Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.
Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš.
Narodenie Panny Márie predstavuje mimobiblickú udalosť, ktorá je prvýkrát zachytená v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu (2. storočie). Neskoršie relevantné apokryfy (Pseudo-Matúšovo evanjelium, pravdepodobne 8. - 9. storočie) rozširujú tieto správy. Napriek tomu, že sa narodenie nespomína v kánonických spisoch Nového zákona, jeho slávenie sa v stredovekých cirkvách stalo súčasťou cirkevnej tradície.
Podľa tradície sa Máriiným rodičom volali svätý Joachim a svätá Anna. V čase Máriinho počatia a narodenia bol manželský pár už pomerne starý. Keď Joachim chcel obetovať v chráme, odmietli mu prijať obeť a vytkli mu neplodnosť manželstva. Joachim sa preto utiahol do púšte a sľúbil, že sa z nej nevráti, kým nedostane znamenie od Boha. Jeho manželka Anna sa zatiaľ modlila k Bohu o dieťa. Obom sa zjavil anjel a oznámil blížiace sa narodenie ich dcéry Márie. Pár sľúbil, že dieťa prinesú Bohu ako dar a tak bola Mária vychovávaná v rituálnej čistote.
Niektoré verzie a recenzie Jakubovho Protoevanjelia naznačujú panenské počatie v Anninom lone. Miesto Máriinho narodenia je sporné, protoevanjelium spomína v príbehu Jeruzalem, čo prijala aj neskoršia tradícia. Z Lk 1,26 sa naopak odvodzuje Nazaret, ktorý je zároveň v oveľa neskorších apokryfoch.
Sviatok vznikol najskôr v 5. storočí v Jeruzaleme (poprípade inde v Sýrii alebo v Palestíne), kde sa po Efezskom koncile zintenzívnil kult Bohorodičky a kde sa čítavalo Jakubovo protoevanjelium. V Konštantínopole (a následne v celej Byzantskej ríši) sa kult rozšíril v 6. storočí vďaka kontakionu Romana Sladkopevca pochádzajúceho zo Sýrie. Dátum 8. septembra sa podľa tradície odvíja od vysvätenia Baziliky Narodenia Panny Márie (dnes Kostol svätej Anny v Jeruzaleme) koncom 5. storočia.
V Byzancii sa slávenie sviatku začínalo už v jeho predvečer a oslavy trvali ďalšie štyri dni. Samotný sviatočný deň narodenia Bohorodičky (8. septembra) začínal konštantínopolský patriarcha bohoslužbou pannychis. Po rannej bohoslužbe konali obyvatelia procesiu na konštantnopolskom fóre. Odtiaľ cisár odišiel do Chrámu Bohorodičky Chalkoprateia. Po liturgii usporadúval cisár hostinu. Niekoľko kázní k sviatku napísal začiatkom 8. storočia svätý Andrej Krétsky. O narodení Panny Márie písali aj Ján Damaský a patriarcha Germanos.
Latinská cirkev prijímala pôvodne východný sviatok pomalšie. Podľa legendy mal sviatok v Angers zaviesť v dôsledku zjavenia okolo roku 430 svätý Maurilius. V noci 8. septembra mal počuť anjelov spievať v nebi, a keď sa pýtal na dôvod, povedali, že tak robia preto, že sa v ten deň narodila Panna. Táto tradícia však nie je podložená historickými dôkazmi. Nachádzal sa však tiež v gelasiánskom (7. stor.) a gregoriánskom (8. až 9. stor.) sakramentári, a pápež Sergius I. (687 - 701) predpísal na tento sviatok litánie a procesiu, čím ho započítal medzi štyri veľké mariánske sviatky. Celkovo však jeho tradícia nebola taká veľká, ako na Východe. Svätý biskup Fulbert z Chartres († 1028) o ňom hovorí ako o nedávnej inštitúcii a jeho tri kázne sú najstaršími latinskými kázňami pre tento sviatok. Oktávu zaviedol Inocent IV.
Pravoslávne a gréckokatolícke hymny k sviatku zdôrazňujú, že narodenie Presvätej Bohorodičky, „radosť celého vesmíru“, znamená začiatok spásy ľudstva, pretože Božou prozreteľnosťou bola Panna Mária predurčená stať sa matkou Božou, Krista Spasiteľa. Podobne Ján Pavol II. vo svojich homíliách videl v narodení Panny Márie obraz (ikonu) odvekého Božieho plánu, Božej Milosti a tajomstva Vtelenia.
Pravoslávni kresťania slávia aj sviatok počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou (9. decembra), ale na rozdiel od katolíkov tvrdia, že Pannu Máriu nebolo možné vopred oddeliť od ostatných potomkov Adama, ktorí sa dopustili prvotného hriechu. Katolícka cirkev okrem Narodenia Panny Márie slávi aj sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. december), ktoré bolo v roku 1854 Piom IX. vyhlásené za dogmu, ktorá tvrdí, že Mária od chvíle, keď sa jej duša zjednotila s telom v lone jej matky, bola jedinou z ľudí „vykúpených... v predzvesti zásluh svojho Syna“ a Bohom chránená pred poškvrnou dedičným hriechom.
Ranokresťanská ikonografia zobrazuje na pohovke ležiacu svätú Annu, ktorej pomáhajú pôrodné asistentky kľačiace vedľa nej. Schéma opakuje neskoroantický motív narodenia boha či hrdinu (napr. tkaný obraz Narodenie Dionýza, 4. - 5. storočie, Louvre, Paríž). Prvé obrazy tohto výjavu sa objavili vo vyrezávaných diptychoch (6. storočie, Ermitáž, Petrohrad) a na freskových cykloch (8. storočie).
V byzantskom umení sa ikonografia Narodenia Presvätej Bohorodičky rozvinula osobitne v období po ikonoklastickom období. Zahŕňa obraz svätej Anny na pohovke s tromi pannami nesúcimi dary a slúžkou kúpajúcou sa dieťa. Neskôr aj obraz sediaceho Joachima. Fresky s motívom sa nachádzajú v skalnom chráme v údolí Kizilcukur v Kapadócii, 850 - 860. Významná iluminácia narodenia sa nachádza v obrázkovom Menológiu Bazila II. (976 - 1025), neskôr (2. štvrtina 12. storočia) na miniatúre v rukopise Homílií Jakuba Kokkinobafa (Paríž, gr. 1208. Fol. 38v), ktorý zahŕňa veľké množstvo ilustrácií života Panny Márie. Zobrazuje Annu na lôžku obklopenú kňazmi a staršími, ktorí žasnú nad zázrakom narodenia neplodnej ženy. Mozaika s motívom (ešte bez Joachima) sa nachádza v monastieri v Dafni (okolo 1100). Zobrazuje bohatstvo obydlia Máriiných rodičov (napr. vejár z pávích pier), na čo nadviazala aj neskoršia byzantská (palaiológovská) ikonografia vnášajúca prvky palácovej architektúry (napr. Chrám svätých Joachima a Anny v Monastieri Studenica, 1314).
V staroruskom umení nadväzovali rané obrazy narodenia Panny Márie na byzantskú ikonografiu. Najstarším príkladom sú fresky v Chráme svätej Sofie v Kyjeve (40. roky 11. storočia) či fresky v Chráme Premenenia Pána Mirožského kláštora v Pskove (40. roky 11. storočia). Od 16. storočia bola scéna Narodenia Presvätej Bohorodičky doplnená o scénu „láskanie Márie Joachimom a Annou“ (nástenné maľby v Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky vo Ferapontovskom monastieri, 1502 či ikona s výjavmi z protoevanjelického cyklu).
V západnom (latinskom) umení sa motív narodenia Panny Márie z dôvodu priameho neprevzatia apokryfných textov výraznejšie šíril až od polovice 13. storočia. Vplyv na rozšírenie motívu mali najmä byzantské protoevanjelické cykly rozšírené v Taliansku (mozaiky v Santa Maria in Trastevere v Ríme, po 1195), freska od Giotta v Padove (1303 - 1306), triptych Pietra Lorenzettiho (1342, vľavo).
Narodenie Márie zobrazuje aj Korán:
3,36: Keď ju porodila, povedala: „Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia. A Boh lepšie vie, čo porodila. „Dieťatko mužského pohlavia nie je ako dieťatko ženského pohlavia a nazvala som ju Marjam.
3,37: Jej Pán ju prijal (Máriu) dobrým prijatím a dal jej vyrásť rastom dobrým a zveril ju Zachariášovi. Vždy, keď k nej Zachariáš vošiel do mihrábu, našiel u nej potravu. Povedal: „Mária, odkiaľ to máš?!“ Povedala: „Je to od Boha.“
V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. Celkovo je tretím najrozšírenejším, no prvenstvo mu patrí v Trnavskej arcidiecéze, Nitrianskej diecéze a Banskobystrickej diecéze. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov, medzi nimi viaceré baziliky minor (pozri Kostol Narodenia Panny Márie a Bazilika Narodenia Panny Márie).
Narodeniu Presvätej Bohorodičky je zasvätených 83 chrámov (10. miesto). Spolu tieto patrocíniá prevyšujú aj patrocínium svätého Michala archanjela, ktorému je zasvätených 201 chrámov.
Dnes slávime sviatok Narodenia Panny Márie. V evanjeliách sa nespomína nič o jej narodení. Dnešné evanjelium nám hovorí o udalosti, ktorá nastala po počatí Božieho Syna v lone Panny Márie. Jozef, jej snúbenec si všimol, že je v požehnanom stave a preto ju chcel prepustiť.
Narodenie Panny Márie poukazuje na začiatok našej spásy. Boh si pripravuje vznešený príbytok pre svojho jediného Syna. Prinášať svetu Krista - to je poslanie, ktoré majú aj misionári, a ktoré má po krste každý jeden z nás.
Diakon Michal Sandánus, homília na sviatok Nanebovzatie Panny Márie. Kamera : Štefan Války.
Na dnešný sviatok Narodenia Panny Márie oslavuje Spoločnosť Božieho Slova deň svojho založenia. V tento deň bol v holandskom mestečku Steyl oficiálne otvorený prvý misijný dom, v ktorom sa mali pripravovať budúci ohlasovatelia evanjelia po celom svete. Dnes chceme myslieť na túto misijnú spoločnosť, a prosiť všemohúceho Boha, aby na príhovor Panny Márie požehnal misionárov v ich úsilí o šírenie evanjelia a vzbudzoval nové misionárske povolania.
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.