Alergia je v našich domácnostiach čoraz bežnejšia a bohužiaľ sa nevyhýba ani deťom. Alergia je jednoducho povedané precitlivená reakcia vášho imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Oslabený imunitný systém mylne vyhodnotí stav ako zdravie ohrozujúci, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. To znamená, že začne vo zvýšenej miere vytvárať protilátky. Tie následne uvoľnia histamín do krvného obehu, čo u vášho potomka vyvoláva alergickú reakciu. Pocítia to najmä jeho oči, nos, hrdlo, pľúca, koža i trávenie. Aby ste tento akútny stav nezhoršili, je dobré vyhýbať sa ďalším alergénom, vrátane ovocia a zeleniny.
Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii je prirodzená, keďže v súčasnosti postihuje okolo 8 % dojčiat, cca 5 % malých detí a 2 až 4 % dospelých osôb. Alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky. Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia: riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak sa toto riziko znižuje na polovicu. U detí, ktoré nemajú v rodine alergika, je pravdepodobnosť objavenia sa alergickej reakcie „iba“ 20 až 30 %.
Po prvom vystavení sa organizmu voči alergénu, teda cudzorodej látke, na ktorú reaguje imunitný systém, dochádza k tzv. senzibilizácii. Ide o proces, pri ktorom sa tvoria špecifické IgE protilátky zamerané proti konkrétnej bielkovine z tej-ktorej potraviny. Jedným z cieľov senzibilizácie je to, aby si organizmus alergén „zapamätal“ pre budúcnosť. Ak dôjde k opakovanému kontaktu imunitného systému s „dotyčným“ alergénom, dochádza k silnej a rýchlej reakcii. Hlavnú úlohu pri nej zohrávajú spomínané IgE protilátky spolupracujúce s tzv. žírnymi bunkami. Potom nasleduje neskorá fáza alergickej reakcie, počas ktorej sú na miesto alergickej reakcie priťahované aj tzv. eozinofily, a tieto uvoľňujú ďalšie zápalové mediátory.
Miera zvýšenia hladiny potravinovo-špecifických IgE protilátok je pritom individuálna. Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom. Alergici majú rôznu citlivosť, niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách, iní malé množstvá tolerujú a reagujú až na miligramové množstvo alergénu. Preto treba objaviť svoju hranicu tolerancie na jednotlivé alergény. Ďalším aspektom je vek potenciálneho alergika. Na niektoré potraviny reagujú alergicky iba malé deti a naopak, s rastúcim vekom z niektorých alergizujúcich potravín deti „vyrastú“ a musia si dávať pozor na iné.
Skrížená alergia: Keď alergény útočia v pároch
Čo je to skrížená alergia? Skríženou alergiou trpí v strednej Európe asi 50 % peľových (teda tých najbežnejších) alergikov. Protilátky, vytvorené proti určitému alergénu, vtedy reagujú na základe podobnosti v sekvencii aminokyselín s iným alergénom. Skrížená reakcia existuje medzi potravinami, ďalej medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče), ba dokonca aj medzi latexom a potravinou. Osoby alergické na pele trpia dvakrát až trikrát častejšie na potravinové alergie než bežná populácia. Za 80 % potravinových reakcií detí i dospelých je zodpovedná práve skrížená alergia medzi respiračnými alergénmi a podobnými alergénmi v potravinách, ako je ovocie, zelenina či orechy. Imunitná odpoveď je namierená proti rastlinným a živočíšnym proteínom a môže vyvolať výrazné zdravotné ťažkosti.
Niektorí alergici nemôžu jesť jablká v období kvitnutia briez, ale mimo tohto obdobia nemajú žiadne ťažkosti. U detí však treba byť extra opatrní. Lekári odporúčajú viesť si potravinový denník, do ktorého zaznamenáte všetko, čo dieťa počas dňa zjedlo, a tiež prípadnú reakciu. Hoci niektoré potraviny po tepelnej úprave strácajú svoj alergénny vplyv (strukoviny), neplatí to u petržlenu, zeleru, korenia, orechov a arašidov. Počas najvyššej alergickej sezóny je dobré, ak malým alergikom nasledujúce rizikové potraviny nebudete ponúkať.
Rizikové potraviny pri rôznych typoch peľových alergií:
- Alergia na peľ brezy: Jablká, čerešne, višne, broskyne, marhule, hrušky, kivi, liči, avokádo. Surový zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok. Lieskové a vlašské orechy, mandle.
- Alergia na peľ tráv a obilnín: Rajčiny, sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa, pšeničná múka, arašidy. Melóny cukrové, vodové.
- Alergia na peľ artemisie: Zeler (aj varený), karotka, petržlen, mango. Korenie a bylinky (fenikel, kari, aníz, chilli, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymián, rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie).
Diagnostické a eliminačné diéty: Cesta k objasneniu
Zložitá situácia diagnostiky nastáva u oneskorených reakcií, predovšetkým u detí s atopickým ekzémom, pri ktorých sa využívajú tzv. diagnostické eliminačné diéty. To znamená, že potravinu (prípadne potraviny) zo stravy vylúčime a sledujeme, či sa ekzém zlepší. Minimálna dĺžka diagnostickej diéty u ekzematikov trvá 2 až 4 týždne. Maximálne však 8 týždňov.
