Riziká asistovanej reprodukcie: Komplexný pohľad

Asistovaná reprodukcia prináša nádej pre páry, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nie sú schopné počať dieťa prirodzenou cestou. S jej praktickým výkonom však súvisí celý rad problémov, ktoré je potrebné riešiť a v ideálnom prípade tiež legislatívne upraviť v záujme dosiahnutia jednotného postupu všetkých subjektov zúčastnených na tomto procese.

Problémov, ktoré súvisia s realizáciou umelého oplodnenia, je pomerne veľké množstvo. Do tejto skupiny možno zaradiť najmä problematiku viacpočetných tehotenstiev a s ňou súvisiacich selektívnych interrupcií, otázku sex selekcie či potenciálnu hrozbu tzv. eutelegenézy. Popri základnom vymedzení obsahu týchto aspektov, tiež v článku venujem zvýšenú pozornosť konkrétnym spôsobom ich riešenia vo vybraných krajinách, ktoré právne regulujú oblasť výkonu asistovanej reprodukcie.

V súčasnosti sa čoraz viac párov stretáva s problémami pri snahe o prirodzené počatie. Našťastie, vďaka pokroku v medicíne existujú metódy asistovanej reprodukcie, ktoré im môžu pomôcť splniť sen o rodičovstve. Asistovaná reprodukcia neznamená hneď IVF (in vitro fertilization). Najbežnejšou formou riešenia problémov s otehotnením je asistovaná reprodukcia. Základom liečby neplodnosti je zistiť jej príčinu. Týka sa to vyšetrenia oboch potenciálnych rodičov - ženy i muža.

Približne 5% párov s neplodnosťou vyskúša IVF. Od roku 1978 sa IVF narodilo viac ako 8 miliónov detí. Toto neľahké rozhodnutie trápi čím ďalej tým viac párov, pričom momentálne môže mať problém s otehotnením až 1 zo 6 párov. Ak sa vám nedarí otehotnieť, nebojte sa požiadať o pomoc, problémy s plodnosťou trápi každý piaty pár.

Čo je asistovaná reprodukcia a aké metódy poznáme?

Asistovaná reprodukcia neznamená hneď IVF (in vitro fertilization). Najbežnejšou formou riešenia problémov s otehotnením je asistovaná reprodukcia. Základom liečby neplodnosti je zistiť jej príčinu. Týka sa to vyšetrenia oboch potenciálnych rodičov - ženy i muža. Pokiaľ sa rozhodnete absolvovať asistovanú reprodukciu, mali by ste vedieť, že môže prebiehať dvoma spôsobmi. Ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa mnohé kroky. V rámci liečby trvá približne 9 až 14 dní kým sa vám podarí zistiť, či bolo IVF úspešné.

Umelé oplodnenie nie je to isté ako asistovaná reprodukcia, je to len jedna oblasť asistovanej reprodukcie. Je však pravdou, že ide o najčastejšiu formu asistovanej reprodukcie. Na druhej strane, asistovaná reprodukcia zahŕňa rôzne druhy testov, ošetrení a terapií, ktoré pomáhajú párom v snahe o počatie.

Asistovaná reprodukcia je pre pár náročná po fyzickej, psychickej, ale aj finančnej stránke. Podľa Nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vám na základe verejného zdravotného poistenia uhradí najviac 3 cykly asistovanej reprodukcie. Podmienkou je vek do 39 rokov.

Metódy umelého oplodnenia:

• IUI - lekári vložia do maternice ženy spermie (tenkou trubičkou), presne v čase ovulácie.
• Mimotelové oplodnenie (IVF) - k oplodneniu dochádza mimo ľudského tela, v laboratóriu, kde sa odborníci postarajú o splynutie vajíčka a spermie. Životaschopné embryo vložia naspäť žene do maternice.
• Metódy ICSI a PICSI - ICSI je nadstavbou IVF (in vitro fertilizácie). Odborníci do cytoplazmy zrelého vajíčka injekčne vstreknú najkvalitnejšiu spermiu. Pri metóde PICSI vyberú iba oplodnenia schopné spermie, ktoré predtým otestujú v prostredí, podobnom ženskému vajíčku.
• GIFT - prenos pohlavných buniek do vajcovodov. Táto metóda je jednou z najstarších, ale aj najprirodzenejších. Podobne ako pri IVF, žena podstúpi hormonálnu stimuláciu vaječníkov a odobratie vajíčok. Lekári zavedú vajíčka a partnerove spermie do vajcovodu, ďalšiemu vývoju nechajú voľný priebeh.
• PGT - jedna z najnovších metód. Ponúka ochranu pred vážnymi genetickými ochoreniami a inými problémami. Umožňuje výber zdravého embrya bez genetickej záťaže.

