Klimaktérium, odborne nazývané aj prechod, je prirodzeným vývojovým obdobím v živote ženy, ktoré začína niekoľko rokov pred menopauzou a je charakterizované postupným vyhasínaním činnosti vaječníkov. Toto obdobie prináša so sebou celý rad zmien v ženskom organizme, pričom jednou z oblastí, ktorá je ovplyvnená, je aj maternica. Pochopenie týchto zmien, vrátane veľkosti maternice v prechode, je kľúčové pre udržanie zdravia a pohody žien.
Čo je to klimaktérium a perimenopauza?
Klimaktérium je prirodzeným vývojovým obdobím v živote ženy, ktoré začína niekoľko rokov pred menopauzou. Charakterizujú ho ťažkosti, ktoré súvisia s postupným vyhasínaním činnosti vaječníkov. Menopauza je definovaná ako posledné menštruačné krvácanie a dá sa stanoviť len spätne, keď po poslednej menštruácii nastáva obdobie bez menštruačného krvácania dlhšie než 12 mesiacov. Ďalším dôležitým pojmom je perimenopauza. Tá je definovaná ako interval 1 rok pred a 1 rok po menopauze, počas ktorého sa obvykle manifestujú vazomotorické symptómy, nepravidelnosti menštruačného cyklu, urogenitálne ťažkosti ako suchosť pohlavných slizníc a dyspareunia - teda nepríjemné až bolestivé pocity pri pohlavnom styku.
Premenopauza je obdobie pred menopauzou, dochádza pri nej k poruchám dozrievania folikulov, anovulačným cyklom, zníženiu produkcie progesterónu a tým k relatívnemu hyperestrinizmu - nadbytku estrogénov. Jej možným vyústením sú organické zmeny ako rast polypov (výrastky na slizniciach), hyperplázia endometria (zväčšenie maternicovej sliznice), metrorágia (chorobné krvácanie z maternice mimo obdobia menštruácie), až karcinóm endometria (zhubný nádor maternice).
Postmenopauza je obdobím po menopauze a je charakterizovaná hypoestrinným stavom - nedostatkom estrogénov - a zvýšenými hladinami gonadotropínov. Vo vyspelých krajinách nastáva menopauza u žien v 41 - 55 rokoch. S predlžujúcim sa vekom populácie dochádzalo aj k predlžovaniu veku menopauzy. Ostatných dvadsať rokov je tento vek už stabilný. Obdobie postmenopauzy a tým aj hypoestrinný stav zaberajú v živote ženy minimálne 1/3 života.
Zmeny v endometriu a veľkosť maternice
Endometrium je odborné označenie pre sliznicu maternice. Tá sa nachádza v najvnútornejšej časti steny maternice, ktorá je v priamom kontakte s dutinou maternice. Endometrium sa v závislosti od hormónov a hormonálneho cyklu pravidelne mení. Zmeny sa týkajú jeho hrúbky aj histologickej stavby. Súhrnne sa tieto zmeny označujú ako menštruačný cyklus. V ženskom organizme môže hormonálna nerovnováha spôsobiť produkciu nadbytku estrogénu a nedostatku progesterónu. Tým pádom dochádza k zvýšenému a neprestajnému rastu sliznice maternice, pretože v tele nie je dostatočné množstvo hormónu progesterónu na zastavenie tohto neprimeraného nárastu. Vzniká tak nepravidelný cyklus, čo spôsobuje nedostatočné odlúčenie sliznice a väčšie krvácanie. Zisťovanie vlastností sliznice maternice je najobjektívnejšie a najspoľahlivejšie v období po menštruácii, pretože v tomto čase by už mala byť stará sliznica úplne odlúčená.
