Svätý Karol Lwanga (narodený okolo roku 1860, zomrel 3. júna 1886) bol ugandský konvertita na katolícku vieru a jeden z dvadsiatich dvoch ugandských mučeníkov, ktorí položili život za Krista počas prenasledovania za vlády kráľa Mwangu II. v Bugande (dnešná Uganda).
Pochádzal z kmeňa Ganda, z klanu Ngabi (Bush-Buck). Okolo roku 1884 vstúpil do služby na kráľovskom dvore Mwangu II., kde sa stal vedúcim kráľovských pážat. Po smrti svojho predchodcu Jozefa Mukasu Balikuddembeho, ktorý bol sťatý 15. novembra 1885 za kritiku kráľa a ochranu pážat, Karol prevzal jeho úlohu a v tú istú noc prijal krst. Stal sa morálnym vodcom mladých kresťanov na dvore, inštruoval ich vo viere a odvážne ich chránil pred nemravnými homosexuálnymi požiadavkami kráľa Mwangu.
Keď kráľ v máji 1886 vystupňoval prenasledovanie a žiadal od kresťanov, aby sa zriekli viery, Karol Lwanga spolu s ostatnými pážatami (katolíkmi aj anglikánmi) verejne vyznal svoju vernosť Kristovi. Kráľ ich odsúdil na smrť upálením. Karol ešte pred pochodom na popravisko tajne pokrstil katechumenov, ktorí boli pod jeho ochranou. Počas krutého pochodu do Namugonga boli väzni týraní a niektorí zabití.
3. júna 1886, na sviatok Nanebovstúpenia Pána, bol Karol Lwanga oddelený od ostatných a zaživa upálený na pomalom ohni, aby jeho utrpenie odstrašilo ostatných. Zomrel s modlitbou na perách, jeho posledné slová boli „Katonda!“ („Môj Bože!“). Spolu s ním a ďalšími 21 katolíckymi spoločníkmi boli upálení aj anglikánski kresťania.
Pápež Benedikt XV. ich v roku 1920 vyhlásil za blahoslavených a pápež Pavol VI. ich 18. októbra 1964 kanonizoval.
Príbeh ugandských mučeníkov
Svätý Karol Lwanga a jeho 22 spoločníci patria k ugandským mučeníkom, ktorí koncom 19. storočia položili život za vieru. Kresťanstvo sa do dnešnej Ugandy dostalo koncom 19. storočia. V kráľovstve Buganda pôsobili protestantskí aj katolícki misionári. Katolícka viera sa šírila aj v časoch, keď misionári museli krajinu dočasne opustiť.
Kráľ Mwanga bol spočiatku naklonený viere, no pod vplyvom závistlivých úradníkov sa obrátil proti kresťanom. Medzi oboma kresťanskými cirkvami však začali vznikať roztržky. Kráľovi vadilo najmä to, že jeho pážatá, ktorí boli kresťanmi, odmietali homosexualitu, ktorú sa on pokúšal na nich vykonávať. Najprv vydal absolútny zákaz prijať a vyznávať vieru, neskôr ich začal otvorene prenasledovať. Niekoľkých dokonca zabil vlastnou rukou.
Presný počet zabitých nepoznáme, bolo ich zrejme vyše sto. Dvadsaťdva z nich si dnes uctievame ako svätých. Medzi nimi je Jozef Mukasa Balikuddembe, jeden z najlepších poradcov kráľa, ktorého sťali ako dvadsaťpäťročného 15. novembra 1885 v Nakivubo. V nasledujúcom roku podstúpili mučeníctvo Dionýz Ssebieggwawa (šestnásťročné páža), Ponzián Ngondwe (kráľovský strážca - štyridsaťročný), Andrej Kaggwa (tridsaťročný veliteľ kráľovej osobnej stráže), Atanáz Bazzekuketta (dvadsaťročné páža), Matej Kalemba (päťdesiatročný náčelník niekoľkých dedín a sudca) a Noe Mwaggali (tridsaťpäťročný). Poväčšine ich sťali a rozsekali na kusy. Mateja zmrzačili a zabili.
25. mája 1886 kráľ vyhlásil, že dá zabiť každého, kto sa „modlí“. Karol Lwanga bol predstaviteľom pážat. Keď vypozoroval nebezpečenstvo, hneď v tú noc sústredil katechumenov a svojich verných na nočnú modlitbu. Katechumenov vyskúšal a pokrstil. Ráno kráľ zvolal veľké súdne zhromaždenie. Zhromaždil všetky pážatá a kráľovských strážcov. Vyzval ich, aby vystúpili z nich tí, ktorí sa modlia. Karol Lwanga vystúpil ako prvý a za ním pätnásť pážat. Kráľ dal všetkých spútať a odviesť. V žalári potom čakali, kým ich odvedú na popravisko do Namugongo, ktoré bolo vzdialené šesdesiat kilometrov. Odsúdení tam šli dva dni peši. Niektorých z nich zabili už na ceste.
