Ako zvládnuť problémové dieťa: Komplexný sprievodca pre rodičov a pedagógov

Niekedy sa nám zdá, že pri niektorých žiakoch sme vyčerpali skoro všetky možnosti. Je pravdou, že existujú aj deti, na ktoré sme skutočne prikrátki, tých však nie je zďaleka toľko, ako si myslíme. Takmer pre každé dieťa exituje riešenie.

Je veľmi ťažké vyvíjať snahu voči dieťaťu, ktorého správanie nám je nepríjemné, ktoré nás nerešpektuje a podrýva nám disciplínu. Často ide o deti, ktoré sú nám možno až „nesympatické“. Napriek tomu sa skúste dostať nad vec a stotožniť sa s tým, že dieťa je len zrkadlom ľudí, ktorí ho vychovávajú. A to nielen rodičov. Ak samého seba presvedčíte, že dieťa potrebuje pomoc, ste na dobrej ceste ho zvládnuť, pomôcť jemu aj kolektívu, ktorý ovplyvňuje.

Pedagóg a jeho práca je spojená nádoba profesionality a ľudskosti. Určité rozhodnutia môžu byť odrazom inštinktu, pocitu a skúseností. Učiteľ však musí mať na pamäti, že je vo svojej práci profesionál a mal by v prípade problémov postupovať odborne, systematicky a vnímať aj legislatívnu rovinu problémov. Zjednodušene povedané, mal by vnímať hierarchiu opatrení, ktoré v prípade problémového správania dieťaťa bude potrebné uplatniť a tiež svoju úlohu v tomto procese. Verili by ste, že značné množstvo detí, ktorých príbeh sa končí v reedukačnom zariadení alebo detskom domove má pocit, že im stále nové a ďalšie šance od pedagógov skôr uškodili, ako pomohli? Ide najmä o prižmúrené oči pri ukladaní výchovných opatrení a nedostatočné ohlasovanie na úrady, napr. v oblasti zanedbávania či záškoláctva.

Porozumenie a identifikácia problémového správania

Ak máte v triede dieťa, ktoré sa javí ako nezvládnuteľné, zamyslite sa nad jeho prejavmi. Čo u neho vyvoláva stres, ktoré situácie sú rizikové, čo rozhodne o tom, že ide niekomu ublížiť. Pri menších deťoch zväčša nejde o sofistikované zákernosti, preto skúste odložiť hnev a pozorujte dieťa pri ataku. To, čo si dokážete vysvetliť samostatne, využite, o čom sa potrebujete poradiť, na to si nájdite odborníkov. Napríklad z radov kolegov z CPPPaP, na konferenciách, na seminároch. Spoločné analýzy problémov dokážu prinášať riešenia, na ktoré by sme sami možno nikdy neprišli.

V súčasnom období sa v našich ZŠ čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v ZŠ, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti. Na učiteľa, ktorý takéto dieťa alebo deti v triede má, sú kladené mimoriadne nároky a preto je nevyhnutné, aby aktualizoval poznatky o práci s danou anomáliou. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú. Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy. Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života dieťaťa.

Poruchy správania sú dnes široko chápaným pojmom. V zásade ide o rôznorodé formy neprispôsobivého správania, ktoré majú nepriaznivý vplyv na sociálne vzťahy jednotlivca a na jeho sociálnu adaptáciu. Poruchy správania chápeme z pedagogického hľadiska ako široké, etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jednotlivec je rezistentný voči bežnému výchovnému pôsobeniu a jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti. Poruchy správania môžeme charakterizovať ako odchýlku v oblasti socializácie, kedy nie je jedinec schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcemu jeho veku, príp. úrovni jeho rozumových schopností. Dieťa sa počas vývinu učí rozlišovať medzi žiaducim a nežiaducim správaním, postupne spoznáva normy, ktoré má dodržiavať a podľa ktorých sa má správať, spočiatku mu v tom pomáhajú jeho rodičia, no neskôr dokáže regulovať svoje správanie aj samé, dokonca aj vtedy, keď ho nikto z dospelých nekontroluje. Dieťa tak za zlé správanie pociťuje vinu a vie aj prečo, samé vie vysvetliť dospelým, čo urobilo zle a nevhodne. Dieťa, ktoré dodržiava sociálne normy a nemá problém s autoreguláciou, dokáže aj odložiť aktuálne uspokojenie na neskôr, teda rozumie tomu, že nie všetko môžem mať hneď a tak, ako chcem. O poruchách správania hovoríme vtedy, keď dieťa nerešpektuje sociálne normy v spoločnosti, keď sa neadekvátne správa k ľuďom, teda, keď nedokáže nadväzovať a udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, keď mu chýba empatia, keď sa nadmerne zameriava na seba a na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, keď za porušenie akýchkoľvek noriem nepociťuje vinu atď.

Špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. - problémami v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí (tzv. Dificility v správaní sa môžu u detí prejavovať rôznymi symptómami, resp. Poruchy správania, pri ktorých jednotlivec nerešpektuje spoločenské ú právne normy alebo ak prichádza k ich aktívnemu a závažnému porušovaniu, majú už disociálny, resp. asociálny až antisociálny charakter. Podľa MKCH - 10 sem patrí agresívne správanie, terorizovanie, záškoláctvo, neposlušnosť, výbuchy zlosti, túlanie, úteky z domu, krádeže, poškodzovanie majetku, podpaľačstvo a pod., pokiaľ tieto prejavy majú charakter opakovaného, pretrvávajúceho disociálneho / asociálneho / antisociálneho správania. Môžeme tu hovoriť aj o delikventnom správaní, kedy sa porušujú právne normy, ale jednotlivec nie je ešte celkom právne zodpovedný. Významnú úlohu tu zohrávajú aj nasledovné činitele: neúplná alebo rozvrátená rodina, nedostatok pozitívnych vzorov alebo prítomnosť negatívnych vzorov, ale aj priama výchova k osvojeniu si nevhodného hodnotového systému a nežiaducich modelov správania. Nemenej dôležité sú aj dedičné dispozície, rôzne poškodenia mozgu, neurózy a pod.

Vývinové míľniky a ich význam

To, ako sa dieťa hrá, učí, veľa hovorí o jeho vývine. „Vývinové míľniky“ sú niečo, čo by mala zvládnuť väčšina detí v danom veku. Vývin každého dieťaťa je jedinečný a komplexný. Napriek tomu, že máme definované vývinové míľniky pre daný vek, nie všetky deti ich musia dosiahnuť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Vývin dieťaťa je nevyhnutne ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastá a skúsenosťami, ktoré sú mu dopriate.

Sociálny a emocionálny vývin

Dieťa oveľa lepšie zvláda svoje pocity a sociálne situácie, je už oveľa nezávislejšie. Ak sa napr. hnevá, môže sa samo rozhodnúť, ako svoj hnev zvládne, či sa pôjde upokojiť do svojej izby alebo sa upokojí inak. Malo by mať vybudovaných viacero stratégií aj na zvládanie konfliktov s rovesníkmi a nie zakaždým prísť žiadať o pomoc dospelého. Rado robí radosť kamarátom. Rado spieva, tancuje - aj s inými deťmi. Preukazuje viac nezávislosti, je ochotné ísť sa pohrať k susedom, ku spolužiakovi zo škôlky (bez prítomnosti rodiča). Čoraz častejšie súhlasí s pravidlami, ktoré stanovil niekto iný. Samozrejme, nie vždy je ochotné spolupracovať a neakceptuje pravidlá na 100%. Je ochotné sa podeliť a dáva priestor druhým - aj keď nie vždy. Zlosť prejavuje skôr verbálne, než fyzicky.

Reč a komunikácia

Jazykové schopnosti 5-ročných by mali byť už dobre rozvinuté. Vyslovujú čisto, hovoria v rozvitých vetách a používajú gramatické pravidlá. Majú bohatú slovnú zásobu, ktorá stále rýchlo rastie. Keď rozprávajú príbeh, môžu používať veľa detailov. Rozpráva čisto. Rado začína konverzáciu a vie počkať, až príde naň rad, ak sa rozprávajú viacerí. Je schopné prerozprávať krátky príbeh, v celých súvetiach. Používa budúci čas. Vie povedať svoje celé meno, priezvisko a tiež adresu, kde býva.

