Túžba po dieťati je hlboko zakorenená v mnohých ženách. Často sa však stáva, že životné okolnosti, ako napríklad absencia partnera, stoja v ceste k naplneniu tohto sna. Tento článok sa zaoberá možnosťami, ktoré majú ženy, ak chcú dieťa bez partnera, a skúma rôzne aspekty tohto rozhodnutia, vrátane situácie v Holandsku a potenciálnych rizík spojených s darcovstvom spermií.
Rastúci Trend: Slobodné Matky z Vôle
Nikola je úspešná mladá žena, ktorá si po vysokej škole buduje kariéru. Podobne ako mnohé iné ženy, aj ona si uvedomuje, že jej biologické hodiny tikajú. Má vlastný byt a úspešnú kariéru, ale muža na obzore nevidí. Preto zvažuje možnosť stať sa slobodnou matkou. Takýchto žien, ako Nikola, je čoraz viac. Sú unavené z hľadania "pána Božského" a rozhodnú sa vziať osud do vlastných rúk. Často ide o úspešné a solventné ženy, ktoré sa rozhodnú pre asistovanú reprodukciu.
Asistovaná Reprodukcia: Cesta k Materstvu Bez Partnera?
Asistovaná reprodukcia je pomerne mladý odbor medicíny. Prvé "dieťa zo skúmavky" sa narodilo v roku 1978. Odvtedy sa táto oblasť medicíny výrazne posunula vpred. Avšak, každá krajina má v tomto smere iné legislatívne nastavenia.
Asistovaná Reprodukcia na Slovensku
Na Slovensku je asistovaná reprodukcia umožnená iba párom, čo znamená, že slobodné ženy nemajú prístup k tejto možnosti. Kedysi to bolo ešte striktnejšie a o dieťa sa mohli pokúšať iba manželské páry. Dnes je to už umožnené aj párom (muž a žena), ktoré nie sú zosobášené, ale svoje spolužitie musia potvrdiť čestným prehlásením, že žijú v spoločnej domácnosti.
Riešenie v Zahraničí
Ak žena na Slovensku nemá partnera a chce podstúpiť umelé oplodnenie, jednou z možností je vycestovať do zahraničia. V rámci Európskej únie existuje niekoľko krajín, kde je umelé oplodnenie pre slobodné ženy legálne. Medzi tieto krajiny patria Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Švédsko a Fínsko. Aj štáty ako Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko či Chorvátsko umožňujú slobodným ženám umelé oplodnenie, no platí to u výlučne heterosexuálnych žien.
Finančná Náročnosť a Psychologické Aspekty
Rozhodnutie mať dieťa bez partnera je náročné nielen po finančnej stránke, ale aj po psychologickej. Liečba neplodnosti metódami asistovanej reprodukcie je náročná po fyzickej, psychickej, ale aj finančnej stránke. Cykly sú finančne náročné, ide o tisícky eur. Tlak z finančných dôvodov pri pároch vidím často. Dokáže to narobiť šarapatu.
Emocionálna Húsenková Dráha
Počas jedného cyklu umelého oplodnenia majú ženy rôzne pocity, niektorí to prirovnávajú k „húsenkovej“ dráhe. Na jednej strane je nadšenie, keď sa niečo darí a keď doktor povie, že od zajtra začnú s injekciami alebo s celým cyklom. Potom príde obrovský smútok, ak sa to nepodarí. A nepodariť sa to môže v ktorejkoľvek fáze. Keď sa darí, prichádza sebavedomie, že sú na dobrej ceste, a potom nastane trápenie, keď to nevyjde. Často je to frustrácia, ktorú môže striedať uvoľnenie. Časté je obviňovanie, pocit krivdy a hnevu.
