Viera v seba samého je jednou z najdôležitejších súčastí osobnostného rozvoja dieťaťa. Každé dieťa potrebuje podporu od svojich rodičov. Pomôcť dieťaťu vybudovať si zdravé sebavedomie môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na jeho život. Platí, že len zo sebavedomých detí vyrastú sebavedomí dospelí. Samozrejme, zdravo sebavedomí. Niektorí rodičia nevedia, ako na to. Máte názor, že veľa chvály škodí, že tým vo výchove nič nedosiahnu a preto zvolia skôr ten „tvrdší“ spôsob. My vám však prinášame tipy na to, ako budovať sebavedomie u detí, z ktorého budú profitovať.
Čo je sebavedomie a kedy sa začína formovať?
Slovo sebavedomie má latinské korene a v preklade znamená „s dôverou“ alebo „s vierou“. Sebavedomé dieťa sa prejavuje tým, že verí, teda má dôveru v seba samého a svoje schopnosti. Viera vo svoje schopnosti sa u dieťaťa vyvíja časom a taktiež vplyvom jeho rodičov. Dieťa sa už v útlom veku potrebuje krok za krokom naučiť veriť samému sebe, poznať, v čom je dobré a v čom má naopak rezervy. Je dôležité, aby rodičia viedli deti k tomu, aby sa učili z vlastných chýb, nebrali ich tragicky a snažili sa uvedomiť si svoje pozitívne vlastnosti či schopnosti. Platí, že každé dieťa je schopné vybudovať si zdravé sebavedomie.
Maureen Healy dodáva: „Sú situácie, ktoré deťom pri budovaní ich sebavedomia kladú brvná pod nohy. Až 1 z 5 detí zažilo v detstve traumu alebo situáciu, ktorá ho negatívne ovplyvnila. Takéto dieťa si sebavedomie a vieru v svoje schopnosti buduje ťažšie, avšak dokáže to.“
Tipy, ako budovať sebavedomie u detí
1. Buďte dieťaťu zrkadlom
Byť pre dieťa zrkadlom znamená odrážať a poukazovať na jeho pozitívne vlastnosti a úspechy. Stačí pár povzbudivých slov ako „Tvoja kresba je mimoriadne zaujímavá“, alebo „Skvelý hod, ten sa ti podaril!“ a v dieťati začínate zasievať zárodky zdravého sebavedomia, na ktorých bude neskôr stavať svoju osobnosť.
2. Nekonečné, ale rozumné pochvaly a povzbudzovanie
Znie to jednoducho, ale nie je to v rodinách taká samozrejmosť. Chváliť svoje dieťa môže byť pre mnohých rodičov náročná výzva. Ak to sami od svojich rodičov počas detstva nezažili, musia sa o to vedome snažiť. Keď sa však naučia ako na to, budú vidieť v správaní a prežívaní svojho dieťaťa veľké pozitívne zmeny. Skúste svojmu dieťaťu každý deň povedať pár milých slov, pochváľte ho za maličkosť, oceňte ho. V deťoch to vzbudzuje dojem, že sú plnohodnotnými a užitočnými ľuďmi, že sú schopné niečo dokázať. A musíme ich to učiť práve my, rodičia. Verte v svoje deti, v ich schopnosti, pochváľte ich za dobre vykonanú prácu alebo pekné správanie. Aj vám určite záležalo na tom, aby ste dostali ocenenie od svojej mamy alebo otca. To je pri formovaní sebavedomia pre dieťa to najdôležitejšie.
3. Podporujte vzájomnú dôveru
Tento tip slúži nielen k budovaniu sebavedomia u dieťaťa, ale aj k budovaniu vrelého a blízkeho vzťahu medzi dieťaťom a rodičom. Uveďme si krátky príklad. Je sobota ráno a zároveň je čas upratovania. Každý v rodine by sa mal do neho zapojiť, aj keď si ako rodič uvedomujete, že sám zvládnete určité úkony najlepšie. Janko je ešte malý a nezvládne dokonale utrieť prach na všetkých poličkách, alebo Lucka nemá zmysel pre detail a neuprace obývačku do takej podoby, do akej by ste ju upratali vy. V tom je ale to kúzlo. Nechajte to na nich, hoci to nebude dokonalé! Vložte do nich dôveru, že to samy zvládnu a urobia to najlepšie, ako vedia. Tým pádom nepodporujete len dôveru medzi vami navzájom, ale budujete aj pocit dôvery u dieťaťa voči sebe samému.
