Speváčka a herečka Barbora Švidraňová je známa tvár slovenskej scény, ktorá si prešla mnohými životnými etapami. Od úspešnej hereckej kariéry v populárnych seriáloch až po spev a objavovanie hlbších spirituálnych tém, jej životná cesta je plná zmien a výziev. Jednou z najvýznamnejších kapitol v jej živote je materstvo, ktoré ju formovalo a prinieslo nové priority a hodnoty.
Prvé dieťa a materstvo
Iba pred necelými dvomi hodinami porodila v žilinskej nemocnici svoje prvé dieťatko. Pochválila sa aj fotkou bábätka. Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení žilinskej nemocnice v piatok 18. mája 2018 priviedla na svet svoje prvé bábätko speváčka a herečka Barbora Švidraňová. Svojmu talianskemu priateľovi Francescovi Mendoliovi.
Barbora Švidraňová sa nikdy netajila tým, že otehotnela neplánovane a v živote mala trošku iné plány. Bábätko však prijala s láskou a dnes je z nej mamina už ročného synčeka Gabriela. V máji chlapček oslávil prvé narodeniny a určite aj Barborka, tak ako každá iná mama, pocítila v živote veľa zmien. Veď prvý rok v živote dieťatka je tým najčarovnejším - prvý smiech, prvé slová, prvé kroky, to všetko sú chvíle, ktoré veľmi intenzívne prežívame.
Materstvo je asi jedna z kľúčových vecí, ktoré ju zmenili. Má syna Gabriela, v máji oslávi 6 rokov. Trpezlivosť a láskavosť. Bola taký buldozér, má veľa mužskej energie. Dlho fungovala v mužskej energii a syn ju dostal naspäť k esencii ženy, nežnosti a láskavosti, priniesol také spomalenie a prijatie samej seba.
Vzťah s otcom dieťaťa a samoživiteľstvo
Známa speváčka a herečka Barbora Švidraňová sa dala kedysi do vzťahu s talianskym bubeníkom Francescom Mendoliom. Spoločne mali neskôr syna Gabriela. Pár fungoval kedysi dlhú dobu na diaľku, pretože hudobník žil v Londýne a do toho veľakrát cestoval naprieč celým svetom. V roku 2018 sa im narodil syn, krátko nato sa však pár rozdelil a Švidraňova zostala s dieťaťom sama.
V rozhovore uviedla, že vzťah medzi ňou a bubeníkom nebol ideálny. „Už dlhší čas sa naše životné priority, pracovné tempo, hodnoty a názor na rodičovstvo aj vzťah nezhodovali, tak sme usúdili, že pre Gabriela bude najlepšie, ak obaja pôjdeme vlastnou cestou,” vysvetľuje Švidraňová.
Otec na syna neplatí žiadne výživné, herečka ťahá celú domácnosť sama. „Na malého mi Francesco neplatí, lebo nie je ani zapísaný v jeho rodnom liste. Takže sme to nikdy nejako neriešili. Švidraňová sa vraj rozhodla ísť podnikateľskou cestou. Momentálne ju zaujímajú spirituálne témy, v dôsledku čoho si prenajala priestory, kde sa venuje meditácii, ako aj liečbe zvukom.
Temperamentná ryšavka k sebe hľadala podobnú povahu, ale vypomstilo sa jej to. Francesco bol síce živel, ale zjavne nevedel, čo od života chce. „Otec môjho syna prispieva len občas a nie veľa, preto som sa musela takmer o všetko postarať sama,“ povedala Švidraňová v minulosti. Aby vyžila, zbalila si veci a so synom odišla do rodnej Žiliny, kde jej s výchovou pomáhali rodičia. Materskú dovolenku si nevychutnala do poslednej bodky.
Dnes Barbora tvrdí, že na veci sa už pozerá úplne inak. „Ak človek nemal rodičovstvo na diaľku, vôbec si to nevie predstaviť. Dnes absolútne prijímam, že otec môjho syna cestuje po celom svete a že je muzikant. Je to bohémsky typ a nemám prečo mu nič zakazovať. A už vôbec nie nasilu meniť jeho život. Navzájom sa rešpektujeme, lebo iná cesta by bola horšia,“ mykla plecami.
