Mentálne postihnutie predstavuje špecifickú výzvu v oblasti vzdelávania a rozvoja detí. Našťastie, existuje množstvo pomôcok a prístupov, ktoré môžu výrazne podporiť ich napredovanie. Hry, ako neformálne výchovné postupy, zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji tvorivosti a zručností.
Porozumenie Mentálnemu Postihnutiu
Mentálne postihnutie (MP), známe aj ako intelektuálne postihnutie, ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, riešením problémov, komunikáciou a sociálnou interakciou. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a miera postihnutia sa môže výrazne líšiť. Preto je nevyhnutné prispôsobiť prístup a pomôcky individuálnym potrebám každého dieťaťa.
Podľa Thorovej je mentálne postihnutie vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami sa myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.
Stupne Mentálneho Postihnutia
Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Stupne mentálnej retardácie sa určujú na základe IQ testov a prejavujú sa rôznymi charakteristikami. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je individuálny a miera podpory, ktorú potrebuje, sa môže líšiť bez ohľadu na stupeň postihnutia.
Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50)
Predstavuje najľahší stupeň mentálnej retardácie. Oneskorenie intelektu vidieť už v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí, a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálni rovesníci. Mnoho dospelých je schopných pracovať a úspešne udržujú sociálne vzťahy.
Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35)
Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný.
Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20)
Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti.
Hlboká mentálna retardácia
Typ postihnutia, keď človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Dieťa sa nedokáže samo pohybovať, nedokáže si osvojiť reč, ani jej porozumieť. Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté.
Hry ako Nástroj Rozvoja
Hry možno zaradiť do kategórie neformálnych výchovných postupov. V týchto postupoch sa uplatňuje napríklad tvorivosť, zručnosť. Hra sa zaraďuje do formálneho školského a neformálneho mimoškolského hľadiska. Hry detí predškolského veku sú v podstate dvojakého charakteru. Sú to predovšetkým prirodzené hry, ktoré si dieťa vytvára samo, vyberá tému a obsah hry podľa svojich objavov a skúseností, vytvára doplnky, pomôcky a vyberá okruh spoluhráčov. Tieto hry sú v predškolskej pedagogike označované ako tvorivé hry. Delíme ich na tematické, dramatizujúce a konštruktívne hry. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách tým, že dieťa zavádza do hry novšie varianty a tým dieťa uplatňuje fantáziu a tvorivosť. Tvorivosť a hra majú veľa spoločných elementov. V tvorivej činnosti by hra nemala chýbať a ani jej prvky ako je napríklad spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody. Tvorivá činnosť je významná v tom, že tvorivo uspokojuje a obohacuje. Tvorivosť sa podieľa na znižovaní napätia.
Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.
Pozitíva hry:
- chápanie vecí cez hru
- hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým čo robí)
- hranie v kolektíve rozvíja osobnosť
- nerušená hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považoavané za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností)
Tvorivé Hry
Tvorivé hry - tematické sú najčastejšou činnosťou detí predškolského veku. Sú im najbližšie, pretože sú v nich najmenej obmedzované. Obsah týchto hier tvoria zážitky detí z domova, z materskej školy, skúsenosti z pozorovaní rozličných druhov ľudskej činnosti, dojmy zo života spoločnosti. Sú to napríklad hry na rodinu, kaderníctvo, obchod, cestovanie. Téma a obsah sú navzájom veľmi úzko spojené. Niektoré témy umožňujú široké rozvinutie obsahu, niektoré sú menej obsažné. Preto učiteľka pomáha pri voľbe tematiky, ako aj pri ich striedaní.
