Väčšina mamičiek plánuje svoje bábätko dojčiť. No v súvislosti s dojčením sa objavujú aj mnohé otázky a jednou z nich býva, odkedy vlastne má mamička začať dojčiť? Bude mať hneď po pôrode mliečko alebo treba pár dní počkať, kým mliečko „nabehne“? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v článku.
Tvorba materského mlieka
Prsia sú jednými z orgánov, ktoré sa začínajú prudko meniť hneď na začiatku tehotenstva. U niektorých žien sa dokonca objavuje v tehotenstve žltkastý výtok z bradaviek, čo je vlastne vytekajúce kolostrum. Kolostrum je už materským mliekom, nakoľko je to prvá podoba materského mlieka, ktoré bábätko dostane hneď po narodení a v prvých dňoch života. Kolostra nie je síce veľké množstvo, no pre maličké bábätko je to akurát a obsahuje všetky dôležité a cenné látky, ktoré chránia organizmus bábätka. Preto je dobré vedieť, že už pri vstupe do pôrodnice má mamička pripravené v prsníkoch mliečko pre svoje bábätko.
S materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Kedy začať s dojčením?
Z toho vyplýva, že nie je správnym prístupom, čakať na začiatok tvorby materského mlieka. Ono už v prsníkoch je a bábätko ho potrebuje. Začať dojčiť by mamička mala prakticky hneď po pôrode. Bábätko, ideálne nahé v kontakte koža na kožu s matkou (môže byť prikryté dekou, no telo matky prirodzene zohrieva a reguluje teplotu bábätka), by sa malo položiť po pôrode na telo matky.
Už novorodenec je schopný vďaka vôni plodovej vody, ktorá je ešte prítomná na jeho rúčkach a je podobná vôni materského mlieka, doplaziť sa k matkinej bradavke a prisať sa. Toto sa nazýva aj samoprisatie. Keď sa toto umožní bábätku, spravidla sa prisaje správne a je to pekný začiatok dojčenia. Už v tejto chvíli, hneď po narodení, dostáva bábätko z prsníka mlieko (spomínané kolostrum).
V našich pôrodniciach ešte stále nie je štandardným postupom nechávať bábätko po narodení v kontakte koža na kožu s matkou. Bábätká sa často odnášajú a prinášajú k matke až po niekoľkých hodinách. V tomto ich podporujú často aj sestričky na novorodeneckom oddelení, ktoré do tej doby bábätko neraz prikrmujú. Výsledkom bývajú problémy s prisatím bábätka (ak si zvykne na fľašu a cumeľ, môže to vážne narušiť techniku správneho prisatia a celkovo znížiť ochotu bábätka prisať sa na prsník) ako aj bolestivo naliate prsníky.
Mamičky by mali vedieť, že dojčiť svoje bábätko môžu a mali by od narodenia. V prvých dňoch dostáva bábätko spomínané kolostrum, čo je žltkastá tekutina. Postupne sa konzistencia mlieka mení a asi na druhý až tretí deň po pôrode má belšiu farbu, ktorá viac pripomína „mlieko“. To je asi aj dôvod, prečo mnohí veria, že až toto je to skutočné materské mlieko.
Výhody dojčenia
Práve včasným začiatkom dojčenia a tiež dojčením na požiadanie (teda neobmedzovaní doby, ktorú bábätko strávi na prsníku a nedodržiavanie troj či štvorhodinových intervalov dojčenia) sa dá vyhnúť aj bolestivému naliatiu prsníkov na druhý až tretí deň po pôrode a celkovo je takéto dojčenie prospešné pre matku i dieťa.
Pre mamičku napríklad kvôli rýchlemu zavinovaniu maternice a pre bábätko pre už spomínané vzácne kolostrum, ako aj pre budovanie vzájomnej citovej väzby medzi mamičkou a dieťatkom už od prvých chvíľok života bábätka.
Dojčenie ani zďaleka nepredstavuje len akt, počas ktorého sa bábätko nakŕmi. Prináša totiž rôznorodé benefity, ako pre čerstvú maminu, tak i pre bábätko. Bezprostredne po pôrode napomáha žene k zavinovaniu maternice a znižuje riziko nadmerného popôrodného krvácania. Rovnako znižuje riziko vzniku rakoviny vaječníkov a prsníka. Bábätku zasa dojenie napomáha budovať vzťah s matkou a predstavuje akýsi pomyselný stupienok socializácie, z ktorého bude ťažiť v neskoršom veku. Nesporným benefitom je aj vývoj mozgu dieťatka či precvičovanie mimických svalov.
Výhody pre dieťa:
- Zvýšená ochrana pred infekciami vďaka zloženiu materského mlieka.
- Mierne priebeh ochorení vďaka protilátkam v materskom mlieku.
- Podpora kognitívneho a senzorického vývinu mozgu.
- Rozvoj celkového vnímania dieťatka počas dojčenia.
Výhody pre matku:
- Rýchlejšie zavinovanie maternice po pôrode.
- Znížené riziko popôrodného krvácania.
- Znížené riziko vzniku rakoviny vaječníkov a prsníka.
- Pozitívny vplyv na duševné zdravie a hormonálnu rovnováhu (vďaka prolaktínu a oxytocínu).
- Laktačná amenorea (dočasné vynechanie menštruácie) je prirodzený a zdravý stav.
Najčastejšie problémy a mýty
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätká, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Bežné mýty o dojčení:
- Silikónové implantáty znemožňujú dojčenie. Toto je mýtus, pretože vloženie silikónových implantátov nenarúša mliečne žľazy.
- Ženy s malými prsami mávajú viac problémov s dojčením. Veľkosť ani tvar pŕs nemajú vplyv na tvorbu mlieka.
- Akékoľvek poranenie bradavky alebo dvorca vedie ku koncu dojčenia. Ani v tomto prípade nejde o pravdu.
Kedy je potrebné vyhľadať pomoc?
Ak máte veľa otázok ohľadom dojčenia a bojíte sa, či a ako to všetko zvládnete, nájdite si už pred pôrodom laktačnú poradkyňu. V pôrodnici vám môže pomôcť so správnym začiatkom dojčenia a vďaka nej sa môžete vyhnúť rôznym bežným ťažkostiam.
Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť. Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Známky toho, že dieťa je po dojčení sýte | Ako zistiť, že vaše dieťa skončilo s dojčením
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť. Prikladať, prikladať, prikladať - čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky. Lieky na rozbehnutie laktácie neexistujú. Tekutiny - môže sa stať, že pri rozbiehaní laktácie máte zvýšenú potrebu piť. Všetko však treba robiť s mierou. Stačí dodržiavať normálny pitný režim a počas dňa vypiť cca 2 litre tekutín. Bylinky - traduje sa napríklad aj pozitívny účinok senovky gréckej (Trigonella foenum-graecum) a benediktu lekárskeho (Cnicus benedictus). Nemali by sa však používať preventívne ani ľahkovážne. V prípade akýchkoľvek obáv a neistoty sa neváhajte obrátiť na skúsenú laktačnú poradkyňu.
Každá mama je iná, no každá potrebuje a ocení najmä podporu svojich materských kompetencií.