ADHD je dnes u detí pomerne často diagnostikovaná porucha. Tieto deti sú súčasťou bežných tried, no mnohí učitelia stále nevedia, ako s nimi pracovať. Zladiť vyučovanie s deťmi, ktoré im často rušia hodinu, je pre nich jedna z náročnejších úloh. Detský psychoterapeut s viac ako 20-ročnou praxou Wolfdieter Jenett im chcel byť nápomocný, a tak spísal rôzne rady, ktoré by im mohli pomôcť.
Deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) bývajú často vnímané ako „neposlušné“, „nepokojné“ alebo „lenivé“. V skutočnosti ide o neurovývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, regulovať správanie a emócie. Deti s ADHD nechcú robiť veci zle - často jednoducho nedokážu robiť veci inak bez podpory dospelých.
ADHD je diagnóza, ktorá sa u detí prejavuje poruchou pozornosti, koncentrácie a kontroly impulzivity. Okrem klasických príznakov, sa u týchto detí tiež môžu vyskytovať poruchy učenia, depresívne, nutkavé či autistické správanie a taktiež tiky. Cez všetky svoje problémy sa však deti s ADHD dokážu nadchnúť pre vec, majú výdrž a dokážu veciam či činnostiam, ktoré ich zaujmú, venovať aj dlhší čas. Sú vnímavé a taktiež starostlivé.
1. Pochopenie namiesto trestania
Základom práce s dieťaťom s ADHD je pochopiť, že:
- nepozornosť nie je lenivosť
- hyperaktivita nie je nevychovanosť
- impulzivita nie je úmyselné provokovanie
Dieťa často vie, čo má robiť, ale má problém s tým, ako to urobiť v správnom čase a správnym spôsobom.
2. Jasné pravidlá a štruktúra
Deti s ADHD potrebujú pevný rámec, ktorý im pomáha orientovať sa v každodenných situáciách. Pomáha:
- jednoduché a konkrétne pravidlá
- denný režim a rozvrh
- rozdelenie úloh na menšie kroky
- vizuálne pomôcky (zoznamy, obrázky, časovače)
Namiesto všeobecných pokynov dávajte konkrétne inštrukcie. Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
3. Krátke úlohy a časté prestávky
Dlhé sedenie a monotónne činnosti sú pre dieťa s ADHD veľmi náročné. Odporúčania:
- kratšie pracovné bloky
- pohybové prestávky
- striedanie aktivít
- možnosť manipulovať s antistresovou pomôckou
Pohyb pomáha mozgu lepšie sa sústrediť - nie je to rozptyľovanie, ale podpora pozornosti. Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť. Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné. Práve prestávky sú pre dieťaťom možnosťou oddychu, ktorý vedie k zvýšeniu jeho koncentrácie na nadchádzajúce aktivity počas vyučovania.
4. Pozitívna motivácia funguje lepšie než tresty
Deti s ADHD potrebujú okamžitú spätnú väzbu. Uprednostňujte:
- pochvalu za snahu, nie len za výsledok
- konkrétne ocenenie („Páčilo sa mi, že si začal hneď“)
- systém odmien (nálepky, body, extra čas na obľúbenú činnosť)
Tresty bez vysvetlenia často vedú len k frustrácii a zníženému sebavedomiu. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Nešetrite pochvalou - pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu. Pri častej kritike zo strany učiteľa má tento názor vplyv aj na ostatných spolužiakov. To znamená, že ostatní spolužiaci by tiež posudzovali dieťa podľa učiteľovho názoru. A keďže išlo o kritiku, správali by sa k nemu negatívne. Ako učiteľ sa k dieťaťu správajte pozitívne, nezosmiešňujte ho, neupozorňujte na jeho nedostatky počas vyučovania. Ak dieťa dostane zlú známku z niečoho, čo vedelo, úloha rodiča je zistiť, čo mu vadilo. Okolie? Hluk? Ak si dieťa nevie niečo zapamätať, skúste zistiť, ktorý typ pamäte je jeho silnou a slabou stránkou. Má vizuálnu pamäť? Zvýraznite mu to. Má sluchovú pamäť? Treba hľadať spôsob, ako sa mu aj nudná látka bude učiť ľahšie.
5. Emócie pod kontrolou - s pomocou dospelých
Deti s ADHD majú často problém s reguláciou emócií. Výbuchy hnevu, plač alebo vzdor môžu byť prejavom preťaženia. Pomáha:
- pokojná reakcia dospelého
- pomenovanie emócií („Vidím, že si nahnevaný“)
- učenie stratégií upokojenia (hlboké dýchanie, krátka prestávka)
Dieťa sa učí zvládať emócie pozorovaním dospelých. Snažte sa byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
6. Spolupráca rodičov a učiteľov
Najlepšie výsledky dosahujú deti vtedy, keď rodičia a učitelia spolupracujú. Dôležité je:
- zdieľať informácie o tom, čo funguje
- používať podobné pravidlá doma aj v škole
- otvorene komunikovať bez obviňovania
Jednotný prístup dieťaťu poskytuje pocit istoty. Aby však učiteľ dokázal s týmto dieťaťom čo najlepšie pracovať, dôležití sú preňho rodičia dieťaťa. Sú jedným z najcennejších zdrojov informácií o dieťati. Okrem rodičov sa učiteľ môže obrátiť kvôli informáciám o svojom žiakovi aj na detského lekára, informácie zo škôlky, ktorú dieťa navštevovalo, alebo aj na školské poradenské centrá mestskej časti, kde má dieťa trvalý pobyt. Snažte sa teda získať o dieťati, čo najviac informácií. Všetky uvedené zdroje informácii sú pre učiteľov významné z hľadiska predpovedania správania takéhoto dieťaťa v školskom prostredí. Väčšinou platí, že ako sa dieťa správa doma, tak sa bude správať aj v škole. Jenett vo svojej knihe píše: „Z rodičov sa v priebehu života s dieťaťom stali doslova experti. Avšak aj napriek tomu sa stále obracajú na školu s požiadavkou profesionality.“ Rodičia škole dôverujú, že to s ich dieťaťom zvládne napriek poruche, ktorou trpí. Dôležité je o informáciách, ktoré učitelia zistia, oboznámiť aj svojich kolegov, ktorý s dieťaťom prídu počas vyučovania do kontaktu. Vynechávať netreba ani spolužiakov, ktorí by mali rozumieť diagnóze, ktorou ich spolužiak trpí bez toho, aby ho akokoľvek osočovali, vyčleňovali z kolektívu. Dôležité je udržiavať dobrý vzťah s rodičmi, napríklad čo sa týka dôležitých rozhodnutí, ktoré sa týkajú dieťaťa, sú práve oni dobrým konštruktívnym základom.