Dnes je čoraz rozšírenejšie oplodnenie pomocou darcovských spermií alebo vajíčok. Rastie tiež počet detí, ktoré boli vynosené náhradnými matkami.

Riziká a komplikácie spojené s asistovanou reprodukciou

Ako každý lekársky zákrok, aj tieto metódy majú svoje riziká. Tak ako pri prirodzenom počatí, aj pri IVF existujú určité riziká.

Ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS)

Ide o búrlivú reakciu vaječníkov na hormonálnu stimuláciu. OHSS je sprevádzaný bolesťami v podbrušku, nevoľnosťou, prítomnosťou voľnej tekutiny v brušnej dutine, zväčšením vaječníkov. Závažnejšie formy OHSS sprevádzané poruchou vnútorného prostredia, poruchou zrážanlivosti krvi alebo výpotkom na pľúcach je vždy nutné liečiť za hospitalizácie v centre asistovanej reprodukcie.

Mimomaternicové tehotenstvo

Riziko mimomaternicovej gravidity je vyššie u pacientok s poškodenými vajcovodmi. Preto je kladený dôraz na vyšetrenie priechodnosti vajcovodov. Pri nejasnom náleze je vhodná diagnostická laparoskopia.

Spontánne (samovoľné) potraty

Každé tehotenstvo je spojené s množstvom rizík, vrátane samovoľného potratu. Nedostatočná životaschopnosť zárodku sa prejaví zástavou vývoja najčastejšie v priebehu prvých 12 týždňov tehotenstva. Pre zabezpečenie dostatku hormónu žltého telieska, ktorý je dôležitý pre udržanie tehotenstva odporúčame aplikáciu progesterónu - napr. Agolutin, Utrogestan, Duphaston. Vhodný je tiež dostatok kyseliny listovej, vitamínov a minerálov v potrave. Dôležitá je eliminácia škodlivin - fajčenie, alkohol, predchádzanie vírusovým ochoreniam. Vývoj tehotenstva sa sleduje vyšetrením hladín hormónov v krvi a ultrazvukom.

Viacpočetné tehotenstvo

Jedným z najčastejších problémov, ktoré so sebou prináša praktický výkon asistovanej reprodukcie, sú viacpočetné tehotenstvá, ktorých pravdepodobnosť výskytu je pri umelom oplodnení výrazne vyššia, ako pri prirodzenom počatí. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v záujme zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti zákroku umelého oplodnenia sú do maternice ženy podstupujúcej tento zákrok zväčša vnášané viaceré embryá súčasne. Toto pravidlo našlo medzičasom svoje legislatívne uplatnenie v právnych úpravách asistovanej reprodukcie viacerých krajinách sveta. Ako príklad možno uviesť španielsky zákon č. 14/2006 z 26. mája o technikách asistovanej reprodukcie ľudí (ďalej len „zákon č. 14/2006“), ktorý nahradil skorší zákon o technikách asistovanej reprodukcie. Podľa čl. 3 ods. 2 zákona č. 14/2006 môže dôjsť v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia metódou in vitro k transferu najviac troch embryí do maternice ženy a prípadné nadbytočné embryá, ktoré neboli vnesené, môžu byť následne zmrazené a uskladnené v autorizovaných embryobankách a v prípade potreby použiteľné v ďalšom cykle tejto ženy. Za zákonom stanovených podmienok môže tiež dôjsť k ich darovaniu alebo použitiu na iné účely ustanovené zákonom.