4. Urobte krok späť
Jim Taylor, autor knihy Your Kids Are Listening: Nine Messages They Need to Hear from You, tvrdí, že k budovaniu sebavedomia neprispieva len neustála pochvala zo strany rodičov. Autor uvádza, že dôležité je aj ustúpiť, vzdialiť sa a nechať deti „bojovať“. Nechať ich robiť ich vlastné rozhodnutia, chyby alebo riskovať. Len vtedy dieťa získa pocit, že vie, v čom je dobré a naučí sa to na seba vážiť. Taylorov názor podporuje aj Victoria Sopik, CEO Kids & Company: „Na budovanie sebavedomia vo svete musia deti dostať možnosť robiť svoje rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť a následky. Vidím denne viacero rodičov, ktorí riešia problémy za svoje deti, naprávajú ich chyby.“
5. Budujte u dieťaťa sebalásku
Prvým krokom k tejto úlohe je najprv vybudovať sebalásku voči sebe samému. V praxi to môže vyzerať tak, že pochválite samého/samú seba, keď navaríte večeru pre celú rodinu, alebo keď sa vám podarí pekne upratať byt. Vaše dieťa toto správanie, ktoré je na začiatku namierené voči vám, bude zrkadliť a kopírovať. Keď sa mu podarí spraviť niečo, za čo bude na seba hrdé, povedzte mu, aby to povedalo nahlas. Opakovaním tohto správania si dieťa uvedomí, v čom je dobré a v čom nie a bude sa snažiť byť stále lepšie a lepšie.
6. Učte dieťa odolnosti
Život prináša nielen výhry, ale aj prehry. Čím skôr sa to deti naučia, tým ľahšie sa im bude v živote napredovať. Ak sa vášmu dieťaťu niečo nepodarí, neľutujte ho. Skôr si k nemu sadnite, porozprávajte sa s ním o tom, čo to mohlo spôsobiť, že nedosiahlo výsledok, aký chcelo. Skúste mu poradiť, čo by mohlo spraviť nabudúce, aké efektívnejšie kroky zvoliť a podobne. A zároveň, neodvracajte pozornosť od jeho skutočných pocitov, ktoré z „prehry“ vzišli. Rozprávajte sa o nich spoločne, neprekrúcajte ich. Aj negatívne pocity sú dôležité a sú základom uvedomenia si toho, že človek musí zvoliť inú stratégiu, aby v budúcnosti uspel.
7. Podporujte u detí ich vášeň a snahu
Každý vyniká v niečom inom, každého zaujíma niečo iné. Ak vaše dieťa nájde záujem a vášeň vo veci, ktorá pre vás osobne zaujímavá nie je, neprestávajte ho podporovať. Dieťa si vybralo to, čo ho baví a vašou úlohou je ho viesť k tomu, aby sa v danej činnosti zlepšovalo, aby malo radosť z úspechov a bralo si ponaučenie z neúspechov.
8. Učte deti slušnému správaniu
Učenie vášho dieťaťa dobrým návykom a slušnému správaniu vie do veľkej miery formovať jeho sebavedomie. Keď dieťa naučíte, že je slušné pri vstupe do budovy pozdraviť, potriasť na pozdrav človeku rukou alebo nešepkať si pri stole, dávate mu dobré rady do života. Ak sa ich bude držať, bude v spoločnosti vnímané ako sebavedomý a uvedomelý človek. To mu bude už od detstva otvárať dvere všade, kde sa objaví.
Sebavedomie v období dospievania
Počas dospievania je možné, že vaše dieťa nebude chcieť „vyčnievať“, čo však neznamená, že musí predstierať, že je niekým, kým nie je. Pomôžte prostredníctvom nášho zoznamu tipov svojej dcére alebo synovi vzdorovať tlaku rovesníkov a mať radosť z toho, že sú sami sebou.
Situácia, v ktorej človek nikoho nepozná, môže byť nepríjemná aj pre dospelého. Ak sa v tejto situácii ocitnú mladí ľudia, rozhorí sa v nich vnútorný boj. V tejto fáze života vaša dcéra u svojich rovesníkov pozoruje rôzne emocionálne a fyzické vlastnosti, porovnáva tie svoje s ich a začína ich vnímať ako žiaduce či nežiaduce. Médiá, časopisy a filmy toto vnímanie ešte umocňujú. Keď dieťa začne chodiť do novej školy alebo vstúpi do nového tímu, sú to situácie, kedy také porovnávanie vystupuje do popredia.
Čo robí tlak rovesníkov so sebavedomím dieťaťa?
