Deti milujú sladkosti, hlavne čokolády a lízanky. Tie z obchodov sú ale často plné škodlivých látok, ktoré by deti jesť nemali. Andreu hnevalo, že jej deti jedia sladkosti plné „éčok“. Žiadna matka deťom nechce odobrať maškrty. Andrea Kováčová má doma dve detičky, ktoré milujú sladké.
V obchodoch nájdete sladkosti, ktoré sú plné rafinovaného cukru a stužených tukov, ktoré neprospievajú organizmu tých najmenších. „Keď bola moja dcérka Peťka malá, do troch rokov nepoznala žiadne sladkosti. Boli to super časy. Prišli sme do obchodu, nič si nepýtala, lebo tie farebné papieriky plné cukru ani nepoznala. Prišiel ale prvý Mikuláš, návšteva škôlky, kde jednoducho cukríky, čokolády, lízanky dostala a, samozrejme, jej chutili," spomína Andrea.
Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodla vyrábať doma zdravé sladkosti. Teda také, ktoré nie sú plné rafinovaného cukru, ale využívajú prirodzenú sladivosť ovocia a zeleniny. Prichádzajú vianočné sviatky a aj Mikuláš. Doprajte vašim deťom sladkosť, ktorá je zdravá a vyrobená v pohodlí domova. Andrea na Mikuláša mamičkám odporúča vyrobiť vlastný adventný kalendár a sladkosti do čižmičiek, ktoré zabalia do pestrofarebných obalov.
Spolu s kamarátkou, ktorá je výživová poradkyňa, prišli na to, že deťom netreba odopierať sladké. Treba len dbať na to, v akej forme sa k cukru dostanú. „Aj ja som mala na začiatku problém s tým, ako ich odnaučiť od sladkosti z obchodu. Tiež ma deti počas nákupu prosili, nech im kúpim takú alebo onakú čokoládku. Všetky recepty, ktoré Andrea vytvorila spoločne s inými matkami, sú ľahko a rýchlo pripraviteľné doma.
Andrea Pálffy-Belányiová bojuje za všetkých rodičov s inými deťmi: TENTO PRÍBEH ju chytil srdce. S podporou odborníkov aj za prítomnosti obľúbenej Andrey Pálffy-Belányiovej uzrela svetlo sveta jedinečná rozprávková knižka Ďakujem, že si INÝ!. Tá je okrem detských príbehov aj odrazom rodiny Michaely Saleh a jej manžela Nidala, ktorí vychovávajú syna na autistickom spektre.
Podľa májových výsledkov OECD sa Slovensko nachádza na chvoste krajín v oblasti inkluzívneho vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami alebo hendikepom. Situácia je skutočne žalostná, o to viac je preto potrebné o tejto téme rozprávať alebo ešte lepšie, približovať príbehy jednotlivých detí, aby široká (a, bohužiaľ, často i odborná) verejnosť pochopila, že pre nás nie sú žiadnym strašiakom.
O to vzácnejšie je, že svetlo sveta nedávno uzrela rozprávková knižka Ďakujem, že si INÝ! s podtitulom Chlapec, ktorý pred svetom uteká do rozprávok. Tá vznikala niekoľko rokov a je plná smiešnych hrdinov, nevšedných príbehov, kde dobro víťazí nad zlom. Výnimočný hrdina je vždy ten, kto všetkým ukáže, že byť iným je odvážne a krásne. Autorom knihy je Nidal Saleh jr., manžel Michaely Saleh Suríniovej, ktorú si mnohí určite stále pamätáte vďaka šou TV JOJ Dievča za milión. Od jej účinkovania v tomto programe prešlo 20 rokov. Miška sa vydala, porodila dve deti - syna Nidala a dcéru Amal. Obe majú mená arabského pôvodu, ktoré znamenajú bojovník a nádej. Práve starší syn je na spektre s diagnostikovaným Aspergerovým syndrómom. Tak ako väčšina detí aj on je mimoriadne nadaný. Deti s touto diagnózou však nemajú až takú vyvinutú emocionálnu inteligenciu, no po prekonaní problémov v mladosti často bývajú prínosom pre spoločnosť. Len pre zaujímavosť. Aspergera zistili napríklad u nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Vernona Smitha a predpokladá sa u viacerých známych osobností, ako je napríklad fyzik Albert Einstein.
