Prečo bábätká plačú a ako im pomôcť

Večerný plač bábätka vie vyčerpať aj tú najtrpezlivejšiu mamičku. Ak sa opakuje pravidelne pred spaním, často má svoje logické vysvetlenie. Nejedno dieťa plače pred spaním - a hoci to môže pôsobiť znepokojujúco, vo väčšine prípadov ide o normálnu súčasť vývoja. Ak vaše bábätko cez deň pôsobí spokojne, no večer sa rozplače, pravdepodobne ide o kombináciu únavy a preťaženia. Dobrá správa je, že existuje viacero spôsobov, ako bábätku uľaviť.

Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa nám dieťa utíšiť. Je potrebné uvedomiť si, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov. Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači. Príčiny nadmerného plaču sú rôzne, no najskôr je potrebné vylúčiť všetky zjavné príčiny ako smäd, hlad, prehriatie, svrbenie a zdravotné dôvody.

Práve u detí s nadmerným plačom nie je cieľom ich utíšiť, ale akceptovať ich plač, zostať pokojní a byť im k dispozícii. Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť - skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolíšte a prihovárajte sa mu v pokojnom prostredí. Neexistuje však univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa.

Plačom dieťa vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“. História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťaťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.

Existujú dôvody, kedy je dobré zatnúť zuby a hoci detský plač nemáte radi, chvíľu to vydržať a byť pritom deťom nablízku. Plač má pre deti aj pozitívne účinky.

Maličké deti plačú preto, lebo si nevedia zabezpečiť svoje základné potreby ako jedlo, pitie, upokojenie, zníženie intenzity podnetov a podobne. Plačom si vedia privolať aj pomoc. Najčastejšie túžia po rodičoch. Postupne sa rodičia naučia rozoznávať jednotlivé typy plaču ich potomka a aj to, čoho sa ním dožaduje. Podľa mnohých odborníkov je však najvýznamnejšou príčinou plaču osamotenie dieťaťa.

Keď je dieťa staršie, plače už aj z iných dôvodov. Okolo veku 10 mesiacov deti často získavajú pozornosť rodičov aj z iných dôvodov, ako sme spomínali. Niektorí odborníci sa domnievajú, že sa začína prejavovať začiatok manipulatívneho plaču. V každej rodine majú deti hranice nastavené ináč. A už v období batoľaťa môže prichádzať plač ako nástroj, ktorým sa pokúša tieto hranice rozšíriť alebo úplne zrušiť. Plač by vás preto pri vašich nastvených pravidlách nemal obmäkčiť. Práve vaša dôslednosť dá vašim deťom pocit dôvery vo vás, budú si vás časom vážiť a rešpektovať. Takto im dáte do života oveľa viac a vy nestratíte všetku svoju rodičovskú autoritu a moc. Až časom zistíte, ako dobre ste deti vychovali, keď uvidíte, že sa v 10 rokoch nehádžu o zem, nekričia po vás, nie sú agresívne voči deťom a podobne. Vtedy oceníte dôslednosť svojej výchovy, že ste nepristúpili na všetko, čo si dieťa plačom vynucovalo.

Prečo bábätká plačú, aj keď je o ne postarané a nič by im nemalo chýbať?

Plačúce dieťatko je pre mamičku väčšinou veľmi stresujúce, najmä ak nič nezaberá. Väčšina novorodencov plače 1 až 3 hodiny denne. Všetky bábätká majú obdobia, kedy sa prejavujú plačom, a to hlavne preto, že je to jediný spôsob, ako môžu oznamovať svoje potreby. Vaše bábätko pochopiteľne nedokáže povedať „Mám hrozný hlad!“, „Chcem okamžite vystúpiť z tej príšernej autosedačky!“ alebo „Ten štítok na tričku ma privádza k šialenstvu!“. A tak jednoducho plače.

Keď bábätko plače, vaše telo okamžite reaguje zvýšenou produkciou materského hormónu prolaktínu, ktorý vás núti vziať dieťatko do náručia a uspokojiť jeho potreby. Schopnosť utíšiť bábätko je vám teda daná už od prírody, a ak sa tak nepodarí hneď na prvý pokus, nesmiete to vnímať ako svoje zlyhanie. Rozladenosť bábätka rozhodne nie je reakciou na vaše rodičovské zručnosti.

Čo ale robiť, keď sa všetko zdá byť v poriadku (bábätko je odpočinuté, nakŕmené i prebalené) a stále plače? Po prvé, nemyslite hneď na najhoršie.

Možné príčiny plaču bábätka a ako na ne reagovať:

1. Hlad: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
2. Nepohodlná plienka: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
3. Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
4. Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
5. Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
6. Bolesť bruška/kolika: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba.
7. Teplotné nepohodlie: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
8. Potreba upokojenia a kontaktu: Zabaľte bábätko pohodlne do zavinovačky alebo prikrývky s ručičkami pozdĺž tela. Bábätká ešte úplne neovládajú svoje pohyby. Bábätko pestujte tvárou dolu s bruškom položeným na vašej paži a dlaňou medzi nožičkami. Šepkajte alebo vydávajte šumivé zvuky.
9. Uspávanky a hojdanie: Spievajte pokojné, pomalé piesne, ako sú uspávanky. Jemne bábätko kolíšte.
10. Teplý kúpeľ: Vyskúšajte teplý kúpeľ, veľa mamičiek naň nedá dopustiť. Zvuky špliechania a teplá voda, ktorá bábätko obklopuje, urobí zázraky. Keď budete vo vani tiež, bábätko utíši i váš vzájomný telesný kontakt.
11. Rozptýlenie: Doprajte bábätku zaujímavé rozptýlenie. Ukážte mu novú hračku alebo upútajte jeho pozornosť na zrkadlo.
12. Zachovanie pokoja: Nezabudnite zachovať chladnú hlavu. Dieťa dokáže vnímať vaše napätie a bude naň reagovať ďalším krikom. Každé z týchto odporúčaní nemusí fungovať pre všetky bábätká a občas zaberie to a inokedy ono. Skúšajte, čo bude fungovať a časom zistíte, čo a kedy je pre vaše bábätko najlepšie. Keď nájdete spôsob, ktorý dieťatko utíši, nemeňte ho. Používajte maximálne dva až tri rôzne spôsoby, ktoré zaberajú. Ak prvý zlyhá, použite ďalší namiesto nových experimentov.

Aj vaša zúfalá snaha utíšiť bábätko za každú cenu, môže byť kontraproduktívna. Ak ho necháte chvíľku kričať, dáte mu priestor, aby sa upokojilo samo (a sebe šancu sa spamätať). Ak ste vyskúšali všetky uvedené tipy a stále si robíte starosti s plačom vášho bábätka, obráťte sa na svojho detského lekára.

Plač ako komunikačný nástroj a jeho pozitívne účinky

Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.

1. Dieťa sa vďaka plaču upokojí

Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, uvoľňuje sa jeho stres z tela. Slzy zlepšujú aj emocionálnu pohodu, a to za predpokladu, že rodičia sú nablízku. Plaču často predchádza zlá nálada dieťaťa. Je nahnevané, frustrované alebo mrnčí. Keď sa vyplače, jeho nálada sa zlepší. Na základe tohto sa zistilo, že je niekedy lepšie nechať batoľa vyplakať, aby proces vyplavovania negatívnych pocitov nebol zastavený.

2. Plač pomáha dieťaťu pri učení

Veľa detí sa rozplače vtedy, keď sa im napríklad niečo nepodarí. Napríklad pri stavaní z Lega. Dieťa pri neúspechu plačom vyjadruje svoju frustráciu. Vďaka plaču si však dokáže prečistiť myseľ a po upokojení sa dokáže naučiť aj niečo nové. Keď sa dieťa nedokáže sústrediť a je emocionálne rozrušené, práve táto skutočnosť ho blokuje v učení. Keď sa po plači uvoľní a zmizne emocionálne rozrušenie, lepšie sa mu aj učí.

3. Po plači sa deťom lepšie spí

Ak má dieťa nevyriešený alebo potláčaný nejaký problém, často nemôže zaspať. Niekedy rodičia hlavne večer pred spaním nechcú, aby sa dieťa rozrušovalo plačom a robia všetko preto, aby sa plaču vyhlo. Potom v postielke, keď je v tichu a v pokoji, problém vypláva ešte viac na povrch.

4. Netrápte sa, keď dieťa plače po vašom povedaní NIE

Nie je pravda, že ak poviete svojmu dieťaťu NIE, spočiatku môže byť sklamané. No naučí sa niečo dôležité. Zistí, že v živote existujú určité hranice, ktorým sa človek musí podriadiť. Ak sa však poddáte, oslabujete svoju autoritu a učíte ho, že s vami môže manipulovať a že si fňukaním vždy získa to, čo chce. Takýmto prístupom si ho po čase aj tak pohneváte. Veď ako si môže dieťa vážiť rodiča, s ktorým môže ľahko manipulovať? Vaše NIE pripravuje dieťa na dospievanie a dospelosť.

5. Dieťa plačom niekedy chce len povedať, ako sa cíti

Deti vedia rodičov plačom nielen manipulovať, ale často ním aj vyjadrujú, ako sa v skutočnosti cítia. Možno sú len smutné alebo pre niečo nespokojné, nevedia vám to povedať, a tak plačú. Rodičia tento plač často chápu ako bezdôvodný. V takejto chvíli dieťa potrebuje objatie, pozornosť alebo bezpodmienečné prijatie. Najhoršie, čo môže rodič pri hneve dieťaťa urobiť, je mu hnev opätovať. Aj keď je to niekedy náročné, pokúste sa v danej situácii upokojiť a následne sa zamerajte na to, prečo sa dieťa hnevá, nie na to, ako hnev prejavuje. Hneď, ako sa trošku upokojí, staňte sa jeho sprievodcom vo svete emócií, pomenujte ich, porozprávajte sa s ním o tom, čo cítia, čo sa stalo a tiež o tom, ako inak by sa dalo v danej situácii zareagovať. Detské emócie nikdy nepotláčajte! Nepoužívajte výroky typu: „Neplač, už si veľká (veľký).“ Pocity je dôležité dostať von a nie ich izolovať alebo sa snažiť ich odstrániť. Každou emóciou sa vám dieťa snaží niečo naznačiť či povedať.

6. Ak sa vaše dieťa vyplaká doma, je menšia šanca, že tak urobí na verejnosti

Deti častejšie plačú doma, lebo majú pocit, že rodičia majú viac času na vnímanie ich starostí a na počúvanie toho, čo chcú povedať. Práve preto je dôležité nájsť si dostatok času na vypočutie svojich detí. Čím viac ich budete aktívne počúvať, tým menej budú plakať, pretože plač postupne stratí pre ne význam. Nahradia ho dôverné rozhovory.

7. Potreba plaču sa vekom mení

Ako dieťa dozrieva, začína aj lepšie regulovať svoje emócie. To, že ste sa mu dovolili vyplakať a neskôr ste sa aj o pocitoch rozprávali, pripravili ste mu dobrý základ do dospelosti, ako pracovať s emóciami. Vedci sa domnievajú, že na konci detstva plačú dievčatá a chlapci približne v rovnakom množstve, kým nepríde ku hormonálnym zmenám. U chlapcov prudko vzrastie hladina testosterónu a klesne množstvo plaču. Opak je u dievčat, u ktorých hladina estrogénu začína výrazne stúpať počas prvých rokov dospievania.

Zdravotné príčiny nadmerného plaču

Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.

Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú:

• neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku,
• reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti,
• bolesti hlavy,
• abnormality v centrálnom nervovom systéme,
• infekcie močového traktu,
• či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Kategórie stresu u bábätka

Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:

• Prenatálny stres a pôrodná trauma. Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
• Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
• Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
• Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
• Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
• Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...

Výskumy a skúsenosti

Jeden výskum a opäť „starý známy“ dotyk

V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.

Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček - prihlásiť sa môžete formulárom na tomto linku.

Príbeh z praxe:

Je 10 hodín večer a moje bábätko plače a plače. Plače už 2 hodiny v kuse, naozaj v kuse. Je to katastrofa. Plače zúfalým plačom, ktorý mi trhá uši a ja panikárim. Moja dcérka má dnes presne 5 týždňov. Manžel mi vraví, že už ju nemám mať na rukách a mám ju naučiť, aby normálne zaspala. Vraví mi, že toto dcérka robí, lebo som si ju tak naučila. Vyčíta mi, že nemáme pokojné večery. Vraví, že po celom dni, si potrebuje odpočinúť a vypnúť a že v našej domácnosti sa to nedá. Som v koncom so silami aj s nervami. Tak veľmi by som si potrebovala ľahnúť alebo aspoň sadnúť, ale keď to urobím, dcérka sa rozplače ešte viac. Dnes už naozaj neviem, čo mám robiť. Nevládzem. Nevládzem po celom dni. Vlastne som ani poriadne nejedla, nemám už energiu na nič. Premýšľam, či dcérku nebolí bruško, či ju niečo netrápi. Rozmýšľam nad tým, či ju nemám zobrať k neurologičke. Niekedy mám pocit, že dcérka musí byť veľmi chorá, keď takto plače. Niekedy sa o ňu bojím, inokedy ma jej plač dokáže neuveriteľne nahnevať. Sama seba sa pýtam, či nie je hladná, či pije dosť. Naozaj mi nie je jasné, prečo dcérka na desať minút zaspí a potom je hore. Cez deň to nie je také zlé, doobeda sa dcérka nadojčí a celkom v pohode zaspí. Ale toho večera sa desím celý deň. Možno je to moja chyba, možno som jej mala urobiť poriadny režim už od začiatku. Moja dcérka konečne stíchla - je desať minút po polnoci. Ani neviem ako. Asi vyčerpaním. Neviem si predstaviť, že zajtra ma čaká ďalší takýto deň. Na druhý deň ráno som si povedala, že to už ďalej takto nejde. Donekonečna som si čítala články na MAMILE a skrátka som si povedala, že si laktačnú poradkyňu zavolám. A že jej poviem, že chcem, aby prišla k nám domov večer, aby to na vlastné oči videla. A Zuzka - moja poradkyňa - prišla. Nikdy predtým som nič také upokojujúce nezažila. Konečne ma niekto chápal. Zuzka ma uistila, že dcérka pije dosť z prsníka, toto bolo dobré vedieť - že neplače, lebo je hladná. Prestala som sa cítiť vinná, že mám malú na rukách a že ju uspávam. Zuzka mi vysvetlila, ako funguje spánok bábätka, povedala mi, že bábätko môžem uspávať na prsníku, že sa nemusím snažiť, aby vedela zaspať sama. Dovtedy som sa veľmi bála, že dcérka nebude mať dobré spánkové návyky. V živote som sa nedozvedela toľko vecí ako za tento jeden večer. Asi najdôležitejšie, bolo pre mňa vysvetlenie, že pre uspatie bábätka je potrebné niečo urobiť, že mám dcérku aktívne uspávať, že so spánkom potrebuje pomôcť. Predtým som čakala, že bábätko skrátka zavrie oči, lebo je unavené. Teraz už viem, čo sa deje, naučila som sa vidieť, že dcérka je už unavená a potrebuje spať. Zuzka mi ukázala veci, ktoré mi pomáhajú dodnes - nosenie bábätka a to, že pomáha s dcérkou chodiť alebo nejaký pohyb, objavili sme fitloptu, ktorá mi zachránila už veľa večerov, naučila som sa dojčiť po ležiačky, nebrať jej prsník z pusy príliš skoro a nechávam ju spať v našej posteli. Už nebudím dcérku na odgrgnutie, pochopila som, ako často som takmer zaspávajúcu dcérku budila. Naučila som sa odlíšiť hlboký spánok od ľahkého spánku a teraz už chápem, že ju z ľahkého spánku nemám budiť prebaľovaním alebo utieraním tváričky. Keby som tak vedela už po pôrode to, čo viem teraz. Myslela som si, že život s bábätkom bude oveľa jednoduchší, nikdy v živote som si nepredstavovala, že budem taká unavená, že mi bábätko bude zaberať toľko môjho času. Predtým som robila náročnú prácu a myslela som si, ako dobre to zvládam a ako super si viem zorganizovať čas. Tieto moje predstavy otočilo naruby jedno malé bábätko, dokáže vo mne vyvolať pocity, ktoré som pri žiadnom zo svojich mnohých kolegov vo firme nikdy nemala. Čo sa bábätiek týka, vždy som videla len to, ako bábätká spia mnoho hodín a matky sa s nimi prechádzajú v kočíku a cítia sa hrdé na svoje krásne bábätko, čítala som si stránky, kde píšu, že bábätká spia 20 hodín denne, takže sa mi zdalo, že bábätko jednoducho zaspí a ja potom mám čas na seba, a keď som sa nedokázala ani len osprchovať, cítila som sa neschopná. Myslela som si, že niečo robím zle, nevedela som sa z toho vymotať. Nešlo mi do hlavy, ako to robia iní ľudia. Myslela som si, že ostatní po príchode manžela z práce bábätko okúpu a uložia spať a majú večer pre seba s manželom. Teraz už chápem, že 20 hodín spánku denne neznamená, že 20 hodín denne nebudem mať čo robiť. Už chápem, že bábätko potrebuje oveľa intenzívnejšiu starostlivosť než celá moja firma. S nosením a vysvetleniami, ktoré mi ukázala laktačná poradkyňa, to však ani zďaleka nie je také ťažké.

tags: #dieta #batola #plac