V centre GYN-FIV sa už viac ako 20 rokov pomáha párom na ceste k rodičovstvu. Náš špičkový tím sa neustále vzdeláva, modernizujeme naše zariadenia a ponúkame bezplatné úvodné konzultácie, pretože vieme, že informácie sú prvým krokom. Ku každému pristupujeme individuálne a vďaka spolupráci s odborníkmi na výživu, fyzioterapiu či psychológiu poskytujeme komplexnú starostlivosť.
Konzultáciu v GYN-FIV odporúčame, keď sa páru nedarí otehotnieť viac ako rok pri pravidelnom nechránenom styku (u žien nad 35 rokov už po pol roku). Nie, výmenný lístok nie je potrebný. Stačí sa objednať a môžete prísť priamo k nám na konzultáciu. Nezabudnite si kartičku poistenca a ak už máte nejaké výsledky vyšetrení, určite ich vezmite so sebou. Za našimi odborníkmi nás môžete navštíviť v Bratislave, Žiline a Nitre.
Výsledky vstupných vyšetrení oboch partnerov nám pomôžu nastaviť liečbu pre vás. Áno, samozrejme. Často k nám prichádzajú páry, ktoré už absolvovali vyšetrenia alebo liečbu inde. Všetky dostupné výsledky si spolu prejdeme, doplníme prípadné vyšetrenia a navrhneme pre vás najvhodnejší ďalší postup.
Áno, v GYN-FIV poskytujeme možnosť sociálneho aj medicínskeho mrazenia vajíčok. Mrazenie odporúčame ženám, ktoré plánujú tehotenstvo neskôr, majú zdravotné dôvody (napr. endometrióza, plánovaná onkologická liečba) alebo si chcú zachovať svoju plodnosť do budúcna. Naše kliniky sú tu pre vás online aj osobne. Tešíme sa na vás na našich pracoviskách.
Príbehy a skúsenosti
Annin príbeh sa začína podobne ako príbeh iných párov, ktoré majú problém s neplodnosťou. S manželom túžili po dieťati, ktoré však neprichádzalo, a tak ich lekár nasmeroval rovno do centra asistovanej reprodukcie. „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF,“ hovorí pre Postoj Anna (nie je to jej skutočné meno, poprosila nás o anonymitu). Anna aj jej manžel sú katolíci a tvrdí, že si bola vedomá, že cirkev umelé oplodnenie neschvaľuje. „Každá žena, ktorej sa nedarí otehotnieť, to pozná. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila,“ hovorí.
Lekára upozornila, že sú veriaci a veľký počet embryí by bol pre nich problém. Napriek tomu jej lekár počas stimulácie hormonálne dávky postupne zvyšoval. Výsledok bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Keďže jej hrozil ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), čo je prehnaná reakcia organizmu na prebytok hormónov, embryá zmrazili a jedno z nich jej po troch mesiacoch vložili do maternice. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť.
„Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie.
Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje. Ako tvrdí, na začiatku ju viedla silná túžba po dieťati, ale na konci sú dôsledky, na ktoré vopred nemyslela, a dilemy, na ktoré nemá riešenie.
Anna nie je jediná, ktorá si v tejto situácii zúfa. Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. A je ich skutočne mnoho. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
V diskusii na fóre sa objavujú aj priame skúsenosti s centrom v Piešťanoch. Jedna z používateliek uvádza: „Ja som včera bola, sú super. Veľmi milí personál. Normálne som bola unesená, že nás niekto berie ako ľudí a nie ako kus 😅 Začínam veriť, že sme sa pohli správnym smerom. 😉 Budem rada, keď napíšete ako sa páčilo vám... a povymieňame skúsenosti 😵.“ Iná používateľka potvrdzuje: „Vážne tam pojdem, aj keď dochádzanie zo Skalice asi bude nepríjemné, ale proste ja to bábo chcem!“
Ohľadom potrebných dokumentov k prvej návšteve sa jedna z diskutujúcich žien vyjadrila: „Môžeš im zdr. kartu zobrať, ale nič sa nestane, keď nezoberieš. Urobia si svoje vyšetrenia aj manž. spg 😵 Ja som nič nebrala, založili mi dokum. tam 😵.“
V súvislosti s konkrétnym centrom v Piešťanoch sa objavuje otázka: „Ahojte! Ja viem o centre od septembra. Oboznámil ma o tom môj gynekológ, ktorý tam bol pozrieť pri otvorení a hovoril, že technické vybavenie je slušné. Stránku spustili len prenedávnom. Volala som tam zhruba pred mesiacom a pol a povedali mi, že do konca roka robia len na priamu platbu, lebo ešte nemajú uzatvorené zmluvy s poisťovňami. Po prezretí cenníka sú na môj vkus dosť mastný. Konkurenciu rozbehnutému Ferticentu neurobia.“
