Andrew Warhola, neskôr známy ako Andy Warhol, sa narodil 6. augusta 1928 v americkom Pittsburghu rodičom Andrejovi a Júlii Varcholovcom, ktorí emigrovali do USA z malej dedinky Miková na severovýchodnom Slovensku. Jeho rodičia boli rusínskeho pôvodu a ich tradície a výchova v duchu pravoslávneho cirkevného poriadku výrazne ovplyvnili Andyho v jeho neskoršom živote a tvorbe.
Malý, často chorľavý Andy trávil veľa času doma s matkou, zatiaľ čo jeho starší bratia boli nútení pracovať, aby rodina mohla prežiť. Po smrti otca, ktorý pracoval ako baník, sa rodina dostala na hranicu existenčného minima. Talent pravdepodobne zdedil po matke Júlii, ktorá ešte v Mikovej maľovala fasády budov rôznymi ornamentami. Všadeprítomné duplikovanie je viditeľné aj v jeho detstve, kedy bola jeho izba preplnená rôznymi predmetmi a hračkami.
V rokoch 1945-1949 študoval Pictorial Design na Carnegie Institute of Technology v Pittsburghu. Po ukončení bakalárskeho štúdia s titulom z vizuálnych médií odchádza do New Yorku, kde žije v skromných podmienkach a začína ako aranžér výkladov obchodov. Vymýšľal, ako zaujať, a jeho výklady, často s dominantnou kaligrafiou jeho matky, šokovali a získavali mu ďalšie zákazky.
Pracoval ako grafik pre magazíny ako Vogue, Seventeen či New Yorker a pre firmy ako Tiffany. Stáva sa z neho známy reklamný grafik, nie však umelec. Začiatkom 50. rokov prichádza do New Yorku aj Andyho matka Júlia, s ktorou žil v jednej domácnosti až do jej smrti.
Koncom 50. rokov sa Warhol začína zaujímať o prácu svojich kolegov, ktorí transformovali do svojich diel motívy z každodenného života. Formuje sa nový umelecký smer, ktorý Lawrence Alloway nazval Pop Artom. V tomto období jedno z vydavateľstiev mylne vynecháva „a“ na konci Andyho priezviska, čím vzniká meno Andy Warhol. Pop-art Andyho Warhola vychádza z reklamy a zobrazuje veci každodennej potreby, ktoré sú prístupné všetkým. Riadi sa ideálmi Ameriky ako sú rovnocennosť, demokracia a konzum. Umelé sa tak snaží posunúť do roviny masovosti.
Celý život, už od detstva, ho fascinoval Hollywood. V roku 1962 začal s rozsiahlou sériou portrétov celebrít ako Marilyn Monroe, Elvis Presley či Elizabeth Taylor. V 60. rokoch vzniká aj jeho štúdio The Factory, kde tvoril svoje sieťotlače za pomoci svojich priateľov alebo platených asistentov. The Factory je i obľúbeným miestom stretnutí slávnych ľudí a umelcov tej doby.
V tomto desaťročí sa stáva aj filmovým tvorcom. V roku 1963 natáča svoj prvý film. Medzi tie najslávnejšie patria Sleep, Kiss či Empire. V roku 1965 v Paríži vyhlási, že sa chce vzdať maľovania a venovať sa len filmovej tvorbe. Stáva sa manažérom hudobnej skupiny The Velvet Underground.
Expandoval aj do performance a divadelnej sféry prostredníctvom multimediálnej šou EPI (The Exploding Plastic Inevitable), kde sa objavila skupina The Velvet Underground. Na konci 60. rokov Andy vydáva časopis Interview, ktorý sa zaoberá módou, filmom a populárnou kultúrou.
Život Andyho Warhola (dokument - prvá časť)
Začiatkom 70. rokov sa vracia k vytváraniu obrazov. Vzniká množstvo podobizní Mao Ce-tunga, ako aj obrazy Lebky, Kladivo a kosáky, Torzá, Tiene… Začína experimentovať, vytvára 3 verzie sochy Stroj na dážď. V roku 1974 začína so sériou Časové tobolky, kde ukrýva do kartónových škatúľ svoje osobné predmety. Tu sa prejavil zvyk starých rusínskych predkov veci uschovávať a nevyhadzovať.
Odkaz na jeho pôvod a ovplyvnenie gréckokatolíckou vierou môžeme nájsť aj v inštaláciách jeho diel, ktoré komponoval v sériách do jedného celku, zväčša na podklad tvorený tapetami s motívmi jeho diel, čo tvorilo pomyselný ikonostas. Taktiež môžeme v dielach, kde znázorňuje celebrity - ikony tej doby, ktoré multiplikuje v rôznych farebných variáciách, nachádzať podobnosť s ikonami, ktoré mohol vidieť v gréckokatolíckych chrámoch.
| Dielo | Rok |
|---|---|
| Campbell's Soup Cans | 1962 |
| Marilyn Diptych | 1962 |
| Elvis Presley | 1963 |
| Elizabeth Taylor | 1963 |
| The Velvet Underground & Nico | 1967 |
| Mao | 1972 |
Na začiatku 80. rokov cestuje po svete. Naďalej tvorí veľké množstvo portrétov a autoportrétov. Spolupracuje aj s mladými umelcami ako sú Keith Haring, Jean-Michel Basquiat či Francesco Clemente. Venuje sa tvorbe s náboženskými motívmi a reprodukciám renesančných diel, ktoré vyvrcholia jeho sériou malieb Posledná večera.
Svoju kariéru začal Andy Warhol ako reklamný grafik a preslávil sa využívaním širokých možností umeleckej reprografie. Experimentoval s novými technikami, vďaka čomu sa preslávil ako kráľ pop-artu. Medzi Warholove najznámejšie a najcennejšie diela patria série malieb Coca-Cola, Telefón, portréty Marilyn Monroe, Elvisa Presleyho, Elizabeth Taylorovej či Mickey Mousea.
V oblasti reklamy bol absolútne revolučný. Medzi jeho najsledovanejších filmových tvorcov sa zaradil práve Andy Warhol. Jeho filmy boli aj sociologickými štúdiami, dokumentujúcimi prinajmenšom časť spoločnosti. Vyzdvihovaná bola autenticita filmov, pretože umelec nemanipuluje významy strihom, nedovolí postavám nič predstierať.
Dňa 3. júna 1968 psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas, ktorá hrala v niektorých jeho filmoch, spáchala na Warhola atentát. Dva výstrely ho trafili, prešli žalúdkom, žlčníkom a oboma pľúcami. Warhol prežil toto zranenie, no nikdy sa z neho celkom nezotavil. Sám Warhol Solanas odpustil jej skutok.
Zomrel vo veku 58 rokov 22. februára 1987 v New Yorku po rutinnej operácii žlčníka. Nemal rád nemocnice a lekárov, takže zanedbal vyšetrenie svojich žlčníkových problémov. Pochovaný je na gréckokatolíckom cintoríne sv. Jána Krstiteľa južne od Pittsburghu.
Na základe jeho testamentu vznikla newyorská nadácia The Andy Warhol Foundation for Visual Arts, ktorá má značnú zásluhu aj na vzniku Múzea moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) v Medzilaborciach na Slovensku v roku 1991. Múzeum rodáka z Mikovej sa hrdí tým, že je najväčším múzeom venovaným jednému umelcovi na svete.
