V živote sa môžu stať rôzne udalosti, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov. Proste u mamy a otca, ktorým sa narodilo. Každé dieťa potrebuje mamu a otca. Deti, ktoré z vyššie popísaných dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Pretože sú to deti, ktoré zažili tú najväčšiu stratu a je jedno v akom veku sa táto udalosť stala, vždy zanechá dušičku dieťaťa pošramotenú. A preto vznikla tzv. náhradná rodinná starostlivosť. Ide jednoducho o to nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.
Náhradná starostlivosť predstavuje systém opatrení, ktorými štát nahrádza dieťaťu jeho pôvodnú rodinu v prípade, že táto sa o neho nemôže alebo nechce starať. V živote sa môžu stať rôzne udalosti, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov, teda u mamy a otca, ktorým sa narodilo. V takýchto situáciách vstupuje do hry náhradná starostlivosť, ktorej cieľom je zabezpečiť dieťaťu rodinné prostredie a citovú väzbu, ktorú potrebuje pre svoj zdravý vývoj.
Dôvody pre náhradnú starostlivosť
Aké dôvody to môžu byť? Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu má svoj veľký a ťažký príbeh. Napríklad môžu rodičia dieťaťa zomrieť pri nejakej nehode a širšia rodina nemôže dieťa prevziať do starostlivosti. Dieťatko môže byť tiež rodičmi odložené ihneď po pôrode ako nechcené, napríklad z dôvodu závislosti rodičov na alkohole alebo drogách. Tiež sa môže stať, že je dieťa vo svojej pôvodnej rodine zanedbávané alebo týrané a preto musí zasiahnuť orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý ho pre tieto dôvody z rodiny odoberie.
Formy náhradnej rodinnej starostlivosti
V súčasnej dobe má pre takéto situácie štát pripravených hneď niekoľko možných riešení, ktoré sa odvíjajú od veku a konkrétnej situácie dieťaťa (alebo detí - súrodencov). V nedávnych dobách bola najviac preferovaná tzv. kolektívna starostlivosť. To znamená, že bolo takéto dieťatko umiestnené na nejakú dobu do dojčenského ústavu alebo do detského domova. Kde čakalo, kým sa jeho situácia nejako vyrieši a nájde sa pre neho napríklad iná rodina, v ktorej by mohlo vyrastať, alebo sa nejako zmenia podmienky v jeho biologickej rodine a bude sa tam môcť vrátiť.
Pretože sa vďaka rôznym psychologickým štúdiám zistilo, že pre už tak zranené dieťa je pobyt v ústavnom zariadení ďalšou veľkou ranou. Dieťa tu nemá tú jednu osobu - mamu, ktorá bude vnímať jeho potreby a u ktorej môže hľadať útechu. Preto úrady v dnešnej dobe toto riešenie zvolia len v prípade, že nie je z akéhokoľvek dôvodu možnej dieťa umiestniť do tzv. osobnej starostlivosti.
Dnes teda, ak je to len trochu možné, zverí súd na návrh sociálneho pracovníka dieťa do starostlivosti tzv. pestúnom na prechodnú dobu.
Zastupujúci pestúni
Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa búdou starať dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní pred tým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Sú to vlastne takí "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa nejako vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti.
Rok sa možno zdá ako veľmi krátka doba, za ktorú nie je možné vyriešiť osud dieťaťa. Ale opak je pravdou a to preto, že táto obmedzená doba vlastne vytvára, pozitívny tlak na všetky zúčastnených, aby sa situácia dieťaťa opravu v tomto termíne vyriešili. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto zranené deti ich povolaním. Takže za toto povolanie im patrí tzv. odmena pestúna, čo je možné vnímať ako ich plat.
Ako sa stať pestúnom: Preskúmanie rôznych možností
Dlhodobá pestúnska starostlivosť
Následne, ak je jasné, že už sa dieťatko nemôže vrátiť do svojej biologickej rodiny, sociálna pracovníčka zvolí jednu z týchto možností: Dlhodobá pestúnska starostlivosť. Do dlhodobej pestúnskej starostlivosti prechádzajú deti, ktoré nemožno tzv. právne uvoľniť. Čo znamená, že biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv.
Ak biologickí rodičia nechcú svoje dieťa právne uvoľniť - chcú stále zostať, aspoň po právnej stránke jeho rodičmi alebo by boli radi s dieťaťom v kontakte, potom možno také dieťatko umiestniť do náhradnej rodiny tzv. pestúnskej starostlivosti. Takéto dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať, až do dospelosti.
V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Dieťatko od nich dostáva lásku, oblečenie, jedlo a trebárs aj vlastnú izbičku. ale nie len to. Pestúni, majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto zranených detí. Čo to znamená? Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou, niekedy veľmi ťažkú minulosťou čo najlepšie. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáha ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine.
Pestúni sa proste o dieťa starajú, podobne ako, keby sa im narodilo. Ale rozdiely tu sú. Napríklad v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.
Adopcia (osvojenie)
Pokiaľ biologickí rodičia o dieťa dlhodobo neprejavujú záujem je možné ich zbaviť rodičovských práv. Čo to presne znamená? Takí rodičia sa o svoje deti nestarajú, ale ani ich nenavštevujú a nesnažia sa akokoľvek túto situáciu zmeniť. Ak tento stav trvá dlhšie ako tri mesiace je Orgán sociálno-právnej ochrany detí povinný takýchto rodičov upozorniť, že môžu byť z týchto dôvodov pozbavení rodičovských práv. Od tohto upozornenia musia následne uplynúť ešte celé tri mesiace, aby sa tak mohlo naozaj stať.