Tematické tvorivé hry postupne získavajú kolektívny charakter; deti si vopred rozdelia úlohy a dohodnú sa o význame vecí a hračiek, ktoré budú používať. Výber, ako aj priebeh tematickej hry pomôže učiteľke pochopiť záujmy detí, ich skúsenosti, ale aj ich charakterové vlastnosti. Tvorivé hry sú najnáročnejšou oblasťou práce učiteľky, pretože ich riadenie vyžaduje teoretické znalosti psychologické, sociálno-psychologické a pedagogické, individuálne poznanie každého dieťaťa a schopnosť tieto poznatky tvorivo spracovať a uplatňovať v konkrétnej výchovnej práci s celou skupinou a s jednotlivými deťmi.
Ak dieťa opakuje činnosť s hračkou alebo s materiálom stereotypne a nevie hru rozvíjať, pomôže mu radou, podnecuje novými hračkami, materiálom, a tak rozvíja ďalší priebeh hry. Aj keď je charakter tvorivých hier odlišný od tzv. hier s pravidlami, v týchto hrách sa uplatňujú isté pravidlá správania sa detí, ktoré sú nevyhnutné v záujme hry a vzájomných vzťahov medzi deťmi. Tieto pravidlá formujú a upevňujú sociálne vzťahy detí. Sú to najmä pravidlá správania detí vo vzťahu k hračke. Pretože hračky v materskej škole sú spoločné pre všetky deti, žiadne dieťa nemá právo prisvojovať si hračku natrvalo, tým menej ničiť svojvoľne. Povinnosťou detí je požiadať slušne o hračky a navzájom si ich požičiavať. Ďalej sú to pravidlá vzájomného správania v hre, ktoré ovplyvňujú vzťahy detí. Napríklad dieťa sa učí správať v hre k druhým deťom ohľaduplne, nenarušovať hru druhých, pochopiť, že každý má právo uplatňovať a realizovať v hre svoje názory.
Ďalej sú to pravidlá, ktoré majú platnosť pri riešení sporov v hre (dieťa musí niekedy ustúpiť, inokedy sa ospravedlniť). Deti postupne pochopia aj pravidlá, ktoré sa vzťahujú na úlohy v hre, najmä na vedúce úlohy. Je veľmi dôležité, aby sa tieto pravidlá správania deťom vštepovali už od najmladšej vekovej skupiny, kde najväčšia časť kontroly patrí učiteľke. V najstaršej vekovej skupine deti nielenže dodržiavajú pravidlá správania, ale ich uplatňovanie aj samostatne kontrolujú. deti v tomto veku sú schopné posúdiť, či došlo k odchýlke od prijatého pravidla. U mladších detí vznikajú kolízie a rozpory najmä o hračku, u starších preto, že nerešpektujú požiadavky a zámery druhých a presadzujú len svoje návrhy. Mnohé deti sa vždy usilujú o vedúcu úlohu v hre a nedokážu sa podriadiť iným. Učiteľka pri riadení tvorivých hier venuje osobitnú pozornosť utváraniu vzájomných vzťahov medzi deťmi začleňovaním detí do skupín a výchove charakterových vlastností človeka u detí a to za pomoci jednotlivcov a celej skupiny. Prostredníctvom tvorivých hier môže prirodzeným spôsobom plniť úlohy mravnej a pracovnej výchovy. Ak v skupine najmladších detí sa niektoré z nich hrá stále samo, možno to pokladať za prirodzenú situáciu. V skupine najstarších detí takýto jav signalizuje isté výchovné problémy a učiteľka má veľkú príležitosť uplatniť svoju tvorivú pedagogickú činnosť. Deti sa nezúčastňujú hier najmä z dvoch dôvodov. Sú to často deti nesmelé a zahľadené do seba, ktoré nemajú schopnosť samé sa presadiť a zúčastniť hry s ostatnými deťmi. Týmto deťom treba pomáhať, aby boli schopné pri hre prežívať spoločné radosti. Učiteľka sa usiluje zistiť príčinu nesmelosti, aby mohla posilňovať sebavedomie, dôveru vo vlastné sily; v týchto prípadoch je často potrebná pochvala. Naproti tomu existujú deti, ktorým niektoré vlastnosti bránia splynúť s kolektívom. Sú to deti väčšinou agresívne, správajú sa k ostatným deťom hrubo, až nepriateľsky.