Uvedomme si, že ide o dôležité situácie, ktorými si dieťa musí prejsť, aby prišlo na to, kým vlastne je a čo je preň dôležité. To všetko je súčasťou dospievania. Pre mladých ľudí to však môže byť obdobie, kedy je ich sebavedomie veľmi zraniteľné, lebo si hľadajú svoje miesto v sociálnej hierarchii. Váš syn alebo dcéra napríklad môže závidieť ostatným alebo zistiť, že mu závidia jeho vrstovníci. Takže ako môžete byť svojmu dieťaťu v tomto komplikovanom období nápomocní a naučiť ho vážiť si svoju jedinečnosť a chrániť svoje sebavedomie? V našom zozname tipov sme pre vás pripravili pár praktických návrhov. Najdôležitejšie je, aby vaše dieťa chápalo, že by sa kvôli tomu, aby zapadlo, nemalo vzdať všetkých tých krásnych vecí, ktoré z neho robia jedinečnú bytosť. V živote mladého človeka príde chvíľa, keď „zapadnúť“ preňho bude tou najdôležitejšou túžbou. To sa s dospievaním a rozvojom vlastných záujmov, nadania a štýlu mení. Ak pomôžete svojmu synovi alebo dcére prísť na to, čím sú jedineční a čo prinášajú do priateľstva, môžete im poskytnúť sebaistotu na to, aby boli sami sebou a pritom dokázali rozpoznať a oceniť odlišnosť ostatných.
Bezpečnosť a sebavedomie: Ako naučiť deti rozpoznať nebezpečenstvo
Každý rodič čelí podobným výzvam pokiaľ ide o bezpečnosť ich detí - komu (ne)dôverovať, čomu veriť, koho a čoho sa báť, ale hlavne AKO NAUČIŤ DETI ROZPOZNAŤ NEBEZPEČENSTVO A POŽIADAŤ O POMOC?
„Neber si od nikoho cukrík” alebo „S nikým cudzím sa nebav a nechoď” sú klasické, no v realite nie veľmi efektívne metódy výuky bezpečnosti pre deti. Neberú do úvahy množstvo skutočností, ktoré obklopujú detský život - prirodzenú zvedavosť, mentálnu a fyzickú prevahu dospelých nad deťmi, a najmä skutočnosť, že násilie na deťoch v akejkoľvek forme páchajú prevažne ľudia, ktorých deti poznajú (či už rovesníci alebo dospelí).
Detská nevinnosť a menšia sila neznamenajú, že sa nemôžu brániť. Kurz sebaobrany pre deti ZA SEBA je plný zábavy. Nosnou témou sebaobrany pre deti ZA SEBA je rozpoznanie a rozvíjanie osobných hraníc. Rovnako dôležitou témou je bezpečný vs nebezpečný dotyk a ako ich rozlíšiť. Tretím veľkým tematickým okruhom je rozpoznanie nátlaku a šikany a možnosti reakcie na nebezpečné situácie. Cieľom kurzu je, aby deti vedeli rozpoznať nebezpečenstvo a poznali spôsoby, akými ho môžu konfrontovať, vysporiadať sa s nepríjemnou situáciou a ako svoj strach či skúsenosti komunikovať s dospelými, ktorí im môžu pomôcť. Spôsob vedenia kurzu a aktivity majú za úlohu podporiť v deťoch pocit, že aj ony sú dôležitou súčasťou budovania ich vlastnej bezpečnosti a majú právo na telesnú integritu.
Naučte sa 5 zásad sebaobrany za 5 hodín! V jednodňovom intenzívnom kurze povzbudzujúcej sebaobrany sa zameriame najmä na verbálnu sebaobranu a asertívnu komunikáciu pri najbežnejších scenároch (vymedzenie hraníc voči cudzím ľuďom aj blízkym osobám v neželaných situáciách).
Sebavedomie a Ego: Aký je Rozdiel?
Možno si teraz poviete - skutočne? Veď deti majú sebavedomia na rozdávanie, na čo ho dvíhať? Nuž, deti sa sebavedomé rodia: uvedomujú si seba a svoje potreby veľmi dobre. V priebehu života sebavedomie akosi strácajú. O prvé straty sa zasluhujeme aj my, rodičia. A naopak - so znižujúcim sa sebavedomím rastie ego. Aký je medzi nimi rozdiel?
Ego sa dvíha, keď všetko naokolo klesá, teda zhadzujeme ostatných a vyvyšujeme nad nich seba. Dvíha sa na úkor ostatných. Naopak sebavedomie je vedomie o sebe samom, pevné, neotrasiteľné a odvíja sa od sebalásky, sebaúcty a pokory. Čiže neposilňuje sa na úkor ostatných.
Ak ľúbime seba (zdravo), rozdávame lásku a úctu navôkol bez nároku na úctu a lásku od ostatných smerom k nám (netreba nám ju, keď ju sami cítime).
U detí je najlepšie starať sa o ich sebavedomie vlastným príkladom.
Ak to ale s naším sebavedomím také ružové nie je (u mňa isto nie), skúsme podporiť (alebo skôr nezničiť) sebavedomie našich detí týmito spôsobmi (berte ich ako začiatok a pridajte svoje):
1. Plná Pozornosť pre Vaše Dieťa
Venujte mu ju, keď sa s vami rozpráva. Nemusíte hneď stopnúť všetko, čomu sa venujete, ak ale ide o niečo dôležité, stopnite sa, alebo mu vysvetlite, že potrebujete ešte minútku (ukážete, že vám záleží aj na ňom, ale aj na svojich potrebách). Nedvihnite mobil, nereagujte na volajúcu babku za oknom, nevenujte sa myšlienke, že treba ešte rýchlo zaplatiť za plyn. Jednoduché? Aj na sebe občas vidím, ako mi uletí pozornosť. A to deti bolí. Aj keď sa zasmejete, pretože vám práve s vážnou tvárou vyrozprávalo niečo, čo sa vám zdá smiešne.
