Alexander III. Macedónsky, známejší ako Alexander Veľký, bol jedným z najvýznamnejších vojenských vodcov a panovníkov staroveku. Jeho meno je synonymom dobývania a šírenia gréckej kultúry po obrovských územiach. Narodil sa v roku 356 pred Kr. v meste Pella, ktoré bolo v tom čase hlavným mestom Macedónie.
Macedónsko, štát ležiaci severne od starovekého Grécka, sa pod vedením Alexandrovho otca, kráľa Filipa II., premenilo z bezvýznamného roľníckeho štátu na najvýznamnejšiu vojenskú mocnosť v regióne. Filip II. bol ambicióznym panovníkom, ktorý si podrobil Tesáliu a Trákiu a prinútil väčšinu gréckych mestských štátov vytvoriť spolok pod jeho vedením. Už v tomto období sa mladý Alexander zúčastňoval vojenských výprav, kde si prvýkrát vyskúšal svoju vojenskú zdatnosť.
Budúci dobyvateľ sveta dostal vynikajúce vzdelanie. Jeho otcom bol najatý filozof Aristoteles, aby vyučoval Alexandra a ďalších mladých šľachticov. Aristoteles učil Alexandra čítanie, písanie, hudbu, filozofiu, vedu a grécku drámu. Toto vzdelanie malo hlboký vplyv na Alexandrov neskorší prístup k dobytému obyvateľstvu a formovalo jeho pohľad na svet.
Hoci sa o Alexandrovom detstve vie málo, existujú legendy, ktoré ho obklopujú. Jedna z nich hovorí o tom, ako malý Alexander skrotil divokého koňa Bucefalasa, ktorého sa nikto iný nedokázal ani dotknúť. Podľa príbehu si všimol, že kôň sa bojí vlastného tieňa, a preto ho otočil čelom k slnku. Jeho otec Filip II. mu vtedy mal povedať: "Choď, syn môj, nájdi si vhodné kráľovstvo, ktoré ťa je hodné. Macedónia pre teba nie je dosť veľká."
Vzťah medzi Alexandrom a jeho otcom Filipom II. nebol vždy bezkonfliktný, najmä kvôli Filipovým ľúbostným epizódam. V roku 337 pred Kr. sa Filip rozviedol s Alexandrovou matkou Olympiadou, čo viedlo k ich dočasnému exilu do Ilýrie. Krátko pred svojou smrťou bol Filip II. zavraždený v roku 336 pred Kr. počas svadby svojej dcéry. Pozadie jeho vraždy ostáva neznáme, no existujú teórie, ktoré naznačujú možnú účasť Perzskej ríše.
Po zavraždení otca sa dvadsaťročný Alexander stal nástupcom na macedónskom tróne. Jeho prvými krokmi bolo upevnenie moci. Dal popraviť členov dvora, ktorí šírili klebety o jeho účasti na otcovskej vražde, a obrátil sa proti svojim nepriateľom. Následne si zabezpečil poslušnosť gréckych miest a vydal sa na cestu, aby splnil otcov sen - dobyť rozsiahlu Perzskú ríšu.

Alexander sa prvýkrát výraznejšie ukázal v bitke pri Chairóneii v roku 338 pred Kr., kde pomohol zabezpečiť víťazstvo Macedónie nad spojenými gréckymi mestskými štátmi. V tomto boji sa ukázala ako kľúčová macedónska falanga, vojenská formácia, ktorá sa stala základom jeho budúcich úspechov.
Po prevzatí trónu v roku 336 pred Kr. Alexander okamžite začal realizovať plány svojho otca na dobytie Perzskej ríše. Jeho výpravy viedli k mnohým víťazstvám a postupnému rozširovaniu jeho vplyvu. Už v prvých rokoch svojej vlády si podrobil Grécko a potlačil vzbury v Trákii a Ilýrii. V roku 335 pred Kr. zničil mesto Téby ako exemplárny trest za odpor voči macedónskej nadvláde.
Dokumentarny film z cyklu - PRVÁ - Fotografka Irena bluhova
V roku 334 pred Kr. Alexander spolu so svojou armádou, ktorá pozostávala z približne 35 000 vojakov, prekročil Helespont a vydal sa na svoje slávne ťaženie do Malej Ázie. Jeho cieľom bolo oslobodiť grécke mestá spod perzskej nadvlády a poraziť Perzskú ríšu.
Počiatky Alexandrových výbojov
Prvé významné stretnutie s perzskými silami sa odohralo pri rieke Granikos v roku 334 pred Kr. Alexander viedol svoju armádu k víťazstvu, čím si otvoril cestu k mestám v Iónii. Následne dobyl mestá ako Sardy, Milét a Halikarnas, pričom sa mu podarilo získať spojencov v Lýdii a Kárii.
Počas svojho postupu do vnútrozemia Anatólie sa Alexander zastavil v Gordiu, kde podľa legendy rozťal slávny gordický uzol. Tento čin, spojený s proroctvom, že kto rozviaže tento uzol, stane sa pánom Ázie, posilnil jeho povesť ako výnimočného vodcu.