Tlak Spoločnosti a Podpora Okolia
Ženy, ktoré sa rozhodnú pre túto cestu, často čelia tlaku spoločnosti a netaktným otázkam. Stále sa jej niekto pýtal, prečo ešte nemá deti, keď už je už na ne dosť stará. Niekedy taká otázka ozaj nie je úprimný záujem o druhého, tí ľudia to okamžite vycítia. Po čase si začnú vymýšľať. Aj klamú. Často. V istom období života sa tak očakáva od dvojice, ktorá spolu dlhodobo žije, že splodí potomka. Tu vzniká otázka, čo je ešte vec verejná a čo už osobná. Všetci sa máme čo učiť, aby sme boli vnímavejší, pozornejší k druhým, aj zdržanlivejší, čo sa týka kladenia otázok v tejto citlivej téme. Môže im to veľmi ublížiť. Je dôležité, aby mali ženy v tejto situácii podporu od svojho okolia. Ak im chce blízka osoba pomôcť, nech ich vypočuje a spýta sa, čo by pre ne mohla urobiť. O netaktných poznámkach či otázkach sa hovorí dlho. Skôr si myslím, že sa to zhoršuje a je to intenzívnejšie. Dnes na ich miesto nastupujú obrázky. Fotky. So sociálnymi sieťami a s tým, ako všetci prezentujú svoje rodinné životy a šťastné rodinné dovolenky. Naprieč sociálnymi sieťami sa viac či menej prezentuje, že zmysel života sú deti a rodina.
Príbehy Žien, Ktoré Sa Rozhodli Pre Túto Cestu
Zuzana, Alena, Irena a Andrea sú štyri ženy, ktoré sa rozhodli otehotnieť bez stáleho partnera. Nebola to ich vytúžená cesta. Dnes sú slobodné matky.
Zuzana: Cesta cez Dánsko
Po ukončení vysokej školy sa Zuzana venovala hlavne kariére a záľubám. „Zmenilo sa to až v čase, keď som mala 38 rokov. Bola som bez partnera a začala som túžiť po dieťati. Dôležitým impulzom bol rozhovor s kamarátkou, ktorá žije v Kodani. Zuzana je dnes matkou maloletého syna. Cesta k pôrodu však nebola úplne priamočiara. Jednorazová inseminácia stála tisíc eur, dnes to môže byť aj viac. Len výnimočne sa pritom oplodnenie podarí po prvom zákroku. Prístup kliniky hodnotí ako ľudský a profesionálny, zákroky prebiehali v miestnosti, ktorá pripomínala obývačku. Dáni majú podľa Zuzany veľkú databázu darcov spermií, z ktorých si ženy môžu vyberať. Meno otca nemá jej syn v rodnom liste uvedené. Zuzana však o ňom informácie má. Darcovia museli súhlasiť s možnosťou, že po dovŕšení 18 rokov ich dieťa môže kontaktovať.
Alena: Komplikovaná Cesta s Kolegom
Iným príbehom je Alena. Po dieťati túžila od mladosti a chcela ho počať vo vzťahu. Po tridsiatke sa aj preto vrátila z Anglicka na východné Slovensko, našla si prácu, kúpila byt a využívala rôzne možnosti, ako sa zoznámiť. Alena hovorí, že jej rodičia sú konzervatívni a možnosť, nad ktorou uvažovala, si ani nevedeli predstaviť. Na Slovensku by totiž na takýto zákrok potrebovala partnera. Alena tak začala hľadať niekoho, kto by jej s týmto obmedzením pomohol. O svojich plánoch som sa bežne rozprávala pri káve s kolegami. Alena sa s ním podľa svojich slov dohodla, že bude pred klinikou vystupovať ako jej partner. Proces počatia bol oveľa zložitejší, než predpokladala. Napokon sa dohodli až za pomoci právnikov. Nasledovala komplikácia za komplikáciou. Alenino bábätko malo špeciálne zdravotné a výchovné potreby, čo si od rodiča vyžadovalo zvýšenú starostlivosť. Do toho sa kolega začal súdiť kvôli určeniu otcovstva. Dnes je to viac než sedem rokov, odkedy Alena urobila svoje životné rozhodnutie. Hovorí o vyhorení, býva často chorá, užíva antidepresíva a podstupuje psychoterapiu. Kvôli dieťaťu však potrebuje prácu na skrátený úväzok.
Irena: Darcovský Program v Rakúsku
Najstaršou z našich respondentiek je Irena, dieťa porodila až krátko pred päťdesiatkou. Jej príbeh je špecifický aj v tom, že porodila dcéru, ktorá nemá jej gény: vajíčko i spermie dodali darcovia. Irena žije dlhodobo v Rakúsku, kde tento spôsob otehotnenia nie je takým tabu ako na Slovensku. Odporučil ho priamo Irenin gynekológ. Pri požiadavkách si aj Irena stanovila hlavne etnickú príslušnosť, konkrétnu darkyňu už potom vybrala zo svojej databázy klinika. Celý proces počatia stál približne 15-tisíc eur, do čoho počíta aj výdavky na lieky, terapiu a cesty do Španielska, kam letela celkovo štyrikrát. S výchovou jej pomáhajú kamaráti, väčšinou Rakúšania, ktorí ju podporovali aj v jej rozhodnutí.