2. Uznanie Detského Pohľadu na Vec
Nehovorme svojim deťom, že „takto sa to patrí, takto sa to robí, toto je správne“. Premeňme to na „takto to vidím ja, ja to považujem za správne, ja to robím takto“. Sprístupníme deťom seba (lepšie nám porozumejú) a pripravíme priestor pre ich vyjadrenie, vyslovenie ich názoru. Naučia sa tak premýšľať za seba a nie skrývať sa za neexistujúcu tretiu osobu (s menom „to sa patrí“). Prikývnite, ak vám deti niečo vysvetľujú, že rozumiete a uznajte, že beriete ich názor do úvahy. Ak sa vás spýtajú na váš, vyslovte ho, ak nie, nechajte si ho pre seba. Dôležité je povedať tiež - „to, čo si myslíš, je v poriadku“. Ak to ale tak nevidíte, povedzte len, že to vy považujete za nesprávne a vysvetlite prečo. Možno svoje dieťa prekvapíte, zmätiete, no pokračujte v tom a ono na ten „vlak otvorenosti“ samo naskočí.
3. Kto Chce, Hľadá Spôsoby, Kto Nie, Hľadá Dôvody
Ak sa dcérka potrebuje so mnou hrať, no ja pracovať, hľadáme spôsoby, ako to skĺbiť dokopy. Stáva sa, že na hru už nemám síl, vtedy je dôležité vysvetliť seba: „nevládzem, láska moja, potrebujem pauzu“. Dcérka už pauze rozumie, no rada vyjednáva - nie aby si vydupala svoje, ale aby bola spokojná aj ona, to ju stále učím - spokojné musia byť obe strany.
Spokojná mama, spokojné dieťa. Vypočujem si teda dcérkine návrhy, nechám ju dohovoriť, neskáčem do reči, nesťažujem sa, nevzdychám, ani nekomentujem. Poviem svoj návrh, komunikujem svoje potreby a znovu hľadáme zhodu. Zvyčajne to dopadne tak, že mi s prácou pomôže, alebo počká, kým ju dokončím.
4. V Pokoji Prečkajme Tornádo Emócií
Ak sa niečo pokazí (nemôžem sa s dcérkou hrať), dcérka reaguje hnevom, zúrivosťou, plačom, smútkom. Je to dôležité, pretože sa vyjadrením emócií vyrovnáva so vzniknutou situáciou. Nech sú silné, ako sú, je prospešné, že ich vypúšťa von. Berte to ako poklonu - dieťa vám dôveruje natoľko, že sa nebojí vo vašej prítomnosti zúriť. Plus - keď sa vypustí para, hrniec jedného dňa nekontrolovateľne nevybuchne. Navyše otázka pre rodičov - čo s vami robia pocity, ktoré dusíte? Mne zhoršujú fyzické zdravie. Ak teda pred vami deti vyjadrujú silné emócie, pre ich sebavedomie je dôležité vyjadriť im svoje uznanie (napríklad prítomnosťou, mlčaním - spolupatričnosťou). Nereagujte na tieto emócie (to by ste deťom naložili ďalšie bremeno, lebo okrem svojich pocitov by sa museli zaoberať aj vašimi). Vyjadrite súhlas s prežívaním: „rozumiem, že sa hneváš, aj ja by som sa“. A počkajte, kým tornádo skončí. Moja dcérka zvyčajne vstane, opráši sa a ide ďalej.
5. Riešenie v Réžii Detí
A to je práve to - dcérka sa zabaví sama, kým pracujem. Nenavrhnem jej riešenie, pretože ho nechávam v jej réžii. Počkám, či to dokáže a hlavne verím, že to dokáže. Netreba manažovať svoje deti, oni toho vedia toľko sami urobiť. Je ale ťažké veriť niekomu inému, pokiaľ neveríme sami sebe, však? Tie otázky plné pochybností: dokáže to aj sama? Zvyčajne vypovedajú o nás, nie o našich deťoch. Dokážeme sa zabaviť aj sami, alebo na to niečo/niekoho potrebujeme? A o tom to je.
O rodičovstve, výchove a komunikácii s dieťaťom s koučkou koučkou Janette Šimkovou
Sebavedomie a Asertivita: Ako Naučiť Deti Brániť Sa
Každé dieťa má právo cítiť sa bezpečne. Naučme ho, ako povedať „nie“, stanoviť si hranice a brániť sa bez strachu.