Krstom knihy sprevádzala Andrea Pálffy-Belányiová, ktorú príbeh rodiny chytil za srdce. Keď Miška Saleh hľadala ideálnu moderátorku krstu, voľba bola jasná. Rolu určite zohralo aj to, že obľúbená tvár spravodajstva TV JOJ má pre túto problematiku veľké pochopenie, keďže aj samotná Andrea má doma dcéru so zdravotným hendikepom. Napriek náročnej téme sa krst od samého začiatku niesol vo veľmi pozitívnej nálade. Jednak preto, že Andrea je veľmi pozitívna, a tiež preto, že celá pointa stretnutia bola optimistická. Asi tušíte, o čom je knižka, aj život rodiny Salehovcov, lenže my nechceme, aby ste odtiaľto odchádzali so zlým pocitom, nebodaj s nejakými výčitkami svedomia. Chceme, aby ste odišli veselí, aby ste odišli s pocitom, že aj keď človeka postretnú náročnejšie životné situácie, neznamená to, že sa nedajú zvládnuť. I keď, samozrejme, nie je to jednoduché. Každý jeden deň je oveľa náročnejší, ako keď doma máte úplne zdravé dieťa, no dá sa s tým bojovať.
Rozprávkové príbehy, ktoré svojmu synovi Nidal Saleh pred spaním vymýšľal, sú na jednotlivých stránkach pekne a citlivo ilustrované slovenskou ilustrátorkou Tinou Minor. Knižka je obohatená aj o spomienky autora na náročné chvíle rodičovstva a boj so vzdelávacím systémom, ktorý často nerešpektuje deti so špeciálnymi potrebami a ich odmietaním ubližuje nielen detskej duši, ale aj celej rodine.
V 21. storočí by ste si možno povedali, že existuje mnoho zariadení a erudovaných pedagógov, ktorí vedia, ako k podobným deťom pristupovať. Bohužiaľ, aj v tomto prípade si odbornú pomoc museli starostliví rodičia pre svojho syna nájsť a vďaka spoločnej práci mu tak vydláždiť cestu, po ktorej kráča dnes - už ako 15-ročný chlapec. A ako sa hovorí, že za všetkým hľadaj ženu, je to aj tento prípad. „V počiatočných fázach bola naozaj Miška tá, ktorá bojovala. A ja som sa snažil byť skôr takou tou oporou niekde v úzadí,“ priznal autor a vyzdvihol svoju manželku.
Knižka navyše zachytáva aj momenty, ktorými si popri rozprávaní rozprávok maličký Nidal v detstve postupne prechádzal. „V knižke sú, samozrejme, rozprávky, ktoré majú detského čitateľa rozosmiať a ukázať mu, že každý hrdina je predsa výnimočný. Hoci sa to nezdá, táto kniha je v skutočnosti aj pre dospelých, rodičov a kohokoľvek, kto chce byť lepším a tolerantnejším človekom,“ povedal o knihe jej autor Nidal Saleh.
Rodinný príbeh Salehovcov má šťastný koniec, no ten by sa neodohral, ak by predovšetkým Miška nenašla skvelých odborníkov, riaditeľov škôl, učiteľov, psychológov a asistentov učiteľov, ktorí nielen synovi Nidalovi, ale všeobecne deťom so špeciálnymi potrebami dennodenne pomáhajú. A tak sa úlohy krstných rodičov zhostili vzácni, oddaní, trpezliví špeciálni pedagógovia a učitelia: Viktor Križo, bývalá riaditeľka Súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva v Leviciach Eva Gellányiová a na diaľku aj najväčšia odborníčka na oblasť autizmu doktorka Andrea Šedibová, ktorú doplnil výnimočný asistent a učiteľ Michal Chrapčiak.
Okrem toho, že všetci patria medzi najväčších odborníkov na Slovensku v oblasti špeciálnej pedagogiky, súčasne boli aj hlavnými aktérmi v sprevádzaní malého Nidala na jeho neľahkej ceste spoznávania vlastnej odlišnosti a s adaptáciou v slovenskom školskom systéme. „Mal som to šťastie, že som mohol knihu čítať medzi prvými, a musím povedať, že to slovíčko ,iný‘ by som rád vymenil za ,Ďakujem, že si sám sebou‘,“ uviedol špeciálny pedagóg a psychológ Viktor Križo. „Pretože ja neriešim nálepky, diagnózy, riešim to, čo ktorékoľvek dieťa, ktoré má akýkoľvek problém, potrebuje. A preto tejto knižke želám, aby sa k nej dostali všetky deti a rodičia, ktorí potrebujú nádej. A želám jej, aj jej čitateľom, aby boli najmä sami sebou.“
Andrea Šedibová zas knižke zapriala: „Ako sudička prajem knižke, nech jej písmenká poputujú k čitateľom, ktorí už majú otvorené srdcia, aj k tým, ktorým srdcia otvorí. Napísaný príbeh už odľahčil dušu autora a teraz je čas, nech pozdvihne duše čitateľov do sfér nepoznaných, záhadných a predsa krásnych.“ Nidalov asistent Michal Chrapčiak, ktorého mimochodom chlapec zakceptoval a prijal do svojho života až po tom, keď v náhodnom rozhovore vysvetlil svojej okoloidúcej mame (nachádzala sa blízko školského dvora), aby sa s chlapcom rozprávala ako dospelým, pretože on si to vyžaduje, poprial knižke nasledovné: „Prajem si, aby kniha pomohla v ťažkých chvíľach všetkým rodičom, ktorí to práve potrebujú, a tiež, aby bolo viac takých rodičov, otcov, ktorí sa nevzdávajú.“ Doktorka Eva Gellányiová sa na záver poďakovala Nidalovi: „Ďakujem, že je taký, aký je a že vďaka nemu táto kniha vznikla a pomôže mnohým iným. A že dokázal v rodičoch vzbudiť to, čo je to najdôležitejšie.“
Knižka sa krstila symoblicky kúskami zo skladačky puzzle. Prečo? „Keď bol Nidal ešte v škôlke, jedna učiteľka povedala, že má nízke IQ, pretože nevie ani skladať puzzle. Táto skladačka má pre mňa zvláštnu symboliku. Každý jeden kúsok je úplne iný, ale keď tomu dá človek čas a sústredenie, tak tie kúsky do seba zapadnú a potom vytvoria krásny obraz. Práve preto sme sa rozhodli, že budeme krstiť knižku práve puzzle kúskami,“ vysvetlil.