Ráno 3. júna vyviedli z chatrčí v Namugongo väznených a postavili ich na veľkú hranicu, aby ich upálili. Karola Lwangu upálili ako prvého. Dúfali, že ostatných takto zastrašia. Troch z nich - ako bolo zvykom - omilostili. Tí zostali smutní. No ich úlohou bolo neskôr svedčiť o mučeníckej smrti ich druhov. Po Karolovi upálili ďalších dvanásť pážat. Posledný z celkového počtu dvadsaťdva bol usmrtený Ján Mária Muzeyi. Sťali ho a hodili do rybníka 27. januára 1887.

Svedectvo viery a odvahy
Mučeníctvo ugandských kresťanov bolo veľmi ekumenické, keďže medzi obeťami boli katolíci aj anglikáni. Najmladší z dvadsiatich dvoch katolíckych mučeníkov, svätý Kizito, mal len dvanásť rokov. Keď boli vo väzení, svätý Karol Lwanga ich povzbudzoval k vernosti tým, že ich posilňoval vo viere a láske k Ježišovi.
Prvý zomrelý, Joseph Balikuddembe, povedal svojmu katovi: „Povedz kráľovi, že sme zomreli nespravodlivo, ale že mu odpúšťame; a nech sa kajá.“
Namungongo so svojou katedrálou zasvätenou mučeníkom je symbolom (oplodneným krvou mučeníkov) všetkých ugandských kresťanských cirkví, a to nielen katolíckej.
Blahoslavenstvá, o ktorých dnes rozjímame, veľmi dobre pasujú k mučeníkom; zvlášť „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5, 10). Ugandskí mučeníci boli prenasledovaní a umučení „pre spravodlivosť“. Ich cnosť a svätosť boli pre nespravodlivých odpudivé. Hodí sa k nim aj: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5, 8). Čistota srdca udeľuje kontemplatívnu schopnosť.
Pápež František pri príležitosti 50. výročia kanonizácie ugandských mučeníkov vyzdvihol ich odvahu a obetu, ktorou vydali svedectvo viery v Krista až po smrť. Pripomenul aj anglikánskych mučeníkov ako znak „ekumenizmu krvi“. Pápež osobitne spomenul svätých Jozefa Mkasu a Karola Lwangu, ktorí nielen sami prijali vieru, ale ju aj odovzdávali ďalej, napriek hrozbe smrti.
Svedectvo mučeníkov ukazuje, že pravá radosť a pokoj neprichádzajú zo svetskej moci, ale z vernosti Bohu a obetavej lásky k blížnym. Svätý Karol Lwanga a jeho spoločníci sú príkladom pre dnešný svet, ktorý je málo náchylný riskovať svoj život pre Kráľovstvo.

Posvätenie a odkaz
Na počesť ugandských mučeníkov postavili v Namugonge pri hlavnom meste Kampala veľkolepú svätyňu, ktorej oltár bol posvätený pri návšteve pápeža Pavla VI. v Ugande v júli 1969.
Jméno Karla Lwangy nese Česká nemocnice založená v Ugandě Arcidiecézní charitou Praha v roce 2007. Nemocnice zpřístupňuje zdravotní péči lidem z vesnických oblastí v kraji Buikwe včetně komunit z ostrovů Viktoriina jezera. Nemocnice je financovaná z darů českých dárců.
Pre katolíkov na Slovensku môže byť svätý Karol Lwanga inšpiráciou k pevnosti vo viere aj v náročných časoch, k odvahe žiť a svedčiť o kresťanských hodnotách v spoločnosti a pripomienkou univerzálnosti Cirkvi, ktorej svätosť prekvitá vo všetkých kultúrach a národoch.
| Meno | Dátum úmrtia | Príčina úmrtia |
|---|---|---|
| Svätý Karol Lwanga | 3. júna 1886 | Upálenie na hranici |
| Jozef Mukasa Balikuddembe | 15. novembra 1885 | Sťatie |
| Dionýz Ssebieggwawa | 1886 | Mučenie a zabitie |
| Ponzián Ngondwe | 1886 | Mučenie a zabitie |
| Andrej Kaggwa | 1886 | Mučenie a zabitie |
| Atanáz Bazzekuketta | 1886 | Mučenie a zabitie |
| Matej Kalemba | 1886 | Zmrzacenie a zabitie |
| Noe Mwaggali | 1886 | Mučenie a zabitie |
| Ján Mária Muzeyi | 27. januára 1887 | Sťatie a hodenie do rybníka |
Pamiatka svätého Karola Lwangu a jeho spoločníkov, mučeníkov
Svätý Karol Lwanga je patrónom Katolíckej akcie africkej mládeže, konvertitov a obetí mučenia. Jeho liturgický sviatok sa slávi 3. júna.