Pokles folikulárnej aktivity s postupným znižovaním estrogénov vedie k vzniku heterogénneho, čiže rôznorodého súboru príznakov označovaných ako klimakterický syndróm. Medzi organické symptómy nedostatku estrogénov patrí atrofizácia (stenčenie) dermy (kože) a epidermy (pokožky), teda vrstiev kože. Ďalej pristupujú atrofické zmeny na slizniciach, kostiach a prsnej žľaze. Najväčšie zmeny nastávajú v tkanivách s estrogénnymi receptormi, ako sú pošvová sliznica, vulva, maternica, vaječníky a vajcovody - jedným slovom adnexy, nosné sliznice. Dochádza k stenčovaniu pošvovej sliznice, k zmene pH, atrofizácii adnexov, maternice. Strata elasticity panvového dna môže spôsobiť poruchy jeho statiky s rozvojom zostupu panvových orgánov.
Vplyvom zníženej hladiny estrogénov počas klimaktéria môže dochádzať k postupnému zmenšovaniu veľkosti maternice. Kým u ženy v reprodukčnom veku sa veľkosť maternice pohybuje okolo 7-8 cm na dĺžku, po menopauze sa môže zmenšiť až na 4-5 cm. Tento proces je individuálny a závisí od mnohých faktorov, vrátane genetiky a celkového zdravotného stavu ženy.
Možné problémy a ich riešenia
Zmeny spojené s klimaktériom môžu viesť k rôznym zdravotným problémom. Medzi ne patria napríklad osteoporóza, ktorá je charakterizovaná úbytkom kostnej hmoty, a zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Taktiež sa môže objaviť hyperplázia endometria, čo je stav, kedy dochádza k nadmernému zmnoženiu buniek sliznice maternice. Hyperplázia sa prejavuje abnormalitami maternicového krvácania - nepravidelné krvácanie, špinenie, silné alebo častejšie krvácanie. Môže byť ale úplne bez prejavov. Ochorenie vzniká nadmerným pôsobením estrogénov.
Liečba klimakterických ťažkostí by mala byť komplexná a cielená na dominantné prejavy. Odporúčajú sa zásady zdravého života, ako je primeraná telesná aktivita, obmedzenie návykových látok, diétne opatrenia. V niektorých prípadoch môže byť indikovaná hormonálna substitučná terapia (HRT), ktorá však má svoje riziká a kontraindikácie. Alternatívou môžu byť fytoestrogény, látky rastlinného pôvodu s molekulou podobnou estrogénom.
V prípade nepravidelností v oblasti ženského cyklu, ako je napríklad zmenšená maternica, ktorá môže byť v niektorých prípadoch mylne spájaná s dojčením, je ideálne navštíviť gynekológa. Dojčenie síce môže spôsobiť laktačnú amenoreu (nedostatok menštruácie), ale nespôsobuje menopauzu ani abnormálne zmenšenie maternice. Vaša súčasná veľkosť maternice nesúvisí s dojčením, jeden faktor, ktorý ju okrem iného môže ovplyvňovať je váš vek.
Hormonálna terapia: Pochopenie rizík a výhod
Endometrium a jeho úloha
Endometrium je predovšetkým úzko späté s menštruačným cyklom. Počas neho sa odlučujú povrchové vrstvy, ktoré potom odchádza z tela spolu s menštruačnou krvou. Spodná vrstva endometria zostáva. Veľmi dôležitú úlohu zohráva sliznica maternice aj v tehotenstve najmä na jeho začiatku, kedy sa do nej zachytáva vajíčko a prijíma skrze sliznicu výživu do tej doby, než túto funkciu prevezme placenta.
Vrstvy endometria:
- Funkčná (vonkajšia) vrstva: je umiestnená v blízkosti dutiny maternice. Každý mesiac sa obnovuje vždy po skončení menštruácie, kedy odíde stará sliznica maternice a vytvorí sa nová.
- Vrstva bazálna (vnútorná): tá sa nachádza pod funkčnou vrstvou. Neobnovuje sa. Vytvára sa z nej funkčná vrstva.
Sliznica maternice sa skladá z epitelu a lamina. Epitel je tkanivo, ktoré tvoria riasinkové a sekrečné bunky. Tie na seba tesne naliehajú a sú často pevne spojené. Lamino je väzivo, ktoré bunky potrebujú pre svoju správnu funkciu.
Menštruačný cyklus riadia ovariálne hormóny (estrogény a progesteróny). Telo ich začne produkovať v období puberty a definitívne s ich produkciou skončí v postmenopauze. Menštruačný cyklus zahŕňa štyri po sebe idúce fázy: menštruačnú, proliferačnú, sekrečnú a ischemickú.
