Zavedenie priezvisk úzko súvisí s evidenciou veriacich v rímskokatolíckej cirkvi a so zavádzaním matrík. Pokusy o zavedenie matrík poznáme od 12. storočia, ale až do 16. stor. boli neúspešné.
Prelomom bol Tridentský koncil, ktorý na svojom 24. zasadaní v novembri 1563 vyhlásil doktrínu „sviatosti manželstva“ ako „dobrovoľného a nerozlučiteľného zväzku“ muža a ženy. Koncil vydal nariadenie, ktorým určil presný postup jeho uzavretia a nariadil, aby každý farár viedol a opatroval knihu, do ktorej mal zapisovať mená manželov a svedkov, ako aj dátum a miesto manželskej zmluvy. Tiež zdôraznil nutnosť vedenia kníh pokrstených.
V roku 1564 sa z podnetu ostrihomského arcibiskupa konala synoda v Trnave, aby prerokovala realizáciu Tridentského koncilu v Uhorsku a teda aj vedenia kníh pokrstených a knihy manželstiev. Nasledujúca synoda v roku 1611 tiež v Trnave nariadila povinnosť dodržiavania koncilových uznesení. V oblasti matrík prikázala, aby každému pokrstenému bol určený krstný otec a krstná matka, mená ktorých sa s menom pokrsteného mali riadne zapísať do príslušnej matriky.
Dôležitým krokom k zavedeniu matrík bolo Rituale Romanum (Rituál rímsky), ktoré vyšlo z príkazu pápeža Pavla V. v roku 1614 a obsahovalo podrobné pokyny na vykonávanie náboženských obradov. Podľa rituálu sa malo v každom kostole viesť päť druhov farských kníh: kniha pokrstených, birmo-vaných, sobášených, zomrelých a kniha o stave veriacich.
V knihe pokrstených sa predpisovalo okrem dátumu krstu zapísať aj dátum narodenia, nielen meno krstné, ale tiež rodové (rodinné) meno, čiže priezvisko. Podľa Rituale Romanum sa na príkaz ostrihomského arcibiskupa vypracoval tzv. Rituale Strigoniense (Rituál Ostrihomský), ktorý sa stal záväzným pre všetkých katolíkov v Uhorsku. Diecézna synoda v r. 1629 opäť prikázala farárom, aby podľa vzoru uvedeného v rituáli venovali pozornosť matrikám.
Pri preberaní fary novým farárom bol odchádzajúci farár povinný osobitne odovzdať inventár fary spolu s matrikami pokrstených, birmovaných a sobášených. V nepokojnej dobe sa matriky len pomaly zavádzali; až koncom 17. storočia sa matriky zaviedli takmer vo všetkých katolíckych farnostiach.
Rozšírenie matrík vzbudilo záujem štátu o ne. Panovníčka Mária Terézia vydala niekoľko nariadení o ochrane matrík; farári boli povinní dobre ich opatrovať, nikomu nevydať originál, poskytovať výpisy z matrík.
Jozef II., osvietenský absolutistický panovník, v súlade s centralizačnými reformami výrazne zasiahol do záležitostí cirkví. V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým zabezpečil náboženskú slobodu evanjelikom a kalvínom, a oficiálne uznanie pravoslávnym. V krátkom čase vznikli nové protestanské fary, stavali sa nové kostoly a začali sa viesť samostatné evanjelické matriky.
Jozef II. pochopil význam matrík ako evidencie obyvateľstva najmä z hľadiska verejnej správy, pre účely hospodárske, vojenské i štatistické. Patentom z r. 1781 vyhlásil matriky za právoplatné verejné knihy, neskôr určil, aby každý druh matrík sa viedol v osobitnej knihe podľa predpísaných rubrík.
Manželský patent vydaný 6. marca 1786 zaväzoval každého farára, aby vlastnou rukou zapísal do matriky sobášených všetky manželstvá uzavreté v jeho farnosti, pričom mal zreteľne zaznačiť mená manželov, svedkov, miesto sobáša a svoje meno, aby uzavreté manželstvo malo aj právnu platnosť.
Od roku 1788 Jozef II. umožnil Židom usadiť sa v mestách a obciach, povolil im zriadiť si modlitebne a synagógy. Nariadil, aby všetci Židia prijali rodové mená a nariadil rabínom, aby v nemeckej reči viedli vlastné matriky narodených, sobášených a zomrelých.
