Odmietanie mlieka u detí môže byť pre rodičov zdrojom veľkých obáv. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa dieťa môže začať správať odmietavo k pitiu mlieka, či už materského alebo umelého. Je dôležité pochopiť príčiny a nájsť vhodné riešenia, aby sa zabezpečil dostatočný príjem živín a tekutín pre zdravý vývoj dieťaťa.
Prečo bábätko odmieta mlieko?
Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže odmietať mlieko. Veľa závisí od veku dieťaťa a tiež od toho, ako bolo doteraz kŕmené. Problém je dosť vážny, ak sa týka novorodencov, pre ktorých je mlieko základným a jediným jedlom. V situácii, keď dieťa už konzumuje tuhú stravu máte, našťastie, alternatívu.
Medzi najčastejšie príčiny patria:
- Regresia alebo prerezávanie zubov: Tieto faktory môžu spôsobiť dočasné odmietanie mlieka. Počas rastu zubov dieťa často stráca chuť do jedla. Prerezávajúce sa zuby a opuchnuté ďasná znamenajú, že vaše dieťa nemá na nič náladu. Jeho chuť k jedlu klesá, pretože každé kŕmenie mu spôsobuje bolesti.
- Zmena chuti: Deti môžu odmietať mlieko kvôli zmene jeho chuti. Každá receptúra dojčenských výživ má mierne odlišnú chuť a môže sa stať, že sa vášmu dieťaťu nová receptúra nebude páčiť, zvlášť keď bolo predtým iba dojčené.
- Alergická reakcia alebo potravinová intolerancia: V prípade problémov s rôznymi mliečnymi potravinami je na zvážení vyšetrenie pre vylúčenie alergickej reakcie, či potravinovej intolerancie. Ak sa objaví neznáma vyrážka a pokožka na lícach je červená, môže to znamenať neznášanlivosť bielkovín kravského mlieka.
- Problémy so zažívaním: Umelé mlieko nemusí dieťaťu dobre robiť na zažívanie, čo môže viesť k jeho odmietaniu. Odmietanie dojčenskej výživy môže byť niekedy príznakom choroby. Vaše dieťa nechce piť z fľaše, pretože si pamätá, že po každom jedle sa cíti zle. Možno plače po každom kŕmení, pretože ho bolí žalúdok.
- Preferovanie "nulového" toku mlieka: Bábätko začalo preferovať "nulový" tok mlieka, toto sa niekedy stáva najmä u bábätiek, ktoré dostávajú cumlík alebo si cmúľajú prstíky - cumlík mu uspokojí potrebu sať a zakryje potrebu hladu. Až sa bábätko môže dostať do stavu, keď hlad uspokojuje len satím cumlíka a nie pitím mlieka. Dokonca mu môže začať mlieko, ktoré mu prichádza do úst vadiť a môže odmietať nielen prsník, ale aj fľašu, či iné spôsoby kŕmenia.
- Nútenie do kŕmenia: Vo väčšine prípadov ide pri odmietaní fľaše, resp. averzii voči pitiu mlieka z fľaše dieťatka o „nútenie“ do kŕmenia. Samozrejme, je to vo väčšine prípadov s čo najlepším úmyslom rodiča. „Jedol si málo, ešte by si mal,“ alebo „budeš hladný, vypil si málo“, „mal by si vypiť aspoň 120ml“ alebo „podľa pediatra priberáš málo, mal by si ešte trošku piť“ a podobné myšlienky, ktoré každá jedna maminka, ktorá nedojčí určite mala už v hlave niekoľkokrát. Následne sa veľmi ľahko u detí vytvára tzv. averzia voči kŕmeniu z fľaše.
- Zmena preferencií: Dieťa, ktoré získava nové zručnosti sa bude viac zaujímať o spoznávanie sveta okolo, ako o jedlo. Môže sa stať, že kvôli nadbytku emócií a podnetov jednoducho zabudne, že je hladné.
- Nádcha: Nádcha patrí u bábätka spoločne s kašľom medzi najčastejšie ochorenie, opakujúce sa niekedy aj niekoľkokrát do roka. Ochorenie zníži apetít.
- Užívanie ATB: Deti užívajúce antibiotiká (napr. Klacid) môžu odmietať mliečne výrobky.