Andrea Pálffy-Belányiová priznáva, že život s hendikepom je pre dieťa aj rodiča v tejto krajine náročný. Naučme sa tolerancii. Počas krstu bolo možné zakúpiť si niektorú z čarovných ilustrácií umelkyne Tiny Minor. Výťažok z predaja obrazov putoval do Inklucentra - Centrum inkluzívneho vzdelávania. Zaujímavosťou tiež je, že okrem knižky je aktuálne v procese aj jej audioverzia, ktorej svoj hlas prepožičal herec Milo Král. Samotný autor aj prítomní hostia veria, že knižka urobí nielen radosť, ale bude tiež nápomocná všetkým, ktorí tú pomoc ešte nenašli alebo ju nenašli v dostatočnej miere.
Moderátorka krstu Andrea Pálffy-Belányiová zároveň dúfa, že okrem pomoci sa informácie o deťoch so špeciálnymi potrebami alebo iným hendikepom dostanú aj medzi zdravé deti a naučia ich tak väčšej tolerancii. „Naozaj si myslím, že aj zdravé deti je potrebné v tomto smere edukovať, aby vedeli, že sú tu aj deti, ktoré nemali toľko šťastia v živote a nie sú úplne zdravé. Aby sa naučili, ako k nim pristupovať, ako ich medzi seba prijať a pomáhať im. Občas zdravé deti bývajú necitlivé,“ uviedla. Moderátorka si však nemyslí, že zdravé to robia úmyselne, len sa zrejme ešte neocitli v takej situácii a rodičia im v rámci výchovy nerozšírili obzory o tom, že sú medzi nami aj ľudia s nejakým postihom. „Práve toto treba zmeniť, aby aj rodičia vedeli, ako správne reagovať, ak je napríklad na ihrisku alebo v obchode dieťa či dospelý s hendikepom,“ povedala Andrea. A táto zmena by mala prísť čím skôr. Faktom totiž je, že detí so zdravotným znevýhodnením pribúda, no našťastie už nie sú ako v minulosti odkladané a ukrývané v zariadeniach. „Sú tu s nami, chodia do škôl, reštaurácií, a tak je to správne, aby rodina s postihnutým dieťatkom nemala pocit, že na ňu stále zazerajú a potom pre nepríjemné situácie radšej ostávajú hlavne v domácom prostredí,“ doplnila.
Andreu téma knižky veľmi zaujala. Sama má doma dcéru so zdravotným hendikepom a vie, aké je náročné bojovať so systémom, ktorý pri pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením často zlyháva. Rodiny s deťmi, ktoré majú rôzne diagnózy, bojujú s mnohými veternými mlynmi, často štátnymi. Aj v školách je to ďaleko od ideálu. „Školy nemajú dostatok asistentov, nemajú dostatok psychológov, nie sú tam zdravotníci, čo si myslím, že pri postihnutých deťoch, ktoré majú rôzne diagnózy, by malo byť automatické… Situácia je ťažká, i keď na papieri by sa mohlo zdať, že je všetko fajn. Keď totiž niekto od stola vidí, že v triede je šesť detí, tak si asi povie, že predsa toto musí jeden učiteľ zvládnuť, ale to nie je o číslach. Pamätám sa, keď sme pred pár rokmi chceli získať viac asistentov pre našu školu, tak som osobne poprosila úradníčku, aby sa prišli pozrieť na našu školu a videli priamo v teréne, ako to funguje. Myslíte, že prišli? Nie, nemali na to priestor. Čo k tomu dodať... Občas mám pocit a dnes to povedal aj špeciálny pedagóg Viktor Križo, že o týchto veciach často rozhodujú ľudia, ktorí nemajú absolútne tušenie o tom, aký je život s deťmi, ktoré majú nejaký postih alebo špeciálne potreby,“ uviedla Andrea, ktorá má s nie celkom funkčným systémom podobné skúsenosti, ako aj spomínaní Salehovci.