Obyvatelia Hruštína nemali vlastnú farnosť, boli od začiatku do r. 1787 fíliou lokčianskej farnosti, kam aj matrične patrili. Farnosť v Hruštíne bola založená v r. 1787, matriky začali viesť od r. 1788.
Najstaršia lokčianska matrika sa nezachovala, preto ako príklad použijeme katolícku matriku Oravského Podzámku. Matrika je uchovávaná v Štátnom archíve v Bytči. Je to malá v koži viazaná kniha, dobre zachovalá.
Najstaršie matriky sú písané po latinsky a záznamy majú ustálenú formulku, ktorá sa iba po dlhom čase postupne menila a za vlády Jozefa II.
V matrike pokrstených bola formulka: 14-ho februára. Pokrstené je dieťa z Medzibrodia menom Dorota, narodená z rodičov Jána Kocmana a Evy Tribelovej, Michala Tribela dcéry. /Die 14. february. Baptisaty est infans ex Mezabrody nomine Dorothea nata ex Parentibus Joanne Koczman et Eva Tribell, Michaelis Tribell filia.
V sobášnej matrike: 15. júla sú sobášení Martin Kováč, syn Jána Kováča z Medzibrodia s Katarínou Kubačkou, dcérou Jána Kubačku z Medzibrodia. /Die 15. july copulaty sunt Martinus Kovacs, Joanni Kovacs filius ex Mezybrody cum Catharina Kubacska, Joanne Kubacska filia ex Mezabrody.
V matrike zomrelých: 22. februára zomrel Matúš Belan z Medzibrodia. /Die 22. february obyt Matthaus Belan ex Mezybrody.
Okrem týchto základných formuliek niekedy kňaz napísal poznámku. Písmo je ťažko čitateľná kurzíva, bez odbornej pomoci archivára nie je možné laikovi mená presne prečítať. V matrike sa vyskytujú systémové chyby.
Čo môže byť v ľudskom živote vzácnejšie než narodenie dieťatka? Pre rodičov je dieťa životným poslaním a s láskou mu venujú svoju starostlivosť, čas a energiu. Poslaním knižky „Ako rastiem“ je zachytiť významné okamihy života dieťaťa od narodenia až po prah dospelosti. Najviac priestoru je venovaného prvým dvanástim mesiacom a ďalej druhému a tretiemu roku života. Je to obdobie najväčších pokrokov, ktoré môžu rodičia do knižky jednoducho zaznamenať. Ale i neskoršie obdobie detstva je plné zážitkov, objavovania a získavania skúseností. Preto je v knižke priestor na stručné zachytenie ďalších rokov dieťaťa až do osemnástych narodenín.
Spočiatku budú knihu „Ako rastiem“ vyplňovať rodičia, neskôr sa môže pridať i dieťa so svojimi obrázkami, zápiskami alebo fotografiami. V knihe je priestor i pre odkazy ďalších príbuzných a kamarátov. Kniha „Ako rastiem“ obsahuje starostlivo vybrané otázky, originálne ručne maľované ilustrácie a má poctivú väzbu, aby vydržala niekoľko generácií. Stane sa cennou kronikou detstva. Pomôže uchovať najkrajšie momenty spoločného života, ku ktorým sa bude s radosťou vracať nielen hlavný hrdina alebo hrdinka, ale aj rodičia a raz možno i budúci potomkovia.
Rodičia sú prvými a najdôležitejšími učiteľmi detí vo všetkých sférach života. Ich poslaním je teda voviesť ich aj do tak dôvernej oblasti, akou je sexualita, byť v nej ich sprievodcami od skorého detstva až do doby, keď samé uznajú, že už sprevádzanie nepotrebujú a ďalej budú kráčať samé.
V druhom až treťom roku života začína vlastné uvedomenie si buď mužskej alebo ženskej pohlavnej roly. Sexuálna výchova musí byť pravdivá. Nemá to byť iba informácia, ani jej časť, ale je stálou skúsenosťou, získanou dlhodobým príkladom rodičovskej odpúšťajúcej a milujúcej lásky.
Pravdu o tom, ako vzniká človek, odovzdávajú spoločne otec i mama. Vyvolávame úžas nad tým, ako vznikne a vyvíja sa človek od prvej bunky. Okolo troch rokov sa deti pýtajú, ako prišli na svet. Odpoveď musí byť jasná a otvorená, lebo časom ju sami vyhodnotia.
