Tehotenstvo a začiatok nového zamestnania môžu byť pre ženu náročnou kombináciou. Je dôležité, aby budúce mamičky poznali svoje práva a povinnosti v zamestnaní, aby mohli optimálne zvládnuť túto životnú etapu.
Slovenská legislatíva, predovšetkým Zákonník práce, poskytuje tehotným ženám špeciálnu ochranu, ktorá im zabezpečuje stabilitu v zamestnaní, bezpečné pracovné podmienky a nárok na viaceré benefity. Právne povinnosti zamestnávateľa voči tehotnej zamestnankyni sú podrobne upravené.
Práva tehotnej ženy v zamestnaní
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná. Výnimkou je situácia, keď existuje výpovedný dôvod spočívajúci v konaní zamestnankyne, ktorá porušila pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. V prípade, ak by zamestnávateľ tento zákaz výpovede porušil a konal v rozpore so Zákonníkom práce, výpoveď by bola neplatná.
Významnú ochrannú funkciu tehotenstva zamestnankyne plní ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého, ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.
Právne povinnosti zamestnávateľa, pokiaľ ide o úpravu pracovného času tehotnej ženy, sú podmienené jej žiadosťou o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. V prípade práce nadčas zamestnávateľ musí získať súhlas tehotnej ženy a v prípade pracovnej pohotovosti sa zamestnávateľ musí s tehotnou ženou dohodnúť na pracovnej pohotovosti, nemôže jej ju nariadiť.
Zamestnávateľ je povinný tehotnej žene zabezpečiť také pracovné podmienky, aby chránil jej zdravotný stav. S tým súvisí fakt, že v práci nesmú takéto ženy vykonávať fyzicky náročné činnosti.
Ak tehotná žena alebo rodič, ktorý sa stará o dieťa do 15 rokov, požiada o skrátenie pracovného času alebo inú úpravu pracovného režimu, zamestnávateľ je povinný mu vyhovieť - pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Tehotné ženy, rodičia detí do 3 rokov, osamelí rodičia starajúci sa o dieťa do 15 rokov môžu pracovať nadčas iba ak s tým súhlasia.
Zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o toto preradenie tehotná žena požiada. Pokiaľ ide o tehotnú zamestnankyňu pracujúcu v noci, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci.
Zamestnanci väčšinou vedia, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas. Najviac je to na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Matke patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu.
Oznamovanie tehotenstva zamestnávateľovi
Po vzniku pracovnoprávneho vzťahu, keď sa žena dozvie o svojom tehotenstve, by mala zvážiť čas, kedy túto skutočnosť zamestnávateľovi oznámi. Z pohľadu Zákonníka práce sa tehotná žena stáva „tehotnou zamestnankyňou“ len keď písomne informuje zamestnávateľa o tejto skutočnosti, a súčasne o svojom stave predloží lekárske potvrdenie.
Nie je povinnosť oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi okamžite po jeho zistení. Je dôležité si uvedomiť, že z pohľadu Zákonníka práce nie je uvedené lekárske potvrdenie totožné s tehotenskou knižkou. Častokrát by tehotné ženy mali oznámiť svoje tehotenstvo zamestnávateľovi skôr ako pred ukončením 12. týždňa tehotenstva. Zvýšená ochrana a osobitné pracovné podmienky patria tehotnej zamestnankyni len vtedy, ak si splní túto písomnú oznamovaciu povinnosť.
Zamestnávateľ nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná. Na Slovensku nesmie počas pracovného pohovoru a pred prijatím do pracovného pomeru budúci zamestnávateľ vyžadovať od uchádzačky informácie o tehotenstve, ani o rodinných pomeroch (§ 41 ods. 6 Zákonníka práce). Tehotná žena má podľa Zákonníka práce nárok na osobitnú právnu ochranu, napr. úpravu pracovného času alebo zákaz výpovede počas ochrannej doby. Ak sa teda chce domáhať ochrany svojich práv v práci počas tehotenstva, mala by o tejto skutočnosti zamestnávateľa informovať, ideálne písomne.
