Aram Iľjič Chačaturjan, arménsky hudobný skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg, sa vďaka svojmu talentu stal jedným z najvýznamnejších a najpopulárnejších skladateľov 20. storočia. Jeho diela, charakteristické spojením arménskeho folklóru s tradíciami ruskej symfonickej hudby a impresionistickou inštrumentáciou, si získali svetové uznanie.
Chačaturjan sa narodil 6. júna 1903 v Tbilisi, v chudobnej rodine arménskeho knihovníka. Už od detstva sa u neho prejavoval hudobný talent, no rodina si nemohla dovoliť zaplatiť mu formálne vzdelanie. Napriek tomu sa sám naučil hrať na klavíri a v školskom orchestri hral na tubu. Jeho cesta k hudbe nebola priama; spočiatku túžil stať sa biológom. Učitelia na Gnesinovej hudobnej škole boli prekvapení, keď sa pred nimi postavil devätnásťročný mladík a priznal, že nepozná noty. Napriek tomu ho prijali a po troch rokoch štúdia hry na violončelo mu odporučili prestúpiť na kompozíciu.
Svoje prvé skladby skomponoval až v roku 1926, ako 23-ročný. V roku 1929 začal študovať na Moskovskom konzervatóriu, kde už jeho prvé diela zaujali publikum aj kritiku. Chačaturjan vkladal do svojej tvorby výrazné prvky tradičnej arménskej hudby, no vždy ich len parafrázoval, nikdy ich konkrétne necitoval. Spojením prvkov arménskeho folklóru s tradíciami ruskej symfonickej hudby 19. storočia a s podnetmi impresionistickej inštrumentácie dospel k vlastnému, originálnemu hudobnému štýlu.
Najznámejšie diela a svetový úspech
Medzi najslávnejšie a vrcholné hudobné diela Aram Chačaturjana patrí jeho Koncert pre husle a orchester d mol, ktorý v roku 1940 napísal pre geniálneho virtuóza Davida Oistracha. Azda najznámejšou skladbou, ktorú pozná takmer každý, je Šabľový tanec, súčasť baletu Gajané skomponovaného v roku 1942. Tento balet je považovaný za prvý arménsky národný balet. Svetový ohlas dosiahol aj balet Spartakus (1956) na antický námet.
Chačaturjanove diela boli oceňované pre svoju originalitu a silný emocionálny náboj. Jeho hudba často čerpala inšpiráciu z arménskej ľudovej hudby, čo jej dodávalo jedinečný charakter. Vkladal do nej prvky tradičnej arménskej hudby, no zároveň ju obohacoval o moderné kompozičné techniky.
Osobný život a politické prenasledovanie
Aram Chačaturjan bol nielen talentovaným skladateľom, ale aj aktívnym členom umeleckej komunity. V rokoch 1939 - 1948 pôsobil ako zástupca predsedu organizačného komitétu Zväzu skladateľov ZSSR. Počas druhej svetovej vojny bol členom komisie na ochranu hudby. V povojnovom období sa však nevyhol prenasledovaniu; v roku 1948 bol označený za formalistu a pozbavený zväzovej funkcie. Napriek tejto ujme pokračoval v tvorbe a viedol aj svoje diela.
Od roku 1950 s úspechom dirigoval najmä svoje skladby a vyučoval kompozíciu na Inštitúte Gnesinovcov a neskôr aj na Moskovskom konzervatóriu. V roku 1963 sa stal akademikom Arménskej akadémie vied. Rád cestoval a dirigoval vo viac ako 30 krajinách Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Bol prvým arménskym skladateľom, ktorý dosiahol takéto svetové uznanie.
Odkaz Aram Chačaturjana
Aram Chačaturjan zomrel 1. mája 1978 v Moskve. Jeho hudba však naďalej žije a inšpiruje ďalšie generácie hudobníkov. Jeho originálne využívanie arménskej ľudovej hudby sa stalo vzorom pre mnohých skladateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. Medzi jeho žiakov patrili napríklad Andrej Jakovlevič Ešpaj a rumunský skladateľ Anatol Vieru. Chačaturjanove diela sú dodnes pravidelne uvádzané na koncertných pódiách po celom svete, svedectvo o jeho trvalom odkaze v svetovej hudbe.
Jeho Šabľový tanec, balet Gajané, Koncert pre husle a orchester či balet Spartakus patria k základnému repertoáru mnohých svetových orchestrov a sú neustále objavované novým publikom.
Prehľad významných umelcov spojených s hudobným životom
V kontexte hudobného sveta, kde Aram Chačaturjan zanechal nesmazateľnú stopu, je zaujímavé spomenúť aj ďalšie osobnosti, ktoré obohatili hudobnú scénu.