Andrea: Prirodzená Cesta so Znaným
Poslednou respondentkou je Andrea, dnes mama dvaapolročného syna. Andrea sa teda rozhodla, že otehotnie prirodzenou cestou - so známym, s ktorým mala po rozchode milenecký vzťah. Tak sme sa dohodli, že splodíme dieťa spolu, ale zostanem sólo mamina. K počatiu došlo rýchlo, tehotenstvo bolo relatívne bez komplikácií, dostavili sa však spory s budúcim otcom, s ktorými nepočítala.
Dôležité Faktory Pred Rozhodnutím
Všetky respondentky sa zhodli, že nutným predpokladom ich rozhodnutia boli dostatočné finančné úspory. Okrem toho je dôležité zvážiť aj ďalšie faktory:
- Finančná stabilita: Mať dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie dieťaťa je kľúčové.
- Psychická pripravenosť: Byť pripravená na samotu a nároky spojené s výchovou dieťaťa.
- Podpora okolia: Mať priateľov a rodinu, ktorí vás podporia.
- Právne aspekty: Zistiť si všetky právne aspekty súvisiace s umelým oplodnením alebo adopciou.
Zamrazenie Vajíčok: Poistka do Budúcnosti
Ak žena ešte nie je rozhodnutá, ale nechce stratiť možnosť mať dieťa v budúcnosti, môže si dať zamraziť vajíčka. Aj single ženy majú možnosť dať si zamraziť vlastné vajíčka a uchovať si ich v kryobanke konkrétneho pracoviska asistovanej reprodukcie. Pokojne až do obdobia, keď si nájdu partnera, ktorého spermie môžu byť v budúcnosti použité na oplodnenie. Pokles plodnosti je spôsobený starnutím vaječníkov. Ovariálna rezerva začína u žien po 25. roku života klesať a po 30. roku sa už výrazne znižuje. Kvalita vajíčok je teda ideálna práve do tohto veku, a teda aj šanca na úspešné rozmrazenie vajíčok a ich použitie na oplodnenie najvyššia.
Náhradné Materstvo: Tabu na Slovensku
Vo svete vládne ešte jeden trend, ako byť mamou. Dokonca na to žena ani nemusí byť tehotná, lebo jej dieťa vynosí náhradná matka. V Slovenskej republike platí legislatíva, podľa ktorej je matkou žena, ktorá porodí dieťa. Teda surogátna (náhradná) matka by sa po pôrode automaticky stala matkou dieťaťa, a to napriek tomu, že biologicky by bolo dieťa výsledkom koncepcie úplne iného páru. Mnohé krajiny majú tento systém legislatívne ošetrený väčšinou formou adopcie, keď porodené dieťa od náhradnej matky hneď po pôrode zostáva u biologických rodičov.
Škandalózne Praktiky v Holandsku: Riziká Nekontrolovaného Darcovstva
Pred polrokom česká dokumentaristka Kateřina Hrochová upozornila na chýbajúcu reguláciu a kontrolu darcovských programov IVF. Jej slová sa v Holandsku stali realitou. V krajine vyplávali na povrch škandalózne praktiky centier asistovanej reprodukcie, ktoré nedbali na zákonné limity stanovujúce, koľkokrát môže muž darovať spermie.
Až nový registračný systém ukázal, že kliniky desaťročia porušovali pravidlá pre darcovstvo spermií a najmenej 85 darcov spermií splodilo 25 a viac detí, píše denník The Guardian. V tak husto osídlenej malej krajine, ktorá má rozlohu približne ako Slovensko, ale žije v nej takmer 18 miliónov obyvateľov, to podľa odborníkov zvyšuje riziko výrazného nárastu genetických porúch.
Limit Darcovstva Spermií
Holandská organizácia gynekológov a pôrodníkov (NVOG) uviedla, že niektoré reprodukčné kliniky zámerne použili šarže spermií viac ako 25-krát, vymenili si spermie bez potrebnej dokumentácie alebo vedomia darcov a umožnili tým istým darcom darovať spermie na viacerých klinikách. „Počet takzvaných masových darcov by mal byť nulový,“ uviedla gynekologička Marieke Schoonenbergová. „V mene našej profesie sa chceme ospravedlniť. Nerobili sme veci tak, ako by sa mali robiť,“ dodala lekárka.
