Jeden z prvých vývojových míľnikov v hrubej motorike dieťatka je schopnosť pretočiť sa. Aj keď sa táto činnosť môže zdať jednoduchá, nie je to tak. Dieťatko musí mať dostatočne spevnené svaly celého tela, aby ich dokázalo koordinovane použiť na otočenie.
Niekedy medzi 4. a 7. mesiacom sa väčšina bábätiek naučí pretočiť sa bez pomoci z chrbátika na bruško. Kým sa však naučia pretočiť aj späť, môžu sa občas v polohe na brušku pekne pohnevať. Preto je dobré sa pripraviť, že nejaké obdobie budete bábätku pri zaspávaní pomáhať pretočiť sa späť z bruška na chrbátik. Toto môže dočasne predĺžiť zaspávanie, ako aj spôsobiť frustráciu pri zaspávaní. V noci sa môže stať, že sa dieťatko bude budiť na to, že sa na bruško pretočilo.
Každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup. Niektoré bábätká spia pokojne od narodenia, zatiaľ čo iné potrebujú pomoc a trpezlivé vedenie. Učenie bábätka spať môže byť náročné, najmä keď sa dieťa začne pretáčať. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, ako naučiť bábätko spať, aj keď sa neustále pretáča, a to všetko s prihliadnutím na bezpečnosť a potreby dieťaťa.
Vývojové míľniky a pretáčanie
Odborné tabuľky hovoria, že bábätko by malo byť schopné pretočiť sa z bruška na chrbátik vo veku od 2 do 5 mesiacov. Opačne, čiže z chrbátika na bruško o čosi neskôr a to v 5. až 7. mesiaci. Nezúfajte však, ak vaše bábätko rovesníkov nepredbehlo, alebo ak iné dieťatko tento pohyb už ovláda a vaše ešte nie. Pri každom vývojovom míľniku je totiž oveľa dôležitejšia kvalita prevedenia pohybu ako je vek, kedy sa mu to podarí prvýkrát.
Dbajte teda hlavne na kvalitné prevedenie predchádzajúcich cvikov, ako je dostatočne pevné dvíhanie a držanie hlavičky, pasenie koníčkov či lietadielko. Keď ich má dieťatko zvládnuté, začnite ho motivovať na cielené otáčanie sa. Keď sa to už dieťatku darí, robí to úmyselne a nie náhodne, sledujte, či sa otáča na obidve strany rovnako dobre, alebo či niektorú zo strán nepreferuje viac.
Niektoré deti sa už pred štvrtým mesiacom pretočia z polohy na brušku na chrbátik. Je to väčšinou preto, že silnejšie extenzory prehnú chrbát vysoko do luku s hlavou mierne za osou chrbtice a váha hlavy preváži dieťa do rotácie. Často majú tieto deti v polohe na brušku jednu ruku vystretejšiu ako druhú a potom sa pretočia na stranu pokrčenej ruky. V prípade, že to takto vidíte u svojho dieťatka, využite rôzne možnosti ako posilniť jeho flexiu.
Vedomé pretočenie z bruška na chrbátik sa väčšinou objavuje až potom, ako sa deti naučili pretočiť z chrbátika na bruško. Pretáčaniu z bruška na chrbátik sa ani nevenuje rovnaká pozornosť, ako tomu opačnému pretočeniu. Ja si myslím, že obe sú rovnako dôležité. Pretočenie z chrbátika na bruško metaforicky reprezentuje dosiahnutie niečoho nového - pohyb vpred, vzrušenie, otočenie z bruška na chrbátik predstavuje návrat domov, pohyb dozadu - oddych. Dieťa sa otočí za niečím zaujímavým na bruško, zoberie si to a potom sa otočí na chrbát a oboma rukami to preskúma. Obe polohy, na brušku aj na chrbátiku, sa dopĺňajú, každá vytvára špecifické podnety, ktoré tá opačná ponúknuť nemôže. A práve kompletné pretočenie umožňuje dieťaťu slobodnú voľbu v horizontálnej polohe a umožňuje balansovať na boku, odkiaľ sa dieťa neskôr zdvihne cez bočný sed do sedu.
Niektoré bábätká sa nevedia alebo nechcú otáčať na bruško. Je dôležité zistiť príčinu, či už ide o zvýšený tonus, tortikolis alebo iné problémy.
Dadak sa bojí, že jej synček je slabý, pretože sa ešte nevie otočiť na bruško a má aj tortikolis. Lekárka ju vystrašila, že je "dajaky slabý". Avšak, ako uvádza iná mamička, niektoré deti sa pretočia na bruško aj v 7 mesiacoch, takže netreba panikáriť. Každé dieťa je iné a napreduje vlastným tempom.