Ďalšia používateľka porovnáva ceny: „Ja som tam práve volala, pani bola STRAAASNE zlatá... takže prvý dojem výborný... pozrela som tú stránku a urobila na mna dojem. A tie ceny mi pridu lacnejšie ako v Gynfive.“
Čo sa týka služieb, objavuje sa otázka ohľadom darcovstva: „Inak som pozerala ich web. a som nepochopila,,,majú darcovské spermie alebo nie pretože my s manželom sme odkázaný na darcovstvo... 😒“ Na to iná používateľka odpovedá: „Iscar je veľmi drahý, tam platíš už keď sa chytíš kľučky. Ségra tam mala 1. IVF-ICSI a zacvakala okolo 50 000,- a to nemali ani čo mraziť. Porovnávajte si s Ferticentom, tam sa neplatí napr. predĺžená kultivácia ani ICSI a celá sranda vychádza len doplatok za stimulku cca 200,-€. Komplet každé vyšetrenie s SPG zadarmo.“
V súvislosti s nákladmi a poisťovňami sa uvádza: „Pri schvaľovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „ČŠ EÚ“), si vyžaduje výkon asistovanej reprodukcie (IVF) predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne pred zahájením IVF. Podmienky úhrady a indikačné obmedzenia sú identické ako v SR, v zmysle nariadenia vlády SR č.“
„V Piešťanoch v centre sme za spermiogram platili tuším len 14. eur už len to je o dosť menej ako tam 2000.“
Jedna z žien popisuje svoje skúsenosti s predchádzajúcim lekárom: „mňa zatiaľ čakajú len pred IUI a IVF vyšetrenia, mne môj gynekológ nerobil ešte ani hormonálny profil a manželovi spermiogram... zato ma od januara cpe duphastonom a clostylom...bez iných vyšetrení..ok ok..ešte folikulometria...ale to je všetko.. NIKDY mi nebral krv...a teraz povedal, že treba laparoskopia...tak som sa nastvala a hladam riesenie inde...a idem do piestan..a basta!“
Ako alternatíva sa spomína aj Myjava: „Myjava má veľmi dobré referencie..primár vraj pomohol mnohým ženám ktoré nemohli otehotnieť.“
Legislatíva a jej medzery
Koľko je v slovenských centrách asistovanej reprodukcie zmrazených embryí, nevieme. Postoj s touto otázkou oslovil Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré potvrdilo, že tieto údaje nespracováva. „V zmysle legislatívnych a metodických pokynov k zberu hlásenia o asistovanej reprodukcii aktuálne zbierame samotné realizácie a nie údaje o zásobách zmrazených spermií a embryí,“ informovala vedúca oddelenia komunikácie a marketingu NCZI Alena Krčová.
Obrátili sme sa preto na niektoré kliniky, koľko majú momentálne uložených zmrazených embryí. Podľa verejne dostupných zdrojov je týchto kliník štrnásť, oslovili sme deväť z nich, zvyšné boli pobočky centier. Z oslovených kliník sme dostali len dve odpovede. V prvom prípade sa centrum odvolalo na GDPR, zodpovedanie našich otázok by údajne bolo „minimálne jeho porušením“. Zaujímali nás pritom dáta štatistického charakteru a nie osobné údaje klientov centra.
Jedinú relevantnú odpoveď sme dostali z centra Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala pre Postoj vedúca embryologička centra Ingrid Straszer.
Zaujímalo nás tiež, pre aký spôsob sa rozhodujú pacientky, ktoré zostávajúce embryá nemôžu použiť. „Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru,“ dodala embryologička.
Keby hypoteticky každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme už o takmer tridsiatich tisícoch zamrazených embryí za posledných päť rokov. Na Slovensku pritom máme aj centrá s väčšou klientelou a so sieťami pobočiek, takže sa dá predpokladať, že v slovenskom kontexte v aktuálnom čase hovoríme o viac ako tridsiatich tisícoch zmrazených embryí.
Na Slovensku máme v oblasti asistovanej reprodukcie jednu z najvoľnejších legislatív. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie.
Ide o najstarší a doteraz platný právny predpis, ktorý už zďaleka nezodpovedá súčasnému vývoju v reprodukčnej medicíne, napriek tomu sa na Slovensku doteraz neinovoval. Vznikol ešte v časoch, keď asistovaná reprodukcia neexistovala. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.