Otázke viacpočetných tehotenstiev je tiež venovaná zvýšená pozornosť na nadnárodnej úrovni, a to predovšetkým na pôde Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (European Society of Human Reproduction and Embryology, ESHRE) so sídlom v Belgicku, ktorá bola založená ešte v roku 1985, a ktorej hlavnou úlohou je práve podpora štúdia a výskumu v oblasti reprodukčnej medicíny a vedy. V súvislosti so snahou riešiť tento problém asistovanej reprodukcie bola na schôdzi ESHRE venovanej rizikám a komplikáciám spojeným s využitím techník asistovanej reprodukcie, ktorá sa konala v máji roku 2002 v Maastrichte, prezentovaná koncepcia tzv. Single Embryo Transfer (SET). Podstata tejto koncepcie spočíva v prenesení výlučne jedného embrya do maternice ženy v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia. Sprievodným javom viacpočetných tehotenstiev je totiž zvýšená chorobnosť či dokonca úmrtnosť matiek, ako aj detí po pôrode pre ich nižšiu váhu v porovnaní s bežným tehotenstvom, kedy sa v tele ženy vyvíja výlučne jeden plod, ako aj pre častejšie komplikácie v priebehu tehotenstva ženy.

Výskyt viacpočetného tehotenstva po technikách asistovanej reprodukcie je vyšší v porovnaní s ostatnou populáciou. Trojpočetné a viacpočetné tehotenstvá predstavujú riziko súčasne pre matku aj pre plody. Prevenciou je zavedenie menšieho počtu embryí do dutiny maternice. V prípade dobrej kvality embryí možno doporučiť prenos len jedného či dvoch embryí a ďalšie kvalitné embryá zmraziť. Pokiaľ dôjde napriek všetkým preventívnym opatreniam k viacpočetnému tehotenstvu, je možné vykonať redukciu. Tento výkon sa prejednáva individuálne a vykonáva sa približne v 11. týždni tehotenstva.

Mnohí majú umelé oplodnenie spojené s nárastom počtu dvojčiat. V minulosti totiž lekári kvôli zvýšeniu šancí na otehotnenie po IVF zavádzali do maternice ženy viac embryí súčasne. Práve kvôli zvýšenému riziku viacpočetného tehotenstva sa od tejto praxe začalo už pre niekoľkými rokmi celosvetovo upúšťať. Dvojčiatka sú síce dvojitá radosť, viacpočetné tehotenstvá však súvisia s mnohými zdravotnými komplikáciami. A to nielen pre matku, ale hlavne pre samotné deti. Okrem zvýšeného rizika potratov bývajú viacerčatá menšie a rodia sa predčasne. Môžu mať tiež problémy napríklad so zrakom alebo dýchaním. Pôrod je naviac spravidla vedený cisárskym rezom. Aj napriek tomu, že sa dnes transferuje len jedno embryo, neznamená to, že sa nemôže narodiť viac detí. Rovnako ako pri oplodnení prirodzenou cestou sa aj pri IVF embryo môže rozdeliť. K tomuto deleniu však dochádza až po oplodnení, spravidla po troch až siedmych dňoch. Podľa toho, na koľko častí sa embryo rozdelí, vznikajú jednovaječné dvojčiatka alebo trojčiatka. V naozaj výnimočných prípadoch sa môžu narodiť aj viacerčatá.

Riziká pre deti narodené po asistovanej reprodukcii

Metódy asistovanej reprodukcie, ako vyvolanie ovulácie, in vitro fertilizácia alebo vloženie spermie do vajíčka, viedli k vážnym poruchám u 8,3 percenta zo sledovaných detí. Po in vitro fertilizácii sa 7,2 percenta detí narodilo s poruchami, pričom číslo sa ešte zvyšovalo s vekom rodičov či ich fajčením. Pri intracytoplazmatickej injekcii spermie (ICSI) to bolo až 9,9 percenta detí. Podľa niektorých štúdií dôvodom môže byť používanie menej kvalitných spermií či skutočnosť, že spermie a vajíčka sa manipuláciou v laboratóriu môžu poškodiť. Pri in vitro fertilizácii percento môže byť nižšie preto, že spermiu do vajíčka nevkladajú, ale prenikne doň sama.

