Pri skúmaní rodinných koreňov a histórie je dôležité venovať pozornosť detailom, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad nepodstatné. Takýmto detailom môže byť aj poznámka pri sobášnom zázname, ktorá nám otvára dvere k hlbšiemu pochopeniu života našich predkov.
V jednom z prípadov sa objavila požiadavka o pomoc pri prečítaní a preklade textu uvedeného v poznámke sobášneho záznamu pod poradovým číslom 37 zo dňa 18.11.1872, kde bola zapísaná dvojica Gyurusi Andreas a Bucsek Anna. Predkovia z oblasti Ličartovce → Zakarovský, Ruské Pekľany → Koscik, Havranec → Leľo, Nitr. Zvláštnosťou bolo, že otec nevesty bol uvedený ako Puli Bucsek, čo mohlo byť prezývkou. Jeden zo svedkov bol Joanes Bucsek.
Neskôr sa však ukázalo, že nevesta je správne Klobúšiková Anna, dcéra Pavla Klobúšika. Táto informácia viedla k ďalšiemu pátraniu po narodení Anny v Dvoroch nad Žitavou. Našla sa Anna, ktorá sa narodila v septembri 1853. Podľa záznamu zo sobášnej matriky z roku 1872 mala vtedy 19 rokov, čo sedelo. Otec bol uvedený ako Paulus Klobusnik, avšak matka bola uvedená ako Maria Rossko. Predkovia z oblasti: Ličartovce → Zakarovský, Ruské Pekľany → Koscik, Havranec → Leľo, Nitr.
Čo sa na danom zázname zdalo zvláštne? Otec dieťaťa bol zapísaný ako „Klobucsňik“. Vysvetlenie spočíva v tom, že v tej dobe sa o novej kodifikácii slovenčiny ešte veľa nehovorilo a farár pravdepodobne zapísal otca dieťaťa tak, ako to počul. Iné priezvisko matky dieťaťa sa nepovažuje za nič zvláštne, pretože v minulosti sa nekládol príliš veľký význam na mená, často sa používali skomoleniny, prezývky.
Ďalšie pátranie odhalilo, že nevestou je Anna Klobučníková, krstená v Dvoroch nad Žitavou v septembri 1853. Bydlisko rodičov bolo uvedené Baromlak č. domu 4, čo je dnešné Branovo, malá obec pri Dvoroch nad Žitavou.
Pre bádateľov bol zaujímavejší osud ženícha Andreasa (András, Ondrej) Gyurusiho. Ten sa narodil a bol krstený v roku 1850 v obci Nesvady (maď. Naszvad), 8 km južne od Nových Zámkov. Rodičmi boli Andreas a Terézia Godová (Goda). Ondrej bol ako jeho otec povolaním tkáč.
S Annou Klobučníkovou mal Ondrej Gyurusi štyri deti. Prvé tri boli krstené ešte v Nesvadoch, posledné v Semerove. Zaujímavé je presťahovanie rodiny z maďarského prostredia obce Nesvady do slovenskej obce Komjatice. Tam Ondrej zomrel v roku 1935 a je tam pochovaný. Na náhrobku má, ako pôvodom Maďar, slovenský text a meno v podobe Ondrej Gyürösi.
V Komjaticiach sa oženil jeho syn Peter s Komjatičankou Júliou Uhríkovou, aj jeho brat Ludovicus-Lajos. Ich potomkovia žijú v Komjaticiach dodnes. Priezvisko si za tých 120 rokov zaujímavo upravili - varianty Düröši, Dűrőši, Ďűrőši. Potomkovia pôvodnej nesvadskej vetvy rodiny žijú dodnes v Nesvadoch.
V tomto kontexte sa vynára myšlienka, že napokon budeme všetci jedna rodina. Na fóre sa už objavili viacerí, ktorí zistili, že "k sebe patria" a sú bližšia, či vzdialená rodina. V tomto prípade sa potvrdilo, že Ondrej Gyurusi, narodený v roku 1850, je prapradedo z mamkinej strany. Ondrejova dcéra Agneša, narodená v roku 1874 (najstaršia zo štyroch detí), sa vydala v Komjaticiach za Jána Krajčoviča.
Podľa dostupných informácií, Ľudovít Gyurusi, narodený v roku 1868 v Nesvadoch, ktorý sa v Komjaticiach oženil s Mariou Barta, je nevlastný brat spomínaného Ondreja (nar. 1850). Ich otec Ondrej Gyurusi, narodený okolo roku 1829 (podľa censusu z roku 1869), taktiež tkáč, mal dve manželky. Prvá manželka, Terézia Goda, s ktorou mali tri deti (Karol 1852-1858, Ondrej 1850, Mária 1856-1858), zomrela ako 28-ročná v roku 1858. Druhá manželka, Emerencia Kelemenová, si vzal v roku 1860 a mal s ňou 5 detí (Karol 1862, Mária 1865, Ľudovít 1868, Hermína 1872-1872, Anna 1875-1883).
Táto genealogická stopa nám ukazuje, ako sa rodinné príbehy prelínajú a ako nám pomocou historických záznamov môžeme poskladať mozaiku našej minulosti.