V roku 1992 v Holandsku prijali zákon, ktorý zakazoval darcom splodiť viac ako 25 detí. Toto nariadenie malo za cieľ znížiť riziko nedobrovoľného incestu a vzniku náhodných príbuzenských zväzkov. Ukázalo sa však, že pre prísny zákon o ochrane osobných údajov nebol v praxi vymáhateľný. Limit detí, ktoré mohol splodiť jeden darca, v roku 2018 znížili na dvanásť. Prostriedky na jeho presadenie v praxi, teda národný register darcov a matiek so systémom kódov zaisťujúcich, že spermie od rovnakého darcu nemôžu byť použité vo viac ako dvanástich prípadoch, vstúpili do platnosti so spätnou platnosťou až v apríli tohto roku.
"Masoví Darcovia" a Ich Dôsledky
Údaje ukázali, že od roku 2004, keď bolo zrušené právo darcov na anonymitu, väčšina zo zistených 85 „hromadných darcov“ je biologickým otcom 26 až 40 detí. Niektorí z týchto mužov však už podľa jej informácií splodili 50 až 75 detí. Navyše medzi týmito mužmi je minimálne desať lekárov, ktorí pôsobili na reprodukčných klinikách a pri liečbe používali vlastné spermie. Medzi nimi je aj dnes už zosnulý lekár Jan Karbaat, ktorý na svojej klinike neďaleko Rotterdamu nelegálne splodil najmenej 81 detí. Najplodnejším holandským darcom spermií je Jacob Meijer, ktorý splodil minimálne 550 detí po celom svete, pričom viac ako sto ich bolo počatých na holandských klinikách. Získané dáta však ukazujú, že Meijer je len vrchol ľadovca nekontrolovanej činnosti holandských reprodukčných kliník.
Podľa týchto údajov v Holandsku žije najmenej tritisíc detí, ktoré majú najmenej 25, ale aj viac súrodencov, informoval Ties van der Meer z nadácie Stichting Donorkind, ktorá pomáha deťom pátrať po ich biologickom otcovi. „Tieto zistenia znamenajú lekársku katastrofu,“ cituje jeho slová The Guardian. „Poškodenie dôvery ľudí v lekársky systém a v politikov, ktorí to všetko umožnili, je len začiatok,“ povedal van der Meer a dodal, že takto počaté deti, ale aj niektorí darcovia tým budú nevyhnutne poznačení.
Keďže ide o deti, ktoré prišli na svet od roku 2004, viaceré z nich sú už mladí ľudia, ktorí si začínajú zakladať vzťahy, pričom je čoraz väčšia pravdepodobnosť, že sa môžu stretnúť dvaja súrodenci, upozorňuje van der Meer. „Keď začnú s niekým chodiť, mali by si dať urobiť testy DNA, aby sa uistili, že nechodia s blízkym príbuzným,“ dodal.
Lekár "Darca Spermií" Nie Je Nič Ojedinelé
To, že sa takéto prípady stávajú asi oveľa častejšie, ako by sme si mysleli, dosvedčuje aj príbeh Američanky z Connecticutu Victorie Hillovej, ktorý vo februári 2024 zverejnila CNN. Vôbec netušila, že nie je biologickou dcérou svojho otca. Priznala však, že boli navzájom veľmi odlišní a často žartovala, že je poštárova dcéra. Smiech ju však prešiel, keď mala vo veku 39 rokov zdravotné problémy, pričom podľa lekárov boli genetického pôvodu, ale ani otec, ani matka nemali podobné symptómy.
Zvedavosť ju dohnala k zakúpeniu súpravy na testovanie DNA, výsledky šokovali. Victoria zistila, že má oveľa viac súrodencov ako len brata, s ktorým vyrastala, zatiaľ sa ich počet zastavil na čísle 22. Zistila, že jej biologickým otcom je lekár na liečbu neplodnosti Burton Caldwell, ktorý jej mame pomáhal otehotnieť s darcovskými spermiami. To, že použil vlastné spermie, údajne jej matka netušila.