Ak ti niekto opakovane ubližuje, robí si z teba srandu alebo ťa bije, nie je to v poriadku. Ani v hre.
Nie je zbabelé, keď odídeš. Je to múdre.
Sebavedomie rastie tréningom. Rozprávajte sa doma, čo robiť v rôznych situáciách. Silné deti nie sú tie, čo kričia najhlasnejšie.
Šikana a Sebavedomie: Ako Pomôcť Dieťaťu, ktoré Trpí
Jednou z najnepríjemnejších skúseností rodiča je pozerať sa, ako jeho dieťa trpí. Ešte ťažšie je to vtedy, keď to spôsobujú iné deti - tie, ktoré by mali byť kamarátmi, parťákmi v hre, rovesníkmi. Ak sa však dieťa opakovane stretáva s odmietaním, posmeškami alebo dokonca fyzickým ubližovaním a nedokáže...
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo sebavedomé. Sebavedomie sa začína budovať v útlom detstve, jeho základy kladú rodičia. Malé dieťa sa nevie ohodnotiť, vychádza z toho, čo mu sprostredkuje okolie. Ak sa rodičia k nemu správajú ako k samostatnej jedinečnej osobnosti, z ktorej sa tešia a podporujú v tom, čo jej je vlastné, dostane dobré základy.
Čo je sebavedomie?
Je to uvedomovanie si svojej vlastnej hodnoty. Človek sa musí predovšetkým dobre poznať, aby si bol vedomý svojich pozitívnych i negatívnych stránok. Vedieť, že v niečom je dobrý, iné mu robí ťažkosti, ale nebrať to tragicky, nemyslieť si, že ak nie je úplná špička, je horší alebo menej hodnotný človek. Ideálne je, keď si dieťa predstavuje a hovorí, aký by chcel byť a čím by chcel byť.
Niekto povedal: Nie sme to, čo si o sebe myslíme … Nie sme ani to, čo si o nás myslia iný … Sme to, čo si myslíme, že si o nás myslia druhí. Každý z nás hodnotí to, čo si podľa nášho názoru o nás myslia druhí ľudia.
„Učiteľka o mne hovorí, že som k ničomu, nič sa mi nedarí. Má pravdu, nič neviem urobiť na poriadok.“
„Mama si o mne myslí, že som šikovný a keď chcem všetko dokážem. Ja to dokážem, mama mi verí a ja viem, že na to mám“.
Ako budovať sebavedomie dieťaťa krok po kroku:
1. Vytvoriť dobré rodinné zázemie
Milovať dieťa a dávať mu to najavo dotykmi (hladiť, objať, túliť sa, štekliť sa ...), nešetriť slovami (milujem ťa, som rada, že ťa mám, som na teba pyšná, ďakujem), rešpektom (dieťa počúvať, nie vypočuť, aj jeho potreby niekedy uprednostniť pred svojimi, správať sa k nemu s úctou) , pocitom istoty (pravidlá rodiny, dieťa nech sa môže vždy na vás spoľahnúť, nech vie, že mu pomôžete bez zbytočnej kritiky a že mu rozumiete - vžiť sa do jeho situácie, pocitov a nie ich hodnotiť), pocitom dôvery (hlavne plniť si svoje slová a sľuby), pocitom hodnoty ( dieťa milovať, ale mu aj veriť vo všetkých smeroch, byť pre rodičom dôležitý, mať možnosti vlastného názoru a rešpektu).
Vytvoriť kompletnú (manželstvo muža a ženy), šťastnú rodinu a dobré rodinné prostredie (čo najmenej hádok, veľa spoločných zážitkov, záujmov a pár dobrých pravidiel rodiny). Pekne to povedal James Dobson „Deti proste do zoznamu „Čo mám urobiť“ nejako nezapadajú. Byť dobrým rodičom je časovo náročné. Stojí to čas, viesť deti ku knihám - stojí to čas, púšťať si s nimi šarkana, hrať s nimi futbal a skladať skladačky. Stojí to čas, ešte raz si vypočuť, ako si naše dieťa rozbilo koleno a ako to bolo s vtáčikom, ktorý mal zlomené krídlo. Práve toto sú stavebné kamene sebavedomia dieťaťa“.
