Často sa stáva, že len dieťa v predškolskom veku sa dokáže niekoľko minút hrať samé, a to je úplne normálne. Veľká väčšina dvojročných detí sa nevie hrať samých, ak - tak nie príliš dlhý čas. Je to jednak o pozornosti, ktorú takto staré dieťa dokáže udržať pri jednej aktivite veľmi krátky čas. A jednak je to tiež o jeho fantázii, ktorú nevie naplno rozvinúť a nevie, čo všetko by s tými krásnymi hračkami mohlo robiť. Dieťatko potrebuje pozorovať dospelého alebo staršie dieťa, aby malo nejaký vzor v hre - ako viem chodiť s tým krásnym autíčkom po koberci, ako viem skladať kocky na seba až z nich bude vysoká veža … Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním.
Z pohľadu psychologičky musím však dodať, že v tomto veku je to absolútne normálne vývinové štádium, ako našich detí, tak ich hry a celého zdravého vývinu dieťaťa vo všeobecnosti. Batoľa potrebuje na hru partnera. Často počúvam rodičov, ktorí sú presvedčení, že od toho či onoho veku by sa dieťa malo vedieť zabaviť samo. Nakúpia hračky - edukatívne, interaktívne, zabezpečia dieťaťu niečo, čo reklama prezentuje ako nevyhnutné a potrebné pre správny a všestranný vývin dieťaťa a ono nič. Stále príde a ťahá mamu za gate, že ju by práve v tejto chvíli potrebovalo. Potom rodičia váhajú, najmä ak vidia iné deti v ich okolí, ktoré sa možno sami prehrajú o 10 minút dlhšie než to ich batoľa, či niečo robia zle. Či sa mu hádam od narodenia nevenovali príliš intenzívne. Či prípadne to dieťa nie je hyperaktívne a nebudú mať problém aj v škole …
Zora opisuje svoju skúsenosť a zrejme by sa k nej pridali mnohé matky: „Som doma so svojím dvojročným synom. Som doma rada, rada s ním trávim čas. No niekedy by som potrebovala čas len pre seba, aby som si dopila kávu, či prečítala noviny, alebo sa proste osprchovala … čas, kedy by syn neustále neočakával, že sa s ním budem hrať. Príde to niekedy, že sa zabaví aj sám?“ Z pohľadu matky násť-ročného syna odpoviem, že áno, príde, až to Zorke možno bude ľúto, že už ju syn až tak nepotrebuje 🙂 Ale chápem, že neustále vyžadovanie si „spolupráce“ zo strany našich potomkov je únavné a občas by sme potrebovali, aby nás niekto vymenil - zastúpil.
Ako pomôcť dieťaťu k samostatnej hre
Aby sme dieťa povzbudili k samostatnému hraniu, stojí za to venovať pozornosť tomu, aké aktivity si vyberá a ponúkať podobné aktivity alebo organizovať priestor tak, aby sa dali hrať. hračiek nie je žiadna veda. Veď predsa deti sa rady hrajú. vždy. a neprehrá sa samé dlhšie ako pár minút. Je to úplne v poriadku. v izbe volia aktivity, kde sa môžu zapojiť a cítiť sa užitočné. hračiek riadim ja. A občas si potom aj tu kávu vypijem teplú.
Vyberajte hračky podľa záujmu
Pozorujte dieťa, čo ho aktuálne najviac zaujíma. úspechu je, trafiť sa dieťaťu do témy, ktorá ho momentálne najviac baví. to byť však iba téma ako autíčka či bábiky. malé predmety, dieťa môže mať obdobie, kedy ho fascinujú rôzne vkladačky. myslieť. Druhou polovicou úspechu je zvoliť primeranú náročnosť. príliš ľahká, prestáva byť pre dieťa zaujímavá. dieťa môže frustrovať, že mu to ešte nejde.
Organizácia priestoru a hračiek
ešte môže byť v množstve hračiek, ktoré má dieťa k dispozícií. príliš veľa podnetov, nevie pri žiadnej hračke vydržať dlho. detičiek je ešte veľmi ľahko vyrušiteľná. tiež fajn. izbe uložíme, aby ho samé pozývali do hry. ale vyložené v poličke, kde dieťa na ne vidí a dočiahne. nejakú vkladačku, nenechávajme tie tvary vnútri v krabičke. totižto aktivita hotová a netreba ju spraviť znova. samé hrať, to je ten váš čas na kávu. prihovárať, ako sa pekne hrá. Hlavne nenadviazať očný kontakt.
Ako sa s dieťaťom hrávate?