Ďalšia mamička zdieľa skúsenosť s dvojičkami. Simonko, aj keď je aktívnejší a už sa stavia na štyri a robí prvé kroky, jeho sestra Simonka sa prevracia, ale na štyri sa nestavia. To potvrdzuje, že aj rovnako staré deti môžu mať rôzne vývojové tempo.
Lilyk píše o svojej skúsenosti s predčasne narodeným synčekom, ktorý sa prvýkrát pretočil až v 7 mesiacoch. Neurologička ho označila za šikovného a porovnala jeho vývoj s deťmi narodenými v termíne. To naznačuje, že obavy obvodných lekárov môžu byť niekedy zbytočné.
Margaretka uvádza, že jej dieťa sa za hračkou prevalí, ale inak to nerobí. Tiahne sa do sedu v kočiari, ale na štyri sa nepostaví, len dvíha ritku. Má pocit, že má slabé ručičky.
Nenka reaguje, že jej synček presne tak začínal. Dvíhal ritku, ale ručičky nie. Po čase sa to zosúladilo a postavil sa na štyri. Dokonca urobil jeden krok, ale inak sa na štyroch len pohojdáva. Uspáva ho dokonca na štyroch, pretože objavil novú polohu.
Dominica spomína, že jej malý Alex má okolo 6,5 kg a nechce sedieť. Ukázali jej, ako cvičiť na spevnenie chrbtice. Narodený bol o 6 týždňov skôr a dáva nožičku, akoby sa chcel postaviť, čo by mal robiť až neskôr.
Dominica si myslí, že jej neurologička sa nemýli a malý Alex je šikovný. Keď podá Simonkovi palce, zodvihne sa do sedu, ale neudrží sa a preváži dopredu, takže vie, že ešte nie je pripravený.
Mamičky diskutujú o tom, kedy by malo dieťa začať sedieť a ako to súvisí so zavedením tuhej stravy. Niektoré deti sa vedia v kočiari posadiť, aj keď sa samé ešte nevedia posadiť.
Jedna z mamičiek spomína, že jej dcéra má 7 mesiacov a nenapreduje tak rýchlo ako jej syn v rovnakom veku. Dôrazne však podčiarkuje, že každé dieťa je iné a nedá sa riadiť presnými tabuľkami.
Vita hľadá dobrého detského neurológa v Bratislave, pretože nie je spokojná s doterajšou lekárkou. Jej malý synček sa narodil o mesiac skôr a je mierne hypotonický.
Lilyk odporúča súkromné neurologické centrum Sinalgis na Mileticovej ulici v Bratislave, kde sú vraj veľmi dobrí a netreba dlho čakať.
Vita sa pýta, či je potrebné odporúčanie od obvodnej lekárky a vyjadruje obavy, že jej súčasná neurologička nič neberie vážne, najmä vzhľadom na komplikovaný pôrod jej synčeka a to, že ho ešte neposlala na vyšetrenie mozgu.
Mamička s 7-mesačnou dcérou uvádza, že jej dcéra sa tiež neprevráti na bruško, ani na boku nechce byť. V oblasti nôh je však veľmi aktívna. Spomína svojho 10-ročného syna, ktorý chodil v 8 mesiacoch a po štyroch sa učil chodiť až v 14 mesiacoch, čím opäť zdôrazňuje individuálny vývoj.
Mamička s 7-mesačnou dcérou uvádza, že jej dcéra sedí pekne, aj keď ju občas prekvapí hlava. Snaží sa udržať rovnováhu. Sama si ale ešte nevie sadnúť. Zaujala ju informácia od neurologičky, že by sa dieťa v tomto veku malo vedieť prevrátiť na bruško z oboch strán a späť, a tiež sa plaziť.
V diskusii padla otázka, či dávať bábätká sedieť, aj keď sa samé nevedia posadiť. Jedna z mamičiek uvádza, že jej malý Marek sa už v sede vytiahne na nožičky, ale ešte nevie na nich stáť. Neurologička jej povedala, aby ho nedávala sedieť, kým sa sám neposadí, aby nebol "hrbatý". Marek sedí pekne a dlho vydrží, dokonca aj keď sa naťahuje za hračkami.
Mama Sylwinky uvádza, že jej dcéra už robí kroky a čoskoro bude chodiť za ruky.
Mamička s Marekom je zmätená, pretože jej neurologička trvá na tom, aby dieťa nedávala sedieť, kým sa samo neposadí, čo sa môže stať až v 9 mesiacoch.
Diskutuje sa aj o strave. Marek, ktorý nie je dojčený, papá ráno mlieko, potom ovocie, na obed zeleninku s mäskom a ryžou, popoludní mlieko, večer kašu a pred spaním mlieko. V noci pije mlieko a počas dňa riedený džús.