Poznávacie funkcie - schopnosti

Správne pomenuje najmenej 4 farby a 3 tvary. Pozná niektoré písmená a možno ich vie aj napísať. Lepšie rozumie plynutiu času a poradiu denných aktivít - napr. raňajkujeme ráno, večeriame podvečer. Má väčšiu kapacitu pozornosti. Je schopné splniť/sledovať pokyn/žiadosť, ktorá má 2/3 časti, napr.: „odlož knižku, umy si ruky a sadni si ku stolu.“ Pozná veci, ktoré sú súčasťou každodenného života, napr. peniaze, jedlo, domáce spotrebiče … Vie narátať do 10, prípadne viac. Matematické myslenie sa v tomto veku stáva viac abstraktným. Dieťa nemusí pri rátaní používať vždy nejaké predmety. Vie - pozná jednoduché sčítanie, napr.: 1 jabĺčko a 1 jabĺčko sú spolu 2 jabĺčka. Pozná pojmy „pod, nad, hore, dole, vpredu, vzadu, pred, za“. Je schopné triediť predmety podľa viacerých charakteristík, napr. „veľké, červené štvorce“, „malé, zelené trojuholníky“.

Motorika - telesný vývin

Deti v tomto veku majú obvykle veľa energie, vyhľadávajú aktívne hry. Zvyšuje sa ich schopnosť balansovať a koordinovať svoje pohyby napr. na bicykli. Dieťa vie stáť na jednej nohe cca 10 sec. Skáče a preskakuje - napr. nízku lavičku. Vie urobiť kotrmelec. Vylieza a hojdá sa. Dobre behá, nemá problém zmeniť smer svojho pohybu, jeho rýchlosť alebo kvalitu (z chôdze do behu, z chôdze do skákania …). Je schopné jazdiť na bicykli, lyžovať sa. Vie samostatne používať toaletu, vie sa samo umyť.

Jemná motorika

Jemná motorika je veľmi dôležitá pre zaškolenie dieťaťa. V tomto veku dieťa: Bez problémov drží ceruzku správnym úchopom (štipkovitým). Kreslí postavu človeka - kreslí telo, nie hlavonožca. Pomerne často deti, častejšie dievčatá kreslia s veľa detailmi a majú radi vyfarbovanie. Obkreslí kruh, trojuholník, štvorec a iné tvary. Postaví na seba 10 alebo viac kociek. Používa príbor, nie len lyžicu. Nemá problém s obliekaním a vyzliekaním, vie sa pozapínať - gombíky i zips, vie zaviazať šnúrky.

Kedy sa obrátiť na odborníkov

Často sa na nás rodičia obracajú pred zápisom do školy, so žiadosťou o testovanie školskej spôsobilosti. Niekedy je však už v tomto čase trocha neskoro a preto je vhodné, aby rodičia konzultovali vývin svojho dieťaťa s pediatrom či psychológom skôr, najmä ak:

• je dieťa extrémne bojazlivé alebo agresívne.
• je extrémne úzkostné pri odlúčení od rodičov.
• Je ľahko vyrušiteľné a nevie sa sústrediť na jednu činnosť dlhšie než 5 minút.
• Sa odmieta hrať s inými deťmi.
• Má obmedzený okruh záujmov (1 - 2).
• Neudržiava očný kontakt a nereaguje na druhých ľudí.
• Nevie povedať svoje meno a adresu.
• Nepoužíva množné číslo a minulý/budúci čas.
• Akoby nie je schopné používať fantáziu.
• Často vyzerá smutné a nešťastné.
• Má problém držať ceruzku, farbičku alebo nemá záujem o kresbu.
• Má problém so sebaobsluhou.
• Má problém s obliekaním, nevie si umyť zuby bez pomoci.
• Stratilo zručnosti, ktoré už raz malo.