Zamyslite sa nad tým, ako sa s dieťaťom hrávate. Máte pocit, že ste sa s ním hrali celý deň, ale v skutočnosti sa dieťa stále iba tmolilo okolo vás a o spoločnú hru iba žiadalo? Hovoríte si, že už má predsa vek na to, aby sa vedelo samo zahrať. Je azda nešikovné? Nesamostatné? Ani jedno z toho. Dieťa do dva a pol roka sa zriedka dokáže zahrať samo, a aj to iba na kratšiu dobu. Dovtedy jeho fantázia nevie rozohrať také situácie s hračkami alebo inými predmetmi, aby sa dieťa zabavilo dlhšie ako na pár minút. Pozornosť tiež dokáže udržať iba na krátky čas. Zamyslite sa nad tým, ako sa s dieťaťom hrávate. Máte pocit, že ste sa s ním hrali celý deň, ale v skutočnosti sa dieťa stále iba tmolilo okolo vás a o spoločnú hru iba žiadalo? Alebo aj u vás dieťa stále iba čaká na to, keď otec alebo mama budú mať naňho čas? Takto nikdy nebude mať pocit, že ste sa s ním hrali a dlhšie mu bude trvať, kým sa naučí hrať samo. Na to, aby to dokázalo, potrebuje najprv k hre staršieho partnera (rodiča alebo súrodenca), od ktorého sa hrať naučí. Je jasné, že máte aj iné povinnosti, chcete mať tiež trocha času pre seba, nemôžete sa s ním hrať po celý deň. Skúste si aspoň občas nájsť čas a hrať sa s ním tak dlho, ako to bude baviť jeho. Nech ono rozhodne, kedy bude „dosť“.
Ak vás dieťa volá k hre, choďte a venujte mu intenzívnych 5 - 7 minút (za predpokladu, že v tej chvíli naozaj viete všetko iné odložiť). Potom mu povedzte niečo v duchu: „Teraz musím ísť pripraviť raňajky a potom sa spolu znova zahráme.“ Ak dieťa protestuje, môžete ho vziať so sebou k práci, ktorú idete robiť - veľa vecí v domácnosti môže dieťa „robiť“ s vami - v tomto veku ich naše dospelácke „hračky“ lákajú pomerne intenzívne. Môžu vysávať, zametať zmetáčikom, miešať v miske pomyselné cesto, utierať dlážku … Niekedy to však chce viacej trpezlivosti na našej strane, než na nich 🙂 No a samozrejme, ako ste sľúbili, tak aj neskôr urobte. Keď dorobíte svoje, vráťte sa k dieťaťu s vetou: „už som urobila svoju prácu, teraz sa s tebou môžem opäť hrať.“
Tipy pre podporu samostatnej hry
- Ak je pre dieťa ťažké začať sa hrať samo, začnite s krátkymi úsekmi. Môžete začať s piatimi minútami a postupne zvyšovať čas podľa toho, ako sa dieťa cíti pohodlnejšie.
- Dieťa sa bude ľahšie hrať samo, ak sa cíti v prostredí bezpečne a pohodlne. Zabezpečte, aby malo prístup k rôznym hračkám, ktoré stimulujú jeho zvedavosť a kreativitu.
- Zistite, čo vaše dieťa zaujíma a ponúknite mu aktivity, ktoré ho budú baviť. Ak napríklad miluje kreslenie, pripravte mu kreatívny kútik s farbičkami a papierom.
- Ak sa dieťa nevie hrať samo, začnite tým, že sa budete hrať spolu s ním. Ukážte mu, ako sa môže zabaviť hračkou alebo činnosťou.
- Ak dieťa začne prejavovať záujem o samostatnú hru, povzbuďte ho a pochváľte.
- Nechajte dieťa, aby si samo vybralo, s čím sa chce hrať. Poskytnite im niekoľko možností a nechajte ich rozhodnúť, čo ich v danom momente najviac zaujíma.
- Niektoré deti potrebujú viac času na to, aby si zvykli na samostatnú hru. Je dôležité byť trpezlivý a neponáhľať sa.
- Napríklad, ak sa venujete čítaniu alebo nejakej inej aktivite, povedzte dieťaťu, že teraz budete mať každý svoj čas na hranie alebo prácu.
Samostatná hra je dôležitou súčasťou detského vývinu, pretože podporuje kreativitu, nezávislosť a schopnosť riešiť problémy.
AKO PRINÚTIŤ SVOJE DIEŤA K SAMOSTATNEJ HRE!
V hre si budujú puto s rodičom, majú blízky kontakt (často aj fyzický, ktorý je pre nich veľmi dôležitý), regulujú emócie, spoznávajú seba a svoje schopnosti, osvojujú si pravidlá spoločenského života, empatiu resp. Dieťa často potrebuje veľa hodín s rodičom, aby preskúmalo možnosti, hračky a to, čo rád robí a baví.