Žiadna štúdia nikdy nedokázala, že niektoré z metód používaných v rámci IVF vedú k poškodeniu embrya. Veľké štatistiky dokazujú, že zatiaľ čo v bežnej populácii sú asi 2 % detí narodené s nejakou vrodenou vývojovou chybou, u detí po IVF sú to 4 %. Je to síce nárast 100 %, ale v celkovom porovnaní stále ide o veľmi malé riziko. A je nutné dodať, že populácia žien podstupujúcich IVF, je priemerne oveľa staršia ako populácia žien, ktoré otehotneli spontánne. Takže nie je úplne správne porovnávať tieto dve skupiny. Každej tehotnej žene po IVF odporúčame dôkladnú prenatálnu diagnostiku, ktorá dnes dokáže odhaliť viac ako 95 % všetkých genetických abnormalít a vrodených vývojových chýb.

Asistovaná reprodukcia a skleróza multiplex

Skleróza multiplex ako taká nemá na plodnosť žiadny vplyv. Rovnako ani nezvyšuje riziko potratu či porúch plodu. V rámci umelého oplodnenia (in vitro fertilizácia, IVF) je u žien využívaná hormonálna stimulácia, ktorá môže vyvolať zhoršenie stavu, poprípade atak. Po hormonálnej stimulácii vaječníkov pred IVF, však môže byť zvýšené riziko relapsu ochorenia, preto je potrebné sa poradiť s ošetrujúcim lekárom. Platia pri ňom podobné pravidlá ako u žien plánujúcich tehotenstvo prirodzenou cestou.

Tehotenstvo nemá negatívny vplyv na dlhodobú prognózu ochorenia. Naopak, gravidita môže mať priaznivý efekt na dlhodobý priebeh sklerózy multiplex. Nezistil sa ani nijaký vplyv sklerózy multiplex na zvýšený výskyt spontánnych potratov, mŕtvych narodených detí, predčasných pôrodov alebo defektov. Skúma sa, či skleróza multiplex môže mať vplyv na nižšiu pôrodnú hmotnosť a dĺžku novorodenca. Je zistené mierne zvýšené riziko pomalšieho nástupu 2. doby pôrodnej, zvýšený počet kliešťových pôrodov a pôrodov sekciou, v porovnaní s bežnou populáciou. Typ prípadnej anestézy počas pôrodu nemá vplyv na počet relapsov ochorenia v období po pôrode a ani na ďalší vývoj ochorenia v budúcnosti. Výber anestézy a spôsob vedenia pôrodu je výhradne na pôrodníkovi.

Tehotenstvo spravidla patrí medzi obdobia, kedy u žien dôjde k ustáleniu sklerózy multiplex. Ataky sa počas neho objavujú skôr výnimočne. Príznaky ochorenia sa vrátia do pol roka po pôrode, preto sa matkám odporúča po celý tento čas dojčiť. Až potom sa vrátiť k pôvodnej liečbe. Nedávne výskumy dokonca ukázali, že s každým dieťaťom sa znižuje riziko zhoršenia ochorenia, preto odborníci povzbudzujú ženy, aby sa pri skleróze multiplex tehotenstva nebáli. Samozrejme je to individuálne a všetko záleží podľa aktivity ochorenia a zdravotného stavu ženy. Obdobie, kedy bolo tehotenstvo ženám so sklerózou multiplex zakázané je už dávno preč. Pri správnom načasovaní a naplánovaní môže väčšina žien s týmto autoimunitným chronickým ochorením priviesť na svet svojho vytúženého potomka.

Dôležité odporúčania pre ženy so sklerózou multiplex plánujúce tehotenstvo

• Pokiaľ je ochorenie pod kontrolou, zrejme tehotenstvo schváli. Od posledného ataku by malo uplynúť minimálne 6-12 mesiacov a ochorenie by malo byť aspoň rok stabilizované.
• Tehotenstvo bez atakov môžete podporiť vhodnou stravou, miernym cvičením (s ohľadom na tehotenstvo) a dostatkom odpočinku.
• U tehotných žien so sklerózou multiplex sú častejšie problémy s rovnováhou.
• Aj ženy so sklerózou multiplex môžu počas pôrodu využiť epidurálnu anestéziu.
• U žien so sklerózou multiplex sa častejšie vyskytuje popôrodná depresia.
• Riziká, ktoré vám v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom hrozia, sú rovnaké ako u iných žien.

Čo si ujasniť pred podstúpením umelého oplodnenia?