2. Dieťa by malo vedieť, kto je a poznať svoju hodnotu
Dieťa je: dieťa, Božie stvorenie, je zodpovedné za svoje správanie a za svoj život. Ukázať dieťaťu, že fungujú v živote rôzne postavenia (Boh, rodič, učiteľ, starý rodič, spolužiaci,...) a vysvetliť mu akú úlohu práve zohráva ono. Podľa toho by sa potom malo správať. Z dieťaťa sa stáva to, čo mu od malička hovoríme, že je. Rodič rozhoduje o tom, akým smerom sa bude sebavedomie dieťaťa uberať. Rodič, učiteľ môže ducha dieťaťa poškodiť veľmi ľahko zosmiešňovaním, neúctou, hrozbami, že mu odoprú lásku a slovným odmietaním. Poznať svoju hodnotu: mať jasno v tom, v čom som dobrá/ý a to rozvíjať a vzdelávať sa. Vedieť, že nikto nevie všetko dokonale a rozpoznať to, čo mi až tak dobre nejde. Viac o tom, ako nezničiť deťom sebavedomie nájdete v mojej knihe. Tiež by dieťa malo vedieť odhadnúť svoje reálne možnosti (Som dobrý vo futbale, no v škole mi to až tak nejde). To neznamená, že by sa mal prestať učiť, ale malo by to dieťaťu spôsobiť pocit kompenzácie (niekto sa dobre učí, ale zle hrá futbal- ja hrám futbal excelentne, no v škole mi to až tak nejde). Dieťa sa nezačne tak podnecovať, neveriť si, cítiť sa neisto, pretože vie, že aj ono je v niečom dobré. Nestráca svoje sebavedomie, ale ho buduje poznávaním seba. Každý človek je na niečo užitočný pre druhých, každý má hodnotu. Hodnotu dieťaťa zistíme pozorovaním, počúvaním a skúšaním nových vecí.
Hodnota v kráse a inteligencií je veľmi krátkodobá, preto sa snažme nájsť a budovať lepšie hodnoty človeka (láska, dobrota, milosť, radosť, optimizmus, pomáhať a myslieť aj na druhých, … ). Tieto hodnoty im najlepšie vštepíme tak, že my - rodičia podľa toho budeme žiť. Budeme pomáhať starším ľuďom s nákupom, kupovať si notabene, zanesieme susedom koláče, čo sme napiekli, budeme sa často usmievať a pozerať na problémy s optimizmom, budeme odpúšťať a viac sa k odpusteným veciam nevracať a milovať druhého ako seba samého. Podnecujte dieťa už od predškolského veku, aby niečo dobre vedelo, aby v niečom vynikalo. Je jedno, či hudba, kreslenie, počítanie, cudzie jazyky alebo šport. Je veľmi nebezpečné poslať dieťa do dospievania bez akýchkoľvek vedomostí, zvláštnych znalostí, bez možnosti kompenzácie - hovorí James Dobson.
3. S pribúdajúcim vekom narastať sloboda a zodpovednosť dieťaťa
• Každý rok môže dieťa o niečo viac rozhodovať o sebe, o tom, čo si oblečie, o svojom voľnom čase, o tom, čo si kúpi, s čím sa idete hrať a pod.
• Môžete už od 3-4 rokov učiť dieťa princípu financií. Každý týždeň dať vreckové, vysvetliť dieťaťu ako fungujú peniaze a čo by s nimi mal robiť. Na dieťati však musíme nechať rozhodnutie ako s nimi skutočne naloží. Ak si nebude pýtať radu, neradiť mu, nestarať sa do toho ako s nimi hospodári. Nechajme deti, aby sa samy poučili o princípe financií. Všetko minieš na stravu hneď prvý deň, tak ostatné dni budeš hladný.
• Sloboda rozhodnutia - vždy by sme mali myslieť na to, aby sa dieťa mohlo rozhodnúť, čo urobí. Používať tak vety, také vysvetlenia, minimálne vždy použiť dve možnosti, aby v nich dieťa videlo, že je rozhodnutie na ňom a za svoje rozhodnutia aj ponesie zodpovednosť. „Chceš červené alebo žlté tričko? Ideme dnes na kone alebo na plaváreň? Pozbierame kocky rýchlo a pôjdeme sa hrať inú hru alebo strávime tento čas pomalým zbieraním kociek a na druhú hru nám čas už nezostane?“
• Zodpovedne si dieťa plní svoje povinnosti (domáce úlohy, domáce práce, nemešká, zodpovedne chodí na krúžok, a poctivo cvičí). Ak naučíme dieťa zodpovedne pristupovať ku každej práci naučí sa disciplíne, spoľahlivosti, pracovitosti a to sú vlastnosti sebavedomého človeka. Môžeme ich učiť, že to, čo práve robím, robím na 100%, najlepšie ako viem a s radosťou. Keď si dieťa už nejaký cieľ dalo, tak nech sa tak ľahko nevzdá, ale nech chce cieľ dosiahnuť aj popri mnohým problémom a za cenu vlastnej pohodlnosti. Stanovuje si nové a nové dosiahnuteľné ciele.