V prípade, že zamestnávateľ niektoré práva poruší, budúce mamičky sa môžu obrátiť na Inšpektorát práce.
Rizikové práce a preradenie zamestnankyne
Tehotná zamestnankyňa nesmie vykonávať práce, ktoré sú zakázané tehotným ženám, resp. ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.. Ustanovuje sa aj zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám.
Potrebné je upozorniť aj na to, že zákaz vykonávať určené práce sa nevzťahuje len na práce uvedené v citovanom nariadení vlády, ale ide aj o práce uvedené v prípadnom lekárskom posudku.
V prvom rade, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok tehotnej zamestnankyne. Nie každý zamestnávateľ vie upraviť pracovné podmienky tak, aby tieto presne zodpovedali pracovnej zmluve. Ak tehotnú ženu nie je možné dočasne preradiť na inú prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, zamestnávateľ ju môže preradiť po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak dosahuje tehotná žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).
Často však dochádza k situácii, že preradenie na inú vhodnú prácu nie je možné. A to preto, že zamestnávateľ jednoducho takú prácu nemá k dispozícii alebo tehotná zamestnankyňa nesúhlasí s preradením na iný druh práce. V prípade, ak tehotná zamestnankyňa požiada zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú úpravu týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť. Avšak za predpokladu, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Ukončenie pracovného pomeru
Najčastejšou otázkou, s ktorou sa v praxi v súvislosti s tehotnými zamestnankyňami stretávame, je otázka ohľadom možného ukončenia pracovného pomeru. Je nutné si uvedomiť, že jedna z najväčších výhod písomného oznámenia tehotenstva zamestnávateľovi je, že zamestnávateľ nemôže jednostranne ukončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou výpoveďou, nakoľko sa na ňu vzťahuje tzv. ochranná doba.
Výpoveď môže byť udelená v dvoch výnimočných prípadoch: ak zamestnankyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu, alebo ak bola zamestnankyňa právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Zamestnávateľ nemôže s ňou okamžite skončiť pracovný pomer, ale môže s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Zamestnávateľ má právo ukončiť s tehotnou ženou pracovný pomer počas skúšobnej doby, no výpoveď musí byť písomne odôvodnená a nesmie súvisieť s tehotenstvom samotným. V opačnom prípade je rozviazanie pracovného pomeru neplatné.
Bez ohľadu na tehotenstvo, ak s Vami nebudú spokojní, môžu Vás prepustiť, najmä ak sa jedná o skúšobnú dobu. Ak budete s nimi spokojní, prejde skúšobná doba, oznámite tehotenstvo. Ak budú s Vami spokojní, nechajú si Vás aj napriek tehotenstvu. Ak nie, môžu Vás prepustiť z iného dôvodu, napríklad „znižovanie stavov, zrušenie danej funkcie, atď“. Tehotnú ženu je možné prepustiť, nie z dôvodu tehotenstva, ale napr. z iných prevádzkových dôvodov.
Common Misconceptions About Pregnant Workers' Rights
Diskriminácia a pracovné pohovory
Tehotné ženy hľadajúce si prácu si často kladú otázku: „Mala by som im povedať, že som tehotná?“ Po pár mesiacoch, keď bruško vykúka spod oblečenia, už táto otázka stráca na dôležitosti. Čo ale rané štádium tehotenstva? Majú rekrutéri právo otázku ohľadom tehotenstva počas pohovoru položiť? Je vhodné, aby túto tému otvorili budúce mamičky? Čo robiť, ak sa žena stala obeťou diskriminácie na pohovore len preto, že čaká dieťa?
Zamestnávateľ sa nesmie informovať o vašom stave na základe svojvoľného uváženia a vy nie ste povinná ho o uvedenom informovať, no v prípade, ak to urobíte, nemusíte sa obávať o svoje zamestnanie a zároveň vám Zákonník práce poskytne vyšší stupeň ochrany.