Je veľmi dôležité prvotne vylúčiť prípadné ochorenia spojené so žalúdkom, trávením a pod. Avšak, v mnohých prípadoch maminky prichádzajúce s deťmi do poradní za lekárom tvrdia, že ich dieťa málo papá. Keď sa podarí tak vypije mlieko na dva alebo viackrát a aj tak to nie je očakávané potrebné množstvo. Potom ale dieťatko zvracia, pretože už má príliš veľa mlieka v brušku. Takto podaný príbeh pediatrom často evokuje reflux dieťatka. Automaticky im predpisujú (hlavne v západných krajinách) nejaké podporné lieky na lepšie trávenie mlieka. Zvykne sa to zameniť s intoleranciou na mlieko. Potom sa začína hľadanie iného „vhodného mlieka-formuly“, pričom pôvodne užívané mliečko samotné dieťatku neškodí. Škodí mu len spôsob, akým je podávané, resp.
Čo ak dieťa odmieta fľašu?
Stretávam sa s množstvom rodičov, ktorí hovoria, „naše dieťa neznáša fľašu, chytí hysák ešte ju len vidí, nieto si ju dať do úst a sať.“
Dojčenie pre dieťa znamenalo pocit istoty a bezpečia, ktorý mu zrazu chcete "vziať". Navyše, pitie z fľaše sa od dojčenia veľmi líši. Pri dojčení muselo dieťa uchopiť samo bradavku a aktívne sať, avšak pri kŕmení batoľacím mliekom z fľaše dostane cumlík do úst, z ktorého mlieko samovoľne vyteká. Musíte teda dieťa naučiť, ako na to.
Ako naučiť dieťa na fľašu
Ak vaše dieťa odmieta fľašu, skúste tieto kroky:
- Začnite v správnom čase: S učením začnite vtedy, keď ste vy aj dieťa v pokoji a známom prostredí, v ktorom sa obaja cítite bezpečne, keď dieťa nie je choré alebo rozrušené (napr. prechladnutím, rastúcimi prvými zúbkami).
- Nekŕmte hladné dieťa: Nečakajte, kým dieťa plače od hladu. Deti, rovnako ako aj dospelí, zvládajú nové skúsenosti lepšie, keď sú odpočinuté a pokojné.
- Ponúkajte, nenúťte: Fľaštičku dieťaťu ponúkajte, nenúťte. Ak dieťa plače a snaží sa fľaštičku odstrčiť, nebojujte s ním, dajte si pauzu a skúste to opäť po pár hodinách. Nútením len posilníte negatívnu skúsenosť a dieťa môže byť nabudúce vystresované už len pri pohľade na fľaštičku.
- Využite materské mlieko: Ak ešte máte materské mlieko, odstriekajte ho a dajte do fľaštičky. Dieťa spozná známu chuť materského mlieka a skúšanie pôjde lepšie, ako keď začnete fľaštičkou podávať rovno dojčenské mlieko a pre dieťa toho bude veľa neznámeho naraz.
- Zvykanie na novú chuť: Ak už materské mlieko nemáte, podajte trošku dojčenského mlieka na lyžičke, aby si dieťatko zvyklo na inú chuť mlieka, než sa začne učiť piť z fľaštičky.
- Správny prietok mlieka: Sledujte prietok mlieka - dieťa sa totiž musí pri pití trochu namáhať, aby bol uspokojený jeho sací reflex. Z fľaše držanej hore dnom by malo mlieko pomaly kvapkať - asi 1 kvapka za sekundu.
- Príprava cumlíka: Mierne zohrejte cumlík v prevarenej dojčenskej vode než ho nasadíte na fľaštičku, ktorú ponúknete dieťaťu. Alebo ju krátko schlaďte v chladničke, ak dieťaťu rastú zúbky.
- Teplota mlieka: Sledujte teplotu mlieka - dojčenské mlieko vo fľaši, má mať rovnakú teplotu, ako má materské mlieko.
- Experimentujte s polohami: Skúste rôzne polohy - niektoré deti preferujú rovnakú polohu ako pri dojčení, pre iné funguje zmena polohy.
- Rozptýlenie a kontakt: Pri kŕmení z fľaše držte dieťa za ruku a dotýkajte sa ho. Môžete skúsiť tiež chodiť po byte v pomalom tempe a pri chôdzi dieťa hladiť po chrbte. Rozptýlenie je dobrá technika, ako naučiť dieťa sať z fľaše. Cieľom je, aby dieťa nemalo z fľaše strach.