„Ak by som sa spoliehala len na to, čo mi poskytne štát, tak neviem, ako by to dopadlo. Rodičia týchto detí si v podstate platia všetko sami. Nestačí predsa jedna terapia za mesiac, potrebujete ich každý týždeň, ideálne viackrát. A to myslím tak terapie na rozvíjanie pohybových funkcií, ako aj mentálnych. Tie detičky, samozrejme, majú svoje limity, ale vy neviete, kde sú, a preto sa snažíte urobiť čo najviac. Takže ak má rodič peniaze, zaplatí všetko možné na zlepšenie stavu dieťaťa, a ak nemá, tak sa robia zbierky alebo pomáhajú rôzne mimovládne organizácie,“ vysvetlila obľúbená moderátorka.
Takí Salehovci si napríklad museli umiestnenie syna vo vzdelávacej inštitúcii vybojovať a odborníkov, ktorí im pomohli, si rovnako hľadali sami. „Bohužiaľ, je to tak, je to o šikovnosti a bojovnosti rodičov, pretože ak máte choré dieťa, od štátu sa, žiaľ, nedostanete ani ku komplexným informáciám, ani k informáciám o tom, na čo máte právo, na to, aké máte možnosti, ale to je len samotný začiatok procesu. Druhá vec je nedostatok odborníkov a už spomínané vzdelávacie inštitúcie a nedostatok personálnych kapacít,“ povzdychla si Andrea.
Či sa táto situácia na Slovensku niekedy zmení, je otázne, dobrou správou však je, že systém ako taký nefunguje možno najlepšie, no stále ho drží pár desiatok zanietených odborníkov, ktorí svoju prácu s hendikepovanými deťmi vnímajú ako svoje životné poslanie.
24. 6. 2019, 9:55 (aktualizované: 30. 4. 2021, 15:47) Ani na okamih neprestáva veriť v zázrak. Žilinčanka Andrea (33) sa veľmi tešila na vytúžené bábätko. Všetko sa však zvrátilo pri pôrode, ktorý sa nečakane zmenil na drámu s takmer tragickým koncom. Dievčatko prišlo podľa nej takmer o život. Natálka má dnes 4 roky, nevidí, nepočuje, má detskú mozgovú obrnu a je plne odkázaná na maminu. Tá robí všetko, čo je v jej silách, aby milovaná dcérka dosiahla aspoň malé pokroky. Stojí to však obrovské úsilie a peniaze, ktorých v ťažko skúšanej rodine nikdy nie je nazvyš.
Dramatický pôrod v topoľčianskej nemocnici sa pre Andreu (33) stal doslova nočnou morou. „Čakala som zdravé dieťa, no oni mi z neho urobili stopercentne poškodené. Moja Natálka nedokáže sama sedieť, chodiť, stáť, má problémy s vnímaním a iba leží. Má niekoľko diagnóz, z nich najvážnejšia je ťažká detská mozgová obrna,“ vyratúva diagnózy milovaného dievčatka mama.
„Je zázrak, že som ten hororový pôrod prežila. Dali mi klystýr a nechali ma samú v sprche. V ukrutných bolestiach som tam skolabovala na kachličkách. Kričala som v kontrakciách hodinu na sestričky, ale nikto ma nepočul a neprichádzal. Dostala som šialené bolesti. Napokon prišla sestrička a napomenula ma, že nemám na zemi čo hľadať. Vzala ma do ambulancie, kde ma nechala v kontrakciách vyplňovať dotazník,“ spomína bezohľadné zaobchádzanie v nemocnici.
Primár mal poslať anesteziológa domov, čím podľa nej vylúčil cisársky rez. „Podal mi osemkrát injekciu na vyvolanie pôrodu, hoci podľa znalcov tak mohol urobiť iba dvakrát. Nielenže mi vyvolávanie nasadil bezdôvodne, ale vyvolávačky skombinoval takým spôsobom, že mi pôrod vlastne zastavil. Mám k tomu niekoľko znaleckých posudkov, ktoré konštatujú neodbornosť. Hodinu a pätnásť minút malo dieťatko vonku len štvrť hlavičky a zatiaľ mu popraskali cievy v mozočku,“ spomína s plačom na hrôzostrašné chvíle Andrea, ktorej sa po smutnej udalosti rozpadol desaťročný vzťah. Na nepretržitú starostlivosť o maličkú je tak sama.