Učiteľka pri usmerňovaní tvorivých hier má mať na zreteli tieto úlohy:
- utvoriť prostredie na hry deťom v miestnosti aj vonku
- pomáhať deťom získavať poznatky z rozličných oblastí života, ktoré sú podnetom na rozširovanie tematiky a obohacovanie hier a na vznik nových hier
- uplatňovať pravidlá správania v tvorivej hre, požadovať ich dodržiavanie a postupne viesť deti k samostatnej kontrole týchto pravidiel
- všetky deti zapájať do skupiny hrajúcich sa detí a využívať kladné vlastnosti pri ovplyvňovaní druhých a pomocou ostatných potláčať nežiadúce vlastnosti
- rozvíjať manuálne a technické zručnosti, konštruktívne schopnosti a vzbudzovať záujem o techniku, a to aj u dievčat
- využívať tvorivé hry ako prostriedok všestrannej výchovy.
Dramatizujúce Hry
Hry dramatizujúce, ktoré tak isto patria do skupiny tvorivých hier, vyžadujú obdobnú starostlivosť a pozornosť učiteľky. Je to druh hier, v ktorých deti dramatickou formou (buď samotné alebo s bábkou, maňuškou, so zvieratkami zo súboru hračiek) napodobňujú len známe rozprávky a príbehy alebo vyjadrujú len vlastné nápady a námety. Neoceniteľnú pomoc poskytujú vychovávateľovi pri formovaní vzájomných vzťahov a pri začleňovaní nesmelých detí do spoločnej činnosti. Môžu sa výchovne využiť aj pri realizácii úloh pracovnej a výtvarnej výchovy. Ak deti vyberajú tému hry samostatne, signalizujú učiteľke odozvu jej výchovnej práce (napríklad, ktoré rozprávky deti zaujali natoľko, že ich stvárňujú).
Riadenie dramatizujúcich hier vyžaduje veľmi taktný prístup učiteľky, ktorá vie včas vstúpiť do hry, prípadne deťom navrhnúť alebo pomôcť zorganizovať, ale aj včas odstúpiť a zaradiť sa medzi divákov. Pri riadení dramatizujúcich hier učiteľka sa zameriava na pestovanie vzájomných vzťahov deti v kolektíve.
Konštruktívne Hry
Hry konštruktívne rozvíjajú tvorivosť detí a dávajú im veľké možnosti výberu nielen tém, ale aj materiál. V materských školách sa využíva mnoho stavebníc, ktorých princípom je konštruovanie a zostrojovanie predmetov z jednotlivých dielov. Stavebnice vyberáme deťom so zreteľom na vekové osobitosti detí (mladšie deti zvládnu jednoduché zostrojovanie, staršie deti vyžadujú už zložitejšie prvky a postupy konštrukcie). Skonštruované predmety opäť slúžia v ďalšej hre. Konštruktívne hry s prírodným materiálom, predovšetkým s pieskom, sú nevyhnutnou súčasťou hier detí. Piesok musí byť čistý a primerane vlhký. Pri riadení konštruktívnych hier treba dopriať deťom množstvo prírodného materiálu a poznať jeho vlastnosti; nie je správne ich obmedzovať z toho dôvodu, že sa deti zašpinia a urobia neporiadok v miestnosti. Postihnuté deti sa radi hrajú, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa ich zdravie ešte nezhoršil. U mentálne postihnutých detí musíme dbať na skutočný fyzický vek a mentálny vek.
Digitálne Hry a Vzdelávanie
Digitálne hry sa stávajú čoraz populárnejším nástrojom na vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím. Ponúkajú interaktívny a zábavný spôsob, ako rozvíjať rôzne zručnosti a schopnosti.