V súvislosti so stravou padla otázka o ryži a kašiach. Jedna z mamičiek dáva synovi ryžu, ktorú poriadne rozvarí. Kašu mu dáva zriedka, zatiaľ len obyčajnú od Nutrilonu, ktorá bola ryžová. Džúsy dáva Hami alebo Hipp, ale vždy riedené vodou, pretože čistú vodu nechce.
Mamička tiež spomína kaše od Hami, ktoré sú dobré, a tiež od Nestle. Jej lekárka však kázala kaše až po 8. mesiaci, ale ak neobsahujú lepok, myslí si, že to nie je problém.
Ako pomôcť dieťaťu pri pretáčaní?
Aby bolo bábätko schopné sa otočiť, musí najprv pevne držať hlavičku a posilniť všetky svaly hrudníka, bruška a chrbta. Už od narodenia preto bábätko dávajte pravidelne na bruško, podporujte ho v dvíhaní sa, čiže v cvičení svalov krku a chrbta.
Bábätko môžete stimulovať pomocou farebných hračiek, ktoré ho budú lákať natoľko, aby sa za nimi dvíhalo. Pri tomto cvičení buďte vždy bábätku na blízku a určite ho tak nenechávajte na začiatku samotné. Keď s istotou zvládne zodvihnúť hlavičku, udržať ju hore a zároveň ňou cielene otáčať do strán, je čas pridať k tomu cvičenie rúk a nôh. Hračky teraz už klaďte pred dieťatko tak, aby sa za nimi muselo samé naťahovať. Postupne si tak osvojí cvik označovaný ako lietadielko.
Tipy, ako pomôcť dieťaťu pri pretáčaní:
- Líhajte si k deťom: Budú sa k vám radi obracať. Dieťatko už od tretieho mesiaca veľmi rado komunikuje s mamou, otcom alebo ďalšími členmi rodiny tvárou v tvár (en face).
- Hrajte sa na hracej ploche: Skúste si ľahnúť vedľa dieťatka na jeho hracej ploche. Pozorujte, ako dieťatko reaguje. Otáča k vám hlavičku a snaží sa zapojiť celé telo? Dvíha ruky, naťahuje sa nimi za vami? Zdvíha nohy? Ak necháva nohy na podložke jemne sa mu ich dotknite a keď ich pokrčí, podoprite mu ich. Pomáha mu táto poloha v pretočení? Možno cítite, ako sa nohy dieťatka zatláčajú do vašich dlaní a ono nájde podporu k pretočeniu. Pohyb do strany nemusí byť veľký, dôležité je pre dieťa nájsť ten prvotný moment rolovania.
- Pomáhajte pomaly: Najmä v začiatkoch môže príliš rýchle prerolovanie nabok vyvolať úľakovú reakciu, preto odporúčam pracovať pomaly.
- Podpora nôh: Kľaknite si k nohám dieťaťa a oprite si ruky o zem. Skloňte sa nad dieťatko, ktoré leží na chrbátiku, rozprávajte sa s ním, podoprite mu nožičky jednou rukou.
- Postupne sa posúvajte: Po chvíli, keď cítite, že dieťatko je plne zaujaté spoločnou hrou, sa trošku posuňte nabok nad ruku, ktorú máte opretú o predlaktie. Stále podopierate chodidlá dieťaťa. Dieťa sa prispôsobí vašej polohe. Po chvíli sa opäť posuňte nižšie. Postupne pokračujte, až si ľahnete na zem vedľa vášho bábätka, stále mu podopierajte chodidlá. Podporujte dieťatko tým, že mu rozprávate a usmievate sa. Potom, ak dieťa zmena polohy nevyrušila, môžete pokračovať v rozprávaní a hraní sa na boku.
- Rešpektujte úroveň dieťaťa: Ak ste postrehli, že dieťatko začalo byť v určitom momente pretočenia nervóznejšie a stratilo vnútornú pohodu, ukazuje to na momentálnu úroveň schopnosti dieťaťa v pokoji zvládnuť pretočenie. Pomáhajte dieťaťu vždy iba do miesta, kde cítite odpor alebo nepohodu. Rolovanie - pretáčanie by nemalo dieťaťu spôsobovať stres.
- Kontrola rúk: Niekedy, ak sa dieťa dostane do malého pretočenia, horná ruka (opačná ruka k smeru otočenia sa otvára do strany - dotýka podložky). To je moment, ktorý mu bráni zmeniť polohu a vracia ho späť. Čo robiť v takomto prípade? Ľahnite si k dieťatku zboku a komunikujte s ním. Skontrolujte, či má dieťatko voľné zdvihnuté nohy, najlepšie je mu podoprieť chodidlá a pomôžte mu v otočení pohybom chodidiel do smeru k vám. Robte to pomaly a stále pokojne komunikujte. Ak sa horná ruka otvorí dozadu, vložte do nej svoj prst. Ruku mu neťahajte, iba čakajte, čo sa bude diať. Väčšinou dieťa samo ruku prevedie pred hrudník do smeru otočenia.