Vokálni umelci
- Irmina Trynkos: IRMINA TRYNKOSBBC Music Magazine ju označil za „intenzívnu a charizmatickú novú hviezdu“ a „fenomenálny talent“. Gramophone ju jednoducho označil za „excelentnú“, The Strad Magazine zas chváli jej „expresivitu, ktorá zodpovedá jej zmyslu pre silu a presvedčenie“. Debutové CD s Royal Philharmonic Orchestra patrilo medzi best-seller CD vydavateľstva NAXOS a dostalo sa do rebríčka Top 20 Specialist Classical Charts. Jej nahrávky sú vysielané v medzinárodných rádiách, okrem iného v BBC3, Radio 4 Netherlands, Kol Ha Musica, Concertzender, KulturRadio, Radio New Zealand a ďalšie. „Irmina hrá prirodzene, vydá zo seba maximum a publikum ohúri jej interpretáciou a hrejivou senzitivitou. Miluje byť na pódiu, čo vidieť na jej spôsobe hry i komunikácii s poslucháčmi,“ povedala uznávaná huslistka Lydia Mordkovitch.
- Linda Ballová: LINDA BALLOVÁsa spevu venuje už od detstva. Počas štúdia na evanjelickom bilingválnom lýceu navštevovala hodiny u svetoznámej pedagogičky Ruthilde Boesch vo Viedni. Následne študovala na Konzervatóriu v Bratislave (D. Livorová). Štúdium na Vysokej škole múzických umení začala ako mezzosopranistka (Z. Livorová). Už počas štúdia bola úspešná na viacerých súťažiach (3. miesto na Rhodos International Music Festival and Competition, 1998; laureátka UVENTUS CANTI) a získala aj niekoľko ocenení. Ako študentka debutovala na doskách SND úlohou Druhého chlapca v Mozartovej Čarovnej flaute (2003), v Národnom divadle Košice zas stvárnila Siebel v Gounodovom Faustovi (2006/2007). Zásadným obratom v jej umeleckom vývoji bola zmena hlasového odboru na soprán. V roku 2015 sa v Opere SND s mimoriadnym úspechom zhostila hlavnej postavy v inscenácii Janáčkovho diela Vec Makropulos (P. Konwitschný). K ďalším úspechom patrí niekoľkoročné angažmán v Aachene, kde stvárnila postavy ako Rusalka (2013), Jenůfa (2014), Elisabeth vTannhäuserovi (2015), Giorgetta a Sestra Angelika v Pucciniho Triptychu (2016) či Ariadna v Straussovej Ariadne na Naxe (2017). V roku 2019 v Brne naštudovala rolu Elisabetty de Valois (Verdi, Don Carlos) a predstavila sa tiež ako Cio-Cio San v Madama Butterfly a ako Tatiana v Eugenovi Oneginovi, ktorej premiéra bola vysielaná ako live stream na ČT art. V sezóne 2022/2023 debutovala s veľkým úspechom a mimoriadnym ohlasom odbornej verejnosti v postave Salome (R. Strauss) v Národnom divadle Brno.
- Jarmila Vantuchová: JARMILA VANTUCHOVÁsa etablovala ako predstaviteľka operných rolí a tiež interpretka koncertného repertoáru. Mezzosopranistka pravidelne spolupracuje s uznávanými súbormi barokovej hudby ako sú Collegium 1704, Solamente naturali či Musica Aeterna. Doma i v zahraničí spolupracovala taktiež s renomovanými umeleckými telesami: Filharmonie Brno, Janáčkova filharmonie Ostrava, Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín, Opera Diversa, Czech Virtuosi orchestra, Accademia nazionale di Santa Cecilia v Ríme, Bamberskí symfonici a iné. Svoju umeleckú cestu započala v Národním divadle moravskoslezském v Ostrave, kde sa predstavila v dvoch rolách Triptychu G. Pucciniho. Ako hosť Národního divadla v Brne naštudovala niekoľko rolí: Rychtárka z Janáčkovej opery Její pastorkyňa, Polina z opery Piková dáma P. I. Čajkoského či Kosinská z Janáčkovej opery Osud, ktorú pre ND Brno a Janáček festival 2020 naštudoval slávny režisér R. Carsen. Nasledovali naštudovania ďalších postáv, tretia Dáma z Čarovnej flauty (Mozart) i Aljeja z opery Z mrtvého domu (Janáček), ktorú režíroval J. Heřman a dirigoval J. Hrůša. V SND debutovala ako Káča v opere Čert a Káča (Dvořák). V Prahe účinkuje v inscenácií Rusalka Z. Trošky v role Kuchtíka a debutovala tiež na doskách Stavovského divadla ako Cherubino vo Figarovej svadbe (Mozart). Medzi jej najväčšie doterajšie úspechy patrí debut na festivale Salzburger Festspiele 2022 v role Varvary z opery Káťa Kabanová (Janáček) v réžií Berrie Koskyho.