Najšokujúcejšie odhalenie však prišlo vlani, keď Victoria Hillová zistila, že jeden z jej novoobjavených súrodencov je chlapec, s ktorým chodila od strednej školy, pričom vzťah trval niekoľko rokov, bol vážny a uvažovali aj o spoločnej budúcnosti. „Bola som z toho traumatizovaná,“ povedala Victoria v exkluzívnom rozhovore pre CNN. „Mávala som sex so svojím nevlastným súrodencom,“ hovorí zhrozená Victoria. Pritom jej bývalý snúbenec nebol jediný z nevlastných súrodencov, s ktorými bola v kontakte bez toho, aby niečo tušila. S jedným zo svojich ďalších bratov chodila na základnú školu. Navyše v roku 2000 som bývala v Norwalku. Na druhej strane ulice boli lahôdky, do ktorých som často chodievala a ktoré vlastnili dvojičky. Neskôr som sa dozvedela, že aj ony boli moji súrodenci,“ hovorí Victoria. „Keď sa teraz pozerám na akéhokoľvek neznámeho človeka, stále mám na mysli, že to pokojne môže byť môj ďalší súrodenec,“ dodáva.
CNN označila príbeh Victorie Hillovej za jeden z najextrémnejších prípadov podvodu s plodnosťou, v ktorom lekári liečiaci neplodnosť podvádzali svoje pacientky a ich rodiny tým, že tajne používali vlastné spermie namiesto spermií darcu. Poukázali aj na to, ako nedostatočná regulácie v systéme asistovanej reprodukcie môže viesť k najhoršiemu scenáru - náhodnému incestu.
Nemáme Záruku, Že Na Slovensku Sa To Nedeje
To, že o podobnom prípade, aký majú v Holandsku, Spojených štátoch či Austrálii, nevieme, neznamená, že na Slovensku neexistuje. V Holandsku totiž škandál odhalili vďaka novému registru darcov, Katherine Dawsonová môže pátrať po súrodencoch aj vďaka tomu, že v Austrálii nemôžu byť darcovia anonymní. U nás neexistuje ani jedna z takýchto možností.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec legislatívne určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, darca sa môže presunúť do druhého. Centrám nikto neudeľuje povinnosť sprístupňovať si navzájom informácie o svojich klientoch. A tým, že nikto u nás ani len neuvažuje o zriadení národného registra darcov, nechávame centrá doslova robiť si, čo chcú.
Podľa verejne dostupných informácií je len v Bratislave minimálne šesť reprodukčných centier, pričom práve v hlavnom meste majú najväčší potenciál na záujem darcov. Podľa zistení portálu Startitup totiž situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok. A keďže len z jedného darovania vzniká viac dávok na oplodnenie vajíčok, pri opakovanom darovaní môže jeden darca splodiť značný počet detí, čo sa na takom malom území môže skončiť rovnakým nebezpečenstvom incestných vzťahov a genetických porúch, aké hrozí v Holandsku.
Tento jav môže byť na Slovensku o to nebezpečnejší, že u nás rodičia často pred deťmi taja, že boli splodené metódou IVF. Viaceré ženy, ktoré absolvovali program s darovanými spermiami a ktoré si na sociálnych sieťach vymieňajú skúsenosti, priznávajú, že o tom netuší ani ich dieťa, ani najbližšia rodina.
Postoj dlhodobo upozorňuje, že o činnosti reprodukčných centier na Slovensku nevieme vôbec nič. Všetko je dnes len o odhadoch a predpokladoch. Nedisponujeme žiadnymi verejne dostupný dátami o tom, koľko detí sa u nás rodí vďaka IVF, v akom rozsahu sa u nás realizuje darcovský program, ktorý je vo viacerých európskych krajinách, ako napríklad v Nemecku alebo Taliansku, zakázaný. Národné centrum zdravotníckych informácií tieto údaje vôbec nepozná ani ich nezbiera. Na Slovensku zároveň nemáme potuchy, koľko detí sa narodilo z darcovského programu, neexistuje ani žiadny národný register, ktorý by zhromažďoval informácie o darcoch, vďaka čomu by sa dalo vyhnúť napríklad aj „masovým darcom spermií“, ktorých najnovšie odhalili Holanďania.