Malý sa s otcom nevidel už päť rokov. Bola korona a všetko, než sa to ustálilo, tak som s ním cestovať nechcela. Navyše s malým dieťaťom sa ťažko cestuje,” hovorí herečka. Hoci sa nevidia, kontakt majú aspoň na diaľku. Švidraňová vraví, že v súčasnosti si s talianskym expriateľom volávajú cez Skype. Zároveň hovorí, že nakoľko je ich synček väčší, tak zvažuje, že by si za Francescom a jeho rodinou vycestovali do Talianska.
Napriek tomu, že je na dieťa sama, má blízkych, ktorí jej pomáhajú. Uvedomovala si, že sama v Bratislave by musela riešiť opatrovateľky alebo iné veci, s jej kariérou by to nešlo dokopy ľahko. Komfort rodičovskej pomoci pri výchove alebo starostlivosti o dieťa bola priorita. Chcela, aby mal syn čo najbezpečnejšie zázemie a aby si to aj užil, kým bude chcieť.
Spiritualita a sebarozvoj
Talentovaná Barbora Švidraňová sa presadila nielen ako speváčka, ale aj ako herečka. Okrem toho sa však začala venovať práve spiritualite, za ktorú si vypočula veľa kritiky. Obľúbená herečka, ktorú poznáte aj zo seriálu Nemocnica, sa ostatné roky okrem herectva a spevu začala venovať aj svojmu duševnému rozvoju. A práve tento nový smer, ktorým sa rozhodla ísť, leží mnohým jej fanúšikom, ktorí ju poznali najmä zo seriálov, v žalúdku.
„Spiritualita bola v mojom živote odjakživa. Len som to brala ako psychohygienu, svoj vlastný sebarozvoj a to, čo mi dávalo pocit, že trochu môžem z tej reality uniknúť… A ako išiel čas, tak som zisťovala, že ma to veľmi, veľmi baví a že keď to pomohlo mne, tak som sa rozhodla, že to umeleckým spôsobom začnem spracovávať aj pre vás… Ľudia sa často z toho smejú, že sme takí akože uletení hipisáci a proste že nám šibe, že sme sa zbláznili.
Najmä v posledných rokoch sa s vami vo viacerých rozhovoroch - či už sú to podcastové formáty alebo aj televízne interview - spája slovko spiritualita. Vývoj a cesta boli organické, ale išlo to so mnou od malička. Vždy som vnímala svet trochu inak. Cítila som, že niečo mi tu nehrá, niečo sa deje inak, ako to vnútorne cítim.
Myslím si, že mi veľmi pomohlo, že som dieťa generácie Harryho Pottera. Nám to úplne otvorilo fantáziu. Ako deti nás dlhé roky obmedzovali v našej fantázii, hovorili nám: toto nie je pravda, to si vymýšľaš a podobne. Držali nás v nejakej ohrádke, ale Harry Potter otvoril dvere fantázii, vizualizácii, snívaniu a narábaniu s energiou. Celý Harry Potter je o tom, že sme bytosti, ktoré majú v sebe energiu. Dokážeme s ňou meniť vonkajší svet, ak pochopíme vnútri silu, lásku, odvahu a všetko ostatné, čo aj hrdinovia v knihách riešili.
V puberte sa mi otvorili tieto obzory a povedala som si, že už nejdem cúvať naspäť. Baví ma narábať s energiou v sebe a energiou okolo nás. Nemá to nič spoločné s náboženstvom. To slovo spiritualita, ezoterika je dosť sprofanované a ľudia sa ho často boja, niektorí ho dokonca odmietajú. Mám pocit, že v posledných rokoch sa však nánosy odstraňujú a dostávame sa k podstate toho, čo to vlastne spiritualita v každodennom živote znamená. Naozaj nie sme len toto telo, hmota. V mentálnej, emocionálnej, ale tiež v telesnej úrovni. Nejde o každodenné rituály. No zaujímam sa aj o rituály, napríklad keď sa venujem sound-healingu alebo robíme nejaké sedenie. Jeho súčasťou je napríklad kakaová ceremónia. Sú to také nežné a prirodzené rituály, ktoré pozostávajú len z toho, že v kruhu priateľov alebo známych sa popíja kakao a je tam vrúcna otvorená atmosféra. Nemá to nič spoločné s bubu čarovaním, ide o obyčajnú ľudskú spriaznenosť.
