Ako zvládnuť 2,5 ročné dieťa: Sprievodca pre rodičov

Prvé roky života dieťaťa sú plné radosti, ale aj výziev. Jednou z nich je zvládanie negatívneho správania, ktoré sa často objavuje okolo 2,5 roka veku. Toto obdobie, známe ako obdobie vzdoru, je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a súvisí s rozvojom jeho osobnosti a snahou o autonómiu. Rodičia sa v tomto čase môžu cítiť zmätení a frustrovaní, preto je dôležité poznať príčiny takéhoto správania a efektívne stratégie na jeho zvládanie.

Deti vo veku 2 až 3 roky nazývame batoľatá a pre toto obdobie je typický neuveriteľný rast a vývoj. Je prirodzené, že rodičov, starých rodičov a všetkých členov rodiny a známych zaujíma, čo už dieťa dokáže, najmä počas tohto kľúčového obdobia. Aj keď je každé dieťa jedinečné a môže napredovať vlastným tempom, existujú všeobecné očakávania, čo by malo zvládnuť 2-ročné a 3-ročné dieťa.

Vývojové míľniky v 2 a 3 rokoch

Jazykové schopnosti

• 2-ročné deti: Vo veku 2 rokov deti zvyčajne začínajú spájať dvojslovné frázy a môžu mať slovnú zásobu približne 200 slov.
• 3-ročné deti: Vo veku 3 rokov sa jazykové zručnosti rýchlo rozvíjajú. Väčšina detí sa vie vyjadrovať pomocou viet zložených z troch alebo viacerých slov. Bavia ich jednoduché rozhovory a rozprávanie toho, čo zažili a výrazne sa im rozširuje slovná zásoba.

Motorické zručnosti

• 2-ročné deti: Vo veku 2 rokov majú batoľatá zlepšené motorické zručnosti, ako je stabilnejšia chôdza a beh. Objavuje sa snaha skákať. Môžu byť tiež schopné kopnúť do lopty a poskladať vežu z kociek. Zlepšujú sa ich jemné motorické zručnosti, ktoré im umožňujú otáčať stránky v knihe a držať lyžičku.
• 3-ročné deti: Vo veku 3 rokov sú deti koordinovanejšie. Môžu skákať, liezť po schodoch s asistenciou, ale aj bez pomoci, a šliapať na trojkolke. Jemné motorické zručnosti sa posúvajú ďalej, čo im umožňuje kresliť jednoduché tvary, samostatnejšie používať rôzne predmety, od príborov, cez jednoduché kuchynské pomôcky až k zložitejším hračkám.

Sociálno-emocionálny vývoj

• 2-ročné deti: Batoľatá v tomto veku túžia presadiť svoju nezávislosť. Môžu prejaviť túžbu obliekať sa, aj keď je to náročná úloha. V tejto fáze môže začať aj nácvik toalety. Zároveň je vhodný čas presunúť dieťa do samostatnej izby. Aby bolo dieťa viac motivované spať samostatne, pomôže vám v tom moderná detská postieľka.
• 3-ročné deti: Vo veku 3 rokov sa deti často stávajú schopnejšími a zvládajú mnohé sebaobslužné činnosti. Dokážu sa sami obliecť s minimálnou pomocou, vrátane obúvania topánok a ponožiek. Vo veku 3 rokov sa deti stávajú spoločenskejšími a majú záujem hrať sa s ostatnými. Začnú sa deliť o hračky a zapájajú sa do skupinových aktivít. Emocionálne vyjadrenie sa stáva jemnejším a môžu začať chápať a pomenovať svoje pocity.

Kognitívny vývoj

• 2-ročné deti: Kognitívny vývoj u 2-ročných detí zahŕňa skúmanie príčiny a následku, napríklad pochopia, že stlačenie tlačidla vydáva hluk.
• 3-ročné deti: Vo veku 3 rokov kognitívne schopnosti napredujú ďalej. Deti sú nápaditejšie a zapájajú sa do predstieraných hier (na rodičov, na doktora, na predavača, na hasiča a podobne). Dokážu riešiť jednoduché problémy a zabaviť sa aktivitami, ktoré zahŕňajú triedenie a párovanie.

