Túžba po dieťati je jednou z najsilnejších ľudských túžob, no pre mnohé páry sa stáva zdrojom hlbokej bolesti a trápenia, keď sa ich naplnenie stretáva s prekážkami v podobe neplodnosti. V modernej dobe medicína ponúka rôzne metódy asistovanej reprodukcie (AR), ktoré dávajú nádej na rodičovstvo. Avšak, z pohľadu mnohých svetových náboženstiev, najmä Katolíckej cirkvi, tieto metódy vyvolávajú vážne etické a morálne otázky.
Katolícka cirkev sa stavia kriticky k asistovanej reprodukcii. Jej hlavným argumentom je, že umelé oplodnenie nahrádza prirodzený manželský akt laboratórnym úkonom, čím uráža dôstojnosť počatého dieťaťa. Dokumenty Cirkvi, ako napríklad Donum Vitae, prirovnávajú asistovanú reprodukciu k interrupcii a uvádzajú, že prostredníctvom týchto zásahov sa život a smrť podriaďujú rozhodnutiu osoby, ktorá sa tak stavia do úlohy darcu života a smrti.
Podľa katolíckeho učenia sa pri asistovanej reprodukcii s dieťaťom zaobchádza ako s produktom, keďže sa v podstate vyrábajú deti takmer v priemyselnom meradle. Tento prístup oddeľuje plodivý aspekt od spojivého aspektu manželského aktu, čo je v priamom rozpore s učením Cirkvi. Ľudský život je vnímaný ako Boží dar, ktorý vzniká prostredníctvom spolupráce manželov na odovzdávaní života, ako ich podiel na stvoriteľskom akte Boha. Nie sme schopní život stvoriť, sme schopní ho len odovzdávať.
Morálny teológ Ján Viglaš vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné. Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ženy už z rôznych dôvodov nemôžu prijať tieto embryá, dostávajú sa do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá nemá morálne dobré riešenie. „Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. (...) Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš.
Z pohľadu Cirkvi je prijateľná akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné. Ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti u muža alebo u ženy, alebo u oboch, aby mohli prirodzene počať, je to nielen v poriadku, ale to treba aj oceniť.
Existujú však techniky, pri ktorých nie je celkom zrejmé, či ide o napomáhanie pohlavného aktu alebo jeho náhradu. Jednou z takýchto techník je vnútromaternicová inseminácia (IUI). Pri tejto metóde sa spermie po získaní a technologickom vytriedení vkladajú do maternice ženy pomocou katétra. Ak sú spermie získané masturbáciou, ide o náhradu pohlavného aktu a je to úplne neprijateľné. Aj v prípade, ak sú spermie získané po riadnom pohlavnom styku, Cirkev tento spôsob neodsudzuje explicitne, ale otvoreným ho nenecháva. Problémom môže byť, že na zvýšenie šance na otehotnenie sa často stimulujú aj vaječníky ženy, aby dozrelo viac vajíčok. Ďalšia problematická vec je psychický tlak na manželov, keďže sa styk musí uskutočniť presne v deň ovulácie a navyše v tesnej blízkosti kliniky.
V encyklike Humanae Vitae pápež sv. Pavol VI. zdôraznil, že otvorenosť životu a spojenie manželov pri manželskom akte musia zostať zachované. Tieto princípy sú základom pre morálne prijateľné metódy asistovanej reprodukcie. Súčasná medicína však často obchádza problém neplodnosti namiesto jeho liečby. Pretrvávajúci problém s plodnosťou, najmä ak má genetickú príčinu, sa môže preniesť aj na dieťa, ktoré potom bude odkázané len na asistovanú reprodukciu.
Lekári pracujúci v centrách asistovanej reprodukcie sa často vyjadrujú, že oni život netvoria, ale že je potrebná „vyššia sila“. Napriek tomu, že niektorí lekári a dokonca aj neveriaci ľudia vnímajú asistovanú reprodukciu ako obrovský biznis a prístup k telu ženy ako k surovine, medicína v tejto oblasti napreduje. Vznikajú nové metódy, ktoré sa snažia byť menej invazívne, napríklad soft IVF alebo natívny IVF. No základné kritérium Cirkvi zostáva nezmenené: akákoľvek medicínska intervencia musí napomáhať prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy.
Problém zamrazených embryí je jednou z najväcej diskutovaných tém v súvislosti s IVF. V tomto štádiu už neexistuje žiadne morálne čisté riešenie. Inštrukcia Dignitas Personae z roku 2008 uvádza, že tisíce odložených embryí vytvárajú fakticky nenapraviteľnú situáciu nespravodlivosti. Cirkev nástojí na tom, aby sa zastavila produkcia ľudských embryí, keďže neexistuje morálne dovolené riešenie ich osudu. Niektorí teológovia sa prikláňajú k názoru, že najmenej zlým riešením je nechať tieto embryá v pokoji zomrieť.
Alternatívy k asistovanej reprodukcii
Pre páry, ktoré túžia po dieťati a zároveň si želajú dodržať morálne princípy Katolíckej cirkvi, existujú alternatívy k asistovanej reprodukcii:
- Adopcia: Prijať dieťa do rodiny je považované za morálne prijateľné riešenie.
- Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR): Metódy ako Creighton Model (CrMS) alebo Billingsova metóda pomáhajú párom porozumieť prirodzenej plodnosti a naplánovať si počatie.
- Liečba neplodnosti zameraná na odstránenie príčin: Metódy ako NaProTechnology sa snažia liečiť základné príčiny neplodnosti, namiesto toho, aby ju obchádzali. Tieto metódy sú v súlade s učením Cirkvi, pokiaľ sa neuchyľujú k postupom, ktoré Cirkev odsudzuje.
Cirkev apeluje na kresťanské páry, aby pri využívaní služieb centier asistovanej reprodukcie kládli dôraz na podmienku riadneho manželského aktu, nie masturbácie. Aj keď sa na takýchto manželov môžu pozerať čudne, mnohé centrá im v záujme biznisu vyhovejú.
Napriek tomu, že medicína ponúka stále nové možnosti, Cirkev pripomína, že ľudský život je mimoriadne originálny a jeho odovzdávanie má hlbší rozmer ako len biologickú reprodukciu. Ide o účasť na Božom stvoriteľskom diele, ktorá si vyžaduje slobodné a vedomé rozhodnutie dvoch osôb v jedinečnom vzťahu.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa medicína snaží „hrať na Boha“ v otázke plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa život naozaj začne. Právo na dieťa nie je absolútne; dieťa je Boží dar, nie nárok. Cirkev nebráni manželom mať deti, ale zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter.
Napokon, aj keď sa páry rozhodnú pre metódy neprijateľné z morálneho hľadiska, Cirkev apeluje aspoň na to, aby nedali oplodniť viac vajíčok ako jedno alebo dve, aby ostatné nemuseli byť zničené alebo zmrazené. Argument je jasný: je nielen nemorálne, ale aj nevýslovne kruté mať dieťa za cenu zabitia jeho súrodenca.
tags: #asistovana #reprodukcia #z #pohladu #svetovych #nabozenstiev