- Zapojte otca: Dajte fľašu s dojčenským mliekom oteckovi - keď nie je mamička na dohľad, niektoré deti tak ľahšie akceptujú fľašu.
- Vyskúšajte inú fľašu/cumlík: Ak dieťa stále odmieta fľašu, skúste iný typ alebo iný cumlík, môže to chvíľu trvať, než nájdete ten, ktorý bude dieťaťu najviac vyhovovať. Ak sa to na prvýkrát nepodarí, nezúfajte a vytrvajte s pokusmi.
Alternatívne zdroje vápnika a proteínov
Ak má dieťa problémy s mliečnymi potravinami, je vhodné sa zamerať na príjem iných mliečnych potravín (maslo, biely jogurt a pod.). Ak máte pocit, že napriek tomu je konzumácia mliečnych prípravkov nedostačujúca, je vhodné navýšiť príjem proteínov strukovinami, či chudým mäsom (kuracie, králičie a pod.).
Pitný režim detí
Zníženie telesnej vody v organizme vyvoláva reakcie, ktoré sa prejavia pocitom smädu. Pri výraznejšej dehydratácii sa zhoršuje prekrvenie kože a končatiny sú chladné. Voda sa do organizmu dostáva ako súčasť tekutín, ale aj ako súčasť potravy. Napríklad materské mlieko, ktoré obsahuje asi 10 % pevných zložiek, obsahuje v zvyšných 90 % vodu. Po narodení dostáva dieťa vodu v prvej ponúknutej potrave, ktorou je materské mlieko.
Príjem tekutín u novorodencov a dojčiat
Priloženie novorodenca k matkinmu prsníku by malo nastať čo najrýchlejšie po pôrode. Postupne sa zvyšuje produkcia mlieka a dieťa začína mlieko stále viac sať. V prípade, že laktácia matky ešte dostatočne nenastúpila, dostáva dieťa doplnok tekutín ešte v pôrodnici, najskôr čaj, neskôr ako náhradu umelé mlieko určené pre výživu novorodencov. U starších dojčiat a detí, ktoré dostávajú už ďalšiu nemliečnu zložku potravy, tekutiny postupne pridávame.
Odporúčané množstvo tekutín
Denná potreba tekutín sa mení podľa váhy dieťaťa. Ako uvádza detská lekárka Denisa Jaššová, orientačná tabuľková norma je 100 ml na každý kilogram hmotnosti, ak dieťa váži do 10 kg. Ak je dieťa ťažšie, tak na každé kilo by malo prijať 50 ml. Napríklad, 12 kg dieťa by malo mať denný príjem tekutín 1100 ml a 20 kg dieťa 1500 ml.
Ako motivovať deti k pitiu?
- Pestrý výber tekutín: Ponúkajte deťom rôzne druhy tekutín, ako napríklad vodu, čaj, ovocné šťavy, polievky a mlieko.
- Atraktívne podávanie: Používajte farebné poháriky, slamky alebo "dospelácke" poháre, aby ste deti motivovali k pitiu.
- Príkladom: Deti sa učia napodobňovaním, preto im choďte príkladom a pite vodu pravidelne aj vy.
- Tekutiny v strave: Zabezpečte, aby dieťa prijímalo dostatok tekutín aj v strave, napríklad prostredníctvom ovocia, zeleniny a polievok.
Čomu sa vyhnúť?
- Sladené nápoje: Sladené nápoje môžu vyvolať obezitu a zubný kaz, preto by ste sa im mali vyhýbať.
- Nadmerný nátlak: Prílišný nátlak na dieťa, aby pilo, môže viesť k vzdoru a odmietaniu.
- Minerálne vody: Celkovo minerálky vo väčšom množstve nie sú vhodné pre deti. Treba radšej siahať po vode s nižším podielom minerálov, hlavne sodíka.
- Džúsy: Je dôležité sledovať pomer ovocnej zložky a tiež koľko umelých sladidiel obsahujú. Sladidlá totiž môžu u detí vyvolávať nežiadúcu hnačku. Experti radia núkať deťom radšej čisté ovocné džúsy, ktoré sú pasterizované. Mali by sme ich tiež zriediť s vodou v pomere 1:1. a džúsy by tiež nemali tvoriť značnú časť pitného režimu detí.