Ak je správanie dieťaťa za hranicou vášho vplyvu, nájdite odbornú pomoc. Nenechajte sa zlákať predstavou, že psychológ má čarovný prútik a po jeho návšteve dieťa príde vymenené. Základnými spolupracujúcimi inštitúciami pre školu je CPPPaP, CŠPP, ÚPSVaR, obec, polícia. CPPPaP a CŠPP sú zariadením, kde môže dieťa dostať diagnostiku a odbornú pomoc v oblasti psychológie, špeciálnej pedagogiky a poradenstva. Dieťa sa na vyšetrenie dostáva buď z iniciatívy rodiča, alebo na základe odporúčania učiteľa. Spravidla po ukončení diagnostiky zariadenie vypracúva správu s odporúčaniami.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je štátna inštitúcia, ktorá o.i. realizuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Škola túto inštitúciu kontaktuje vo viacerých prípadoch, niekedy dokonca má učiteľ a škola ohlasovaciu povinnosť plynúcu z legislatívy. Je to pri podozrení na zanedbávanie starostlivosti o dieťaťa zo strany zákonného zástupcu, ďalej pri podozrení na týranie, sexuálne zneužívanie dieťaťa, prípadne pri porušovaní akýchkoľvek práv dieťaťa. Smernica o šikanovaní ukladá pri podozrení, že je na dieťati páchané násilie, kontaktovať ÚPSVaR. Škola môže podať podnet na ÚPSVaR aj v prípadoch, keď má žiaka, u ktorého sa pre poruchy správania prejavujú problémy najmä v škole, v skupinách, vo vzťahoch s inými deťmi, rodičmi. Taktiež je dieťa členom skupiny, ktorá ho svojim negatívnym vplyvom ohrozuje, dieťa zneužívajúce drogy, dieťa závislé od hazardných hier, internetu, počítačových hier alebo zanedbáva povinnú školskú dochádzku.

Stratégie zvládania a komunikácie

Pri dieťati, ktoré sa správa konfliktne, je veľmi dôležité, aby vedelo, čo od vás môže čakať. Vaše reakcie by mali byť v tých istých situáciách podobné. Nemôže vám raz neporiadok na lavici vadiť, inokedy nevadiť. Veľa sa s dieťaťom rozprávajte. Vyvarujte sa rozpačitých reakcií, kriku, prázdnych fráz, poučovania a dávajte jasne najavo, že vám záleží na porozumení s ním. Tiež ale stanovujte reálne hranice, aby ich dieťa poznalo a vedelo, čo ho čaká po ich prekročení. Práve pri práci s deťmi s poruchami správania sa využíva systém logických dôsledkov, postavený na rozhodovaní sa dieťaťa podľa jasne vymedzených odmien a sankcií v jednotlivých situáciách.

Pri akomkoľvek riešení situácie, pokiaľ je to účelné, nevynechávajte rodiča. Mal by vedieť o postupoch i vašich odporúčaniach. Váš vzťah je pri riešení problémov žiaka kľúčový. Rodičia často reagujú „proti škole“ preto, že sa hanbia, že nechcú stratiť status, že sú nešťastní, že výchovu nezvládajú a možno hľadajú vinníka. Ak s rodičom nesúperíte, nesúdite ho, ale hľadáte prieniky spolupráce a prístupu, je možné problém v triede oveľa lepšie vyriešiť. O úkonoch neinformujte len rodiča, ale aj svoje vedenie. Riaditeľ školy by mal byť pripravený na informácie, ktoré sa k nemu dostanú o vašom probléme od rodičov, dieťaťa či od kolegov. Navyše za mnohé úkony priamo zodpovedá práve riaditeľ, ktorý by mal konať na základe vami poskytnutých informácií.

Nedovoľte, aby vám akýkoľvek problém v triede so žiakom, či skupinou „prerástol“ cez hlavu. Zapojte do riešenia viac ľudí, aby to celé nebolo len na vašich pleciach.

Rady pre rodičov

Aj vo vašej rodine máte dieťa, ktoré sa večne ocitne v problémových situáciách? Vo väčšine rodín sa nachádza jedno dieťa, ktoré sa za každých okolností dostane do nejakého problému. Nikto nevie ako, ale vždy je to práve ono, ktorému sa nalepí smola na päty. Možno je toto dieťa príliš senzitívne, príliš emocionálne otvorené či príliš aktívne a nevie obsedieť. Možné je aj to, že prechádza práve ťažším obdobím, či už v škole alebo doma, a nevie sa s tým vysporiadať. Dieťa, o ktorom hovoríme ako o „čiernej ovci rodiny“ alebo o „dieťati, s ktorým sú večne problémy“, však nie je v skutočnosti zlé. Dá sa však takémuto problémovému dieťaťu pomôcť vymaniť sa z tejto problémovej pozície v rámci jeho rodiny?