„Právo na mlčanlivosť“ umožňuje ženám nereagovať, ak sa personalista počas pohovoru opýta, či sú v druhom stave. Ak sa obávate, že „kto mlčí, ten svedčí“, neváhajte diplomaticky povedať, že ide o nevhodnú otázku, na ktorú nie ste právne povinná odpovedať.
Ak nechcete priamo upozorniť na svoje práva, ale napriek tomu chcete situáciu upokojiť, existuje možnosť zdvorilo sa opýtať, prečo od vás túto informáciu požadujú. Podľa reakcie zistíte, či zo strany rekrutéra ide len o nevyzreté správanie alebo dokonca zlý úmysel.
Ak sa chceme vyhnúť sklamaniu na strane zamestnávateľa, a rovnako aj kandidáta, tému tehotenstva možno načrtnúť už na prvom pracovnom pohovore. Vo všeobecnosti však na tehotenstvo príde skôr až v druhom kole výberového konania. Nespomínajte tehotenstvo v čase finančnej nestability. Riaditeľka poradenskej firmy v oblasti ľudských zdrojov Hymane Ben Aounová radí ženám v ťažkej finančnej situácii, aby tému tehotenstva na pohovore neotvárali.
Svoje tehotenstvo spomeňte, ak sa vás rekrutér opýta na vaše časové možnosti. Ak ohľadom tehotenstva chcete vyjsť s pravdou von, najlepším riešením je vyjadriť sa v momente, keď sa vás zamestnávateľ opýta na dostupnosť. Rekrutéri by mali oceniť vašu čestnosť a spôsob, akým ste túto tému otvorili.
Tehotenstvo nikdy nebránilo motivácii, presvedčivosti alebo kompetentnosti ženy. Odporúča sa preto prezentovať na pohovore tak, akoby sa žiadne tehotenstvo nekonalo. Ak sa spontánne priznáte bez toho, aby ste si vopred príliš „pripravovali terén“, tehotenstvo nevyznie ako „prekážka“. Byť v druhom stave predsa nie je ani problém, ani choroba.
Napriek všetkým preventívnym opatreniam si zamestnávateľ vybral iného kandidáta a vás odmietol, pretože ste tehotná. Budete tak môcť podniknúť právne kroky a domáhať sa svojich práv. Bez dôkazu to bude len slovo proti slovu, ktoré len ťažko dokázať. Obráťte sa na Inšpektorát práce alebo úrad zameraný na boj proti diskriminácii.
„V 99 % pripadov sa každý z nás raz ocitne v očakávaní potomka alebo v pozícii partnera alebo partnerky tehotnej ženy. Táto diskriminácia sa preto môže dotýkať úplne každého. Tehotenstvo je „prirodzené“ obdobie v živote ženy. Nemalo by sa vnímať ako čas slabosti a slabého pracovného výkonu.“
Našťastie existujú prípady, keď takéto vyjadrenie zamestnávateľ uvíta v pozitívnom svetle: „Mala som veľké obavy, ale šéf mi povedal, že mať dieťa je jedna z najkrajších vecí na svete,“ spomína si naša respondentka. V prípade, že vývoj nenaberie taký pozitívny smer, neváhajte a uplatnite svoje práva.
V súvislosti s informáciami, ktoré je zamestnávateľ oprávnený vyžadovať od fyzickej osoby, vzniká v praxi otázka s ohľadom na pravdivosť a úplnosť poskytnutých informácií zo strany zamestnanca. Pokiaľ pôjde o informácie, ktoré zamestnávateľ môže od fyzickej osoby vyžadovať v zmysle § 41 ods. 5 ZP, resp. informácie, ktoré je fyzická osoba povinná poskytnúť zamestnávateľovi v zmysle § 41 ods. 7 ZP, uvedenie nepravdivých, klamlivých alebo zavádzajúcich informácií (úmyselne aj z nedbanlivosti) by malo v zmysle § 49a OZ dopad na platnosť tohto právneho úkonu, keďže právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
tags: #nove #zamestnanie #a #tehotenstvo