Vaše dieťatko rastie veľmi rýchlo a často sa zdá, akoby ste doma mali miniatúrnu verziu seba samého. Dieťa je stále plné energie, neposedné a neustále v pohybe. Začína však už získavať lepší pohľad na svet a jeho fungovanie. Rovnako sa lepšie orientuje a šikovnejšie narába s predmetmi, ktoré sú okolo neho. Rovnako sa môžu objaviť aj záchvaty hnevu, plaču a pod. Tieto záchvaty môžu rodičov zmiasť a prekvapiť, pretože z ich malého anjelika sa stane zo zlomku sekundy malý čertík. Práve toto obdobie býva začiatkom tzv. Je to však fascinujúci vek, pretože dieťa sa mení priamo pred vašimi očami. V tomto veku sa začína hrávať s inými deťmi, dokonca môže začať prejavovať náklonnosť k rodinným známym a príbuzným aj bez vyzvania. Zlepšuje sa jemná motorika a prejavuje sa to obľubou skladačiek, vkladačiek a ďalších hier. Dieťa začína viac a hlasnejšie vyjadrovať svoje želania a potreby. Nedokážeme od seba oddeliť jednotlivé oblasti a tie sú vzájomne prepojené - reč, motorika socio-emocionalita, kognitívna zložka.

Významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývin dieťaťa, sú vzťahy, ktoré nadväzuje so svojím okolím. Práve schopnosť, ochota a množstvo vzťahov, ktoré dieťa nadviaže, sú ukazovateľom úrovne jeho vývinu. Tým, že si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými, rozvíja sa aj jeho emocionálna inteligencia a empatia. Napodobňovaním správania rodičov sa prehlbujú jeho schopnosti a zručnosti. V tomto období sa už dokáže odlúčiť od svojich rodičov a byť aj s inými ľuďmi. Je to čas pre zaškolenie v materskej škole. Dieťa potrebuje širší kolektív a väčšiu „vzorku“ ľudí, s ktorými môže experimentovať. Dokáže vložiť kocku do správneho otvoru, poukladá kocky na seba, otáča kľučkou, kľúčom. Pri vzájomnom čítaní už dokáže samo otočiť stránku - často sa stane, že namiesto vás hovorí časť básničky alebo príbehu. Dieťa si dokáže samo umyť ruky a vyzliecť si časť oblečenia. Rovnako sa zlepšuje jeho schopnosť udržať ceruzku v ruke a čmárať. Práve v tejto oblasti je vidieť najväčší progres. Zlepšujú sa schopnosti hádzať a kopať loptu - nie síce smerom, ktorým zamýšľa, ale aj to sa zlepšuje. Zábavou začína byť chôdza po schodoch, dieťa opakovane chodí hore a dole. Už je schopné držať sa zábradlia. V tomto veku bývajú už deti schopné udržať sa aj na trojkolke, ale ešte je problémom pedálovanie - potrebuje vašu pomoc. Tiež už lepšie rozlišuje deň a noc, a aktivity, ktoré sa s tým spájajú. Pomáha mu rutina a opakujúce sa činnosti - kúpeľ, pyžamo, rozprávka v posteli - vie, že ide spať. V tomto veku potrebuje dieťa veľmi veľa pohybu. Nemalo by sedieť viac ako 1 hodinu. A minimálne 60 minút voľná fyzická aktivita - voľná hra - napr. Vaše batoľa sa osamostatňuje a už by malo vedieť ostať istý čas aj bez vás. Dokáže prejaviť záujem o druhých a empatiu. Chápe jednoduché povely - dones mi topánky, podaj mi kocku… Rovnako môžeme pozorovať rozvíjajúci sa zmysel pre humor - zabáva sa na „smiešnych“ veciach - niekto spadne, vie niekoho „vyľakať“, hra na schovávačku - zavrie oči a dospelí predstierajú, že ho hľadajú ap. Jeho smiech je v tomto období veľmi spontánny. Cudzí ľudia by už mali rozumieť asi 75 % všetkého, čo povie. Dieťa tiež odpovedá na jednoduché otázky. veľa sa pýta: Čo?

Obdobie vzdoru u 2,5 ročného dieťaťa

Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Nehádže sa o zem, nevrieska, neplače, nepresadzuje si s enormným úsilím svoju vôľu. Nie je hlučné, nezatína päste. Nie ako tie nevychované deti od susedov, ktoré to robia a ich matky a otcovia si s nimi nevedia rady…..