1. Vyhnite sa porovnávaniu s inými deťmi Rodičia mávajú často pocit, že ak budú porovnávať svoje dieťa s jeho bezproblémovým súrodencom, dieťa sa začne správať lepšie. Faktom však je, že táto stratégia vôbec nefunguje. Porovnávanie bolí. Za akýchkoľvek podmienok, v akomkoľvek veku.
2. Snažte sa porozumieť uhlu pohľadu vášho dieťaťa Už ste asi počuli o tom, že deti zvyknú vyvádzať a správať sa neposlušne práve preto, lebo chcú, aby o nich rodičia a iní dospelí javili záujem. Aby si ich všimli a venovali im pozornosť. Do tohto cyklu správania dieťaťa skúste vstúpiť skôr, ako začne robiť veci, ktoré vám prekážajú. Opýtajte sa svojho dieťaťa, čo sa deje, čo mu vadí, čo prežíva alebo čo by chcelo. Snažte sa zistiť jeho pohľad na vec, vidieť situáciu jeho očami.
3. Zdôraznite vo vašej rodine láskavosť To, že sa jedno dieťa vo vašej rodiny dostáva častejšie do problémov ako iné neznamená, že jeho súrodenci do problému nie sú nejakým spôsobom zapojení. V praxi sa však stáva to, že súrodenci sa vzdajú svojho podielu viny na probléme, pretože vedia, že si to odnesie ich „problémový súrodenec“. Práve toto správanie ostatných detí v rodine ešte podporuje problémovému dieťaťu jeho pozíciu čiernej ovce rodiny. Tým, že budete v rodine podporovať a šíriť láskavosť a prijatie zabezpečíte, že sa deštruktívne vzorce správania u detí zmenia. Môžete sa napríklad porozprávať s ostatnými deťmi o tom, čím si asi ich problémový súrodenec prechádza a ako by ste mu všetci vedeli spoločne pomôcť. Tým tiež zabezpečíte, aby sa všetci v rodine navzájom rešpektovali a pomáhali si.
4. Poskytnite dieťaťu viac dotykov Autorka označuje práve dotyk ako najlepšiu možnú stratégiu, ako pomôcť a zároveň komunikovať s dieťaťom s problematickým správaním. Vo svojich prácach sa zvykne odvolávať aj na výskumy prinášajúce dôkazy, že deti, ktoré sa veľa dotýkajú so svojimi rodičmi, sú menej agresívne.
5. Poukážte na dobré správanie dieťaťa Veľmi dobrou stratégiou je upozorňovať na momenty, kedy sa dieťa správalo dobre, správne, kedy neurobilo nič, čo by sa dalo označiť ako problematické. Zaujímavé je tiež vytvoriť pre dieťa nové podnety, rôzne situácie či úlohy, v ktorých by mohlo ukázať iné správanie. Bolo by to niečo, v čom by mohlo uspieť. Dieťa nemôže konať nejakým spôsobom bez toho, aby si to nevyskúšalo na vlastnej koži.
6. Zápisníček s pochvalami Vytvorte vášmu dieťaťu zápisník, ktorý bude slúžiť ako niečo pozitívne. Ako motivácia, ako pochvala. Každý deň do zošita zapíšte niečo pozitívne, čo platí o vašom dieťati. Nemusíte dieťaťu presne povedať, o čo ide. Nemusíte mu vravieť, čo do zošita píšete a prečo to robíte. Jednoducho tam zapíšte niečo pozitívne a nechajte zošit položený niekde v domácnosti, aby si ho vaše dieťa všimlo. Detská zvedavosť bude natoľko silná, že bude chcieť vedieť, čo sa v zošite nachádza. Alebo mu pokojne povedzte, nech si zošit občas prečíta. Keď si bude čítať pozitívne veci o sebe, bude ho to motivovať k lepšiemu správaniu a zároveň sa bude budovať jeho pozitívny sebaobraz.