- Poloha hlavy: Niekedy deti v polohe na boku strácajú orientáciu z toho dôvodu, že hlavička je veľmi vyvrátená dozadu. Je to opäť prejav dominancie extenzorovej sily. Táto poloha nie je celkom optimálna, lebo po pretočení sa dieťa väčšinou dostane do polohy s rozpaženými rukami, ktoré si nevie položiť na podložku a to je veľmi únavné. Preto tieto deti nemusia mať radi polohu na brušku. Rovnako záklon hlavy v rotácii z boku na brucho extrémne stimuluje vestibulárny systém.
- Stimulácia flexie: V takomto prípade je dôležité stimulovať flexiu, aby sa hlava a celá chrbtica dostala do rovnej línie. Ľahnite si vedľa neho na bok a pomôžte mu s pretočením na bok, ak to nedokáže samé. Presvedčte sa, že má uvoľnené, pokrčené nohy. Ak nie, podoprite mu aspoň jedno chodidlo (hornej nohy) v polohe na boku, ak má hlavičku príliš zaklonenú a nepozerá sa na vás, pošteklite ho na spodnej pere. Ak budete trpezlivý, dieťa pohne hlavou v smere podnetu a vyrovná ju do priamej línie.
- Podpora a stimulácia: Ak je dieťatko na brušku, znížte sa k nemu a hlavu dajte k jeho pravému ušku. Pokojne mu rozprávajte spievajte alebo volajte menom. Dieťa natočí hlávku v smere hlasu. Vo chvíli nasmerovania pozornosti dieťaťa do zadného priestoru mu chyťte ľavý lakeť a jemne mu rúčku posuňte pozdĺž podložky a pomôžte dokončiť pretočenie za hlasom v celom tele.
Detská postieľka: Bezpečné miesto pre spánok
Od narodenia by bábätko malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre bezpečnosť novorodenca sa neodporúča, aby spal v jednej posteli s rodičmi. Ak chcete mať bábätko v noci blízko seba, ideálnym riešením sú postieľky, ktoré sa dajú pripojiť k rodičovskej posteli. Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi.
Prečo je vlastná postieľka dôležitá?
- Prevencia SIDS: Vlastná postieľka minimalizuje riziko priľahnutia alebo prekrytia dieťaťa perinou.
- Regulácia teploty: Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu.
- Osobný priestor: Aj malé bábätko potrebuje dostatok priestoru na spanie, pretože sa v spánku často točí a pohybuje.
- Čas pre rodičov: Rodičia potrebujú čas aj pre seba a na domáce práce.
Zavedenie rutín: Kľúč k pokojnému spánku
Malý novorodenec si na svet okolo seba iba zvyká a preto nevie, čo a ako sa deje. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Ak chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo by už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia. Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky.
Príklady večernej rutiny:
- Kúpeľ
- Masáž
- Kŕmenie
- Čítanie rozprávky
- Uloženie do postieľky
Riešenie zdravotných ťažkostí
V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Na dobré sa rýchlo zvyká, preto to maličké detičky neskôr začnú vyžadovať a inak už zaspať nechcú. Dobre si to rozmyslite a ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite.
Vytvorenie pozitívneho vzťahu k postieľke
Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý.
Kedy začať s nácvikom?
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete. Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať.
Metóda regulovaného plaču
Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Dôležité rady a stratégie
Nepravidelný spánok: Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov.
Edukácia rodičov: Edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka.
Tma a spánkové cykly: Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada.
Samostatné zaspávanie: Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme.
REM spánok: Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku.
Nepredvídateľný spánok: Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
Riešenie problémov: Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory.
Cumlík: Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí.
Plač v postieľke: Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť.
Stanovenie hraníc: Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ.
Zuby: Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
Biely šum a masáže: Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok.
Moorov reflex: Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex.
Spánkové návyky: Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania.
Nosenie a kočíkovanie: Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek.
Režim: Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca.
Individuálny prístup: Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.
Dotazník: Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku.
Spôsob zaspávania: Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Spánkové intervencie: Viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Alebo keď nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu. Mám dosť klientok v popôrodnej depresii, ktoré sa potom nevládzu o dieťatko poriadne starať alebo sa mu nedostatočne venujú.
Spánkové regresie: Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracujem teda v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sme spánok celej rodiny zlepšili.
Ako mám naučiť novorodenca spať v postieľke?