Kritériá pre Výber Digitálnych Hier
Aby digitálne hry vyhovovali väčšine detí s mentálnym postihnutím musia spĺňať rôzne kritériá. V zozname určenom pre pedagógov a rodičov detí s autizmom a inými formami mentálneho postihnutia sa uvádza, že treba prihliadať na to, aby hra obsahovala zrozumiteľné inštrukcie, aby bolo možné vypnúť jej zvuk, aby sa dala nastaviť úroveň obtiažnosti, počet obrázkov na obrazovke či displeji. Pokiaľ hra obsahuje časové limity, je nutné, aby bola zakomponovaná možnosť vypnúť ich. Použité obrázky a fotografie či animácie by mali byť realistické.
Rizikom býva zábavný rozmer digitálnych hier. Nájsť rovnováhu medzi zábavou a učením sa nie je až také ľahké ako by sa mohlo zdať. Dieťa môže hra natoľko pohltiť, že zábavný efekt prevýši vzdelávací účinok. Táto nástraha číha predovšetkým v komplexnejších hrách - dobrodružných alebo simulačných. Práve tu je dôležitá úloha rodičov, vychovávateľov a pedagógov - dohliadať na to, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky. Obzvlášť deti s ľahšími formami postihnutia mávajú tendenciu pochopiť vzorec riešení, a minimalizovať námahu na učenie sa, užívať si len rozptýlenie.
Pinf Hry: Slovenský Úspech
Ondrej Vrábel zo Sobotišťa začal s vymýšľaním hier pre deti s mentálnym postihnutím, keď mal desať rokov. Koncom januára získal vo svojich 15-tich rokoch ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2016. Ako prvú hru s názvom Pinf (imaginárne slovíčko z jeho detských čias) navrhol pre maminu sesternicu Dášku, ktorá je od neho staršia a trpí mozgovou obrnou. Vo svojich 20-tich rokoch je na mentálnej úrovni 5 - 6-ročného dieťaťa. Ondrejova hra je pomalšia, jednoduchšia a obsahuje menej farieb než bežné počítačové hry. Ovládanie aj grafika sú nekomplikované, hráčov bez postihnutia nudia.
Pinf neobsahuje hodnotenia ani skóre, pretože tie môžu pôsobiť na postihnuté deti demotivujúco. Úlohy v hre na seba priamo nenadväzujú, nasledujú po sebe náhodne. Deti viac rozmýšľajú a viac sa naučia. Ak by sa zadania v hre pravidelne opakovali, dieťa by sa naučilo ich riešenia naspamäť. K dnešku Ondrej vytvoril vyše tucta hier, a tieto sú v rôznych jazykoch. Preklady zabezpečujú dobrovoľníci. K dispozícii sú pre užívateľov počítačov, tabletov aj smartfónov.
Jednoduché používanie Pinf Hier je jednoduché. Prispôsobiteľné Pinf Hry môžu byť jednoducho prispôsobené a nastavené tak, aby vyhovovali potrebám dieťaťa. Hravé listy sú pracovné listy zamerané na abecedu, písmená, farby, matematiku, hodiny, precvičovanie si slovnej zásoby a ďalšie zručnosti či vedomosti.
"Vyhovuje nám zrozumiteľnosť a rôznorodosť Pinf Hier, pomocou ktorých sa klienti učia, trénujú si pamäť, postreh, logické uvažovanie. Pre ľudí s autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, poruchami učenia a ostatnými mozgovými disfunkciami. Je to individuálne."
Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti. Inštitúcie (školy, centrá, DS, DSS, lekári, organizácie…) majú nárok na bezplatnú skúšobnú licenciu. Plná verzia pre inštitúcie je k dispozícii od 16€ za inštaláciu ročne.
Špeciálne Edukačné Potreby pre Predškolákov
Deti už od mala potrebujú pozornosť od dospelého, aby sa vo svojej fáze vyvíjania sa a naučili všetko potrebné. O to viac je potrebné sa venovať deťom s mentálnym postihnutím alebo znevýhodnením, pre ktoré môžu byť všetky aktivity aj učenie ťažšie. Je potrebné, aby sa deti pri učení cítili pohodlne a nebáli sa riskovať a objavovať nové veci.