- Tomáš Juhás: TOMÁŠ JUHÁSštudoval na Konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU v triede Roberta Szücsa. V SND debutoval v roku 2002 ako Tony v McNallyho Majstrovskej lekcii Marie Callas. Svoje spevácke a herecké dispozície preukázal v nasledujúcich sezónach ako Boris v Káti Kabanovej (Janáček), Malcolm v Macbethovi (Verdi), Ismael v Nabuccovi, Alfredo v La traviate či Lenskij v Čajkovského Eugenovi Oneginovi. Má za sebou hosťovania v Národnom divadle v Prahe, parížskej Opéra Bastille či v Teatro Real Madrid. V poslednom období ho mali bratislavskí diváci možnosť vidieť v postavách Rodolfa (Bohéma), Vojvodu (Rigoletto), Nemorina (Nápoj lásky), Ponga (Turandot), ale aj v operetnej postave Camille de Rossillon z Lehárovej Veselej vdovy. V úlohe Jeníka sa úspešne prezentoval na koncertnom predvedení Smetanovej Predanej nevesty v londýnskej koncertnej sieni Barbican Hall za sprievodu BBC Symphony Orchestra pod taktovkou českého dirigenta Jiřího Bělohlávka (2011). Vydavateľstvo Harmonia Mundi vydalo nahrávku tejto produkcie na CD. Okrem toho sa Tomáš Juhás podieľal na nahrávke Janáčkovej Glagolskej omše s dirigentom Tomášom Netopilom pre Supraphon. Na viedenskom festivale Wiener Festwochen sa predstavil v La traviate a v opere Trubadúr (Theater an der Wien). Spolupracoval aj s Metropolitnou operou v New Yorku (Eugen Onegin, Lenský). Pracoval s významnými režisérmi ako Robert Wilson, Peter Konwitschny, Deborah Werner.
- Peter Mikuláš: PETER MIKULÁŠštudoval na VŠMU v Bratislave. Je laureátom viacerých speváckych súťaží: Antonína Dvořáka v Karlových Varoch (1978), Petra Iľjiča Čajkovského v Moskve (1982) a Miriam Helinovej v Helsinkách (1984). Od roku 1978 pôsobí ako sólista Slovenského národného divadla, kde stvárnil viac ako päťdesiat operných postáv, napr.: úlohu Leporella (Don Giovanni), Fiesca (Simon Boccanegra), Dulcamara (Nápoj lásky), Philippa (Don Carlos), Mefistofela (Faust, Mefistofeles), či Falstaffa v rovnomennej opere. Nedávno sme ho mohli vidieť v titulnej postave Svätopluka v rovnomennej opere E. Suchoňa. Popri opernom má aj bohatý koncertný repertoár, zahŕňa diela klasikov (Bach, Beethoven, Verdi, Dvořák, Brahms), ale i široké spektrum hudby 20. storočia, medzi iným celý rad skladieb slovenských skladateľov. Ako sólista vystupoval s etablovanými orchestrami ako napr.: Viedenskí filharmonici, Česká i Slovenská filharmónia, Royal Philharmonic Orchestra, Orchestre de Paris, Gewandhaus Orchester Leipzig, Torino RAI Orchester, Bruckner Orchester Linz pod vedením svetových dirigentov ako J. Bělohlávek, S. Bychkov, Sir Ch. Mackeras, G. Solti, H. Rilling, C. M. Giullini, R. Hickox, S. Rattle, Ch. Dutoit, K. I. Kobayashi, G. Pretre či V. Ashkenazy. Hosťoval na popredných medzinárodných festivaloch v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Portugalsku, v USA, Japonsku a ďalších krajinách. V roku 2024 získal prezidentskú cenu Rad Ľ.
Dirigenti a skladatelia
- Marek Štrbák: MAREK ŠTRBÁKrodák zo Spišskej Novej Vsi v rokoch 1992 - 1998 študoval cirkevnú hudbu a klavír na košickom Konzervatóriu v triede Emílie Dzemjanovej. V rokoch 1998 - 2004 absolvoval štúdium koncertnej hry na organe na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (M. V rokoch 2004 - 2008 pokračoval v štúdiu na Conservatoire National de Région Strasbourg v rámci „cycle de spécialisation“ u Christophe Mantouxa, zároveň v sólistickej triede na Hochschule für Musik und darstellende Kunst v Štuttgarte u profesora Ludgera Lohmanna. V rokoch 2009 - 2014 absolvoval doktorandské štúdium na Katedre hudby PF UKF v Nitre a v rokoch 2015 - 2019 umelecké doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave. V súčasnosti pedagogicky pôsobí na VŠMU v Bratislave, UKF v Nitre a Súkromnom konzervatóriu v Nitre.
- Jaroslav Kyzlink: JAROSLAV KYZLINKČeský dirigent vyštudoval zborové a orchestrálne dirigovanie na Janáčkovej akadémii múzických umení. Od roku 1992 pôsobil v brnianskej opere: najskôr ako zbormajster, od roku 1996 ako dirigent, v rokoch 2001 - 2003 stál na čele súboru ako šéfdirigent a umelecký šéf. So súborom Janáčkovej opery naštudoval a uviedol celý rad inscenácií. V rokoch 1999 - 2001 bol Kyzlink hosťujúcim dirigentom Štátnej opery Praha, od roku 2002 pravidelne hosťuje v opere Národného divadla v Prahe, kde v rokoch 2003 a 2004 naštudoval dve inscenácie v rámci projektu Český triptych. V roku 2003 nadviazal spoluprácu s Operou Slovenského národného divadla v Bratislave (z tohto obdobia pochádza jeho a Smolíkove nekonvenčné inscenačné poňatie Smetanovej opery Hubička). V Opere SND ďalej pôsobil v rokoch 2004 - 2006 ako šéfdirigent. V roku 2004 naštudoval operu J. B. Foerstera Eva na Wexford Festival Opera (Írsko) a začiatkom roku 2005 sa podieľal ako dirigent na novej produkcii Janáčkovej Její pastorkyňe v Lotyškom národnom divadle v Rige. Kyzlink pravidelne spolupracuje s poprednými českými a slovenskými symfonickými i komornými orchestrami, podieľal sa na mnohých projektoch na koncertných pódiách a festivaloch v Českej republike, ale tiež v mnohých krajinách Európy a v Japonsku. Je častým členom porôt dirigentských a vokálnych súťaží, od roku 2006 externe spolupracuje s Hudobnou fakultou VŠMU v Bratislave.
- Jan Rozehnal: JAN ROZEHNALPo štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátlu orchestrálne dirigovanie. Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Pôsobil ako asistent L. V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach a zbormajster Brnianskeho Filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 - 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru, sktorým realizoval mnoho významných domácich aj zahraničných spoluprác. Počas pôsobenia v Slovenskom filharmonickom zbore založil vokálne zoskupenie Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor bol ocenený Revue Diapason a získal aj cenu ministerského predsedu Slovenskej republiky. Od roku 2008 zastával post zbormajstra a dirigenta v nemeckých divadlách v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte. Od sezóny 2023/2024 je opäť zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Na svojom konte má spolupráce s nahrávacími spoločnosťami ako Decca, Deutsche Grammophon, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s významnými orchestrami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z. Mehta, G. Prêtre či R.
Orchestre a zbory
- Slovenská filharmónia: SLOVENSKÁ FILHARMÓNIAbola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 - 1952) a Ľ. Rajter (1949 - 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti - T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. Na jar vydala Slovenská filharmónia prvé CD so šéfdirigentom D. Raiskinom. Zároveň spolupracovala na vydaní ďalších dvoch CD s huslistom Michailom Počekinom (Hänssler Classic) a violončelistom Tatsuki Sasanumom (Exton). Sezónu 2022/2023 ukončila so sólistami O. Scheps a T. Sasanumom zahraničným turné v Japonsku. V sezóne 2023/2024 čaká orchester účinkovanie na domácich festivaloch (music festival Piešťany, Allegretto Žilina) i zahraničné koncerty v Maribore, Záhrebe a Murtene. Orchester sa na začiatku decembra vrátil z turné v Južnej Kórei, kde so šéfdirigentom D. Raiskinom a klaviristom Y.
- Slovenský filharmonický zbor: SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBORje prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Prvé roky ho viedol jeho zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková, J. Chabroň). Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr. Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a K. V sezóne 2023/2024 SFZ spolupracoval s Filharmóniou Brno (D. Russel Davies) v Čechách aj v rámci BHS. SFZ účinkoval v novej produkcii Le Grand Macabre vo Viedenskej štátnej opere (P. HerasCasado) pri príležitosti 100. výročia narodenia G. Ligetiho. Participoval v novej opernej produkcii Tannhäuser v Národnom divadle Košice (P. Valentovič). Do konca sezóny sa SFZ predstaví aj na domácich festivaloch v Košiciach (R. Jindra) a Piešťanoch (T. Potúžený
tags: #arm #chacaturjan #narodenie