4. Komunikácia má na sebavedomie veľký vplyv
Ako dieťa naučiť efektívne komunikovať nájdeme v ebooku „Vzdorovité dieťa? STOP! Ako vychovať úspešného a vyrovnaného človeka“. Tu je ešte pár typov, čo je pri budovaní sebavedomia ohľadne komunikácie dôležité:
• Čítanie: Dieťa by malo vedieť dobre čítať a zrozumiteľne rozprávať. Najskôr si dieťa buduje vzťah k čítaniu tým, že sa mu predčíta. Potom sa v škole učí čítať a hneď prvý rok by sme na čítanie mali byť prísny a naučiť dieťa dobre čítať, tým, že bude dieťa doma veľa čítať. Kto veľa číta je inteligentnejší, má väčšiu slovnú zásobu, je istejší a tiež dieťa, ktoré vie dobre čítať sa aj lepšie učí.
• Humor: Vedieť humor pochopiť a aj ho vyprodukovať. Môžeme po ceste domov zo škôlky, školy si navzájom s deťmi rozprávať vtipy. Na internete si určite nájdete mnoho vtipov podľa veku dieťaťa. Napríklad k našej téme: „Viete čo je maximálne sebavedomie? Keď sa červík vyberie na ryby“. Vtipný ľudia sú žiadanejší, sú obľúbenejší a to dodáva aj pocit sebavedomia.
• Vedieť sa naučiť hovoriť dobré slová o sebe - som šikovný, darí sa mi, som sebavedomý, viem pekne kresliť, tancovať, hrať na klavíri … .
• Vedieť jednoducho a zrozumiteľne povedať svoj názor, svoju požiadavku - „chcem piť“ povie dieťa a mama už mu podáva piť. Takto nie. Nabádajte ho k tomu, aby povedal, čo presne chce „mama podaj mi prosím pohár vody“.
• Vedieť pomenovať svoje pocity - odkryť svoje pocity a pomenovať ich. Môžeme sa dieťaťa spýtať „Čo by si teraz potreboval? Povedz ako sa cítiš uľaví sa ti“.
• Vedieť zvládať negatívne emócie - najlepší spôsob, ako zvládnuť negatívne emócie je ich vysloviť (som nahnevaná, urazená, smutný, hanbím sa).
• Vedieť zniesť a povedať kritiku - pravidlo (pochváľ - povedz kritiku - navrhni riešenie)
• Vedieť presadiť svoju požiadavku, ale tiež vie aj nevhodnú požiadavku odmietnuť.
• Vedieť poprosiť o pomoc, o láskavosť- dieťa spadne a hneď ho dvíhame zo zeme. Nechajte ho, ak si veľmi neublížilo, aby vás poprosilo o pomoc.
• Vedieť povedať a prijať kompliment - „maminka dnes sa mi veľmi páčiš. Ďakujem, aj mne sa páči, čo som namaľoval“.
• Vedieť počúvať a pýtať sa na podrobnosti.
• Vedieť si získať rešpekt - tak, že budeme rešpektovať najskôr dieťa my.
Sebavedomé dieťa podľa J. Melgosy a R. Posse:
- Vie, že sa nemusí všetkým páčiť.
- Neprispôsobuje sa tomuto svetu, ale chce byť jedinečný.
- Má sklon prejavovať zdravé správanie bez nekalých úmyslov.
- Nehľadajú na druhých chyby, ale radujú sa z dobrej správy.
- Má istotu a vieru vo svoje schopnosti, zručnosti.
- Optimisticky pristupuje k novým výzvam a k úlohám.
- Má emocionálnu pohodu - cíti sa dobre sama zo seba, je šťastnejšie a zaujímavejšie.
- Je tvorivejšie, úspešnejšie a schopnejšie vo všetkých činnostiach.
- Prirodzenejšie a spontánnejšie nadväzuje spoločenské vzťahy a priateľstvá.
- Nebojí sa výziev, práve naopak, pokladá ich za ciele, ktoré chce dosiahnuť.
Dr. Joseph Bobbitt, známy detský psychológ, to vyjadril takto: „Prieskumy ukazujú, že dieťa s najnižším sebavedomím je také, ktoré u stolu pri spoločnej večeri nesmie povedať ani slovo. O stupienok lepšie je na tom dieťa, ktorému je u stolu dovolené celý rozhovor riadiť. Najvyššie v tomto zozname stojí dieťa, ktorého rodičia povedia: „Áno, môžeš prehovoriť - až na teba príde rada“. Z tohto výroku vyplýva, ako je dôležitá pre citové bezpečie a zdravé dieťa rovnováha medzi láskou a uplatňovaním zdravej rodičovskej autority.“
Ako vidíme, budovanie sebavedomia je celá veda 🙂. Od dobrého rodinného prostredia, pozitívnych slov, dostatku slobody a zodpovednosti až po komunikáciu. Všetko sa to nedá napísať do jedného článku. Preto viac o pozitívnom vyznávaní som napísala Viac o zdravej rodičovskej autorite som napísala Viac o šťastnej rodine Verím, že vám tento článok pomôže o niečo viac vybudovať u dieťaťa jeho pevné sebavedomie.