U kojencov a malých detí s ekzémom sa v prípade diagnostickej diéty najprv vylučuje kravské mlieko, ktoré je v tomto období najčastejším alergénom. Ďalšími častými alergénmi sú slepačie vajcia, pšeničná múka a pomenej aj sója. U kojených detí doporučujeme matke bezmliečnu diétu, ktorá musí byť veľmi dôsledná. Deťom, ktoré kojené nie sú, doporučí lekár niektorý z preparátov náhradnej výživy, ktoré sú vyrobené špeciálne pre alergikov na mlieko. Je dôležité podotknúť, že medzi tieto mlieka nespadá formulka označená ako HA.
U najčastejších foriem ekzému pristupujeme niekedy až k tzv. elementárnej diéte. Pri nej je pacientovi na 6 až 8 týždňov doporučená strava s vylúčením v podstate všetkých alergénov - mlieka, vajec, lepku, orechov, semiačok s povolením maximálne jedného druhu ovocia a jedného druhu zeleniny. Pokiaľ sa stav zlepší, sú potraviny postupne zaraďované späť do jedálnička.
Niektorí pacienti však môžu reagovať aj na minimálne množstvo alergénu. V takýchto prípadoch musia pozorne sledovať označenia na potravinách a nesmú konzumovať výrobky, u ktorých sa uvádza povedzme stopový obsah arašidov. Nezriedka sa stáva, že niektoré výsledky alergologických testov pokazia zvyšné hodnoty protilátok proti potravine, ale ich konzumácia nevyvoláva komplikácie. Z vyššie uvedených dôvodov by mala byť každá eliminačná diéta doporučovaná s veľkou rozvahou. Malo by byť jednoznačné, či daná potravina naozaj spôsobuje ťažkosti, alebo nie.
Strava a životný štýl: Prevencia a podpora imunity
Veľkým strašiakom je hrozba vzniku anafylaktického šoku. Ide o veľmi nebezpečný stav, keď klesá krvný tlak a zhoršuje sa dýchanie. Ak dieťa nedostane včas liečbu, môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov.
Zatiaľ jediným účinným spôsobom liečby skríženej alergie je vyhýbať sa alergénom. U detí býva najčastejším spúšťačom alergickej reakcie pobyt vonku, kde na nich „číha“ peľ rastlín, bodnutie hmyzom i výfukové plyny. Vo vnútri sú to zase roztoče, plesne či domáce zvieratá. Dráždiť ich môžu aj agresívne čistiace prostriedky, vôňa parfumu a samozrejme, cigaretový dym. No a zabúdať netreba ani na potravinové alergie - preto základným liečebným postupom pri skrížených alergiách je úplne vylúčenie potravín, o ktorých viete (prípadne máte podozrenie), že by na ne mohlo vaše dieťa negatívne zareagovať.
V dlhodobej liečbe je podľa zváženia lekára možné nasadiť aj antihistaminiká, kromoglykáty či kortikoidy ako prvú pomoc pri závažnej reakcii na alergén. Za akúsi prevenciu potravinovej alergie je dojčenie po dobu minimálne šiestich mesiacov života dieťaťa. Takisto sa odporúča postupné zavádzanie pevného jedla, a to najskôr od polroka, vždy po jednom druhu potraviny. Nezabúdajte na používanie pre- a probiotických kultúr, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru a pomáhajú budovať imunitu.
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
Niektorí ľudia majú problémy s alergénmi (peľ, trávy, plesne, prípadne roztoče), čo sa zvykne počas sezóny sennej nádchy prejavovať najmä častým kýchaním, problémami s dýchaním alebo vznikom zápalov a opuchov. Rovnováha omega-3 a omega-6 mastných kyselín podporuje funkčnosť imunitného systému a objavuje sa tak menej príznakov alergií. Živé baktérie, ktoré sú prítomné v bielych jogurtoch alebo fermentovaných mliečnych výrobkoch, pomáhajú udržiavať lepšiu úroveň flóry a fauny v črevách. Je to dôležité preto, lebo práve v tráviacom trakte sa nachádza veľa imunitných buniek. Tieto potraviny stimulujú tvorbu protilátok a rastových faktorov, ktoré zabraňujú nežiaducim reakciám na alergény. Silnými nástrojmi proti sennej nádche sú tiež cesnak a cibuľa. Podporujú činnosť imunitného systému pomocou vysokého obsahu antioxidantov. Nezabúdajte ani na používanie korenia a varte za pomoci čerstvých byliniek.
Mali by ste sa sústrediť na príjem vyššie spomenutých látok z pevnej stravy, no určité nedostatky sa samozrejme dajú odstrániť aj vhodnou suplementáciou. Vyhýbať by ste sa mali samozrejme tým potravinám, ktoré u vás pravidelne spôsobujú alergické príznaky. U niektorých jednotlivcov to môže byť kôstkové ovocie, melóny, prípadne určitý druh zeleniny.