Rodičia iných, tých „druhých“ detí vie veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje. Poznáte tieto situácie? Situácia č. 1: Mama ide s trojročným dieťaťom na kontrolu k lekárke po týždni choroby. Prídete na rad, zavolajú ich dnu a v tom sa dieťa hodí na zem, vrieska, kope, bije mamu rukami, vôbec nechce spolupracovať. Dieťa vrieska ako nepríčetné, až kým neprídu domov. Situácia č. 2: Štvorročné dieťa ide na prechádzku s mladším súrodencom a otcom. Po schodoch však nezišli v takom poradí ako si predstavovalo. Dieťa začne plakať, kričať, nechce ísť ďalej a stále opakuje: „Až za mnou, až za mnou…“ Otec sa s deťmi vracia domov. Situácia č. 3: Je ráno. Dieťa sa má vyzliecť z pyžamka a obliecť si veci do škôlky. Vzdorovito si ľahne na posteľ. Mama by ho mohla vyzliecť len nasilu. Nepomáha dohováranie, tresty. Situácia č. 4: 20-mesačné dieťa sa hádže o zem, búcha do dverí, snaží sa udrieť mamu, vreští vždy vtedy, keď sa mu nestane po vôli. Situácia č. 5: Dvojročné dieťa. Nedovolíte mu vonku vbehnúť do mláky. Trucovito si sadne na zem a plače, až jačí. Keď vidí, že nič nedosiahne, ľahne si a budí pozornosť všetkých naokolo.

Obdobie vzdoru: Testovanie hraníc

Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.

Detský vzdor sa väčšinou vyskytuje v období od 1,5 roka veku dieťaťa do 3 rokov života, u niektorých detí aj trochu dlhšie. Súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Buduje sa prvotná osobnosť dieťaťa a dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje. Je dobré, keď v tomto období rodičia vedia dávať dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň vedia hranice zdravo utvrdzovať. Istým spôsobom môžu podporovať aj prejavy osobnostného zrenia dieťaťa tým, že mu dávajú na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať.

To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. Kým u niektorých detí rodičia sotva postrehnú, že sa čosi deje, u iných detí sú prejavy vzdoru také silné a negatívne, že celá rodina je každý deň v napätí z toho, čo sa zase bude diať. K základným prejavom detského vzdoru, patrí typické detské - „Nie!“ V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem. Tieto prejavy môžu byť podmienené temperamentom dieťaťa i nápodobou iných detí. Keď totiž dieťa zistí, že hodenie sa o zem funguje u iných detí, že tým dosiahnu, čo chcú, tak to skúša napodobovať a potom záleží aj od reakcie rodičov, či sa to udeje len raz, alebo sa to spevní. Ak sa rodič takéhoto prejavu zľakne a ustúpi dieťaťu, tak sa to spevňuje a potom má dieťa tendenciu hádzať sa o zem vždy, keď chce niečo dosiahnuť.

Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament a prípadne mali rodičov, ktorí sa ako deti tiež takto prejavovali, alebo sú hyperaktívne. Hyperaktívne deti sú vo všeobecnosti emocionálne labilnejšie, takže môžu silnejšie reagovať na rôzne podnety.

Príklady negatívneho správania u 2,5-ročných detí:

• Časté používanie slova "nie"
• Kričanie a vrieskanie
• Hádzanie sa o zem
• Kopanie a udieranie
• Hryzenie
• Hádzanie predmetov
• Odmietanie spolupráce pri obliekaní, jedení, umývaní

Stratégie na zvládanie obdobia vzdoru

Výbuchy hnevu dajú zabrať. Pripravili sme niekoľko pomôcok, ktoré by vám pri takýchto výbuchoch mohli prísť vhod. Minimálne vás môžu inšpirovať, ako zmeniť postoj, vydýchnuť, nadýchnuť sa a ísť ďalej. Stačí sa obrniť trpezlivosťou - a to chce cvik.

