, ktoré navrhnú účastníci konania. Až po dôkladnom zistení skutočného stavu veci a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v súlade s článkom 5 Zákona o rodine bude súd rozhodovať o tom, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. To, že otec dieťaťa nie je zamestnaný automaticky nemusí znamenať, že dieťa nemôže byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak by však otec dieťaťa chcel mať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti súd bude zisťovať akým spôsobom chce zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť z finančnej stránky. Tzn. že nezamestnanosť (môže byť i krátkodobá) automaticky nemusí znamenať nemožnosť zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Rovnako skutočnosť, že je nezamestnaný žiadnym spôsobom neovplyvňuje jeho povinnosť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na výživu svojho maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd sa však ani v tomto smere neuspokojí s jednoduchým zistením, že otec dieťaťa je nezamestnaný. V prvom rade je potrebné skúmať, prečo je otec dieťaťa nezamestnaný. V mnohých prípadoch sa totiž rodičia dobrovoľne vzdávajú vyššieho príjmu, aby nemuseli platiť také vysoké výživné. Súd totiž skúma schopnosti a možnosti povinného rodiča z výživného. Tzn. že súd bude skúmať, či je v jeho schopnostiach a možnostiach zamestnať sa, dosahovať vyšší príjem a tým lepšie zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa.
Nárok na výživné Vaša sesternica nestratí tým, že jej otec je nezamestnaný. Za určitých okolností (kedy napríklad z objektívnych dôvodov si nevie jej otec nájsť zamestnanie) to však môže ovplyvniť výšku výživného. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.“ Po zistení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (t.j. nákladov na starostlivosť o Vašu sesternicu a tiež nákladov na starostlivosť o spoločnú domácnosť) a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd pristúpi k určovaniu výšky výživného.
Otázka: Použitie kamerových záznamov a návšteva psychoterapeuta
Môj manžel sa chystá podať na rozvod a má v pláne požiadať o umiestnenie nášho dvojročného syna do svojej výchovy. Môže vo svojom prospech použiť kamerové záznamy z nášho domu, na ktorých som zosnímaná, ako naňho vrieskam v dôsledku stresu po oznámení rozvodu? Okrem toho, navštevujem psychoterapeuta s cieľom lepšie zvládnuť túto situáciu. Môže sa to považovať za zaťažujúcu okolnosť?
Dobrý deň, Váš manžel nie je oprávnený požiť záznamy, ktoré si zrejme urobil na mobilný telefón bez Vášho súhlasu. Uvádzam tiež, že ak bývate spolu v jednom dome /byte/, manžel Vás nemôže z domu /bytu vyhodiť a ani vysťahovať na ulicu, lebo ide o Vaše obydlie.
Otázka: Vyhrážky a obavy z odobratia detí
Dobrý večer prajem. Prosím Vás, chcem sa rozviesť, nakoľko s manželom nerozumiem. Pred rokmi som ho podviedla, ale odpustil mi a žili sme celkom dobre. Pred istým časom si začal písať s jednou dotyčnou a tráviť u nej noci aj alkohol. Keď prišiel domov, len mi nadával; náhodou som našla SMS, ktoré si písali - tu boli výrazy ako "chcem ťa" a podobne. Tak som mu na to odpovedala, ale iným spôsobom, nič o tom, že niekoho chcem. Odkedy chodí k tej žene, neustále mi nadáva a vyhrožuje sa mi, že mi pri rozvode vezme deti, ktoré by som pritom mala nedostať vidieť - majú 9 a 4 roky. S deťmi vychádzam veľmi dobre, na rozdiel od neho. Manžel je málokedy doma, a keď by mohol byť, trávi čas u tej dotyčnej. Menšie dieťa ešte občas vezme, ale staršie nie. Aktuálne študujem a som na materskej, napriek tomu pracujem brigádne v obchode. Podala som žiadosť na byt, lebo v tom súčasnom nemienim zostať, pokiaľ mi bude nadávať a bude sa mi terorom vyhrážať. Starší syn sa ma pýta, kedy sa odsťahujeme, veľmi vníma, že nie je všetko v poriadku. Môže mi pri rozvode vziať deti, keďže mám malý príjem a ešte nemám vlastný byt? Mám po mame jednoizbový byt, ale býva tam ona s doživotným právom. Vzhľadom na to, že sa mi vyhráža, že ich nezvládnem uživiť a že deťom kurvy nedajú, som na vážkach. Mám strach, že mi ich naozaj vezme - to by som nezvládla, veľmi ich mám rada a oni mňa.