Sound healing a liečba zvukom
Spomenuli ste sound-healing. Z toho doslovného prekladu sound, teda zvuk a healing, z anglického liečba, si zhruba viem predstaviť, o čo ide. Sound healing je jedinečná metóda, ku ktorej som sa dostala pred pár rokmi. Myslela som si, že už hudbou nedokážem ísť vyššie, objaviť ďalší rozmer. Zdalo sa mi, že už naozaj iba príde nejaký text, urobím pesničku, je tam žáner, jazz, soul, punk, rock a ja to skombinujem a vytvorím to, čo cezo mňa prechádza.
Keď som sa začala viac ponárať do spirituálnejších tém, objavila som vysoko vibračné nástroje. Vedela som, že existujú tibetské misy a podobné záležitosti, no netušila som, že tých nástrojov je toľko. Ani to, že sa dokážem dotknúť esencie vysokých frekvencií, lebo o tom to celé je. Aj naše slovo je frekvencia, naše vyžarovanie je frekvencia, všetko je vlastne zvuk a svetlo, teda nejaké žiarenie. Zvukom dokážeme veľmi veľa ovplyvniť. Na fyzickej úrovni nám zvuk dáva do harmónie obehový systém, všetku tekutinu v našom tele, lymfatický systém, hormóny, tráviace enzýmy. Všetko to začne reagovať, pretože zvuk ich rozvibruje. Dostáva sa do všetkých úrovní, pretože zvuk sa nikde nekončí, nezastaví na nejakom povrchu, prejde všetkým, drevom, plastom, telom, organickým, neorganickým materiálom. Sound healing stojí na tom, že v našom tele všetko dáva do poriadku. Harmonizuje to na frekvenciu, ktorá je prirodzená telu. Nástroje, o ktorých hovorím, vibrujú na 432 hertzoch, čo je prirodzená frekvencia prírody alebo života ako takého. Čiže sa dostávame do súladu s celým stvorením a s celým životom a priestorom. Dokážu ovplyvňovať aj emocionálne a mentálne pole, nejaké zlozvyky alebo presvedčenia. Áno, pričom ticho je najvyššia forma zvuku.
Materstvo a zmeny v živote
Deti otvárajú veľa tém, ktoré si dospelý človek potrebuje nejako spracovať a vyriešiť. Máme vzorce naučené z detstva, ktoré sú podvedome kdesi skryté a nie každý ich má objavené alebo uvedomené. Zvykne sa často hovoriť: „On je presne po tebe, správa sa ako ty“. Ale tým nám dieťa len ukazuje presne to, čo sme my možno v detstve potrebovali a chceli prejaviť, ale bolo nám to zakázané a v nás potlačené. Dieťa príde, otvorí to v človeku.
Častokrát sa správame k deťom z úrovne autority. Očakávame od nich, že nás budú poslúchať, lebo sme na zemi dlhšie a vieme, čo je pre ne správne. Ale často si spomeniem, že aj ja som chcela žiť inak alebo povedať nejaké veci inak v detstve a puberte a stále som mala nad sebou z okolia akúsi imaginárnu palicu: pokiaľ nebudeš robiť toto a toto, tak ťa čaká trest. Takže teraz sa snažím, aby mal môj Gabriel pocit, že má parťáka, spriaznenú dušu, ktorej sa môže zdôveriť, ktorá ho nebude zbytočne súdiť a karhať. Chcem byť človekom, ktorý ho vypočuje. Ukázať mu, že jeho emócie sú dôležité napriek tomu, že je chlapec a v našej spoločnosti platí, že chlapci by nemali plakať.