Myšlienka, že vám niekto pomôže s otehotnením vlastného dieťaťa, keď sa vám nedarí prirodzenou cestou, je lákavá. Mali by ste poznať základné princípy umelého oplodnenia - najmä to, čo sa robí s embryami, ktoré budú vytvorené, tiež napríklad to, aké máte možnosti, čo sa týka rozhodovania o počte embryí, ktoré vám budú vložené do maternice. Tak ako každý nový odbor medicíny, aj asistovaná reprodukcia so sebou priniesla množstvo otázok. Je to správne? Je to morálne a etické? Budú takéto deti zdravé? Množstvo zavádzajúcich tvrdení o asistovanej reprodukcii často ľuďom, ktorí sa snažia otehotnieť, zbytočne skomplikujú a znepríjemnia cestu k vytúženému bábätku.

Asistovaná reprodukcia a mimotelové oplodnenie (IVF - in vitro fertilizácia) patria k jedným z najmladších odborov medicíny. Prvé dieťa sa po mimotelovom oplodnení narodilo v roku 1978 vo Veľkej Británii a odvtedy sa na celom svete pomocou týchto metód narodilo viac ako 5 miliónov detí. Tak, ako každý nový odbor, aj IVF so sebou prinieslo množstvo otázok. Je to správne? Je to morálne a etické? Budú takéto deti zdravé? Množstvo zavádzajúcich tvrdení o asistovanej reprodukcii často ľuďom, ktorí sa snažia otehotnieť, zbytočne skomplikujú a znepríjemnia cestu k vytúženému bábätku.