Dobrý deň, prosím o radu, ako mám postupovať v prípade, že môj bývalý partner opustil mňa aj naše maloleté dieťa a našiel si druhú partnerku s dieťaťom. Problém je v tom, že tento môj bývalý partner je českej národnosti, žije a pracuje v Čechách a ja s našim dieťaťom žijeme na Slovensku. Nakoľko sú naše bydliská pomerne vzdialené, bývalý partner trvá na tom, aby naše spoločné dieťa trávilo čas vyhradený pre nich, čiže každý druhý víkend, u neho v jeho novej domácnosti v Čechách. Naše dieťa odmieta tento návrh, je na mňa ako svoju matku citovo naviazané, keďže so svojím otcom nikdy netrávilo čas osamote, vždy len v mojej prítomnosti. Naša dcéra je veľmi vnímavé a citlivé dieťa a pred každou návštevou svojho otca, ktoré sú zatiaľ len v mieste nášho bydliska, má fyzické problémy, bolesti brucha, zvracanie. Žiaľ, môj bývalý partner nie je ochotný prispôsobiť sa tejto aktuálnej situácii a súdnou cestou žiada o schválenie jeho požiadavky brať našu dcéru k sebe do Čiech každý druhý víkend od piatku do nedele do pre ňu absolútne cudzieho prostredia jeho nového vzťahu aj napriek tomu, že naša spoločná dcéra tam chodiť nechce. Preto vás prosím o radu, ako môžem legálne právne postupovať v tomto prípade a nevystavovať našu dcéru tejto pre ňu stresovej situácii. Naša dcéra je žiačka na prvom stupni ZŠ.
Pri žiadosti o rozvod by mali manželia uviesť, ako si predstavujú starostlivosť o deti po rozvode. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti alebo inom usporiadaní, ktoré bude zohľadňovať najlepšie záujmy detí.
Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí.
Súd sa vždy snaží rozhodnúť v súlade s najlepšími záujmami detí. Prihliada na vek a názor detí, ale nie je to jediný faktor, ktorým sa riadi. Jednou z možností je napríklad striedavá starostlivosť. Tá je dnes populárnym riešením, ktoré umožňuje deťom stráviť čas s oboma rodičmi. Výživné môže byť stanovené aj v prípade striedavej starostlivosti.
V prípade, že jeden z rodičov neplní svoje povinnosti ohľadom výživného, môže druhý rodič požiadať súd o vymáhanie výživného.
Rozvod a starostlivosť o deti sú náročnými témami, ktoré vyžadujú citlivý prístup. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovskú dohodu musí schváliť súd.
Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom.
Počas pojednávania mu môžu klásť ostatní účastníci konania, ako aj súd rôzne otázky, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.
Otázka: Rozvod, nervozita manžela a starostlivosť o dcéru
Dobrý deň, žijem s manželom už vyše 10 rokov, dcérka má 6. Už dlhšie to medzi nami nefunguje. Manžel je obrovský nervák, kričí na mňa i na dcérku. Často sa hádame. Dcérka vždy uteká do svojej izby a nechce to počúvať. Manžel sa veľmi zmenil za posledné roky, stal sa z neho obrovský lenivec, doma nepomáha a nič nespraví. Keď je dcérka chorá, ani sa nespýta, ako jej je a čo treba. Každý deň, keď príde z práce, sadne si na gauč a pozerá do telefónu, dcérke sa nevenuje. Keď sa s ním chce hrať, musí ho prosiť. Hádže na mňa všetku vinu a za všetky problémy obviňuje mňa. On v sebe nevidí žiadny problém a robí nesprávne rozhodnutia poza môj chrbát. Zobral si úver aj napriek môjmu nesúhlasu a kúpil auto, ktoré sa kazí. Peniaze, ktoré ušetrím, vôbec nevidím, a občas ide napríklad na lyžovačku, o ktorej neviem. Dozviem sa to, až keď mu zavolám a zistím, že je niekde preč. Kupuje veci bez konzultácie, míňa peniaze a potom nám nezostáva na spoločnú dovolenku. Aktuálne si už plánuje dovolenku s dcérkou sám. Nerozpráva sa so mnou, keď aj musí, kričí, uráža a ponižuje, nemá voči mne žiadny rešpekt. Všetko to tiež vidí a počuje dcérka. Používa nevhodné slová pred ňou. Doma nič nespraví, celé dni, len sedí na gauči s mobilom. Keď sa ho opýtam, s kým si píše, nepovie mi, má tajnosti. Zistila som, že náš vzťah preberá s jeho tetou, ktorá mu navrhuje rozvod. On už viackrát uviedol, že ma rozvedie a pripraví o dcérku. Nedá sa s ním rozprávať o poradni, nechce pomoc od nikoho a mňa obviňuje z našich problémov. Spisuje si poznámky, keď sa pohádame a mám pocit, že sa chystá na rozvod. V októbri nám končí fixácia hypotéky, a povedal, že sa môžeme potom rozviesť. Raz si menil náboje a vystrelil do steny, dcérka bola tiež doma. Bola to hrozivá rana a podľa mňa nevie s ňou dobre narábať. Môže mať vlastníctvo zbrane vplyv na rozvodové konanie?