1. Nehovorte: „toto viac už nerob“

Podľa výskumov si 56% rodičov myslí, že deti do veku 3 rokov by mali byť schopné pochopiť, že nemôžu robiť niečo vyslovene zakázané. Že sú schopné odolať túžbe porušiť zákaz, racionálne mu porozumieť. Podľa vedcov a vedkýň sa pritom táto schopnosť vyvíja do 4 rokov veku dieťaťa a niektoré s tým aj tak môžu mať problém kvôli individuálnemu vývoju. To je len jeden z príkladov, kedy si rodičia mylne predstavujú, že ich deti sú schopné sebakontroly a nerozumejú ich impulzívnemu správaniu. Ako je možné, že keď poviete - toto už nerob, nehádž telefónom o zem, dieťa to o jedinú sekundu neskôr spraví? Ide o impulz, ktorý vysiela mozog a nedokáže ho kontrolovať. Sebakontrola, kapacita rešpektovať hranice, uvedomovať si ich a logicky zdôvodniť tak, že sa dokážu zastaviť a premýšľať - toto všetko sa plne vyvinie, až keď dieťa dosiahne tínedžerský vek. Deti sa dovtedy len učia impulzy ovládať. Pravidlá porušovať budú, ale nemôžu za to. Proces učenia regulácie impulzov je pomalý a zdĺhavý. Kľúčom pre vás je preto byť trpezliví, ostať pokojní, nechať si čas na premyslenie a miesto „toto už nerob, nerob to viac, neopakuj to, opováž“ povedzte len „to je v poriadku, opravíme to nejako, čo povieš? Máš nápad?“

2. Za hyperaktivitou stojí aj priveľa stimulácie a podnetov

Všimli ste si, že v jednu chvíľu má vaše dieťa dobrú náladu a potom sa zrazu dramaticky zmení: je umrnčané, zdá sa vám byť unavené, nevrlé, nahnevané a hádže sa o zem, odmieta komunikovať, odvracia tváričku, menšie deti zatínajú pästičky, kopú a plačú, staršie deti sa tvária znudene, alebo žiadajú viac pozornosti. Problém je, že deti niekedy vidia priveľa hračiek, svetiel, ľudských tvárí, vecí, počujú priveľa hluku, zažívajú priveľa aktivít, situácií, priveľa možností na výber - v obchodných centrách, preplnených uliciach, ihriskách či v parku. To má za následok hyperaktivitu, dieťa sa prestáva ovládať a vy máte pocit, že máte vedľa seba Vezuv. Ide o kumuláciu stresu v deťoch, ktorý nevidíme a necítime, preto niekedy nerozumieme, kde sa to v našich deťoch berie. To všetko sa odráža v ich náladách. Nehovorte „upokoj sa, prestaň“, sú to frázy, ktoré nefungujú. Radšej sa spýtajte „si unavený/á? Potrebuješ pokoj a ticho?“ a poskytnite im prostredie, v ktorom sa môžu sami a v tichosti hrať, alebo odpočinúť si. Odložte aktivity na inokedy, redukujte intenzívne skúsenosti, aby ste dosiahli balans, rovnováhu v tom, čo denne prežívajú - a ich správanie sa zlepší.

3. Za náladami stojí záhada menom hlad, priveľa cukru, únava či choroba

Emocionálne zvrtnutie nálady, teda v jednom momente dobrá, v druhom mrzutá, môže byť spôsobená aj faktormi, ktoré deti nemusia ešte vedieť vysvetliť alebo pomenovať. Skúste si spomenúť na situáciu, že ste v práci nevrlí, nechce sa vám komunikovať, najradšej by ste niekoho pohrýzli. Čo za tým stojí? Zlá noc, začínajúca choroba, hádka s manželom, stres alebo hlad. To isté sa deje deťom. S jediným rozdielom - deti nemajú emocionálnu kontrolu plne vyvinutú, nevedia nálady zvládať. Potrebujete preto vysledovať znaky takejto únavy a zvrtnutej nálady a pomôcť dieťaťu prísť na to, čo sa deje a ako by ste mu mohli pomôcť. Potrebujete vedieť, ako sa cítia, čím prechádzajú - a na to potrebujete pokojné prostredie. Tam sa na deti môžete plne sústrediť. Naša nervozita vie totiž preskočiť aj na dieťa.

4. Silné emócie potrebujú uvoľniť miesto pozitívnym

Ak deti vyjadrujú, ventilujú silné emócie, psychológovia a psychologičky radia - nechajte ich, emócie potrebujú vyjsť von. Nesmiete ich brať osobne, nereagujte, nehodnoťte ich. Len tam s nimi buďte a situáciu pozorujte - možno vám reakcie detí sami objasnia, o čo ide a čo potrebujú. Navyše keď výbuch prefrčí, dieťa zvyčajne samo nájde riešenie svojho problému, alebo sa len potrebuje pritúliť a uistiť sa, že je všetko v poriadku a vy ho stále ľúbite. Navyše sa mnohé deti vlastných výbuchov vedia zľaknúť. Deti nemajú kapacitu vyjadriť svoje pocity slovami, regulovať výbuchy a ovládať emócie. Hnev, zúrivosť, úzkosť, strach, stres, nervozita, obavy, zahanbenie, vina, frustrácia, vzrušenie, smútok, žiarlivosť - ide o emócie s veľkou silou. Myslite na to, že za každým správaním stojí emócia - treba ju pomenovať, aby sa jej deti nebáli. Identifikujte pocity v druhých, aby si ich deti vedeli spojiť. Učte ich, akým správaním ich môžu vyjadriť. Dajte im priestor, pokoj a čas. A hlavne buďte prítomní - tu a teraz.