Je užitočné urobiť čokoľvek preto, aby sa vaše dieťa cítilo milované a šťastné. Každý sme iný, jednému sa darí viac a inému zase menej. Ak je vaše dieťa neposedné, stále niekde lieta a vždy niečo vyvedie, snažte sa ho akceptovať také, aké je. Poprípade s využitím vyššie uvedených typov mu môžete pomôcť, aby sa naučilo reagovať viac primerane či zodpovedne.

Chyby vo výchove, ktorým sa vyhnúť

Niektorí rodičia sú presvedčení o tom, že dieťa už od narodenia má všetko hneď vidieť, počuť a vnímať okolo seba. A tak im dovolia pozerať televízne stanice pre dospelých, na internete môžu otvárať stránky, ktoré sa im zapáčia, môžu počúvať rozhovory plné vulgarizmov, zúčastňujú sa dospeláckych stretnutí, na ktorých tečie alkohol prúdom a rozprávajú sa vulgárne vtipy. Títo rodičia žijú v presvedčení, že informácie nie je potrebné selektovať, deti ich môžu absorbovať plnými dúškami.

V materialistickom svete sú reklamou ľudia vedení k tomu, že naozaj všetko potrebujú. A veria aj tomu, že deti toho potrebujú najviac. A tak sa vo veľkom nakupuje. Často aj úplné zbytočnosti. Veď čo na tom. Deti u susedov najnovší model hračky majú tiež. Deti si veľmi ľahko zvyknú, že môžu veľa vecí mať a berú to potom ako samozrejmosť. Nemusia po ničom túžiť, snažiť sa, bojovať. A tak sa postupne vytráca radosť z očakávania či radosť z prijímania. Nastupuje zlosť, otupenosť, arogancia, agresia alebo apatia. Keď dieťaťu hneď všetko dáte, nemá sa na čo tešiť.

Poriadite za neho izbu, napíšete mu projekt aj čitateľský denník, vymeníte mu knihy v školskej taške. Takto dieťa získa dojem, že nie je za nič zodpovedné.

Prehnane a neodôvodnene ho chváľte. A ešte preháňajte pred celou rozvetvenou rodinou. Dieťa tak nadobudne pocit, že je neomylné. Čo už na tom, že si v živote nebude vedieť stanoviť reálne ciele a hranice? Čo na tom, že si nebude vedieť reálne vybrať strednú či vysokú školu a potom adekvátne zamestnanie?

Žite len materialisticky, venujte sa hlavne nakupovaniu, navštevujte kiná, v ktorých hrajú len komerčné filmy, reštaurácie, zábavné parky. Zaoberajte sa len módnymi novinkami, komerčnou hudbou a bulvárnymi časopismi. Veď predsa divadlá, knihy a galérie nie sú nič pre vás.

Na čo prejavovať city? Veď ak chcete pripraviť dieťa na život, musí byť hlavne drsné a priebojné. Tak, na čo strácať čas na objatia, sebapoznávanie, sebareflexiu, formovanie empatie, altruizmu a prosociálnosti? A ak sa už s dieťaťom rozprávať, tak hlavne o tom, kde majú aké zľavy na značkové veci, čo sa uvarí na večeru alebo poprípade ako sa dopracovať k tomu, ako byť krásnou modelkou, ktorá zarobí veľa peňazí.

A hlavne nezabudnite na to, že vaše dieťa nikdy nič zlé neurobilo. A ak sa aj niečo v škole zomlelo, vaše dieťa je v tom určite nevinne. Nezisťujte si objektívne informácie, verte len svojmu dieťaťu. A nezabudnite sa na iných sťažovať tak, aby to dieťa videlo a počulo.