Alebo ak sami chcú rodičia dieťa právne uvoľniť je možná iná forma náhradnej rodinnej starostlivosti s názvom osvojenie. Osvojiť alebo adoptovať 1 možno teda iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Nová rodina, ktorá si dieťa adoptuje - prijme ho plne do svojej rodiny. Znamená to, že dieťa má novú mamu a otca, ktorí sú potom zapísaní do jeho rodného listu tak, ako by sa im naozaj narodilo. Z hľadiska zákona sa potom na túto rodinu pozerá úplne rovnako, ako na každú inú - rodičia aj deti majú rovnaké práva a povinnosti. A väzba na pôvodnú biologickú rodinu tu úplne zaniká.
Proces osvojenia (adopcie) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine.
Osvojiť dieťa si môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s biologickým rodičom dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. Od tohto momentu už biologickí rodičia nemajú dosah na dieťa a nemajú ani právo na informácie o ďalšom procese adopcie. Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak o dieťa neprejavovali po dobu šiestich mesiacov skutočný záujem, alebo ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení neprejavili o dieťa žiadny záujem.
Väčšina detí vyňatých z biologickej rodiny však nemôže byť osvojená, pretože rodičia prejavujú záujem o svoje dieťa, no z rôznych príčin sa oň nevedia, nemôžu alebo nechcú postarať. V takom prípade je úlohou štátu nájsť pre dieťa náhradnú starostlivosť, ktorá by mala byť dočasným riešením, kým sa dieťa nebude môcť vrátiť do svojej rodiny.
Proces osvojenia a náhradnej starostlivosti
Z pohľadu adoptívnych rodičov má proces osvojenia niekoľko dôležitých fáz. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že v procese adopcie je vždy na prvom mieste záujem dieťaťa. Úlohou štátu je teda nájsť vhodných rodičov pre dieťa, nie naopak. Aby sa dieťa nedostalo do nevhodného prostredia, adoptívni rodičia musia spĺňať určité predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a musia mať primerané sociálne a bytové podmienky pre prijatie dieťaťa.
Manželia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, musia najskôr na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pri vypĺňaní žiadosti by mali uviesť aj svoje predstavy o dieťati, najmä aký by malo mať vek, pohlavie, či sú ochotní prijať aj dieťa so zdravotným postihnutím, alebo rómske dieťa. Na Slovensku je najväčší záujem osvojiť si čo najmenšie dieťa, zdravé a bez rómskeho pôvodu.
Hoci takéto určenie predstáv o dieťati môže vyznievať z hľadiska osvojiteľných detí kontroverzne, netreba ho vnímať negatívne. Rozhodne nie je v nikoho záujme, aby boli adoptívni rodičia dotlačení adoptovať si dieťa, ktoré nespĺňa ich predstavy. Úrad následne preveruje rodičov, ich trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery.
Veľmi dôležitá je príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorú musia absolvovať tak budúci osvojitelia, ako aj budúci pestúni. Príprava sa dá absolvovať priamo na úrade práce, alebo u akreditovaného subjektu, teda v organizáciách Návrat a Úsmev ako dar. Minimálny rozsah prípravy je 26 hodín, trvá spravidla niekoľko mesiacov a jej forma závisí od subjektu, ktorý si rodičia vyberú. Príprava v skupine dáva možnosť spoznať sa s inými adoptívnymi rodičmi, vzájomne sa obohacovať o postrehy a skúsenosti, neraz aj vytvoriť priateľstvá, ktoré pretrvajú roky po osvojení dieťaťa, vďaka čomu sa rodičia môžu aktívne zapojiť do širšej komunity adoptívnych rodín.
Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať. Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu.
Úrad práce vedie aj ďalší zoznam, a síce prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Úrady najskôr hľadajú vhodných rodičov v rámci kraja, z ktorého dieťa pochádza, následne v rámci celého Slovenska.
Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážnejšie pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.
Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah s dieťaťom, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom, tzv. predadopčná starostlivosť. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážnejšie pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.
Prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa vziať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa môže dieťa dostať do novej rodiny čo najskôr. Dôležité je pritom ale aj to, aby nedochádzalo k zbytočným stresom pre dieťa, súvisiacim s častou zmenou prostredia, zvlášť ak ešte nevie pochopiť, čo sa deje.
Následne nastupuje fáza súdnych konaní. Súd najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá musí trvať aspoň deväť mesiacov. Je to akási skúšobná doba, v ktorej sa adoptívni rodičia ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť. Až následne pr... Po právoplatnom osvojení vykonáva matrika zmenu v zápise v rodnom liste dieťaťa a na miesto biologického otca uvedie meno a priezvisko muža, ktorý dieťa právoplatne osvojil.
Najkrajšie na tom je, keď adopcia skončí. Myslím mentálne, citovo, keď jednoducho viete, že je to vaše dieťa a vy ste jeho rodičia. Keď ten proces adopcie skončí a začína nový, rodičovstvo. Samozrejme, nedá sa presne časovo ohraničiť kedy posun od „adopcie“ k rodičovstvu nastal, je to pomalá, nenápadná zmena, medzitým prišli ešte slabé chvíľky a pochybnosti, skôr či neskôr však nastane u každého s otvoreným srdcom a mysľou.
Ako sa stať pestúnom: Preskúmanie rôznych možností