5. Deti sú aktívne a potrebujú sa stále hýbať

Ako rodičia nám nie je celkom jasné, ako je možné, že deti aj z obyčajnej ľahkej a rýchlej aktivity dokážu spraviť niečo komplikované a zdĺhavé. Že sa potrebujú stále hýbať, behať, robiť niečo s rukami, nohami, lietať, loziť, skákať, prečo sú stále aktívne? Sú plné energie a potrebujú od nás pochopenie a zapojenie - veľakrát stačí pomôcť deťom energiu vybiť a napríklad sa pridať k šanteniu, aby sme s nimi zdieľali tieto pozitívne „vybúrenia“. Alebo im strčte pod zadok bicykel, na nohy korčule, skateboard, bežecké topánky, dajte ich na plávanie, futbal, akýkoľvek vyhovujúci šport. Ide o vývojovú potrebu, ktorej nepomôže naše „neskáč, nebehaj, nebi sa, nenaháňaj sa“. Deti nie sú zlé, len energické.

6. Vývojová potreba byť nezávislý

Malé dieťa sa prebudí a odíde si do kuchyne spraviť raňajky. Má len tri roky a na tanier si naloží kinder čokoládu. Nie sú to správne raňajky a nerozumela som, prečo sa takto začala moja dcérka zrazu správať - lenže pre dieťa je vývojovo prirodzené, keď sa samo rozhodne realizovať svoje plány, iniciovať nápady, riešiť situácie po svojom. Odstrihnúť si vlasy, obuť rôzne topánky, vyzliecť sa donaha. Ide o potrebu separovať sa, byť samostatnejšie a nezávislejšie, pretože sú myšlienkovo vyvinutejšie a chcú sa stať vlastnými pánmi. Nie všetky ich rozhodnutia a realizácie sú vhodné či správne, ale môžete ich aspoň podporiť v snahe robiť ich. Miesto „nie takto, toto nerob, ja to spravím, radšej ti pomôžem“ povedzte „to si spravil/a úplne sám/a? Vyzerá to perfektne! Podarilo sa ti to!“ Podporte u detí ich pokusy o autonómiu, ide o potrebu, ktorú potrebujú rozvíjať aj do budúcnosti. Ukážete im, že ich rešpektujete, dôverujete a posilníte ich sebadôveru. Uvidíte, ako pyšne a spokojne sa budú tváriť.

7. Nekomentujte osobnosť dieťaťa, iba jeho správanie

Každé dieťa je iné - jedno je skvelé v matematike, ale doma nechce umývať riad, radšej kalkuluje a robí výpočty, čo s vreckovým. Iné je športovo zdatné, pomáha doma, ale nedokončí ani jednu domácu úlohu. Nič z toho neznamená, že je dieťa lenivé, neposlušné, nezodpovedné či zlé. Za zlé môžete označiť jedine jeho správanie - pretože to sa dá zmeniť. Ak označíte dieťa zlým, môže tomu uveriť a rezignovať na zmenu. Okrem toho na kritizovanie sú deti obzvlášť citlivé - kritika ich zráža k zemi, ničí motiváciu, necítia sa dosť dobré a teda hodnotné, prestanú si veriť, pretože si to berú k srdcu. Je potrebné, aby ste sa ako rodičia naučili odlišovať správanie dieťaťa v tom ktorom momente od toho, aké je - neodvádzali jeho osobnosť od jeho správania. Je lepšie im citlivo ukázať, čo za správanie nie je vhodné, nepovažujete za správne a ako to nabudúce spraviť inak. Tak im pomôžete lepšie.