V roku 333 pred Kr. došlo k rozhodujúcej bitke pri Isse, kde sa Alexander stretol s perzským kráľom Dareiom III. Napriek početnej prevahe perzskej armády, Alexander geniálnou taktikou dosiahol drvivé víťazstvo. Dareios III. utiekol z bojiska, zanechávajúc za sebou svoju rodinu a poklady. Toto víťazstvo otvorilo Alexandrovi cestu na juh, do Fenície a Egypta.
Alexander pokračoval v dobývaní fenických miest ako Tripolis, Byblos a Sidón. V januári 332 pred Kr. začalo dlhé a náročné obliehanie mesta Tyros, ktoré sa skončilo po šiestich mesiacoch víťazstvom Macedóncov. Po dobytí Tyru a Gazy, kde tiež narazil na odpor, Alexander vpochodoval do Egypta, kde bol privítaný ako osloboditeľ od perzskej nadvlády.
V Egypte Alexander založil slávne mesto Alexandria, ktoré sa neskôr stalo významným centrom kultúry a obchodu. V Amonovej veštiarni v oáze Siwa bol údajne vyhlásený za syna boha Dia, čo posilnilo jeho božský kult a sebavedomie.
Po upevnení svojej moci v Egypte sa Alexander vrátil do Perzie, aby sa definitívne stretol s Dareiom III. V septembri 331 pred Kr. sa odohrala ďalšia kľúčová bitka pri Gaugaméle, kde Alexander opäť zvíťazil nad početnejším perzským vojskom. Toto víťazstvo znamenalo prakticky koniec Perzskej ríše.
Alexander vstúpil do Babylonu, Sús a nakoniec aj do perzského hlavného mesta Perzepolisu, ktoré dal vypáliť. Dareios III., aj keď porazený, bol stále na úteku, no v roku 330 pred Kr. bol zavraždený svojimi vlastnými satrapmi. Alexander sa tak stal nepochybným vládcom rozsiahlej Perzskej ríše.
| Rok pred Kr. | Udalosť |
|---|---|
| 356 | Narodenie Alexandra vo meste Pella |
| cca 343 | Začiatok Aristotelovho učenia Alexandra |
| 338 | Alexandrova účasť na víťazstve v bitke pri Chairóneii |
| 336 | Zavraždenie Filipa II., nástup Alexandra na trón |
| 335 | Potlačenie vzbúr v Grécku, zničenie Téb |
| 334 | Prekročenie Helespontu, začiatok výpravy do Perzie |
| 334 | Víťazstvo v bitke pri Graniku |
| 333 | Rozviazanie gordického uzla v Gordiu |
| 333 | Víťazstvo v bitke pri Isse nad Dareiom III. |
| 332-331 | Dobývanie Fénie a Egypta, založenie Alexandrie |
| 331 | Víťazstvo v bitke pri Gaugaméle |

Alexander Veľký je známy nielen svojou vojenskou zdatnosťou, ale aj šírením gréckej kultúry a jazyka po celom východe. Hoci niekedy potrestal tých, ktorí sa mu postavili na odpor, často sa snažil integrovať miestne obyvateľstvo do svojej ríše a podporoval kultúrnu výmenu. Jeho život a činy formovali nielen antický svet, ale zanechali nesmierny vplyv na neskoršie civilizácie.