Mýty o IVF

• Mýtus: Sme ešte na IVF mladí, počkáme a o pár rokov uvidíme.
  Staré známe príslovie hovorí, že na vek neexistuje liek. Je to tak bohužiaľ aj v prípade IVF. Ani asistovaná reprodukcia nie je liekom na vek. Zatiaľ čo u 30-ročných žien väčšina centier reprodukčnej medicíny vykazuje úspešnosť nad 50 - 60 %, u žien po štyridsiatke je to už len 15 %. S vekom ženy klesá kvalita aj počet vajíčok. Takže nemá zmysel čakať. U žien do 35 rokov treba začať pátrať po probléme po roku nechráneného pohlavného styku, u starších žien už po 6 mesiacoch. Odkladaním návštevy centra si ženy zbytočne znižujú šance na otehotnenie.
• Mýtus: IVF má 100 % úspešnosť, ak sa už pre neho rozhodnem.
  Bohužiaľ, ani to nie je pravda. IVF má neporovnateľne vyššiu úspešnosť ako akákoľvek iná metóda liečby neplodnosti, ale 100 % to nikdy nebude. Psychicky je treba byť vždy pripravený na to, že prvý cyklus liečby nemusí byť úspešný a že pokusov možno bude treba viac. Opäť tu platí, že čím vyšší vek, tým štatisticky bude treba viac pokusov, aby sa narodilo zdravé bábätko.
• Mýtus: Ak navštívim IVF centrum, znamená to, že mi odporučia IVF cyklus.
  Nie je to tak. Len približne 30 % párov, ktoré navštívia centrum reprodukčnej medicíny, podstúpi cyklus umelého oplodnenia. Aj v reprodukčnej medicíne platí, že postupujeme vždy od najjednoduchších metód po najzložitejšie. Často sa stáva, že páru pomôže aj minimálna hormonálna liečba. Sú však aj diagnózy, keď k otehotneniu iný postup ako IVF nepomôže. Je to napríklad pri ťažkých poruchách spermiogramu, pri dlhej dobe neplodnosti, pri vysokom veku ženy, alebo pri nepriechodných vajíčkovodoch.
• Mýtus: Keď pôjdem na IVF, znamená to, že budem mať dvojičky.
  V minulosti sa pri umelom oplodnení prenášal do maternice pomerne veľký počet embryí, veľakrát 4 alebo 5. Liečba neplodnosti pokročila natoľko, že už môžeme do maternice prenášať oveľa menší počet embryí, v optimálnom prípade len jedno. Ak sa do maternice prenesie len jedno embryo, šance na dvojičky sú minimálne a sú porovnateľné s pravdepodobnosťou jednovaječných dvojčiat u žien, ktoré otehotnejú spontánne. Samozrejme, ak do maternice prenášame 2 embryá, riziko dvojčiat je vyššie, pohybuje sa medzi 20 - 25 %. Úspešnosť IVF však stúpa zhruba o 10 %. Preto sa časť párov rozhoduje pre prenos dvoch embryí. V súčasnosti sa do maternice neprenáša viac než 2 embryá. Cieľom asistovanej reprodukcie je znížiť počet dvojčiat pri umelom oplodnení na minimum a preto väčšina pracovísk dnes u žien do 35. roku veku odporúča prenášať len jedno embryo. U starších žien je vždy treba postupovať individuálne.
• Mýtus: IVF liečba je drahá, nemôžem si ju dovoliť.
  Zdravotná poisťovňa prepláca žene pri splnení zdravotných kritérií 3 cykly umelého oplodnenia. Je potrebné počítať aj s doplatkami za lieky v lekárni, ale ak si nevyberiete žiadne príplatkové metódy nad rámec zdravotného poistenia, v samotnom centre reprodukčnej medicíny nemusíte doplácať nič. Ak vám budú vzhľadom na váš zdravotný stav a nález doporučené niektoré z príplatkových výkonov, je len na vás, či si ich vyberiete alebo nie. Doplatky za jeden IVF cyklus v takomto prípade vyjdú menej ako jedna all-inclusive dovolenka. Naozaj drahé postupy v rámci IVF, napríklad genetické vyšetrenie embryí, potrebuje, našťastie, len veľmi malé percento párov.
• Mýtus: Tehotenstvo po IVF je vždy rizikové.
  Spôsob, akým žena otehotnie - či už prirodzene alebo po umelom oplodnení - nemá žiaden vplyv na samotný priebeh tehotenstva alebo pôrodu. Ak je žena zdravá, nie je dôvod, prečo by mala mať rizikové tehotenstvo. Rovnako napríklad nie je dôvod ani na cisársky rez. Všetky tieto komplikácie tehotnosti sú úplne nezávislé od toho, akým spôsobom žena dieťa počala. Samozrejme, aj tu vždy platí, čím vyšší vek, tým je riziko komplikácií vyššie.
• Mýtus: Deti narodené po umelom oplodnení sú častejšie choré.
  Ako bolo spomenuté, štatistiky ukazujú mierne vyššie percento vrodených chýb u detí po IVF, avšak v celkovom porovnaní ide stále o veľmi malé riziko. Navyše, ženy podstupujúce IVF sú v priemere staršie. Dôkladná prenatálna diagnostika dokáže odhaliť viac ako 95 % abnormalít.
• Mýtus: Po hormonálnej liečbe je vysoké riziko onkologických ochorení.
  Jediné ochorenie, pri ktorom bol potvrdený vplyv opakovaných hormonálnych stimulácií, je karcinóm vaječníka, avšak toto riziko je stále veľmi nízke. Predpokladá sa, že riziko vyplýva skôr z ochorenia samotného vaječníka, ktoré sa prejavuje neplodnosťou, ako z hormonálnej liečby. Dávky hormónov a doba stimulácie sú dnes oveľa nižšie ako v minulosti.
• Mýtus: Nevidím dôvod, aby ste mi oplodnili 10 vajíčok, nechcem predsa 10 detí.
  Počet získaných vajíčok pri IVF cykle neznamená, že z každého vajíčka sa môže narodiť zdravé dieťa. Priemerne máme z 10 oplodnených vajíčok len 2 - 3 kvalitné embryá vhodné na transfer do maternice. Preto je úspešnosť liečby najvyššia pri zisku 10 - 15 vajíčok.

Vo svete už nie je tabu priznať si dieťa po umelom oplodnení. Problémy s plodnosťou mali napríklad aj známi ľudia ako Celine Dion, Mariah Carey, Nicole Kidman a mnoho ďalších. Možno práve to, že niekto prizná, že má dieťa po IVF, môže ďalšieho presvedčiť, že aj toto je cesta. IVF je liečba ako každá iná. Pomáhame, alebo sa snažíme pomôcť vtedy, keď nestačia sily prírode. Našťastie, sme schopní pomôcť čím ďalej tým väčšiemu percentu neplodných párov. A tie detičky, ktoré sú toho výsledkom, nás stále presviedčajú o tom, že má zmysel sa boriť s takýmito mýtami a dezinformáciami.

tags: #asistovana #reprodukcia #rizika