Dievčatko niekoľkokrát resuscitovali a prevážali do nemocníc v Nitre a v Žiline. Napokon sa ho podarilo zachrániť, ale má ťažkú detskú mozgovú obrnu a viacero vážnych diagnóz, pre ktoré uznali úrady, že je stopercentne zdravotne postihnuté, okrem iného aj hluché a slepé. Mama sa s primárom topoľčianskej nemocnice súdila a vyhrala. Primár Tibor Č. dostal ročnú podmienku a dva roky zákaz činnosti, no odvolal sa a rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
„Vyjadrím sa až po skončení procesu,“ povedal pre Nový Čas primár. Nezlomná mama Andrea verí v pokroky svojej dcérky aj napriek vážnym diagnózam. Malý pokrok už Natálka spravila, vníma, hýbe rúčkami, nôžkami a dokáže si vypýtať jedlo. Posuny, ktoré hodnotia iní ako bezvýznamné, sú pre jej maminu zázrakom. Mladá žena svojej dcére život úplne zasvätila a žije zo zbierok, ktoré jej na rehabilitácie posielajú dobrí ľudia cez Natálkino občianske združenie Darujme zdravie.
„Prestal som podnikať a život našej rodiny sa točí už len okolo Natálky. Treba ju voziť do nemocnice na terapie a k lekárom. My ale veríme, že to má zmysel,“ hovorí starý otec Marián (58), ktorý by pre milovanú vnučku urobil všetko na svete.
Natálkin (4) stav sa výrazne zlepšil. Peter Koma, pediatrický kardiológ: Natálka je u nás sledovaná od roku 2014 doteraz so základnou diagnózou závažné postihnutie CNS (centrálneho nervového systému). V priebehu sledovaného obdobia dochádza k výraznému vylepšeniu obehových funkcií, hlavne v zmysle parciálneho obnovovania a vylepšovania vplyvu centrálnej nervovej sústavy na koordináciu a reguláciu srdca.
Známa redaktorka a mama 6-ročnej Emmky sa s nami otvorene porozprávala o živote i materstve, ale aj o bolestivej strate druhého dieťaťa. Dlhoročná novinárka, redaktorka Televízie Markíza - sympatická Andrea Šprochová, okrem práce a materstva momentálne končí štúdium Verejnej politiky a verejnej správy v Trnave.
„Nechápem, kde sa to v nás berie, že máme potrebu pýtať sa párov takéto otázky. Je to absolútne netaktné, drzé a vôbec - čo koho do toho,“ hovorí Andrejka na margo nevyžiadaných otázok o deťoch. Čo ešte nám prezradila? Andrejka, keď ste sa rozhodli mať prvé bábätko, podarilo sa vám to hneď, alebo ste museli nejaký čas čakať? Boli sme mladší a podarilo sa nám to hneď. To ma naozaj prekvapilo. Nemali sme s tým žiaden problém. Dali sme tomu voľný priebeh a v podstate do mesiaca som zistila, že som tehotná. Príjemne nás to šokovalo. Myslím si, že sa nám to podarilo aj preto, lebo sme boli na dovolenke. Neriešili sme prácu, iba sme si tak užívali život. Emmku sme splodili šesť rokov po svadbe.
Nechali ste si dlhý čas. Chceli ste si ešte po svadbe užiť? My sme mali svadbu v roku 2007 a ja som vzápätí od januára 2008 nastúpila do Markízy. Povedali sme si, že nemôžem teraz hneď v novej práci zahlásiť, že som tehotná. Chcela som ešte trochu zapracovať, udomácniť sa v kolektíve a v novom meste, keďže sme sa do Bratislavy presťahovali zo Žiliny. Tých šesť rokov sme vlastne obaja žili iba prácou.
Človek si aj stále hovorí, že ešte nie je vhodný čas a potom mentálne dospeje do bodu, keď si povie, ale ten čas nebude nikdy. Preto sme si povedali, že už to teda neriešme. Nechali sme tomu voľný priebeh a podarilo sa nám to rýchlo. Dnes si totiž páry hovoria, že si chcú ešte užiť, potom majú toho veľa v práci, ešte si chcú kúpiť byt a potom, keď už naozaj chcú bábätko, nedarí sa im. Áno, sú aj také prípady a nie je ich málo. V konečnom dôsledku aj tak vždy zistíš, že i v tej práci sa bez teba zaobídu. Vždy sa nájde človek, ktorý ťa nahradí, lebo život musí fungovať ďalej. Myslieť si, že sme nenahraditeľní je úplná hlúposť. Na sklonku života si potom budeme hovoriť, že sme celý život obetovali práci a čo z toho máme.