Medzi zmenami prebiehajúcimi na sliznici maternice a ovariálnym cyklom existujú veľmi tesné a úzke vzťahy, ktoré majú zabezpečiť plynulý vývoj oplodneného vajíčka a jeho uhniezdenie v maternici. Keď v ováriu (vaječníka) rastú a zrejú vaječníkové vačky, z ktorých jeden dosiahne štádia zrelého Graafovho folikulu (zrelý vaječníkový folikul v záverečnom štádiu vývoja tesne pred ovuláciou), prechádza endometrium proliferačnou fázou a kontrolujú ho estrogény.
Približne uprostred menštruačného cyklu (asi štrnásty deň) prebehne vo vaječníku ovulácia, Graafov folikul praskne a vajíčko je vyplavené do vajcovodu. Stena prasknutého Graafovho folikulu sa premení na žlté teliesko, ktoré má za úlohu vyživovať vajíčko v prípade, že bude ovulácia úspešná a dôjde k oplodneniu. Ak vajíčko oplodnené nebude, dôjde veľmi rýchlo v žltom teliesku k zmenám, ktoré spôsobia zníženie produkcie progesterónu. Pretože poklesne hladina hormónov, dôjde k obnoveniu dozrievania nových folikulov v druhom vaječníku. Vaječníky sa teda v produkcii každý mesiac striedajú. Znovu začne stúpať hladina estrogénov a sliznica maternice na vzniknutú hormonálnu situáciu odpovie menštruačným krvácaním a celý cyklus sa opakuje.
V prvom až štvrtom týždni tehotenstva - zhruba 6. deň po ovulácii dochádza k uhniezdeniu oplodneného vajíčka v sliznici maternice. Tá napomáha vyživovať vyvíjajúci sa plod až do tej doby, než sa vytvorí placenta, ktorá túto funkciu preberá. Aj tak má však sliznica maternice stále dôležitú funkciu. Napomáha placente dodávať plodu kyslík aj ďalšie potrebné živiny. Jej žľazy a cievy sa množia a zväčšujú.
Kyretáž je gynekologický zákrok, pri ktorom je chirurgicky odstránená funkčná sliznica dutiny maternice a vyčistená maternica. Tento zákrok je často nutný vo chvíli, keď žena potratí a maternica sa dobre nevyčistí, dôjde k zamlklému tehotenstva - plod sa prestane vyvíjať, ale samovoľne neodíde z maternice. Revízia je niekedy potrebná tiež po pôrode.
Ashermanov syndróm spôsobuje väzivové zrasty vnútri maternice. Jedná sa o poškodenie stálej, bazálnej vrstvy sliznice maternice, na ktorej potom vznikajú jazvy a zrasty. Prejavuje sa zmenou v dĺžke menštruačného cyklu a krvácania počas neho aj v množstve vylúčenej krvi. Častým dôsledkom je aj neplodnosť. K zničeniu bazálnej vrstvy dochádza najčastejšie nešetrnou dilatáciou a kyretážou maternicovej dutiny, kedy sa zasiahne a poškodí časť sliznice maternice, ktorá sa už neobnovuje.
Endometrióza je veľmi časté ochorenie žien v reprodukčnom veku. Čiastočky sliznice maternice (endometrium) sa nachádzajú mimo dutiny maternice. Môžu byť umiestnené na pobrušnici, vaječníkoch, prepážke medzi pošvou a konečníkom, v maternicovej stene. Objavujú sa prakticky kdekoľvek okrem sleziny a srdca.
Hyperplázia je stav, kedy dochádza k prílišnému zmnoženiu buniek sliznice maternice. Hovoríme o hyperpláziu sliznice maternice, odborne hyperplázii endometria. Diagnóza je pomerne častá. Lekár na tento problém príde pri vyšetrení na základe anamnézy a ultrazvukovom vyšetrení. Túto diagnózu potom overí ešte rozborom sliznice maternice (histológia - vyšetrenie tkaniva pod mikroskopom).