7. Podpora silných stránok dieťaťa
Deti s ADHD sú často:
- kreatívne
- energické
- spontánne
- plné nápadov
Ak majú možnosť rozvíjať svoje silné stránky, rastie ich sebavedomie aj motivácia spolupracovať. Pridelením funkcie dieťaťu v triednom kolektíve sa zvyšuje jeho sebaúcta. Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.
Odporúčania pre zariadenie triedy a pracovné miesto
Klasická výzdoba triedy, ktorá je farebná, neformálne usporiadaná a priveľmi zahltená napr. rôznymi prácami žiakov, je pre dieťa s ADHD problémom. Tieto deti sú na rôzne podnety vnímavejšie a práve preto je takéto zariadenie triedy pre nich vyrušujúce. Dôležité je myslieť aj na to, aby dieťa nesedelo úplne vzadu. Môže sa vtedy cítiť osamotené a odstrčené. Odporúča sa preto usadiť žiaka s ADHD priamo pred učiteľa. Po čase sa to síce môže stať vyrušujúcim elementom pre prácu učiteľa, avšak za pokus to stojí. Hluk z vonku tiež pôsobia ako rušivý element, preto zvykne učiteľ dieťa s ADHD usadiť bližšie k tabuli a do radu, ktorý nie je pri okne. Platí teda pravidlo, menej je viac. Zariadenie triedy je potrebné zjednodušiť. Okrem už uvedených tipov, ako by to v triede mohlo vyzerať, je užitočné spomenúť aj vytvorenie oddychovej zóny. Môžu sa sem uchýliť aj ostatní spolužiaci, nielen dieťa s ADHD a týmto spôsobom sa môže vplývať aj na vytváranie pozitívnych vzťahov v triede. V neposlednom rade je dobrým tipom vytvoriť alebo zabezpečiť, aby sa dieťa mohlo počas hodiny hýbať. Máme tým na mysli, aby sa v rámci odreagovania a zlepšenia koncentrácie mohol ADHD žiak prejsť po triede a po pár minútach si sadnúť späť na svoje miesto. Na záver je ale dôležité upozorniť na fakt, že zmeny, ktoré sú vyhovujúce pre dieťa s ADHD, nemusia vyhovovať deťom ostatným.
Myslenie dieťaťa je síce neorganizované, ale jeho pracovné miesto v škole by tak vyzerať nemalo. Dieťa nevie tento poriadok vo svojich veciach dodržiavať samo, preto je úlohou učiteľa, aby mu s tým pomohol. Často sa stáva, že dieťa zabudne doma svoj zošit či inú školskú pomôcku, ktorú na vyučovanie potrebuje. Trest zo strany učiteľa mu nie je pomocou, nič sa tým nezmení. Užitočné je preto zabezpečiť pre dieťa jeho skrinku, kde si všetka svoje veci môže odložiť. S jedným ruksakom si totiž nevystačí. Dieťa si na to zvykne a nebude ho to rozptyľovať pri práci. Na svojom pracovnom stole by malo mať len tie predmety, s ktorými práve pracuje. Nepotrebné predmety a pomôcky by mali byť uložené v skrinke. Dieťa by malo mať založený zošit. V papieroch, ktoré majú byť uložený v zakladači, má dieťa neustále neporiadok a postupne papiera s poznámkami stráca. V lavici by sa nemalo piť a jesť.
Zariadenie triedy je potrebné zjednodušiť, menej je viac. Vytvorenie oddychovej zóny môže pomôcť nielen dieťaťu s ADHD, ale aj ostatným spolužiakom, čím sa podporujú pozitívne vzťahy v triede. Umožnenie pohybu počas hodiny, napríklad krátka prechádzka po triede, môže pomôcť pri odreagovaní a zlepšení koncentrácie.
Pracovné miesto dieťaťa by malo byť organizované, aby mu pomohlo udržať poriadok vo veciach. Zabezpečenie skrinky na odkladanie školských pomôcok môže zabrániť zabudnutiu a rozptyľovaniu. Aj keď si deti s ADHD ťažšie zvykajú na nové úlohy, dokážu si osvojiť konkrétnu štruktúru a opakujúce sa pravidlá.
Individuálny prístup a hodnotenie
Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne. Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom.
Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu.