Otázka výhrady vo svedomí pri vykonávaní potratov je viac menej jednoznačná. Mnohí ľudia chápu a akceptujú, že lekár má právo odmietnuť takýto „zdravotný úkon“ vykonať, keďže by sa ním priamo podieľal na usmrtení ľudskej bytosti. U lekárnikov sa zase čiastočne akceptuje, ak odmietnu vydať tzv. „tabletku po“, teda urgentné kontraceptívum s potratovým účinkom. V tomto článku sa zameriame na problematiku asistovanej reprodukcie, čiže umelého oplodnenia. Čo by malo byť zlé na tom, ak pomôžeme druhému človeku mať dieťa?
Historický kontext asistovanej reprodukcie
Prvé pokusy o umelé oplodnenie siahajú do roku 1938, kedy Miriam Menkin, laboratórna technička v tíme doktora Johna Rocka, neúspešne pracovala s 138 vajíčkami. Až v roku 1944, po dlhšom kontakte spermií s vajíčkom, došlo k prvému in vitro oplodneniu. Tieto embryá boli po niekoľkých dňoch vývoja zlikvidované ako biologický odpad. V roku 1953 sa vedcom v austrálskej Foxton School, kde participoval aj John Rock, podarilo dosiahnuť tzv. „biochemické tehotenstvo“. John Rock bol priekopníkom v oblasti IVF a neskôr sa podieľal aj na výskume hormonálnej antikoncepcie. V roku 1973 sa tímu vedcov z Univerzity v Monash podarilo dosiahnuť prvé tehotenstvo umelým oplodnením ľudského vajíčka, ktoré však skončilo neúspechom po niekoľkých dňoch. V roku 1976 Patrick Steptoe a Robert Edwards oznámili ďalšie tehotenstvo, ktoré však bolo ektopické a nemohlo pokračovať. Napriek týmto neúspechom sa v roku 1977 tým istým vedcom podarilo prvé „počatie v skúmavke“, ktoré viedlo k narodeniu prvého dieťaťa metódou IVF - Luise Brown, 25. júla 1978 vo Veľkej Británii. V tom istom roku sa indickému lekárovi Subašovi Muchopadjajovi podarilo dosiahnuť narodenie dievčatka, avšak jeho práca nebola vedeckým svetom uznaná pre nedostatok dôkazov. Prvým chlapcom počatým metódou IVF bol Alastair MacDonald, narodený v roku 1979 v Glasgowe.
Techniky asistovanej reprodukcie
Najčastejšou formou asistovanej reprodukcie (ART) je IVF - in vitro fertilizácia. Ďalšie metódy zahŕňajú ZIFT (zygote intrafallopian transfer), GIFT (gamete intrafallopian transfer), kde oplodnenie prebieha v ženskom tele, a ICSI (intracytoplasmic sperm injection), často využívanú pri problémoch s mužskou plodnosťou alebo po zlyhaní klasickej IVF. Pri týchto technikách sa často využíva darcovstvo vajíčok a spermií, ako aj služby „náhradných matiek“ alebo „gestačných nositeľov“.
Morálne a etické dilemy asistovanej reprodukcie
Páry uvažujúce o ART čerpajú informácie z rôznych zdrojov, no okrem psychických tráum sa stretávajú aj s morálnymi aspektami. Jedným z najzávažnejších je fakt, že ART je v mnohých krajinách dostupná bez ohľadu na genderovú ideológiu, čo umožňuje počatie aj osobám, ktoré prirodzene počať nemôžu. Pri IVF sa často oplodní viac vajíčok, pričom vzniknuté embryá sú prenášané do maternice s cieľom zvýšiť úspešnosť uhniezdenia. Prax „redukcie embryí“ vznikla v 80. rokoch v dôsledku snahy kliník o zvýšenie úspešnosti a konkurencieschopnosti. Pod selektívnou redukciou sa rozumie ukončenie vývoja jedného alebo viacerých embryí vo viacpočetnom tehotenstve, zvyčajne počas prvého trimestra, s cieľom umožniť lepšie vyvíjanie ostatným. Táto prax je často ospravedlňovaná znížením zdravotného rizika pre matku a zlepšením prežívania plodov, no v konečnom dôsledku zvyšuje prestíž lekára a zariadenia. Selektívna redukcia sa zvyčajne vykonáva medzi 11. a 14. týždňom tehotenstva. Pojmom selektívne ukončenie sa označuje terminálne ukončenie vývoja plodov s vážnymi ochoreniami, genetickými poškodeniami alebo anomáliami, často diagnostikovanými až v neskorších štádiách tehotenstva. Napriek tomu, že sa redukcie embryí často ospravedlňujú úmyslom zlepšiť prežívanie zvyšných embryí, priebeh tehotenstva matky a zníženie zdravotných rizík detí, nemusí tomu tak byť vždy. Metódy redukcie embryí zahŕňajú prepichnutie hrudníka plodu a aplikáciu roztoku KCl, mechanické poškodenie, vzduchovú embolizáciu alebo elektrokauterizáciu. Pod eufemizmom „redukcia embryí“ sa skrýva krutý proces zabitia embrya či viacerých embryí.
Časť vedeckej obce vznáša voči procedúram redukcie embryí výhrady, najčastejšie kvôli utrpeniu plodu, najmä ak procedúra zlyhá. Redukcia dvojčiat na jedno dieťa nie je bez rizika a môže viesť k ukončeniu celého tehotenstva, s rizikom krvácania, pretrhnutia maternice, prirastenia placenty či infekcie. Redukcie embryí nie sú len následkom umelých oplodnení, ale môžu vzniknúť aj po medikamentóznej stimulácii vaječníkov. K redukcii embryí sa pristupuje aj z ekonomických dôvodov, kedy sa rozhodujúcim faktorom stáva finančná náročnosť výchovy viacerých detí. Rodičia sa preto rozhodnú niektoré deti „zabiť“ skôr, než sa stihnú narodiť. Výber pohlavia dieťaťa je tiež jedným z dôvodov redukcií.
Zmrazovanie embryí a jeho dôsledky
Ďalším pálčivým problémom pri IVF je zmrazovanie embryí a ich skladovanie. Pokiaľ vzniknú oplodnením viaceré embryá, ale do maternice sa prenesú len niektoré, ostatné sú zmrazené. Tie, ktoré sa nezdajú životaschopné, sú likvidované ako biologický odpad. V súčasnosti sa na niektorých klinikách zmrazujú aj embryá určené na prenos v danom cykle. Technológie sú natoľko sofistikované, že embryo môže prežiť rozmrazenie aj po veľmi dlhej dobe. Počet uskladnených embryí nie je známy, odhaduje sa, že len v USA ich je okolo 1,4 milióna. Z tohto počtu je 5 až 7 percent tzv. „opustených“, s ktorými už nie sú žiadne plány. Na niektorých klinikách to môže byť až 18 percent. Stáva sa to najmä kvôli tomu, že ľudia prestanú platiť poplatky za uskladnenie a nie je možné ich kontaktovať. Ak pôvodcovia embryá darujú na vedecké účely, embryológovia si na nich môžu trénovať techniky IVF alebo sú embryá využité v rôznych vedeckých projektoch. Mnoho rodičov, ktorí na začiatku IVF podpíšu darovanie zvyšných embryí na vedecké účely, si to neskôr rozmyslí, ale zároveň nechcú mať ďalšie deti. Tieto embryá sú potom ponechané v tekutom dusíku. Mnohé páry takto zanechajú embryá, pretože nechcú byť zodpovední za rozhodnutie, či embryá zničiť, darovať iným párom alebo na vedecké účely. Toto rozhodnutie odkladajú, až sa na to „zabudne“. Niektoré embryá sú uskladňované dlho, niektoré aj viac ako 25 rokov. Niektoré páry využívajú možnosť zmrazovania embryí, hoci nemajú problém s počatím, ale ešte nechcú mať rodinu. Zmrazujú ich pre budúce použitie. Problémom sa stáva aj „vlastníctvo“ embryí v prípade rozchodu páru, ktorý si ich dal zmraziť.