Preto vám v našom internetovom obchode InsGraf ponúkame špeciálne edukačné potreby pre predškolákov s mentálnym postihnutím. Rôzne pomôcky pre terapiu detí s mentálnym postihnutím u nás nájdete za rozumnú cenu a sú dobrej kvality, aby ste mohli svojim deťom zabezpečiť presne to, čo potrebujú. Ponúkame rôzne zatĺkačky, manipulačné kocky a senzorické hry a pomôcky, aby sa deti naučili logickejšie a sústredenejšie premýšľať nad rozuzlením daného problému. Okrem toho si nacvičia ostatné základné druhy zapínania ako pomocou gombíkov, zipsov a šnúrok. Taktiež ponúkame kvalitné stavebnice z dreva - farebné, geometrické prvky, z ktorých možno poskladať veľa zaujímavých tvarov. Vzdelávacie hračky, ktoré deti učia geometrickým tvarom, stimulujú predstavivosť a tvorivosť.
S našou ponukou hračiek, hier a pomôcok pre deti s mentálnym postihnutím sa deti môžu naučiť počítať, napríklad s produktmi ako Drevené korálky na prevliekanie na špagát v dvoch veľkostiach, Dotykové čísla a Množiny čísla. A môžu si aj rozvíjať dôležitú senzoricko - manipulačnú schopnosť napríklad pomocou Senzorickej húsenice, ktorá sa skladá z viacerých článkov a každý z nich sa líši. Prvý obsahuje guľôčky a druhý je vyplnený molitanom, tretí prvok je zo šušťavej fólie (príjemná na dotyk), štvrtý a piaty je z látky príjemnej na dotyk a šiesty je vyplnený hrachom. Ďalšími prvkami sú napr. šnurovanie čo je ďalším lákadlom pre deti. Húsenička aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a aj vizuálne vnímanie okolia a detailov.
Okrem senzoricko-manipulačných schopností toho potrebuje dieťa rozvíjať oveľa viac, u nás sa však nemusíte báť, že nenájdete práve to, čo hľadáte. V našej ponuke sú aj produkty, ktoré rozvíjajú grafomotoriku a zrakovo-pohybovú koordináciu rovnako ako aj naučia dieťa počítať, chápať čas a rozvíjať svoju myseľ presne tým spôsobom, aký je najvhodnejší.
Aktivity na Rozvoj Sociálnych a Emocionálnych Kompetencií
Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. V škole sa väčšinou sústreďujeme na odovzdávanie vedomostí, ale čoraz viac je dôležitejšie zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov.
Veď najlepšie sa učí v tej triede, kde vládnu medzi žiakmi dobré vzťahy a prevláda pozitívna atmosféra. Na rozvoj sociálnych a emocionálnych kompetencií musí učiteľ vytvoriť prostredie, v ktorom prevláda rešpekt a vzájomné akceptovanie sa. Keď dieťa cíti, že ho rešpektujú a akceptujú, rozširuje tieto pocity aj na ostatné deti.
1. Pozitívne odkazy
Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas.
2. Príbeh o sebe
Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi.
3. Zapíšte, roztrhajte a odhoďte svoj stres
Povedzte svojim žiakom, aby napísali na papier situáciu, osobu alebo udalosť, ktorá ich najviac stresuje. Keď dopíšu, povedzte im, aby papier roztrhali a pri trhaní si predstavovali, ako stres z nich vychádza.
4. Vnímanie zvuku
Povedzte žiakom, aby boli chvíľu ticho a sústredili sa len na zvuky, ktoré počujú a po určitej dobe sa sústredili len na ten zvuk, ktorý na nich vplýval najintenzívnejšie. Neskôr sa môžete porozprávať o tom, aké pocity v nich konkrétny zvuk vyvolával.
5. Rozhovor o emóciách
Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do aktivity.