Čiastkové zmienky o asistovanej reprodukcii sa postupne začali objavovať až v ďalších neskorších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Napríklad transplantačný zákon (zákon č. 317/2016 Z. z.) rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov, pričom sleduje najmä kvalitu a bezpečnosť darovaných buniek, aby sa minimalizovalo riziko infekcie pri transplantácii. Tak sa postupne do našej legislatívy dostali niektoré úpravy, ktoré poznáme v súčasnosti, napríklad že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Alebo že v prípade nepoužitých reprodukčných buniek ich možno využiť na vedeckovýskumné účely alebo na ich likvidáciu.
Možnosti a obmedzenia v SR
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku využívajú túto nedostatočnú legislatívu a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Ilustračné foto: Shutterstock
Centrá vo svojich cenníkoch ponúkajú tiež možnosť priplatiť si za PGD, teda preimplantačnú genetickú diagnostiku, čo je metóda, ktorá umožňuje diagnostikovať vývojovú chybu alebo dedičnú chorobu ešte pred embryotransferom. „Je to metóda preventívna, vďaka ktorej je možné vybrať k transferu také embryo, u ktorého bola vylúčená vyšetrovaná vada alebo ochorenie,“ vysvetľujú na svojich webových stránkach. Inými slovami: selekcia zdravých embryí a následné zničenie nevyhovujúcich.
Ženy, s ktorými sme hovorili a ktoré si IVF prešli, nám potvrdili, že istý druh selekcie vykonávajú v centrách aj bez tejto metódy. Podľa ich tvrdení centrá svoje klientky na tretí deň po oplodnení vajíčok informujú, ako sa vyvíjajú. Tie, ktoré sa podľa odborníkov nevyvíjajú dostatočne „pekne“ a vo svojom vývoji meškajú za tými kvalitnejšími, ani nemrazia. Časť vznikajúcich embryí sa tak likviduje ešte na samom začiatku celého procesu umelého oplodnenia.
Najmä pre náš darcovský program bez väčších obmedzení centrá na Slovensku vyhľadávajú aj zahraniční klienti prichádzajúci z krajín, ktorých legislatíva túto možnosť nepovoľuje. Turistika za umelým oplodnením.
Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší.
Napríklad podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI (technika, keď sa pomocou injekcie vpraví najkvalitnejšia spermia do cytoplazmy vajíčka), ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Do toho ešte Briti nezarátavajú cenu v prípade nadbytočných embryí za ich mrazenie, výška je odvodená od počtu vzniknutých embryí, ale cenu to môže podľa portálu v priemere navýšiť o ďalšiu tisícku, teda už sme na sume 12-tisíc eur. Ak sa tehotenstvo s „čerstvým embryom“ nepodarilo a žena absolvuje kryoembryotransfer (KET), doplatí ďalších v priemere 2500 eur, čo navýši cenu na 14 500 eur. Portál upozorňuje, že cena môže byť ešte vyššia alebo nižšia v závislosti od regiónu, v ktorom centrum pôsobí, pracuje preto so spriemerovanými číslami.
Porovnali sme to s cenníkom, ktorý má Reprofit Bratislava zverejnený na svojej webovej stránke. Žena, ktorá tu pôjde na IVF ako samoplatca a rozhodne sa napríklad pre balík IVF Premium, v ktorom je už zahrnutá konzultácia, liečebný plán, monitoring, odber oocytov, spermiogram a príprava spermií, ICSI, predĺžená kultivácia, asistovaný hatching plus genetické vyšetrenia embrya a zmazenie dvoch embryí, zaplatí 3450 eur. Cena sa môže ešte navýšiť, ak z cyklu vzniknú viac ako dve embryá, ktoré sú zahrnuté už v cene balíka, a to najviac o 500 eur. Ďalších priemerne 900 eur stoja samoplatcu lieky. Ak počítame ako v príklade z Británie, že žena bude mať viac ako dve embryá, ktorých mrazenie garantuje balík Premium, navýši sa cena ešte maximálne o 350 eur.
Ak by sa tehotenstvo podarilo až zo zamrazeného embrya ako v prvom príklade a žena by podstúpila kryoembryotransfer (KET), jej náklady sa zvýšia o ďalších 450 eur. Celková cena pri opísanom prípade by v tomto slovenskom centre vyšla stále len na 5650 eur.
Samozrejme, treba ešte prirátať vyšetrenie muža a doplnkové laboratórne metódy určené na úpravu spermií, ktoré centrá ponúkajú na zvýšenie šance na úspešné oplodnenie vajíčka. Klienti majú tiež na výber oveľa viac metód, ktoré centrá ponúkajú s tým, že zvýšia šancu na zdravé dieťa. Uvedené porovnanie slúži len na ilustráciu a porovnanie nákladov za podobné služby u nás a v zahraničí, cena závisí aj od diagnóz páru, ktorý centrum vyhľadá. Výrazný cenový rozdiel vysvetľuje turistiku za umelým oplodnením do slovenských reprodukčných kliník.
Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk. Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami.
Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.
V prípade darovania spermií nemáme vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, ten sa môže presunúť do druhého. Podľa zistení portálu Startitup situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok.
Najnovšie rozvíril stojaté vody dokument vysielaný na Netflixe Jeden otec, tisíc detí o mužovi, ktorý bol darcom spermií opakovane minimálne na jedenástich holandských klinikách a nie je vylúčené, že je už otcom viac ako sto detí, pričom plánuje ďalej pokračovať. Stalo sa to v menšom holandskom regióne, a preto vznikla obava, že sa tieto deti v budúcnosti stretnú, netušiac, že sú súrodenci. Vzhľadom na to, ako máme nastavené pravidlá u nás, podobný príbeh môže byť reálny aj na Slovensku.
Navyše na Slovensku nemáme verejne dostupné dáta o činnosti a výsledkoch centier asistovanej reprodukcie, nevieme, koľko žien ročne ich vyhľadá, koľko detí sa vďaka ich technikám narodilo či koľko žien využilo darcovský program.
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval.
Národný register asistovanej reprodukcie dlhé roky po svojom legislatívnom schválení vôbec neexistoval.
Zaujímalo nás, ako je to s národným registrom dnes. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022. Centrá reprodukčnej medicíny majú povinnosť zaslať do NCZI údaje do 90 dní od transferu embrya, respektíve od neúspechu v prípade predčasného ukončenia cyklu. „Aktuálne prebieha kontrola údajov za rok 2023 a súčasne je otvorený zber na zasielanie hlásení pre rok 2024,“ povedala pre Postoj vedúca komunikačného oddelenia NCZI Alena Krčová.
„Aktuálne prebieha kontrola dodaných údajov, bolo realizované urgovanie chýbajúcich hlásení a podľa stavu kvality dát máme ambíciu do konca roku 20...
V zmysle legislatívnych a metodických pokynov k zberu hlásenia o asistovanej reprodukcii aktuálne zbierame samotné realizácie a nie údaje o zásobách zmrazených spermií a embryí. Podľa Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. (v zmysle § 3 ods. 10 cit. zákona č. 577/2004 Z. z, ktorým sa vydáva Zoznam chorôb) sa na základe verejného zdravotného poistenia uhrádzajú najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života (t. j. do 39 rokov a 364 dní), ak ide o nasledovné príčiny neplodnosti (príloha č. 2. časť V. k cit. Nariadeniu vlády SR č. 777/2004 Z.
V súvislosti s jej výkonom vzniká mnoho sporných situácií, a to tak morálnych, ako aj právnych. Zo zahraničia poznáme niektoré známe súdne procesy, napríklad aktuálny prípad Američanky Honeyhline Heidemannovej, ktorá sa s manželom po rozvode v rámci majetkového vyrovnania súdi aj o zamrazené embryá, a súd rozhoduje, či by jej malo byť povolené tieto embryá použiť. V Alabame zase Najvyšší súd rozhodol, že zmrazené embryá sú ľudia, a uviedol, že tí, ktorí ich zničia, môžu byť trestne zodpovední. Je to prvý prípad, keď sudca stanovil, že zmrazené embryá sú z právneho hľadiska považované za deti. Od tohto rozhodnutia v Alabame viaceré reprodukčné kliniky z obáv z možných následkov zastavili svoju činnosť.
Aj viaceré európske skôr liberálne krajiny majú k asistovanej reprodukcii konzervatívnejší prístup ako Slováci. Napríklad Švajčiarsko odmieta právo na dieťa a páry si všetky náklady spojené s umelým oplodnením musia hradiť samy. Zakazuje tiež darovanie zmrazených embryí. V Nemecku zase poisťovne uhradia časť nákladov len zosobášeným párom. Až dvanásť európskych krajín zakazuje darcovstvo embryí, v prípade darovania vajíčok a spermií sú stanovené prísne pravidlá, napríklad koľkokrát môže jeden muž darovať spermie.
Reprodukčná medicína je rýchlo sa rozvíjajúci medicínsky odbor a dopyt po jej službách neustále rastie, a to aj vzhľadom na trend odkladania rodičovstva do vyššieho veku. V skutočnosti pritom ide o veľký biznis, ku ktorému prispievame všetci, keďže slovenské zdravotné poisťovne uhrádzajú ženám tri cykly IVF.
tags: #asistovana #reprodukcia #piestany