8. Hra je všade a vo všetkom - je to základ pre učenie

Maľuje si vaše dieťa tvár jedlom, steny fixkami, zo zubnej kefky sa stala loď bez kapitána - pozóóór, stroskotá! Na podlahe sú blatové stopy, jedenie bez naháňačky neexistuje - toto všetko je hra a nie neposlušné dieťa. Deti vidia hru vo všetkom a všade, v každom čase a nečase. Nie je ani zlé, ani sa nesnaží prekaziť vám všetky plány či narušiť režim. Deti milujú novosť, dobrodružstvo, zvláštnosti, vzrušenie, smiech, radosť. A vidia ich, vytvárajú. A zdieľajú ich - s nami, rodičmi. Hra je fundamentálny základ pre učenie a rast, pomáha deťom vyvíjať sa, spoznávať svet vôkol seba a svoju úlohu v ňom. Preto miesto „prestaň s tým už konečne“ sa k nim radšej pridajte a nechajte sa nakaziť dobrou náladou. Vytvárate si spoločne prekrásne spomienky. A budujete úžasný vzťah.

9. Deti sú špongie - a emóciami dospelých sa ľahko nakazia

Deti ako špongia reagujú na nálady, emócie a správanie dospelých vôkol seba. Ak je dospelý človek vystresovaný skoro stále, podľa neurovedy bude správanie detí túto náladu vyjadrovať - nepôjde však len o kopírovanie gest a tvárovej expresie, o imitáciu správania. Ale o doslova „emocionálnu nákazu“. Podľa výskumov stačia milisekundy na to, aby sme emóciami ako entuziazmus, radosť, smútok, strach, hnev nakazili ďalšiu osobu. A to bez toho, aby si to uvedomil jeden či druhý. Nieto naše deti. Nevedomky preberáme pózu, gestá, vystupovanie, držanie tela, neverbálnu komunikáciu, čo prebudí v nás túto emóciu, ktorú „mimikrujeme“ a začneme ju zažívať, vyjadrovať. Preto je pre vývoj detí dôležité pokojné prostredie, v ktorom môžu kopírovať zdravé pozitívne aj negatívne emócie. A ak to nejde, pomôcť by mohol smiech, ale aj obklopenie sa pozitívnymi vecami ako fotografie, talizmany, osobné veci špeciálneho významu, ktoré v nás vyvolávajú nádherné spomienky, lásku či nadšenie.

10. Deti len reagujú na nekonzistentné pravidlá

Jeden večer prečítate jednu rozprávku, ďalší dve - potom sa nečudujte, že sa dieťa hnevá, ak nasledujúci odmietnete prečítať znovu dve alebo rovno tri rozprávky. Za pekné správanie dostane cukrík, tak prečo ho nedostane znovu, keď sa správa pekne? Ide o nekonzistentné pravidlá, ktoré sami rodičia nedodržiavajú, preto deti nerozumejú, prečo sa nemôžu naďalej meniť ako doteraz. Prežívajú frustráciu, plačú, hnevajú sa, lamentujú, vyjednávajú, protestujú. Každé dieťa potrebuje vedieť, čo má očakávať, na čo sa môže spoľahnúť, čo sa bude stále opakovať. To zlepšuje ich správanie. Stačí len, aby v prvom rade rodičia dodržiavali sebou stanovené pravidlá.

Výchova dieťaťa je jedným z najväčších ľudských poslaní. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove detí ide ľahko. Niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme. Základom rozumnej výchovy je uvedomiť si povahové črty dieťaťa a na základe toho k nemu aj pristupovať. Jeho nadanie, talent, schopnosti a pozitívne vlastnosti podporovať a zdravo vyzdvihovať, negatívne vlastnosti citlivo a mierne tlmiť. Skĺbiť všetky výchovné postupy sa niekedy pre rodičov stávajú veľkým umením.

Čo nerobiť pri negatívnom správaní dieťaťa

Rodičia by sa mali vyvarovať niektorých bežných chýb, ktoré môžu negatívne správanie dieťaťa zhoršiť:

• Vyčítanie zlého správania: Hovoriť dieťaťu, čo robí zle, je neúčinné. Dieťa to väčšinou vie a výčitky vníma ako "frflanie".
• Otázky "Prečo?": Pýtať sa dieťaťa na dôvody jeho správania vedie k ignorovaniu a neodpovedá na otázku.
• Prosenie a prosíkanie: Prosiť dieťa, aby zmenilo svoje správanie, je neúčinné, ak to nemyslíte vážne. Dieťa si to môže vysvetliť ako nedostatok dôležitosti.
• Výzvy bez následkov: Ak dieťa nereaguje na výzvy, je dôležité presadiť ich.

Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!

tags: #ako #zvladnut #2 #5rocne #dieta