Ako príklad zúfalého stavu informácií o činnosti slovenských reprodukčných centier svedčí napríklad snaha Postoja zistiť, koľko zmrazených embryí sa v nich nachádza a aký je ich ďalší osud. Z Národného centra zdravotníckych informácií nám vysvetlili, že takéto údaje nezbierajú. Oslovili sme preto deväť centier v rôznych častiach Slovenska. Z nich nám relevantné informácie preposlalo jedno jediné centrum - Repromedica. Odpoveď sme dostali ešte z jedného centra, v ktorom nás nepriamo obvinili, že by odpoveďou na našu otázku porušili GDPR. Zaujímali nás pritom dáta štatistického charakteru a nie osobné údaje klientov centra. Realita je taká, že štát sa o činnosť centier nezaujíma a centrá samy rozhodujú, čo o svojich postupoch zverejnia alebo nie.
Centrá Môžu Pracovať Bez Obmedzení
Navyše právna úprava umelého oplodnenia a asistovanej reprodukcie nie je na Slovensku stanovená zákonom, ako je to v mnohých európskych i ďalších krajinách. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien, pričom nové aspekty vyplývajúce z tak rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti stoja len na vykonávacích predpisoch ministerstva zdravotníctva. Keď sme sa pred necelým rokom pýtali ministerstva zdravotníctva, či konečne nenastal čas legislatívne aktualizovať základnú normu, keďže vznikla ešte v časoch hlbokého socializmu, dostali sme jasnú odpoveď - takáto právna úprava nám musí stačiť. „V súčasnosti neplánujeme meniť platnú právnu úpravu v danej oblasti,“ znela odpoveď pre Postoj z komunikačného oddelenia ministerstva zdravotníctva s neurčitým prísľubom možného otvorenia odbornej diskusie na túto tému. Ani po takmer roku sa však žiadna odborná diskusia nekoná a táto oblasť je na periférii záujmov súčasnej vlády. Vyzerá to tak, že na Slovensku ešte dlho zostaneme v sladkej nevedomosti namiesto toho, aby sme túto oblasť mnohomiliónového biznisu regulovali a nastavili mu jasné pravidlá a obmedzenia.
IVF vo Svete a U Nás
Za posledné roky sa liečba neplodnosti posunula výrazne dopredu a vyzerá to, že úspešné inovácie na poli reprodukčnej medicíny ešte nejakú dobu sledovať budeme. Nie všade vo svete však dostanú páry rovnakú starostlivosť. K anonymite darcov spermií či darkýň vajíčok je vo svete niekoľko prístupov. Hoci je v Českej republike darovanie pohlavných buniek anonymné, v ostatných krajinách to nie je vždy štandardom. V Spojenom kráľovstve si potomok v 18 rokoch môže požiadať o identifikujúce informácie o svojom rodičovi. Dlho bola asistovaná reprodukcia spájaná s viacnásobným tehotenstvom. Skutočne sa predtým častejšie rodili dvojčatá vďaka transferu viac embryí. Teraz však v modernej lekárskej spoločnosti jednoznačne platí, že je žiadúci transfer jedného embrya kvôli zabráneniu vzniku rizikového nežiaduceho tehotenstva. Pravdepodobnosť otehotnenia sa takto neznižuje, naopak sa znižuje riziko komplikácií v tehotenstve alebo pri pôrode.
Účasť zdravotných poisťovní v procese asistovanej reprodukcie sa vo svete veľmi líši. V Izraeli bývajú náklady pokryté až do narodenia dvoch detí, a to za predpokladu preukázaného zdravotného dôvodu pre vykonanie IVF liečby. V Holandsku bývajú hradené tri cykly, ale napríklad v Číne nie je účasť poisťovne žiadna. V Českej republike má pacientka nárok na úhradu štyroch IVF cyklov pri transfere jedného embrya v prvých troch cykloch. Preimplantačná genetická diagnostika je metóda, ktorá umožní výber zdravého embrya ešte pred prenosom do tela matky. Niektoré európske krajiny nemajú túto metódu umožnenú vôbec - napríklad Švajčiarsko a iné ju majú povolenú iba v obmedzenej miere - Nemecko. V ostatných krajinách sa metóda povolila nedávno, ale klinikám chýbajú potrebné skúsenosti na vykonávanie týchto sofistikovaných postupov. Jedným z dôvodov, prečo klienti z Veľkej Británie, Nemecka alebo Talianska využívajú liečby na klinikách v Českej republike, sú dlhé čakacie lehoty.
A urobte prvý krok na vašej ceste za bábätkom.
tags: #asistovana #reprodukcia #holandsko