Mať dieťa, ale nie je také jednoduché. Ako ste sa pripravovali na nového člena rodiny? Spomínala si mi, že ste mali aj nasporené peniaze špeciálne na tento účel. Fyzicky som sa nepripravovala nijak. Odkladali sme si však peniaze na tento účel. Nie je to jednoduché, keď vypadne jeden rodinný príjem. Mali sme našetrené na materskú a tým pádom sme neboli v takom strese. Každý chce priviesť bábätko do nového, voňavého hniezda, a tak sme aj my trochu prerábali, konkrétne kúpeľňu a kuchyňu.
Vymenili sme sprchovací kút za vaňu z praktických dôvodov, lebo je to lepšie pre dieťa. Kuchyňu som ako žena na materskej chcela mať peknú, aby som mohla variť. Môj muž sa vtedy išiel zblázniť a povedal, že už nikdy nebude prerábať. Ale priviedli sme dcérku do prerobeného bytu a bolo to fajn.
Ako si ty prežívala materskú? Bol to pre teba čas, kedy si si povedala, že si môžeš konečne oddýchnuť od práce alebo ti prekážal ten stereotyp? Ja som si užívala materskú. Vôbec som to nebrala tak, že mi chýba práca. Akurát 6 týždňov pred pôrodom som zrazu ostala sama doma a veci v školstve sa diali. Mrzelo ma, že som nemohla byť pri tom. Mala som však prácu aj doma. Chystala som si vecičky do pôrodu.
Tak ako každá matka, aj ja som zažívala pekné i horšie časy. Keď sa Emmka narodila, veľmi málo jedla. Natrápila som sa s dojčením. Zapisovala som si každé cikanie, kakanie, dojčenie. Prvých šesť mesiacov to bolo ťažké. Každý týždeň sme ju vážili u pediatričky, lebo málo priberala. Ale nikdy jej nezistili nejaký zdravotný problém. Jednoducho jej menej mlieka stačilo.
Z niektorých mamičiek na materskej sa stanú aj úspešné podnikateľky. Alebo sa jednoducho začnú venovať aj niečomu inému ako každodenným bežným povinnostiam. Začnú vyšívať, zavárať, či vyrábať vlastné produkty. Robila si niečo podobné aj ty? Ja nie som vôbec gazdinka. Keď to bude mamina čítať, tak povie áno, je to tak. Nezaváram, ani nešijem, neháčkujem. Vždy som ticho závidela tým mamičkám, ktoré na materskej začali zarábať a otvorili si obchodík s náušnicami, maľovali na tričká a neviem čo všetko. Ja na toto nemám bunky. Ale možno to bolo aj tým, že keď mala Emmka 8 mesiacov, ja som sa vrátila do Telerána robiť správy. Nechýbala mi preto ani socializácia, ani pracovný deficit. Okrem toho som si počas materskej dala prihlášku na vysokú školu a začala som študovať.
Ľudia bývajú zvedaví. Najmä my ženy to vnímame viac. Pýtajú sa nás, kedy bude svadba, kedy dieťa, kedy druhé dieťa. Čo si o tom myslíš? To je úplná katastrofa. Ja to nechápem. Kde sa to v nás berie, že máme potrebu sa pýtať tých párov takéto otázky. Je to absolútne netaktné, drzé, čo koho do toho. Mňa to tiež vždy vytáčalo.
Naozaj je to pre tie páry veľká rana do srdca, keď sa ich niekto na to spýta. Je evidentné, že tá žena sama nechce o tom rozprávať. Nepovie predsa nahlas, lebo sa nám nedarí splodiť dieťa, asi by sme už mali. Takže prosím vás pekne, nepýtajte sa párov, že kedy už budú mať deti. Môžete komukoľvek ublížiť. Na toto si aj ja dávam veľký pozor.
Koncom minulého roka si nečakane prišla o druhé bábätko. Pre rodičov, ale zvlášť pre matku je to obrovská bolesť. Čo sa vlastne stalo? Uzol na pupočnej šnúre spôsobil, že bábätko v brušku v 22. týždni zomrelo. Ja som pár dní po morfologickom ultrazvuku, kde bolo všetko v poriadku, prestala cítiť pohyby. Skúšala som dieťatko prebudiť čokoládou, či polievkami. Osvedčenými receptami na čo reagujú v brušku. Netušila som, že je to také vážne. Keď sa mi to už nezdalo, tak sme išli na pohotovosť a tam nám oznámili tú zdrvujúcu správu. Lekár mi však povedal, že sa tomu nedá dopredu predísť, nejak tomu zabrániť, jednoducho sa to stane.