Jedna vec je, ak ako matka kladiete na dôležité miesto rovnocennosť vo vzájomnom vzťahu so synom, ale dieťa nevyrastá len s rodičmi. Ľudia okolo si nesú rôzne nánosy, majú odlišné názory. Chvíľu som s tým bojovala. Potom som si uvedomila, že nedokážeme dieťa ochrániť pred všetkými vplyvmi, to nejde. Dieťa na tento svet prišlo, aby sa naučilo nejakým veciam. Nemôžem ho ochraňovať pred všetkými vplyvmi a ani sa o to už nesnažím. Čo môžem, je byť pre neho kotvou, prístavom, kam môže prísť a znova načerpať energiu, môže sa zdôveriť, vyspovedať, posťažovať sa. Vtedy mu urobím sparing partnera a poskytnem možno nejakú radu, ak o ňu bude stáť.
Chcem, aby v našom vzťahu bol element bezpodmienečnej lásky - vedomie, že ho prijímam aj s chybami alebo vecami, ktoré sa mu v živote stanú, alebo ktoré urobí. Snažím sa, aby vedel, že u mňa má bezpečné miesto, kam môže prísť a prejaviť hocijaké emócie.
Život v Žiline a plány do budúcnosti
Žijete v Žiline. Bola to hlavná motivácia. Žilinu mám ako svoje rodné mesto veľmi rada. Vyhovuje mi. Je blízko hôr, nie je také preplnené, poznám tam isté časti, kam rada chodím, či už podniky alebo obchody. Cítim sa tam bezpečne a mám tam celú rodinu, to bol hlavný motív.
Áno, umenie aj takzvaný šoubiznis sa deje najmä v Bratislave. Ale poznám veľa ľudí z fachu, čo žijú už niekde inde a cestujú. Napriek tomu, že sa toľko podujatí odohráva v Bratislave, veľa vecí, napríklad koncerty alebo nejaké eventy, mávame po celom Slovensku. Je mi jedno, či budem dochádzať zo Žiliny do Bratislavy, zo Žiliny do Košíc alebo do Banskej Bystrice. Komfort rodičovskej pomoci pri výchove alebo starostlivosti o dieťa bola priorita.
Nevylučujem, že by som sa vrátila do Bratislavy, keď bude trošku starší a samostatnejší. Napriek tomu, že sa toľko podujatí odohráva v hlavnom meste, zdá sa mi, že nadšenie kritikov smeruje práve k menším scénam v mestách po celom Slovensku. Závisí aj od regiónu, v ktorom sa nachádzate. Každý má niečo špecifické, dramaturgiu predstavení alebo toho, čo ľuďom chcú tvorcovia priniesť.
V Žiline je naozaj veľmi moderná až minimalistická scéna - a to v rámci dramaturgie aj hereckého prejavu. Už to nie je to veľké prežívanie silnej ruskej dramatiky, ktorá bola kedysi v prevahe a ktorá sa stále učí aj na Vysokej škole múzických umení.
Herecké úlohy a prívlastok "mrcha"
Nielen diváci, ale najmä médiá jej v súvislosti s televíznymi úlohami dali nálepku, po ktorej zvyčajne ženy netúžia. Herečka Barbora Švidraňová, ktorú aktuálne môžu vidieť diváci v jojkárskej Nemocnici, ale aj v maličkej úlohe vo Vojne policajtov, sa však na žiadnu svoju seriálovú „mrchu“ nehnevá.
„Ak chrlíme zo seba hnev, dostaneme ho späť. Úplne. Po prvé, už nie som taká ohnivá - vnútorne áno, ale navonok som sa určite zjemnila. Zmenilo ma materstvo, s ním každá žena dozreje, do popredia sa dostanú iné priority a hodnoty.“
V Búrlivom víne moja postava nedostala absolútne šancu na nápravu. Ani druhú šancu, keď by sa mohla poučiť alebo zmeniť svoje správanie. Myslím si, že Nemocnica je aj preto obľúbená, pretože postavy sú tvárne, sú živé, viac podobné reálnemu životu. V každom človeku sú aj dobré aj zlé vlastnosti a my skúmame to, čo si človek vyberie, ako sa bude správať. Keď urobí nejaký prešľap, tak príde aj reakcia - či už zo strany života, okolia.
„Som rada aj za všetky mrchy, ktoré som doteraz hrala. Pomohli mi transformovať tú negatívnu energiu do sily. Áno, ak mi niekto bude skákať po hlave, aj ja dokážem byť mrcha a dokážem ho zastaviť a určiť svoje hranice.“
tags: #barbora #svidranova #druhe #dieta