Konfrontácia s realitou a spolupráca

Ak už dôjde k takým nezhodám, treba si podľa psychologičky Zuzany Palenčárovej s dieťaťom sadnúť a porozprávať sa o všetkom: „Treba vysvetliť postoj učiteľov. Konfrontovať ho s „pohľadom na jeho správanie z vonka“. Ideálne je to zvládnuť bez hnevu, bez výčitiek, vecne a zamerať sa na fakty. Dať dieťaťu priestor vyjadriť svoj názor, postoj, či emócie. Vysvetliť mu váš názor a to veľmi jasne a zrozumiteľne, aby ste výchovne dieťa nasmerovali. Môžete mu ponúknuť „zrelšie“ riešenie situácie, akýsi návod, ako by ste to napríklad riešili vy v jeho koži. A vyvodiť dôsledky za jeho nevhodné správanie.“

Rodičia by mali navyše zvážiť, čo mohlo deti doviesť k tomuto správaniu. Niekedy nemusí ísť o zlyhanie vo výchove, ale problém, ktorý vaši potomkovia takto demonštrujú. Takto negatívne môžu spracovať krízu v rodine alebo aj šikanu. Nech je už príčina akákoľvek, zapracujte na jej zmene a snažte sa navyše, aby si dieťa z toho všetkého vzalo ponaučenie.

Keď zbadáme takéto odlišnosti v správaní detí, nie je to tvrdá skúška len pre nich, ale aj pre rodičov. Je totiž niekedy veľmi ťažké uveriť tomu, že by cudzí človek poznal ich potomka lepšie ako oni. Ako však hovorí Zuzana Palenčárová, i touto cestou môžeme dať deťom prostredníctvom našej reakcie len pozitívny príklad: „Je to šanca pre dieťa o trošku zase vyrásť a niečo nové sa naučiť. Výchova je proces. Na chybách sa všetci učíme a toto môže rodič dieťaťu ukázať. Postaviť sa teda problému čelom a podľa možností s chladnou a otvorenou hlavou. Porozumenie a podpora dieťaťu ide ruka v ruke s jasnými pravidlami a nastavovaním hraníc. Správna miera podpory a frustrácie vo výchove je kľúčom k zdravému a sebavedomému dieťaťu.“

V tejto situácii je preto mimoriadne dôležité zachovať si trochu nadhľadu. Skúste na chvíľku pripustiť, že možno pravdu majú aj tí druhí a keď spozorujete, že ich argumenty sú presvedčivé a začnete konať, v konečnom dôsledku tak svojmu dieťaťu len pomôžete.

Pri riešení problémového správania dieťaťa využívajte v čo najvyššej možnej miere písomnú komunikáciu. Tvoríte ňou podklady pre prehľad vykonaných opatrení, máte jasno v tom, na čom ste sa kedy dohodli s rodičmi, dieťaťom, odborníkmi. Práve nedostatočná dokumentácia jednotlivých úkonov a opatrení býva problematická pri zmene učiteľa a potrebe odborníkov a inštitúcií nadviazať na školu. Písomná komunikácia je tiež výraznou ochranou učiteľa v prípade, že natrafíte na manipulatívneho rodiča alebo ak v systéme pomoci niekto zlyhá a bude potrebné doložiť vaše kroky.

Tabuľka: Vplyv rôznych výchovných prístupov na správanie dieťaťa

Keď puberta vystrkuje rožky. K takýmto problémom a zmenám v správaní dochádza najčastejšie v období puberty. Deti sa vtedy ešte len hľadajú a pri tomto tápaní často dochádza i rebelovaniu v podobe neprístojného správania k niektorým ľuďom. „Obdobie dospievania je tak trochu obdobím bezvládia. Tej osôbke nevládne už ani dieťa a ešte ani dospelý. V jednu chvílu sa ešte detsky túli a potrebuje mamu pri rozhodovaní, hneď o pár minút už kričí a vyhadzuje otca z izby.

Mnohí, ktorí pracujú s deťmi, často hovoria o tom, že sa stupňuje problémové správanie a agresivita. Odborníci už dlhú dobu hľadajú všetky možné i nemožné cesty, ktoré by pomohli deťom nájsť pokoj a vyrovnanosť. Názory sú rôzne. Viaceré výskumy však jednoznačne potvrdzujú, že len skutočný citlivý záujem o dieťa, reálny pohľad naň, harmonické rodinné vzťahy, nekonečné úprimné rozhovory spojené so sebareflexiou a každodenné objatia sú tým najlepším liekom pre malé deti i deti v puberte.

tags: #ako #zvladnut #problemove #dieta