Rodičia by opakovane mali využiť príležitosť na priaznivý rozhovor (i bez otázok), napríklad, ako sa zoznámili, aká bola svadba, čo sa po nej udialo, ako sa tešili na jeho narodenie. Vhodne to opakujte dookola, lebo deti túžia po vašom rozprávaní, zaujíma ich, prečo sú tu. Tešia sa, že ste sa ľúbili ešte viac, keď on/ona bol/a v maminkinom brušku. A keď sa narodili, boli ste zo svojho dieťatka úplne unesení. Sledovali ste, či dýcha, či je spokojné a šťastné.
Chlapček alebo dievčatko neskôr pochopia, že ich odlišujú mužské alebo ženské pohlavné orgány. Nie je podstatné, ako ich pomenujú, dôležité je pochopiť rôznosť a ich význam. Rodičia by mali vedieť veľmi jednoducho vysvetliť, ako príde spermia k vajíčku a vznikne dieťatko, ktoré dostane od Boha dušu. A ako rastie (vhodné sú obrázky, prípadne model plodu), až sa narodí a potom je dojčené.
Ak hovoríte o intímnom spojení, neporovnávajte ho so svetom zvierat; ten nemá lásku. Je však na vás, aby ste podľa vývoja svojich detí určili najvhodnejšie obdobie pre jednotlivé dôverné informácie. Ak budete odpovedať vyhýbavo, prestanú sa pýtať a budú neskôr hľadať inde (a dokonca to i zatajovať).
V predškolskom veku má mať dieťa zdravý stud, úctu a obdiv ku všetkému, čo je spojené s počatím a porodením dieťaťa. Nemôžete byť prudérni. Musíte ho varovať pred sexuálne úchylnými ľuďmi (pedofilmi) a vysvetliť, že nikto sa s ním nemôže nevhodne maznať, hladkať a dotýkať sa ho. Ak by sa to stalo, musí to ihneď povedať mame alebo ockovi.
V mladšom školskom veku po stránke biologickej a psychickej pretrváva „sexuálny pokoj“. Jeho prejavom sú partie detí rovnakého pohlavia. Ak zistíte masturbáciu alebo detské heterosexuálne hry, môže to byť skôr následok výchovných nedostatkov, rozvrátenej rodiny, alebo dráždivých podnetov z médií, ale aj zlej hygieny alebo manipulácie s pohlavnými orgánmi so sprevádzajúcim príjemným pocitom. Pozorní rodičia by to mali postrehnúť a predchádzať im.
V tomto veku začína dôverný vzťah medzi otcom a synom a matkou a dcérou. Ak sú si manželia blízki a autentickí, je pravdepodobné, že sa im deti budú zverovať aj so sexuálnymi otázkami. Mali by však aktívne pripravovať rozhovory. Deti by už mali vedieť, čo je sviatostné manželstvo muža a ženy a význam rodiny: otec, mama, deti, súdržnosť, vzájomná pomoc a spolupráca širšej rodiny i úcta k chorým a starým.
Nevyhnutné je získať vlastné vedomosti o teológii tela a primerane veku ich začať odovzdávať už malým deťom. Dieťa by už malo vedieť o pohlavnom spojení medzi mužom a ženou. Ono je predsa výsledkom intímneho života ocka a mamy: je to prirodzené, dobré, krásne a správne. Primeraná informácia o láske rodičov nemôže deti šokovať alebo spôsobovať pocit hanby. Nie je to nič zlé či nevhodné. Práve v tomto veku sú oveľa viac otvorené na takýto rozhovor, ako neskôr.
Nebojte sa im hovoriť o šťastí, radosti a láske, ktorá sa dá dať vlastným telom. Boh nás stvoril „veľmi múdro“. Môžete použiť schematické nákresy pohlavných orgánov, nie však pohlavného spojenia. Vysvetlite, že je to preto, aby za priaznivej situácie mohlo dôjsť k oplodneniu vajíčka spermiou. Toto všetko sa dá poznať a zodpovedne spolupracovať so Stvoriteľom a vrúcne Ho prosiť o dieťatko. Každý je iný (podajte jednoduché informácie aj o chromozómoch a génoch), ale vždy presne takého človeka chce Boh.
Dieťa by malo vedieť, ako sa vyvíjalo v brušku, ako vyzeralo po narodení, ako ho mamička živila svojím mliekom a starala sa oň deň-noc.