Ako prinútiť moje dieťa piť z fľaše?
Ako rozoznáme dehydratáciu?
Známky dehydratácie svedčiace pre slabý príjem tekutín sú, keď dieťa nemočí cez deň viac ako 6 hodín a moč je koncentrovaný. Dieťa sa sťažuje na bolesť hlavy. Dojča má prepadnutú fontanelu, je červené, plače a môžu mu aj chýbať slzy. Dehydratované dieťa má menej ako 6-8 pocikaných plienok denne. Častým príznakom je aj tvrdá stolica a neskoršie problémy s vyprázdňovaním.
Ak si myslíte, že má vaše dieťatko averziu voči kŕmeniu, uistite sa najprv, že jeho zdravotný stav je v poriadku. Každé ochorenie zníži apetít a tiež šancu na úspešné vyriešenie averzie. Dieťa musí byť schopné piť z fľaše vývinovo. Resp. Pracovať na averzii a vidieť výsledky trvá cca 2 týždne. Záleží samozrejme od temperamentu dieťatka a tiež konzistencie rodiča.
Spravte maximum preto, že v priebehu týchto 2 týždňov bude dieťa doma v najznámejšom a pre neho najbezpečnejšom prostredí. Prostredie mu nemeňte, obmedzte počet ľudí, ktorí kŕmia dieťa na dvoch (otec-mama, resp. mama-babka). Zabezpečte si sami podporu členov rodiny, ak je viac súrodencov, nech chápu, že teraz potrebuje to dieťatko, ktoré chceme naučiť spokojne piť z fľaše viac pozornosti a bude mať prednosť.
Motivujte dieťa ku kŕmeniu. Najlepšou motiváciou piť z fľaše pre dieťa je prirodzene hlad. Stopnite teda kŕmenia počas spánku, ideálne aj dojčenie a príkrmy dočasne obmedzte. Vyhnite sa tomu, že ho do niečoho tlačíte proti jeho vôli. Dieťa potrebuje opäť nadobudnúť voči vám dôveru. Ak ho budete do pitia nútiť, ďalšie pitie odmietne automaticky. A to aj napriek tomu, že ho už nútiť nebudete. Bude totiž očakávať ten nepríjemný pocit, že muselo piť nasilu, ktorý s tým má spojený.
Aj v procese zlepšovania a odstraňovania averzie dochádza spočiatku len k malým množstvám mliečka, ktoré deti vypijú. Je to práve preto, že obozretne vyhodnocujú stav, či pijú preto samé, že chcú a či nezakročia znova rodičia, ktorí ich budú nútiť piť ďalej hoci samé už nechcú.
Pokiaľ je dieťa unavené, chce menej papaťn a naopak unavené dieťa, ktoré je hladné, ťažko zaspáva. Snažte sa sledovať spánkové potreby dieťatka, doprajte mu tak denný ako i nočný spánok priamo úmerne jeho veku. Nezačínajte so zlými spánkovými návykmi, ktoré len dočasne pomôžu uspať dieťa, no v dlhodobej miere len uškodia. Naučte dieťatko spať samé bez pomoci cumlíka, hojdania, hladkania, či inej vašej pomoci. Nekŕmte dieťa na uspatie, sledujte príznaky únavy dieťatka počas dňa. Berte v úvahu rôzne vývinové zmeny, ktoré prirodzene spánok dieťatka narúšajú.
Celý proces odstraňovania averzie podľa tejto autorky môžeme časovo smerovať na cca dva týždne, kde postupne hovoríme, že dieťa už nie je averzívne voči satiu z fľaše. Má to postupné kroky, dieťa si prejde slabším apetítom, ale aspoň začína jesť, postupne papá viac a nakoniec prijíma mliečko s radosťou a bez stresu, čo je cieľom. Dôležité je, aby ste boli dôslední a konzistentní a nespadnúť do opätovného ponúkania fľaše, resp.
V prípade, že dieťa odmieta aj iné tekutiny a stravu, je potrebné kontaktovať pediatra, ktorý na základe dôkladného vyšetrenia dieťaťa určí príčinu ťažkostí.