A keby tam ten uzol aj zbadali, čo je nepravdepodobné, takému maličkému sa ani nedá pomôcť. Verím, že sme nič nezanedbali a nepodcenili. Je to pre mňa absolútne nezmyselná smrť. Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré, ale toto fakt nechápem, aký to môže mať význam. Podarilo sa ti už trochu zotaviť? Nedá sa to úplne stráviť. Stále mám v hlave myšlienky, že koľko by už malo bábätko, aké by už bolo veľké. Predstavovala som si, že teraz keď Emmka pôjde do školy, ja budem s bábätkom doma. Človek mieni, pán Boh mení. Nedá sa s tým úplne vyrovnať. Vždy sú otázky, prečo sa to muselo stať. Navyše, keď to bolo úplne zdravé bábätko. Taká nezmyselná strata. V podstate už porodili aj tie kamarátky, ktoré boli tehotné spolu so mnou.
A tie sa doma starajú o svoje uzlíčky a my nemáme. Ten pocit prázdna ešte asi dlho bude. Minule mi niekto vravel, že veď práve preto treba hneď pracovať na ďalšom bábätku. Myslím si, že sa to nedá zalepiť len tak niečím iným. Má to prísť prirodzene a treba najprv odbúrať v sebe strach a ja som ho ešte neodbúrala. Bolo by trestuhodné hovoriť, že ďalšie dieťatko už po tejto skúsenosti nechceme, ale potrebujeme ešte čas, aby sme to spracovali.
Máte však v tomto období aj dôvod na radosť. Emmka nastupuje od septembra do školy. Je to veľká zmena v živote dieťaťa i rodičov. Pripravujete sa nejako špeciálne? Dcérka si doma trénuje ako bude chodiť na obedy. Odkladá si veci na tácku, tanier, pohárik. Ešte musíme natrénovať zaväzovanie šnúrok. Inak žiadne úlohy doma nerobíme, nepíšeme, nekreslíme. To všetko robia v škôlke. Pomaličky ju pripravujeme na to, že už je veľká a bude musieť byť samostatnejšia. Ona sa teší, nevníma to ako nejakú zásadnú zmenu.
Zakázala som reči typu, počkaj - už sa ti končí detstvo a počkaj, už sa nebudeš hrať. To niekedy naši rodinní príslušníci zvyknú utrúsiť. Najkrajší deň v živote sa zmenil na ten najhorší. Tehotenstvo je pre každú ženu jednoznačne najkrajším obdobím v živote. Túžobné očakávanie nového člena rodiny, pohyby bábätka v brušku a jeho tlkot srdca spôsobia, že aj nepríjemné chvíle pri pôrode sa vytratia do pár dní a nahradia ich krásne spomienky na príchod nového života. Pre Andreu bol pôrod najhorším dňom v jej živote. Napriek tomu, že čakala zdravé dieťa, pri pôrode došlo k pochybeniu zo strany zdravotného personálu a ona dostala do náručia dieťa, ktoré ani po viac než dvoch rokoch nerozpráva, nevidí, nepočuje a je odkázané na pomoc iných. Pred pôrodom dostala až osem injekcií vyvolávajúcich pôrod, pričom lekári sa neskôr vyjadrili, že povolené sú len dve, pretože každá ďalšia má opačný efekt a zastavuje pôrod. Cisársky rez nebolo možné spraviť, pretože anesteziológ na sále chýbal. Akoby toho nebolo málo, jej manžel situáciu nezvládol a po pôrode ju po desiatich rokoch opustil. Výživné jej platí sporadicky a o dcéru sa vôbec nezaujíma. Andrein mesačný príjem je 270 eur. Aj preto je vďačná rodičom, že ju prichýlili v ich 3-izbovom byte. Bez ich pomoci by totiž s chorou dcérkou neprežila. Kvôli zdravotnému stavu Natálky a jej nevyhnutným rehabilitáciám si narobila dlhy a smutné je, že poisťovňa tieto rehabilitácie neprepláca.
Úvod: Zdravá diéta je základom pre celkové zdravie a pohodu. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty zdravej výživy, od transplantácie maternice a jej vplyvu na diétu, cez špecifické zdravotné problémy a diétne odporúčania, až po všeobecné tipy na zdravé stravovanie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a praktické rady pre rôzne situácie a potreby.
Transplantácia Maternice a Diéta: Prelom v Medicíne. Transplantácia maternice predstavuje prelomovú metódu pre ženy, ktoré sa narodili bez maternice alebo o ňu prišli v dôsledku zdravotných komplikácií. Prvý úspešný pôrod dieťaťa z transplantovanej maternice bol významným krokom vpred.
Príbeh Švédskej Mamičky: Príkladom je tridsaťšesťročná Švédka, ktorá sa narodila bez maternice kvôli genetickému ochoreniu. Lekári jej odobrali vajíčka, oplodnili ich metódou IVF a následne jej transplantovali maternicu od 61-ročnej rodinnej priateľky. Rok po transplantácii bolo do maternice vložené embryo a žena úspešne otehotnela.