Máme spoločný dom, ale máme veľa úverov. Dcérka je prváčka, potrebuje osobitnú starostlivosť kvôli strave. Obaja máme trvalé bydlisko v obci, kde žijeme, ale pochádzame z iného mesta. Pracujeme z domu a dva razy týždenne chodíme do práce. Ak by došlo k rozvodu, bojím sa, že by ma pripravil o dcérku. On je zaneprázdnený, často na telefóne a nevie sa postarať o dcérku tak ako ja. Je možné, aby bola dcérka zverená len do mojej starostlivosti? Ak by som si teraz zmenila trvalé bydlisko do mesta, odkiaľ pochádzam, mohol by z toho pri rozvode vzniknúť problém? Súvisí to tiež s úmrtím môjho otca a starostlivosťou o matku. Zmení to niečo na právnej stránke ohľadom školy pre dcérku? Potrebuje osobitné bydlisko v obci, kde patrí do školy? Najhoršie to celé je pre dcérku, nie je to pre ňu dobré prostredie.
Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi.
V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ RPPS môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú. Všetky služby psychológa RPPS sú dôverné a práca psychológa na RPPS sa riadi zákonom o psychologickej činnosti a slovenskej komore psychológov č. 199/1994, zákonom o ochrane osobných údajov č. 428/2002 a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. Psychológ RPPS sa riadi okrem zákona aj etickým kódexom poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vyživovaciu povinnosť po rozvode manželov upravuje §24 ods. 1 Zákona o rodine nasledovne: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Toto ustanovenie možno uplatniť vtedy, ak sa súd rozhodne zveriť maloleté dieťa do starostlivosti jedného z rodičov, na základe čoho určí výšku výživného, resp. rozsah vyživovacej povinnosti, ktorú budú rodičia vynakladať po rozvode na dieťa. Výživné má prednosť pred všetkými výdavkami, pričom do úvahy sa berú tie výdavky, ktoré nie je možné nevyhnutne vynaložiť. To je samozrejme už na preskúmaní súdom, ktorý skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Iné to je v prípade, ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V tomto prípade je na zvážení súdu, či výživné určí. Nie je to v každom prípade nevyhnutné. Zákon o rodine v § 62 ods. 6 hovorí: „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“ a ďalej uvádza: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“ Uvedené ustanovenia hovoria o tom, že nie je podmienkou určiť výživné aj pri striedavej osobnej starostlivosti. Je na zvážení súdu, či určí výživné na základe príjmu, ktorý musia obidvaja rodičia preukázať na súde.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozvodu manželov rozhoduje súd o úprave práv a povinností výlučne k maloletým deťom, to znamená k deťom vo veku do osemnásť rokov. V prípade, ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd u detí rozhoduje nielen o zverení do starostlivosti, ale o úprave práv a povinností k deťom. Úprava práv a povinností k maloletým deťom predstavuje širší pojem než len zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo obom rodičom. Ešte donedávna zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine poznal len dva druhy starostlivosti o maloleté dieťa, a to osobnú starostlivosť alebo striedavú osobnú starostlivosť. Za splnenia horeuvedených podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom. Striedavá osobná starostlivosť rodičov na rozdiel od spoločnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy aj vtedy, ak aspoň jeden z rodičov má záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak súd vec vyhodnotí tak, že sú splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a súčasne určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa. Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení do dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať.