Väznenie a výkon trestu odňatia slobody predstavujú závažné zásahy do života jednotlivca, ktoré majú okrem straty osobnej slobody aj celý rad ďalších dôsledkov. Tieto dôsledky sa týkajú nielen samotného odsúdeného, ale často aj jeho rodiny, najmä detí. Jednou z kľúčových oblastí, ktorú výkon trestu ovplyvňuje, je vyživovacia povinnosť rodiča voči svojim deťom.
Napriek tomu, že je rodič vo výkone trestu, jeho zákonná vyživovacia povinnosť voči deťom nezaniká. Táto povinnosť je základným pilierom rodičovských práv a povinností a pretrváva až do momentu, kým deti nie sú schopné samy sa o seba postarať. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo znamená, že povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je potrebné skúmať subjektívne aj objektívne.
V situácii, keď je rodič vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, je možné predpokladať zníženie jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť. Je však dôležité zdôrazniť, že táto povinnosť nezaniká. Zníženie príjmu povinného rodiča, ktoré vyplýva z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin, sa nesmie vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu je potrebné uprednostniť.
Možnosti zabezpečenia výživy dieťaťa počas výkonu trestu
Ak si rodič umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody neplní svoju vyživovaciu povinnosť, existujú viaceré možnosti, ako zabezpečiť výživu pre dieťa:
- Exekúcia: Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie u ktoréhokoľvek súdneho exekútora. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča.
- Trestné oznámenie: Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii.
- Náhradné výživné: V prípade, že exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu. Žiadosť sa podáva na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Náhradné výživné je štátna sociálna dávka určená na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Nárok na náhradné výživné má nezaopatrené dieťa s trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky.
Prídavok na dieťa a iné formy štátnej podpory
Okrem náhradného výživného existujú aj ďalšie formy štátnej podpory pre rodiny s deťmi, ktoré môžu byť relevantné aj v prípade, ak je jeden z rodičov vo výkone trestu.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo je podľa posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť.
O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Prídavok môže byť odňatý v prípade, ak rodič nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo ak maloleté dieťa spácha priestupok.
Zrážky z príjmu odsúdeného a dohoda o výživnom
V prípade, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, z jeho príjmu sa vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávky výživného. Výživné má prednosť pred inými pohľadávkami a zrážky sa vykonávajú v rozsahu 30 % z príjmu odsúdeného.
Ak bola medzi rodičmi spísaná dohoda o plnení vyživovacej povinnosti, je dôležité, či bola táto dohoda schválená súdom. Ak dohoda nebola schválená súdom, je právne nevykonateľná.
Právo na styk s dieťaťom počas výkonu trestu
Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť práva na rodinný život a práva na styk s dieťaťom. Odsúdený má právo prijímať návštevy blízkych osôb, vrátane detí, v čase určenom riaditeľom ústavu.
V Európe denne zažíva odlúčenie od jedného zo svojich rodičov, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, približne 2,1 milióna detí. Tieto deti potrebujú podporu, porozumenie a lásku, aby sa vyrovnali s ťažkým bremenom stigmy a odlúčenia. Medzinárodná sieť COPE (Children of Prisoners Europe) sa venuje problematike práv a pomoci deťom väznených rodičov.
Na Slovensku existuje snaha o vytvorenie podmienok pre odsúdené matky s malými deťmi do troch rokov života tak, aby nemuseli byť od nich odlúčené. Zákony však v súčasnosti nepočítajú s tým, aby najmenšie deti boli vo väznici s matkou, hoci tehotným a čerstvým mamičkám súdy zvyčajne udeľujú ročný odklad výkonu trestu.
V kontexte výkonu trestu odňatia slobody a jeho dôsledkov je dôležité pamätať na práva a potreby detí, ktorých rodičia sú vo väzení. Štátne inštitúcie, ako aj spoločnosť ako celok, by mali zabezpečiť adekvátnu podporu týmto deťom, aby minimalizovali negatívne dopady väznenia rodičov na ich život a vývoj.
Uznávanie a výkon cudzích trestných rozsudkov v Slovenskej republike
Odovzdanie na výkon trestu do Slovenskej republiky neznamená automatické preskúmanie odsúdenia či uloženého trestu. Pred odovzdaním musí príslušný krajský súd uznať cudzí rozsudok. Ak ho uzná, premení trest na zodpovedajúci právnemu poriadku SR alebo rozhodne o pokračovaní vo výkone pôvodného trestu.
Slovenská republika transponovala rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach. Na odovzdanie je potrebný súhlas odsúdeného, súhlas odsudzujúceho štátu a súhlas Slovenskej republiky. Odovzdanie sa môže uskutočniť, ak je odsúdený občanom SR alebo má trvalý pobyt v SR, rozsudok je právoplatný, do konca trestu zostáva najmenej šesť mesiacov a trestný čin je zároveň trestným činom podľa právneho poriadku SR.
Základnou podmienkou je uznanie cudzieho trestného rozsudku krajským súdom, ktorý trest buď premení, alebo rozhodne o pokračovaní vo výkone trestu bez premeny, ak sú druh a dĺžka trestu zlučiteľné s právnym poriadkom SR. Súd nesmie uložiť prísnejší trest ani ho premeniť na iný druh trestu. Proti rozhodnutiu krajského súdu sa odsúdený môže odvolať, avšak predmetom odvolania nemôže byť otázka viny.
Uznaný cudzí rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu. Do dĺžky trestu sa započítava už vykonaná väzba a trest v odsudzujúcom štáte.
Orgány Slovenskej republiky sú oprávnené stíhať odsúdeného za iné trestné činy spáchané pred odovzdaním, ale nie za trestný čin, za ktorý už vykonáva trest. Odovzdanie nebráni uplatneniu amnestie, milosti alebo zmiernenia trestu.
Ak sa po odovzdaní objavia skutočnosti na preskúmanie rozsudku vydaného v odsudzujúcom štáte, je na takéto konanie príslušný iba súd odsudzujúceho štátu. Ak by zanikla vykonateľnosť rozsudku v odsudzujúcom štáte, orgány SR odsúdeného prepustia.
Záujem o odovzdanie na výkon trestu v SR je potrebné vyjadriť orgánom odsudzujúceho štátu alebo orgánom SR. Po odovzdaní vykoná odsúdený trest podľa rozhodnutia krajského súdu o uznaní, po započítaní väzby a časti trestu vykonaného v cudzine.
tags: #dieta #vo #vykone #tresturozsudok