Komplikácie a Úspešný Pôrod: Tehotenstvo sa skomplikovalo v 31. týždni, keď bola budúca mamička hospitalizovaná kvôli preeklampsii, stavu, ktorý ohrozuje život matky aj dieťaťa. Lekári sa rozhodli pre urgentný cisársky rez a narodil sa zdravý chlapček.
Diéta po Transplantácii Maternice: Po transplantácii maternice je dôležité dodržiavať špecifickú diétu, ktorá podporuje hojenie a minimalizuje riziko komplikácií. Strava bohatá na živiny: Zamerajte sa na konzumáciu potravín bohatých na vitamíny, minerály a antioxidanty. Dostatok bielkovín: Bielkoviny sú nevyhnutné pre hojenie tkanív a regeneráciu. Hydratácia: Pite dostatok vody, aby ste podporili správnu funkciu orgánov a minimalizovali riziko infekcií. Obmedzenie spracovaných potravín: Vyhnite sa potravinám s vysokým obsahom cukru, soli a nezdravých tukov.
Náhradné Materstvo a Výživa: Etické a Právne Aspekty. Náhradné materstvo je komplexná téma, ktorá zahŕňa etické, právne a emocionálne aspekty. Na Slovensku legislatíva surogačné materstvo nepozná, čo vedie mnohé páry k hľadaniu pomoci v zahraničí, najmä v Českej republike. Príbeh Anny: Anna, matka 15-ročného syna, sa rozhodla stať náhradnou matkou a pomôcť homosexuálnemu mužovi túžiacemu po dieťati. Po niekoľkých pokusoch otehotnela s vajíčkom od darkyne a spermiami od muža, ktorému dieťa vynosila.
Výživa Počas Náhradného Materstva: Počas náhradného materstva je výživa kľúčová pre zdravý vývoj dieťaťa a pohodu náhradnej matky. Diétna strava: Dodržiavajte diétnu stravu, ktorá je ľahko stráviteľná a neobsahuje dráždivé látky. Časté a malé porcie: Jedzte často a v malých porciách, aby ste nezaťažovali tráviaci systém. Bylinné čaje: Pite bylinné čaje, ako je rumanček, mäta a rebríček, ktoré majú protizápalové účinky. Probiotiká: Užívajte probiotiká na obnovu črevnej flóry.
Syndróm Dráždivého Hrubého Čreva: Syndróm dráždivého hrubého čreva je funkčná porucha tráviaceho traktu, ktorá sa prejavuje bolesťami brucha, nadúvaním a zmenami v stolici. Vláknina: Konzumujte dostatok vlákniny, aby ste podporili pravidelné vyprázdňovanie. Probiotiká: Užívajte probiotiká na obnovu črevnej flóry. Obmedzenie FODMAP: Obmedzte konzumáciu potravín s vysokým obsahom FODMAP (fermentovateľné oligosacharidy, disacharidy, monosacharidy a polyoly), ktoré môžu zhoršovať príznaky. Stres manažment: Zvládajte stres, ktorý môže zhoršovať príznaky syndrómu dráždivého hrubého čreva.
Zápcha: Chronická zápcha je stav, ktorý sa prejavuje ťažkým a nepravidelným vyprázdňovaním. Vláknina: Konzumujte dostatok vlákniny, aby ste zmäkčili stolicu a podporili pravidelné vyprázdňovanie. Hydratácia: Pite dostatok vody, aby ste zmäkčili stolicu. Pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb podporuje trávenie a pravidelné vyprázdňovanie. Probiotiká: Užívajte probiotiká na obnovu črevnej flóry.
Krv po Stolici: Krv po stolici môže byť príznakom rôznych ochorení, od hemoroidov po vážnejšie problémy s tráviacim traktom. Vláknina: Konzumujte dostatok vlákniny, aby ste zmäkčili stolicu a predišli zápche. Hydratácia: Pite dostatok vody, aby ste zmäkčili stolicu. Lekárska prehliadka: Vyhľadajte lekársku pomoc, aby ste zistili príčinu krvácania a dostali správnu liečbu.
Všeobecné Tipy na Zdravé Stravovanie: Vyvážená Strava. Vyvážená strava je základom pre zdravie a pohodu. Zamerajte sa na konzumáciu pestrej stravy, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny. Ovocie a Zelenina: Ovocie a zelenina sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Celozrnné Výrobky: Celozrnné výrobky sú bohaté na vlákninu, ktorá podporuje trávenie a udržuje pocit sýtosti. Bielkoviny: Bielkoviny sú nevyhnutné pre stavbu a opravu tkanív. Konzumujte ich z rôznych zdrojov, ako sú mäso, ryby, vajcia, strukoviny a orechy. Zdravé Tuky: Zdravé tuky sú dôležité pre správnu funkciu mozgu a srdca.