Veľa rodičov sa snaží svojim deťom odovzdať zodpovednosť za rôzne úlohy. Ak sa im ale nedarí niektoré z nich plniť podľa predstáv rodičov, tí majú tendenciu robiť povinnosti za deti. Rodičia často stanovujú svojim deťom zodpovednosť len tak na polovicu. Typickým príkladom je starostlivosť o domácich miláčikov alebo zodpovednosť dieťaťa za jeho prácu v škole a pri domácich úlohách.
Nechajte deti zažiť prirodzené dôsledky
Veľmi často sa stáva, že dieťa chce psíka. Vy mu ho kúpite pod podmienkou, že preberie za neho zodpovednosť. Zo začiatku je dieťa nadšené, a tak funguje na sto percent. Neskôr sa však môže situácia zmeniť a vy začínate vidieť, že dlhšiu dobu nebola vymenená voda alebo psík nemá žrádlo. Ako dlho vydržíte mlčať? Toto je pre rodičov najťažšia situácia. Na jednej strane ľutujú psíka a na druhej strane nechcú dieťa napomínať, lebo vedia, že by tak začali brať na seba zodpovednosť za psíka. Jedna zo základných povinností, ktorú by mali deti vykonávať v tretej alebo v štvrtej triede, je samostatné sa budenie do školy. Lenže čo robiť, keď zistíte, že dieťa nemá večer nastavený budík? Podľa názoru Kataríny Novotnej je najlepšie nerobiť nič a už v žiadnom prípade by ste nemali budík nastavovať. Potom by ste dieťaťu neumožnili prijať prirodzené dôsledky. Ak to naozaj nemôžete vydržať a ten budík nastavíte alebo dieťa len upozorníte na to, aby si ho nastavilo, tak mu zároveň aj povedzte: „Nemám na to silu, aby si prišla ráno neskoro do školy, a tak ti idem nastaviť budík.“ V takejto situácii si človek uvedomí, že zároveň dieťaťu odobral zodpovednosť za to, ktorú mu už raz dal. Ak nepoviete nič a dieťa ráno zaspí, prežije si tak dôsledky svojej nezvládnutej zodpovednosti. Ak dieťa problémovú situáciu zvládne, tak sa nielen veľa nového naučí, ale porastie aj jeho sebavedomie a sebaúcta. Zisťuje totiž, že dokáže prekonávať prekážky.
Naučte dieťa požiadať o pomoc
Súčasťou učenia sa k zodpovednosti je aj to, že dieťa požiada rodičov o pomoc, ak situáciu nezvláda. Napríklad syn chce ísť so spolužiakmi hrať večer hokej a nestihne vyvenčiť psa. Keď deň dopredu situáciu rodičom vysvetlí a požiada o pomoc, všetko je v poriadku. Nesmie sa to však opakovať často. Keď dieťa požiada o pomoc, tým si vlastne uvedomuje svoju zodpovednosť.
Deti zvládnu zodpovednosť vtedy, keď im rodičia veria
Keď dieťa vidí, že mu rodič verí a stále ho nekontroluje, začína mu viac veriť a kvalita vzťahu sa ešte viac zlepšuje. Odovzdanie zodpovednosti dieťaťu je veľká škola aj pre rodičov, ktorí si často myslia, že sú nezastupiteľní a že musia všetko riešiť za deti. Pre niektorých rodičov je naozaj náročné odovzdať deťom dôveru.
Preberať zodpovednosť učte deti postupne
Niesť zodpovednosť za niečo sa dieťa nenaučí zo dňa na deň. Musíte na to ísť postupne. Odovzdávanie zodpovednosti ba malo začať vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate. Toto sa deje približne vo veku troch rokov. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia a ono nemusí nič. O pár rokov nebude chápať, že chcete, aby niečo urobilo. Požiadajte o pomoc svoje dieťa vždy, keď robíte nejaké domáce práce. Dieťa má väčšinou radosť, že ste s ním spolu, že niečo spolu robíte a že sa rozprávate. Toto je tá najprirodzenejšia cesta, vďaka ktorej môžete dieťa učiť zodpovednosti. Požiadajte všetkých členov rodiny, aby sa správali zodpovedne a aby si všetci plnili svoje úlohy príkladne. Takto sa celá rodina stáva dobrým vzorom pre dieťa. Buďte pri spoločnej práci pozitívne naladení a chváľte dieťa aj za maličkosti. Pochváľte aj jeho výkon a postupne ho učte nové zručnosti. Nebuďte puntičkári. Je úplne jasné, že dieťa neustelie posteľ tak dobre ako vy, dôležitá je však snaha. Aby sa dieťa naučilo zodpovednosti, nemusí dostávať žiadne odmeny. Deti totiž reagujú rovnako na pochvalu ako na odmenu. Deti odmeňte len za úlohy, ktoré sú nad rámec vášho očakávania.