6. Emocionálna prechádzka
Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne.
7. Stratený kamarát
So žiakmi sa môžete zahrať aj hru na „strateného kamaráta“. Jeden žiak bude ujo z ulice a druhý žiak bude predstavovať niekoho, komu sa stratil kamarát. Musí ujovi opísať jeho pozitívne vlastnosti. Ďalší žiaci v triede hádajú, kto sa vlastne z triedy stratil.
8. Zastavený film
Podľa počtu žiakov učiteľ vytvorí skupiny 3-5 žiakov. Pustí hudbu. Počas zvukov hudby skupinky sa voľne pohybujú po triede. Keď hudba prestane hrať, žiaci sa zastavia v polohe, v akej sa práve nachádzajú a stoja ako sochy. Potom učiteľ povie, čo majú skupiny robiť. Napríklad: „Zbierame maliny, učíme sa, tancujeme, cvičíme, lúčime sa, varíme a podobne.“ Žiaci začnú pantomimicky vykonávať činnosť ako v nejakom filme. Po určitom čase opäť zaznie hudba a žiaci sa voľne pohybujú po triede. Potom učiteľ opäť zastaví hudbu a hra pokračuje.
9. Triedna vlajka
Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka.
10. Kreslenie pocitov
Učiteľ prinesie veľký výkres a povie deťom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvolávalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby sa pokúsili vytvoriť podľa obrázkov vety alebo krátky príbeh. Ak máte v triede veľa žiakov, rozdeľte ich do skupín.
11. Loptička prianí
Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptičku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.
12. Hra na básnikov
Žiaci sedia v kruhu a každý má pripravenú pero. Rozdáme 2 veľké papiere A4. Prvý hráč napíše čitateľne na papier jeden riadok ľubovoľného textu. Posledné slovo napíše na prázdny riadok. Papier zloží tak, aby bolo vidno iba posledné slovo. Potom ho podá susedovi. Ten si prečíta posledné slovo a napíše jeden riadok (verš), ktorý sa s uvedeným slovom rýmuje. Posledné slovo opäť napíše na prázdny riadok, papier zloží a podá ďalej. Obsah „básne“ je teda všetkým básnikom tajný. Každý pozná iba posledné slovo žiaka, od ktorého preberá papier. Táto hra sa dá hrať aj tak, že sa žiaci vopred dohodnú, na akú tému budú písať.
13. Spoločný obrázok
Žiakov rozdelíme do dvojíc alebo im umožníme, aby si sami našli dvojicu. Každá dvojica si zoberie jeden papier a jedno pero. Ich úlohou je nakresliť spoločný obrázok, a to bez používania slov, mimiky a gestikulácie. Úloha sa končí, keď každá dvojica svoj obrázok dokreslí.
14. Naše myšlienky a pocity
Žiaci sedia v kruhu tak, aby každý videl na každého. Učiteľ skupine predstaví tému. Janka, chcel by som mať tvoju vlastnosť, schopnosť ...
15. Kto som?
Všetci žiaci dostanú list papiera a preložia ho na polovicu. Do jednej polovice napíšu čo najviac svojich povahových vlastností. Učiteľ listy pozbiera, zamieša a nalepí ich na stenu v triede. Žiaci si potom čítajú vystavené charakteristiky. Do spodných častí píšu mená spolužiakov, ktorých podľa popísaných vlastností spoznali. Po ukončení tejto časti si žiaci zo steny zoberú svoju charakteristiku a vytvoria malé skupinky (4 - 5 členov). Navzájom sa porozprávajú o tom, čo si myslia o dohadoch, či boli presné a podobne. Tiež sa poinformujú o tom, čo sa o sebe dozvedeli a navzájom na svoje zistenia reagujú. Môže nasledovať diskusia v triede. Pri tejto aktivite si často žiaci uvedomujú, že ich videnie seba samého sa môže výrazne odlišovať od toho, ako ich vnímajú druhí.