Cirkevný pohľad na asistovanú reprodukciu
Od prvého „dieťaťa zo skúmavky“ v roku 1978 sa narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Katolícka cirkev sa od počiatku stretávala s kritikou metódy umelého oplodnenia. Podľa vedy, splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae zdôrazňuje posvätnosť ľudského života od počatia. Pavol VI. v encyklike Humanae vitae uviedol, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu. Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše, že každé dieťa má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty. Cirkev nebráni manželom mať deti, ale zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Dieťa je Boží dar, nie právo. Vedci zaoberajúci sa reprodukciou potvrdzujú, že aj pri dokonalých gamétach nemusí dôjsť k oplodneniu, pretože to je dotyk Stvoriteľa. IVF či FIVET (fertilization in vitro and embryo transfer) je pojem zaužívaný na označenie umelého oplodnenia. Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie týchto techník spočíva v rešpektovaní ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Zvyčajne sa oplodnia viaceré vajíčka, pričom nie všetky sa prenesú do tela ženy. Niektoré zárodky - „nadpočetné“ - sa zničia alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia z eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením Cirkvi.
Morálny teológ Ján Viglaš vysvetľuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať všetky embryá, dostávajú sa do dilemy, ktorá nemá morálne dobré riešenie. „Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš. Podľa neho je neprijateľná akákoľvek medicínska intervencia, ktorá nahrádza manželský akt. Ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti a umožniť prirodzené počatie, je to v poriadku. Ak však nepotrebuje pohlavný akt, len pohlavné bunky, reprodukcia sa dehumanizuje a plodenie redukuje na výrobu a biznis.
Cirkev považuje za morálne prípustné metódy, ktoré sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť, namiesto toho, aby sa ich snažili obísť. Techniky ako GIFT a AIH (IUI - vnútromaternicová inseminácia) sú prípustné, pokiaľ im predchádza riadny manželský pohlavný akt, z ktorého sú odobraté spermie. Masturbácia ako spôsob získavania spermií je morálne neprijateľná.
Alternatívy k asistovanej reprodukcii
Pre kresťanov, ktorí si cenia a chránia život od momentu počatia, existujú alternatívne spôsoby liečby neplodnosti. NaPro technológia (Natural Procreative Technology) sa zameriava na spoznávanie plodnosti páru a liečbu príčin neplodnosti, nie na jej obchádzanie. Metódy ako CrMS (Creighton Model) poskytujú informácie o plodných a neplodných dňoch v cykle. Tieto metódy sú v súlade s učením Cirkvi.
Dá sa vyliečiť neplodnosť? Odborníčka Michala Adamec odpovedá
V prípade neplodnosti sa odporúča kontaktovať páry, ktoré svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju napr. adopciou, alebo vyhľadať veriacich lekárov a centrá, ktoré rešpektujú učenie Cirkvi. Adopcia môže byť tiež riešením, ktoré pomôže prekonať psychologické prekážky.
Záver
Asistovaná reprodukcia prináša nádej neplodným párom, ale zároveň vyvoláva vážne morálne a etické otázky. Cirkev sa stavia kriticky k metódam, ktoré nahrádzajú manželský akt laboratórnym úkonom, urážajú dôstojnosť počatého dieťaťa a vedú k produkcii a likvidácii embryí. Dôležité je hľadať alternatívne metódy liečby neplodnosti, ktoré sú v súlade s vierou a rešpektujú ľudský život od počatia.
tags: #asistovana #reprodukcia #a #cirkev