Antihistaminiká sú lieky, ktoré potláčajú alergické prejavy prostredkovaním vytlačenia histamínu z jeho receptorov. No a histamín je látka, ktorá zodpovedá za mnohé alergické prejavy. Histamín potláčajú aj prírodné látky napr. vitamín C, magnézium, bromelaín či niektoré polyfenoly.
Sliznica v nose, pľúcach či ústach ale i pokožka majú funkciu aj v rámci imunitného systému. Sú mechanickou bariérou pre infekcie i pre niektorých spúšťačov alergie. Je teda logické pri alergii podporiť aj zdravie slizníc.
Prvé jedlá pre bábätko: A čo alergie?
Praktické rady a odporúčania
Bežné alergény (vajce, ryby, arašidy) sa u väčšiny bábätiek môžu zaradiť počas zavádzania príkrmov - bezpečne, po malých množstvách a ideálne cez deň. Ak ich dieťatko toleruje, je dobré ich ponechať v jedálničku pravidelne. Ak ťa pri slovách vajce - ryby - arašidy chytá stres, si v tom úplne normálne. Poďme si to nastaviť tak, aby si mala plán a zároveň pokoj v duši.
Ako rozoznať bežnú reakciu vs. urgentný stav? Odpoveď v skratke: Ak sa objaví dýchavičnosť, opuch tváre/pery/jazyka, pískanie, výrazná malátnosť alebo opakované vracanie - je to urgent. Áno, znie to strašidelne - ale práve preto je lepšie mať plán, nie paniku.
Ako zavádzať alergény? Odpoveď v skratke: Vyber si 2 dni v týždni, kedy „testuješ“ alebo udržiavaš alergén. Vyber si 2 konkrétne dni v týždni (napr. pondelok a štvrtok). Keď je alergén tolerovaný, je fajn ho v jedálničku udržať pravidelne (napr. niekoľkokrát do týždňa). Nejde o „dokonalosť“, skôr o jednoduchý rytmus, ktorý sa dá udržať aj keď je týždeň… no, rodičovský.
Na prvé „istoty“ sa hodia: jednoduché ovocné/zeleninové príkrmy a kapsičky. Super „istota“ na dni, keď potrebuješ jemné ovocie ako základ k zavádzaniu (napr. jablko, hruška).
Alergény v strave dieťaťa:
- Arašidy: nikdy nie celé arašidy (riziko dusenia). Použi len vekovo vhodnú formu (napr. jemná arašidová pasta).
- Vajce: začni dobre tepelne spracovaným vajcom (nie surové).
U malých detí by prvé nemliečne príkrmy mali byť jednozložkové (monokomponentné pyré). K najčastejším príznakom potravinovej alergie u dojčaťa patria: hnačka, nafukovanie, bolesti bruška, svrbenie na koži alebo v okolí konečníka. Ak sa tieto príznaky prejavujú u dojčaťa a máte podozrenie na potravinovú alergiu, vynechajte podozrivú potravinu na 2 až 3 týždne, a potom ju skúste znovu zaradiť. Ak je alergén potvrdený vyšetrením u imunológa, dôsledne ho zo stravy vynechajte (zistite si všetky potraviny, ktoré tento alergén obsahujú).
Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ - potravina. Pre určenie diagnózy potravinovej alergie je užitočné poznať čo najpodrobnejší opis príznakov po požití podozrivej potraviny.
Vplyv stravy počas tehotenstva a dojčenia:
- Ak nie ste alergická na nejaký druh potravín (napr. oriešky, ryby, pšenica a pod.), ponechajte tieto zložky vo svojom jedálnom lístku počas tehotenstva. Ich vylúčením rozhodne bábätku nijako neprilepšíte a naopak, môže sa stať, že vďaka vynechaniu niektorých potravín môžete prísť o dostatočný prísun vitamínov a živín.
- Najlepším spôsobom, ako ovplyvniť riziko vzniku alergie, je dojčenie. Materské mlieko je ideálne pre dieťa. Dojčenie pomáha dozrievaniu imunitného systému bábätka a pokiaľ je to možné, mamička by mala výlučne dojčiť do ukončeného 6. mesiaca.
- Ak dojčenie nie je možné, u detí s alergiou v rodine sú na trhu k dispozícii tzv. hypoantigénne mlieka (HA mlieka). O ich zavedení sa vždy vopred poraďte so svojím pediatrom.
Okrem dojčenia je dôležité na zníženie rizika vzniku alergie začať včas zavádzať potenciálne alergény do stravy dieťaťa. Ideálnym časom pre prvé príkrmy je obdobie medzi ukončeným 4. až 6. mesiacom veku dieťaťa, keď sa otvára tzv. imunologické okno. Práve obdobie prvých príkrmov je optimálne pre stretnutie aj s potravinovými antigénmi a navodenie imunitnej tolerancie.
Čistota a vetranie domácnosti, ako aj vyhýbanie sa fajčeniu v priestoroch, kde sa dieťa zdržiava, môžu tiež prispieť k podpore zníženia rizika alergie. Nezabudnite na podporu imunity a jej posilňovanie, napríklad pobytom vonku na čerstvom vzduchu.