Sexualizácia súčasnej spoločnosti je veľká, preto krátko a výstižne komentujte rozprávky, scénky vo filmoch, správy, reklamy, obrázky. Pripravte si určité vety, aby ste ich vždy vhodne vyslovili pri situácii týkajúcej sa sexuality. Vaša láska je určite lepšia a krajšia, ako tá na obrazke, na obrázkoch alebo vo vtipoch. Nebojte sa svedčiť, že pohlavné spojenie je len vec vás dvoch, tatina a maminy, hlboko intímna a nádherná. Taký dobrý je Boh.
Informácie dávajte „po kvapkách“, aj v dlhších časových intervaloch, záleží od reakcie dieťaťa, a nie naraz. Rodič chce dieťaťu zvyčajne len dobre a je vždy lepšie, ak nevhodné informácie zachytí až po pravdivých. To je veľmi dobrá „imunizácia“ voči zlu, vplyvu ktorého sa nedá celkom vyhnúť, ale dá sa naučiť vytesňovať ho a premáhať.
Je doba nemanželských detí, či detí „zo skúmavky“ i žijúcich u homosexuálnych párov. Čoraz viac budú mať takých spolužiakov! Potrebujú citlivé vysvetlenia, ako milovať blížneho a vedieť rozlišovať konanie, ktoré nie je správne. Milovať hriešnika, ale nie hriech. Pohlavná výchova preto nie je len pohlavné poučenie. Nezávisí na vzdelaní rodičov, ale na ich rešpektovaní Boha a na prežívaní vzájomnej manželskej lásky.
Odkiaľ pochádzajú bábätká?
Kniha 24 hodín vo svete Vikingov od odborníčky na severské štúdie Kirsten Wolf umožňuje čitateľovi prežiť jeden deň v ére Vikingov - približne medzi rokmi 793 a 1066. Pomocou 24 kapitol, z ktorých každá reflektuje jednu hodinu dňa, sledujeme rôznorodé postavy: farmára, pekára, staviteľa lodí, orákulum, bojovníka či remeselníka. Autorka pristupuje k dobovej realite s rešpektom - rekonštruuje, čo malo vtedy hodnotu, ako fungovali rodinné vzťahy, aké spoločenské normy, náboženské presvedčenia a právne tradície ľudí sprevádzali. Nie sú to legendy o nájazdoch, ale autentické momenty - narodenie dieťaťa, spor medzi rodinami, príprava hostiny - ktoré ukazujú praktický a živý obraz severskej spoločnosti.
Štruktúra, ktorá funguje
Keď sa povie „Kniha o Vikingoch“, tak je nutné upozorniť, že Viking bolo povolaním a nie národom. Čítať o dobe a národe Vikingov si žiada porozumieť, že vikingom boli nájazdníci, bádatelia a bojovníci, kým ich národy tvorili aj bežní ľudia, ktorí nemuseli byť vikingami, alebo práve vtedy nimi nemuseli byť. Bežní ľudia, otcovia, synovia, dcéry, matky, pekári, pastieri, drevorubači. Pohľad do bežného života vtedajších ľudí, ich kultúry, mágie, povier, či náboženstva má tak celkom iný rozmer než bežná kniha o „vikingoch“.
Formát knihy - jedna hodina, jedna postava - vytvára živú mozaiku, ktorá dementuje bežné klišé o Vikingoch ako o bezcitných bojovníkoch. Práve naopak - Kniha ukazuje osobitú každodennosť: ženy pracujúce v domácnosti, otroci, ktorí plnili najťažšie úlohy, remeselníci vyrábajúci textil či zbrane, a duchovní, ktorí formovali vnímanie sveta. Rozšírený záber (Dánsko, Nórsko, Island, Greenland) prináša pestrú geografickú perspektívu, rovnako ako sociálnu rôznorodosť (slobodní, otroci, elita). Tento prístup umožňuje pochopiť Vikingov ako komplexnú civilizáciu, nie len ako vojensky orientovanú skupinu.
Význam pre slovenského čitateľa
Slovenský preklad knihy 24 hodín vo svete Vikingov vyšiel vo vydavateľstve Easton Books - je to novinka na našom trhu a piate pokračovanie obľúbenej série „24 hodín v starovekých dejinách“. Predchádzajúce diely sa venovali Rímu, Číne, Egyptu a Aténam. Slovenský čitateľ tak získava kvalitné, pútavé a odborne podložené dielo, ktoré otvára fascinujúce kapitoly skutočného života Vikingov. Autorka tak splnila cieľ priblížiť obdobie ako živú časovú skúsenosť, nie len sériu faktov.
